Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 5C/181/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1404115817
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1404115817.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom, v právnej veci žalobcu: T.

A., narodený X. XX. XXXX, bytom K. X, XXX XX A., proti žalovanej: Q. X., narodená XX. X. XXXX,
zastúpená: Mgr. Miroslav Šandrik, advokát so sídlom Stražovská 625/1, 922 03 Vrbové, o určenie práv
a povinností k veci z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 27. 9. 2004 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 3.171,66 € (95.549 Sk) titulom nedoplatku na úhradách spojených s užívaním bytu,

výdavkov spojených s udržiavaním domácnosti a poštovného. Súčasne žiadal, aby súd určil žalovanej
spolupodieľať sa na poplatkoch spojených s užívaním bytu na K. L. Č.. X M. A. vo výške 50 % sumy
určenej správcom a spolupodieľať sa na splácaní podlžností spojených s užívaním bytu vo výške 50 %.
Na pojednávaní konanom 16. 11. 2005 zobral žalobca žalobu späť v časti 3,32 € (100 Sk).

2. Výsluchom žalobcu súd zistil, že strany sporu uzavreli manželstvo v roku 1975, pričom bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov zrušené nebolo. Žalobca uviedol, že žalovaná suma 95.449 Sk pozostáva zo

súm 59.166 Sk, ktorá zodpovedá polovici nájmu a služieb spojených s užívaním bytu a ktorú sumu mala
žalobkyňa a nezaplatila, ďalej zo sumy 30.000 Sk ako polovice zo sumy 60.000 Sk, ktoré žalobca uhradil
synovi v súvislosti s rekonštrukciou bytu strán sporu, 5.100 Sk predstavovali výdavky na WC misu a
opravu chladničky a suma 1.283 Sk je tvorená výdavkami žalobcu na poštovné za peňažné poukážky,
resp. za písomnú komunikáciu medzi stranami sporu.

3. Výsluchom žalovanej súd zistil, že manželstvo so žalobcom uzavrela 8. 11. 1975 a počas manželstva

bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušené nebolo. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že so
žalobcom 9 rokov spolu nekomunikujú. Má vedomosť o tom, že, že žalobca zaplatil titulom nedoplatku na
nájomnom sumu 59,165,90 Sk. K sume 1.283 Sk uplatnenej za poštovné za peňažné poukážky uviedla,
že vzhľadom na žiadnu komunikáciu medzi stranami, jej žalobca zasiela všetko poštou. Uviedla, že
žalobcove výdavky vo výške 35.100 Sk nie je ochotná zaplatiť, nakoľko aj ona mala výdavky s údržbou
domácnosti. Nesúhlasila so všetkým, čo žalobca robil z vlastnej iniciatívy. So žalobcom mala dohodu,
že ona bude uhrádzať všetky výdavky a žalobca jej to následne uhradí. V súvislosti s úhradami mala so

žalobcom neustále konflikty. Podala návrh na rozvod manželstva.

4. Súd žalobu zamietol rozsudkom zo 16. 11. 2005. V časti o zaplatenie 100 SK súd konanie zastavil,
nakoľko žalobca v tejto časti zobral žalobu späť. Rozsudok v zamietavej časti odôvodnil rozhodnutímR 7/1977, podľa ktorého za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa žalobca ako jeden z
manželov nemôže úspešne domáhať voči žalovanej, ktorá bola jeho manželkou, úplnej alebo čiastočnej
úhrady toho, čo plnil pri obstarávaní bežných záležitostí týkajúcich sa spoločných vecí manželov iným

osobámzpeňazívbezpodielovomspoluvlastníctve.Včastinároku,ktorýmsažalobcadomáhaluloženia
povinnosti žalovanej spolupodieľať sa na poplatkoch spojených s užívaním bytu vo výške 50 % sumy
určenej správcom a spolupodieľať sa na splácaní podlžností spojených s užívaním bytu vo výške 50
% súd žalobu zamietol, čo odôvodnil tým, že nemá oporu v ustanoveniach § 144, § 145 ods. 1,2
Občianskeho zákonníka a § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Krajský súd v Bratislave uznesením

