Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sdo/19/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013201012
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:3013201012.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: GIBALEX spol. s.r.o., so sídlom Slovenskej
armády 48, Nemšová, IČO: 31 408 401, zastúpený: Advokátskou kanceláriou Mojžiš a partneri, s.r.o., so
sídlom Sasinkova 10, Bratislava, IČO: 35 892 994, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1100306/1/498088/2013/5051 zo dňa 16. októbra 2013, a o dovolaní žalobcu proti rozsudku Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. septembra 2015, sp. zn. 4Sžf/6/2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 10. septembra 2015, sp. zn.

4Sžf/6/2015, potvrdil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23. septembra 2014, č. k.
11S/37/2013-58. Žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

2. Krajský súd uvedeným rozsudkom podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a
následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/498088/2013/5051 zo dňa 16. októbra 2013,

ktorým rozhodnutím žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Trenčín č. 9301401/5/3381759/2013/Vask zo dňa 12. júla 2013, ktorým prvostupňovým
rozhodnutím bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie
obdobie máj 2010 vo výške 15 966,40 €.

3. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podal
dovolanie. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. septembra 2015, sp. zn. 4Sžf/6/2015 a jemu predchádzajúce
rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23. septembra 2014, č. k. 11S/37/2013-58 zrušil a vec
vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Súčasne žiadal náhradu trov konania.

4.Vdôvodochdovolaniažalobcapoukazomnaskutkovézisteniadanejvecinamietalporušenieprávana
spravodlivý proces v dôsledku porušenia práva účastníka dostať riadnu odpoveď na relevantné otázky
a porušenia princípu právnej istoty v dôsledku diametrálne odlišnej rozhodovacej činnosti súdu o tej
istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej situácie bez objektívneho a rozumného zdôvodnenia,
dajúc do pozornosti rozsudok NS SR 3Sžf/1/2011. Dôvodil, že v konaní došlo k vadám podľa § 237 písm.

f) a § 241 ods. 2, písm. b/, c/ OSP a konanie bolo postihnuté aj inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.Dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/171/2005 a judikatúru Ústavného súdu
SR, sp. zn. II. ÚS 261/06, I. ÚS 393/08-36, I. ÚS 356/06.

5. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. septembra 2015, sp. zn. 4Sžf/6/2015
boloprávoplatneukončenésúdnekonanieopreskúmaniezákonnostirozhodnutiaapostupužalovaného
správneho orgánu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku - ustanovujúcej správne súdnictvo.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie žalobcu a dospel k záveru, že konanie o ňom
treba zastaviť.

7. Pre riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa primerane
použijú ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona; opravný prostriedok je v konaní podľa piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku prípustný len vtedy, ak je to v tejto časti ustanovené (§ 246c ods.

1, prvá a druhá veta O.s.p.).

8. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný (§ 246c
ods. 1 tretia veta O.s.p.).

9. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. ( §
236 ods. 1 O.s.p.).

10. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je
ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. V súlade s vyššie citovaným ustanovením nového procesného kódexu prejednal Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku a dospel
k záveru, že konanie o ňom treba zastaviť.

12. Podľa § 452 ods. 1 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej
časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

13.Podľa§99písm.b/SSP,správnysúdkonaniezastaví,akzistiltakýnedostatok,procesnejpodmienky

konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 SSP.

14. Podľa § 151 ods. 1 SSP, doručené uznesenie, ktoré už nemožno napadnúť sťažnosťou, je
právoplatné.

15. Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom
primeraneustanoveniaprvejadruhejčastiCivilnéhosporovéhoporiadkuokremustanoveníointervencii.
Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane
podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

16. Podľa § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), o dovolaní rozhoduje
najvyšší súd.

17. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

18. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom podľa štvrtej časti tretej hlavy CSP. Súčasne zo
žiadneho ustanovenia SSP ustanovujúceho správne súdnictvo nevyplýva prípustnosť dovolania proti
právoplatnému rozhodnutiu súdu v správnom súdnictve. Z uvedeného plynie záver, že najvyšší súd v
správnom súdnictve nie je dovolacím súdom a teda ako súd dovolací nemá právomoc konať.

19. Nový procesný predpis, Správny súdny poriadok, ktorý upravuje správne súdnictvo, sa v žiadnom
zo svojich ustanovení nezmieňuje o dovolaní ako o mimoriadnom opravnom prostriedku a taktiež
neupravuje možnosť podať dovolanie proti rozhodnutiu správneho súdu. V zmysle SSP sú opravnými
prostriedkami v správnom súdnictve iba kasačná sťažnosť a žaloba na obnovu konania. Žiadny inýriadny či mimoriadny opravný prostriedok SSP neupravuje. V § 25 SSP je síce daný vzťah subsidiarity
medzi SSP a CSP, avšak predmetná subsidiarita sa obmedzuje len na prvú a druhú časť CSP, zatiaľ čo
dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je upravený v štvrtej časti CSP. Aj na základe uvedeného

je podľa názoru najvyššieho súdu absolútne a nesporne vylúčená prípustnosť dovolania v správnom
súdnictve.

