Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/329/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115209794
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115209794.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Jána Burika v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovaným v rade 1/ J. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXXX/X, Q.
V. R., zastúpenému JUDr. Máriou Vajdovou, advokátkou so sídlom K. XXX, Q. V. R., v rade 2/ J. L., nar.
XX. XX. XXXX, bytom T. XXXX/XX, Q. V. R., o zaplatenie 3 241,04 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 40C/178/2015-156 zo dňa 22. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaní majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd návrh zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania vo
výške 1 000,20 Eur žalovanému v rade 1/. Žalovanému v rade 2/ náhradu trov konania nepriznal.
2) Súd vo veci vykonal dokazovanie a dospel k záveru o spotrebiteľskom vzťahu medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným v rade 1/. S poukazom na ust. § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch
(účinného v čase uzatvorenia zmluvy) je logicky nezmysel, aby oznámená výška RPMN bola nižšia (5,67
% ročne) ako dohodnutá výška úrokovej sadzby 11,60 % ročne. Žalobca neposkytol žiadny dôkaz, že

oznámená výška RPMN bola nižšia ako dohodnutý zmluvný úrok ako len jeden z nákladov úveru pre
spotrebiteľa, t.j. v zmluve nebola uvedená správna výška RPMN a právnym dôsledkom je bezúročnosť
a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru. Pokiaľ išlo o dohodu o uznaní dlhu, túto považoval súd za
rozpornú s dobrými mravmi, a teda neplatnú. Uplatnené jednotlivé splátky úveru v období od 11. 05. 2011
do 11. 03. 2012 považoval súd za premlčané v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne
§-u 101 OZ. V čase postúpenia pohľadávky zmluvou zo dňa 13. 12. 2012, poslednou splatnou splátkou
úveru, ktorá nebola uhradená právnemu predchodcovi, bola mesačná splátka splatná 20.11.2012,

mesačnésplátkyúveru,uktorýchsplatnosťkudňupostúpeniapohľadávkynenastala,nemohlibyťplatne
postúpené, t.j. splátky úveru od 10. 12. 2012 do 10. 12. 2014. Len tie splátky úveru, u ktorých nastala
splatnosť a neboli uhradené riadne a včas, mohli byť žalobcovi platne postúpené v súlade s § 98 ods. 8
zák. o bankách. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Mal za to, že RPMN bola určená
správne, podľa zákona účinného v čase uzavretia zmluvy a vzorca uvedeného v prílohe, pričom

pri tom uviedol aj rozhodnutia iných krajských súdov k danej otázke. Nestotožnil sa s aplikáciou
ustanovení Občianskeho zákonníka na daný prípad, podľa jeho názoru mal súd aplikovať ustanovenia
Obchodnéhozákonníka,nakoľkovčaseuzatvoreniazmluvysanatentotypzmluvynevzťahovalaúprava
Občianskeho zákonníka. Takisto nesúhlasil s výkladom ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, a tým, žeoznámenieopostúpenípohľadávkybymalobyťneplatnéanemožnostipostúpiťnesplatenúpohľadávku.
Navrhol rozhodnutie zmeniť a jeho návrhu vyhovieť, prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie.

4) K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný v rade 1/, ktorý považoval argumenty žalobcu za
irelevantné, účelovo spochybňujúce skutočnosti a dôkazy, ktoré boli pravdivo preukázané. Žiadal
napadnutý rozsudok potvrdiť.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v

takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Podľa ust. § 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (účinného v čase

uzatvorenia zmluvy) treba rozumieť RPMN sadzbu tvorenú z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. V celkových
nákladoch (§ 2 písm. c/ predmetného zákona) sa pritom odrážajú tie náklady spotrebiteľa, ktoré sú
spojené so spotrebiteľským úverom, a to všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené
s poskytnutím spotrebiteľského úveru s určitými výnimkami. Pokiaľ teda ročná úroková sadzba bola

dohodnutá vo výške 11,60 % (a RPMN sa skladá z výšky úrokov a poplatkov), je, ako správne uviedol
prvoinštančný súd, nelogické, aby RPMN bola nižšia ako výška úrokov z omeškania. V tomto smere sa
odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie.