8Co/30/2006-67 z 11. marca 2008 zrušil rozsudok okresného súdu, čo odôvodnil tým, že súd prvého
stupňa vec nesprávne právne posúdil. Za správne považoval odvolací súd vyhodnotenie, že žalobcovi
zrejme nepatrí nárok zodpovedajúci výške poštových nákladov v sume 1.283 Sk, nakoľko zjavne
nejde o náklad vynaložený na spoločnú vec. V časti nároku, ktorým sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovanej spolupodieľať sa na poplatkoch spojených s užívaním bytu vo výške 50 % sumy
určenej správcom a spolupodieľať sa na splácaní podlžností spojených s užívaním bytu vo výške 50 %,

považoval súd druhého stupňa za potrebné, aby bolo toto nedostatočné, nesprávne a nezrozumiteľné
podanie opravené. V ďalšom konaní považoval súd za potrebné dôkladným výsluchom strán sporu
zistiť okolnosti týkajúce sa ich prípadnej dohody o tom, ako sa mali podieľať na úhradách nákladov
vynaložených na spoločné veci, predovšetkým ich byt, a to jednak pravidelných mesačných platieb voči
správcovi bytu, vyúčtovania, ale aj časti nákladov na rekonštrukciu, údržbu a pod. Rovnako považoval

odvolací súd za potrebné zistiť, či existovala a aká bola dohoda o ich spoločnom hospodárení, či po
rozvode manželstva (rozsudkom OS BA IV z 28. 8. 2007) bol podaný zo strany niektorého z nich návrh
na vysporiadanie BSM a či si v tomto žalobca neuplatnil prípadne aj nároky, ktoré si uplatnil aj v tomto
konaní a v prípade, ak bol takýto návrh podaný, zvážiť spojenie vecí na spoločné konanie.

5. Na pojednávaní 26. 2. 2014 súd uznesením pripustil na návrh žalobcu zmenu žaloby, podľa ktorej
sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 3.735,25 € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalobca uviedol, aby predchádzajúce podania súd nebral do úvahy Podľa
tvrdenia žalobcu nárok spočíva vo výške 60,70 € v dani z nehnuteľnosti za byt za roky 2004, 2007, 2008,
2009, 2010, poistení domácnosti vo výške 134,90 € za roky 2004, 2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010,

v sume uhradeného nedoplatku na nájomnom vo výške 1.964,95 €, sume 36,70 € ako polovici nákladov
na termoreguláciu, sume 164,30 € ako polovice nákladov za opravu WC, chladničky a sporáka, sume
995,82 €, ktorú mal žalobca plniť synovi strán sporu za žalobkyňu, v sume 33,01 € ako nedoplatku na
plyne, v sume 5,46 € za nedoplatok za odber plynu v mesiaci september 2009 v sume 40,34 €, v sume
23,29 eur za poplatok RTVS, v sume 51,04 € ako neuhradenom poplatku RTVS v roku 2010, v sume

4,64 € ako neuhradeného poplatku za RTVS v roku 2011, v sume 5,50 € ako daň z nehnuteľností za rok
2011, v sume 17,76 € ako poistenie domácnosti, v sume 167,14 € predstavujúcej polovicu preplatku v
roku 2005, v sume 6,50 € ako dani z nehnuteľnosti za rok 2013. Následne na pojednávaní 8. 7. 2015
súd pripustil zmenu žaloby, podľa ktorej žalobca rozšíril žalobu o zaplatenie sumy v rozmedzí od 20.000
do 50.000 €.