20. S poukazom na uvedené dôvody neprípustnosť dovolania je prekážkou ďalšieho konania v danej
veci pred najvyšším súdom.

21. Vzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 99 b/ SSP v spojení s § 452
ods. 1 SSP konanie vo veci zastavil, keďže nemal právomoc konať vo veci samej.

22. Pre úplnosť najvyšší súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.
februára 2010, číslo II. ÚS 65/2010 k prípustnosti dovolania v správnom súdnictve.

23. V odôvodnení uznesenia sa zaoberal aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 283/07, ktorým bol na určitý čas vyjadrený opačný právny názor na prípustnosť dovolania.

24.Ústavnýsúdnálezomsp.zn.IV.ÚS283/07zrušiluznesenienajvyššiehosúduoodmietnutídovolania

dôvodiac, že tzv. zmätočné dovolacie dôvody sa vzťahujú aj na súdne rozhodnutia vydané podľa V.
časti Občianskeho súdneho poriadku. Argumentácia IV. senátu ústavného súdu bola založená na texte
záhlavia ustanovenia § 237 O.s.p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sú naplnené zmätočné dôvody.

25. Týmto nálezom ústavný súd nepochybne autoritatívne dal na vedomie nielen konkrétnemu
sťažovateľovivovecisp.zn.IV.ÚS283/07,žejehosťažnosťbolaúspešná,alezároveň(prostredníctvom
internetu) tým oznamoval aj eventuálnym sťažovateľom, že do budúcna môžu podať dovolanie zo
zmätočných dôvodov proti rozhodnutiu správneho súdu v prípade, ak sa tieto budú kryť s dôvodmi
ústavnoprávnymi. Zároveň tým aj najvyššiemu súdu naznačil, aby zmenil koncepciu prípustnosti

dovolania v správnych veciach.

26.Ústavnýsúdvuznesení zo16.februára2010,čísloII.ÚS65/2010,aleuviedol,žeotázkaprípustnosti
dovolania v správnom súdnictve mala byť pôvodne predmetom konania o zjednotení právnych názorov.
Z rozpravy pléna ústavného súdu však vyplynulo, že citovaný nález ústavného súdu bol ojedinelým, v

inak konštantnej judikatúre ústavného súdu akceptujúcej neprípustnosť dovolania v správnych veciach,
a preto nie je nevyhnutné využiť procedúru zjednocovania právnych názorov. Napokon aj štvrtý senát
akceptoval uvedený právny názor v náleze sp. zn. IV. ÚS 208/08 a v uznesení sp. zn. IV. ÚS 274/09.

27. Ústavný súd Slovenskej republiky v doterajšej judikatúre vyslovil právny záver, podľa ktorého „niet

žiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom súdnictve neprípustné“ (II. ÚS
87/09, IV. ÚS 208/08).

28.Ústavnýsúdtaktiežvylúčilmožnosť,žebyzastavenímdovolaciehokonania zdôvoduneprípustnosti
dovolania mohlo dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti s poukazom na to, že: „v civilnom dovolacom

konaní dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu dovolania na procesnú čistotu a jednotnosť
rozhodovania v súdnych konaniach, ktorých podstatou je v zásade spor o súkromné právo prerokúvaný
od začiatku na všeobecnom súde, oproti tomu je správne súdnictvo preskúmavaním zákonnosti
rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy. Už správne súdnictvo je
kontrolou inej sústavy, a tak zákonodarca nepovažoval za rozumné a účelné, aby kontrola verejnej

správy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania. Okrem toho správne súdnictvo
nemusíbyťzjednocovanéprostredníctvomdovolania,pretožedruhostupňovérozhodovanienajvyššieho
súdu v správnom súdnictve už túto funkciu plní. V danej súvislosti nesmie byť mätúce, že správne a
civilné súdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté v jednom procesnom kódexe“ (IV. ÚS
208/08).

29. Podanie dovolania v správnom súdnictve preto ani s poukazom na uznesenie IV. ÚS 283/07
neprichádza do úvahy.30. V dôsledku tohto právneho názoru ústavného súdu nedošlo k zmene v rozhodovacej činnosti
najvyššieho súdu, a preto bolo konanie vo veci zastavené pre nedostatok podmienok konania.

31. O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol v zmysle § 170 písm. b/ SSP tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené a u žiadneho z
účastníkov nezistil zákonný nárok na ich náhradu.

32. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto uznesenia.

33. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 5:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1. mája 2011).