8) Pokiaľ odvolateľ tvrdil, že zmluva o úvere bola v čase jej uzavretia upravená len v Obchodnom

zákonníku, je nutné zdôrazniť, že zmluva o splátkovom úvere zo dňa 15. apríla 2015 bola uzavretá
medzi osobou (právnym predchodcom žalobcu), ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase
uzavretiazmluvyposkytovala(okreminéhoaj)spotrebiteľskéúveryafyzickouosobou(žalovanýmvrade
1/), ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako je výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Pre
posúdenie daného právneho vzťahu ako spotrebiteľského nemalo význam, že sa zmluva o úvere ako

tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka) spravuje výhradne ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Ku dňu uzavretia zmluvy bola ochrana spotrebiteľa v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka formulovaná užšie a definovala spotrebiteľskú zmluvu obmedzujúc sa na určité
typy zmlúv (zmluva o úvere pod túto definíciu nespadala). Ochrana spotrebiteľa v zmysle nielen zákona
o spotrebiteľských úveroch však bola v tom čase jednoznačne súčasťou nášho právneho poriadku.

9) Aj keď ustanovenie § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka výslovne uvádza, že právne vzťahy z
absolútnych obchodov sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu a účastníkov,
prostredníctvom ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k rozdeleniu obchodno-
právnych vzťahov aj na ďalšiu kategóriu, ktorú predstavujú vzťahy medzi podnikateľom (ako
dodávateľom) a spotrebiteľom.

10) Slovenská súdna prax v súčasnej dobe zastáva názor, že právna úprava chrániaca spotrebiteľa
odôvodňuje aplikáciu ustanovenia (v duálnom režime, tak podľa Obchodného ako aj Občianskeho
zákonníka), ktoré by mohlo byť pre spotrebiteľa (v určitej konkrétnej situácii) výhodnejšie.
Aplikáciu občiansko-právnej premlčacej doby v absolútnych obchodno-právnych zmluvách majúcich
spotrebiteľský charakter odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval o sťažnosti

podnikateľa poskytujúceho stavebné úvery (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19. 06. 2013, vydané
pod sp. zn. I. ÚS 402/2013).

11) Pokiaľ odvolateľ namietal použitie ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a jeho nesprávny výklad, mal
odvolací súd za to, že podľa tohto ustanovenia môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej

časť), ak je (1) splatná, a to až po predchádzajúcej (2) písomnej výzve a kumulatívne ak je splnené (3)
omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.
Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.12) Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za
zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou
nie je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne významná

v priebehu trvania úverového vzťahu.
13) Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Ak zákonné predpoklady nie sú splnené,
ide o právny úkon postúpenia contra legem a z toho dôvodu je absolútne neplatný pre rozpor so
zákonom. V takomto prípade tu nie je daná aktívna legitimácia žalobcu vo vzťahu k nesplatenej časti

pohľadávky. V danom prípade nemal súd prvej inštancie za preukázané, že by došlo k platnému
postúpeniu nesplatenej časti pohľadávok (nesplatenej v čase postupovania pohľadávky) a s týmto
názorom sa odvolací súd stotožnil.
14) Žalobca ani v odvolaní nepreukázal, že by došlo k platnému postúpeniu pohľadávky v danej časti.
Ako vyplynulo z citovaného ustanovenia (§92 ods. 8 zákona o bankách) nerieši sa v ňom, ako uviedol
žalobca v odvolaní, otázka bankového tajomstva, ale priamo otázka možného postúpenia pohľadávky

na iný subjekt.
15) Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

16) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalovaní mali v odvolacom konaní úspech, majú nárok na náhradu trov konania.

17) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).