6. Žalovaná na pojednávaní 10. 12. 2014 uviedla, že uznáva pohľadávku žalobcu spočívajúcu vo výške
60,70 € spočívajúcu v dani z nehnuteľnosti za byt za roky 2004, 2007, 2008, 2009, 2010, poistenie
domácnosti vo výške 134,90 € za roky 2004, 2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, sumu 1.964,95
€ neuznala, nakoľko žalobca nepreukázal, že túto sumu zaplatil so svojich výlučných prostriedkov,

sumu 36,70 € ako príspevok na termoreguláciu uznala, sumu 164,30 € za opravu WC, chladničky a
sporáka žalovaná neuznala, polovicu sumy 60.000 Sk, ktorú mal žalobca plniť synovi strán sporu za
žalobkyňu, žalobkyňa neuznala, nakoľko žalobcu nikto o takúto úhradu nežiadal a ona sama poskytla
synovi viac prostriedkov, sumu 33,01 € ako nedoplatok na plyne neuznala, sumu 5,46 € za september
2009 žalovaná neuznala, nakoľko sa jednalo o zálohovú platbu za obdobie, v ktorom v byte nebývala,

z toho istého dôvodu neuznala sumu 40,34 €, sumu 23,29 eur za poplatok RTVS žalovaná uznala,
sumu 51,04 € žalovaná ako neuhradený poplatok RTVS v roku 2010 žalovaná uznala, sumu 4,64 € ako
poplatok neuhradený za RTVS v roku 2011 žalovaná uznala, sumu 5,50 € ako daň z nehnuteľností za
rok 2011 žalovaná uznala, sumu 17,76 € ako poistenie domácnosti žalovaná uznala, sumu 167,14 €
predstavujúcu polovicu preplatku v roku 2005 žalovaná neuznala, sumu 6,50 € ako daň z nehnuteľnosti

za rok 2013 žalovaná uznala.

7. Z výpovede svedka T. A. súd zistil, že v istom bližšie neurčenom období svedok zarábal dostatočne
dobre na to, aby mu to umožnilo realizovať rekonštrukciu v byte rodičov, náklady ktorej boli približne60.000 Sk. Neskôr sa situácia zmenila, svedok bol vo finančnej tiesni, otec mu zaplatil 30.000 Sk. Neskôr
mu otec ponúkol, že zaplatí 30.000 Sk aj za mamu, proti čomu svedok neprotestoval. Peniaze za matku
od otca nežiadal. Nežiadal od rodičov žiadne peniaze. Z bytu rodičov sa matka odsťahovala v roku 2009,

otec sa odsťahoval v roku 2012 a svedok sa odsťahoval v roku 2013. Na náklady spojené s bytom
prispieval svedok sporadicky, skôr rodičia dávali peniaze jemu.

8. Žalovaná uviedla, že v súvislosti s predajom spoločného bytu strán sporu, uhradila správcovi bytového
domu 8.500 € na dlžných platbách, aby bolo možné byt predať, pričom na úhradu sumy si prostriedky

požičala. Žalobca sa na tejto úhrade dlžnej sumy nepodieľal. V rámci špecifikácie uviedla, že za žalobcu
v rámci uhradenej dlžnej sumy uhradila 2.093,79 € ako polovicu zo sumy 4.187,58 € (penále, trovy
právneho zastúpenia správcu) a sumu 1.761,14 €, ako polovicu zo sumy dlžného nájomného za služby
spojenésužívanímbytu,atedaspoluzažalobcuuhradilasumu3.854,93€,ktorúsumužiadalazapočítať
kompenzačnou námietkou do výšky žalobcovho nároku a žalobu zamietnuť.

9. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia
spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a
udržiavaním.

10.Podľa§145ods.1Občianskehozákonníka,bežnévecitýkajúcesaspoločnýchvecímôževybavovať

každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

11. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne

12. Podľa § 146 ods. 1. Občianskeho zákonníka k dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a
povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich
súd.

13. Súd za nevykonával dokazovanie ohľadom položiek, ktoré žalovaná uznala a neboli teda medzi
stranami sporné (tie, ktoré žalovaná uznala). Z vykonaného dokazovania príjmovým pokladničným
dokladom z 30. 7. 2003 súd zistil, že žalobca uhradil 3.990 Sk (132,44 €) za opravu chladničky. Z
príjmového pokladničného dokladu zo 4. 11. 2003 súd zistil, že žalobca uhradil sumu 3.780 Sk (125,47
€) za WC combi. Z príjmového pokladničného dokladu zo 14. 9. 2004 súd zistil, že žalobca uhradil

59.166 Sk (1.963,95 €) ako úhradu v prospech vlastníkov bytov Kuklovská 1. Súd mal v konaní z
predkladaných podkladov za preukázané, že strany sporu už počas manželstva spoločne nehospodárili.
Preto súd nemal dôvod pochybovať o nároku žalobcu na úhradu žalovanou neuznaných položiek, s
výnimkou položiek týkajúcich sa úhrad za dodávku energií v období po odsťahovaní sa žalovanej zo
spoločného bytu skutočnosť, že ich žalobca uhradil, sporná nebola. Žalobca na pojednávaní 10. 12.

2014 uviedol, že má vedomosť o tom, že žalovaná zaplatila dlhy spočívajúce v neuhradených platbách
za užívanie bytu a s nimi spojenými nárokmi. Zároveň uviedol, že v období bezprostredne tomuto
pojednávaniu predchádzajúcom, žiadnu úhradu na vyrovnanie dlžných čiastok nerobil. S ohľadom na
žalovanou doručenú špecifikáciu dlžných súm spojených s užívaním bytu, skutočnosť, že tieto sumy
uhradila žalovaná, súd vzal na zreteľ skutočnosť, že žalovaná si uplatnila kompenzačnú námietku,

v dôsledku ktorej žiadala, aby súd žalobu zamietol, nakoľko žalovanej kompenzačnou námietkou
uplatnená suma presahovala nárok uplatnený žalobcom. Podľa § 154 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa § 152 CSP Hmotnoprávna námietka

je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd uzavrel, že žalobcom uplatnený nárok
bol z časti dôvodný, čo nerozporovala ani žalovaná. Napriek tomu, že v konaní nebola preukázaná

dôvodnosť celého uplatneného nároku žalobcu, bolo nesporné, že úhrady ním špecifikovaných súm
žalobca skutočne vykonal. Zároveň bolo zrejmé, že až do predaja spoločného bytu mala žalovaná ako
spoluvlastník podieľať sa na nákladoch spojených bytov, čo uznala žalovaná tým, že časť úhrady zo
sumy 8.050 vo výške 2.672,35 € boli zapríčinené žalovanou. Súdu je zrejmé, že aplikácia § 257 CSPprichádza do úvahy za špecifických okolností, a je výnimočnou, avšak súd uzavrel, že v konkrétnom
prípade vznikali medzi stranami sporu nároky ešte v roku 2013, a to odôvodňovalo aplikáciu ustanovenia
§ 257 CSP v tomto konaní. K úhradám žalovanej v roku 2013 (hoci je pravdou, že to boli úhrady vo

veľkej výške, ktoré v konečnom dôsledku umožnili predaj bytu a odstránili tak čiastočne príčinu sporov
medzi stranami), na základe ktorých si uplatnila kompenzačnú námietku a ktorých dôsledkom bolo
zamietnutie nároku žalobcu došlo až po dlhoročnom súdnom konaní. Je tiež potrebné uviesť, že odvolací
súd uviedol vo svojom rozhodnutí, ktorým zrušil prvostupňový rozsudok, že je zrejmé, že strany spolu
už počas manželstva spolu dlhodobo nehospodárili. Žalobca pritom k svojim tvrdeniam, aspoň tým

relevantným, produkoval dôkazy o úhradách, o ktorých v konečnom dôsledku nebolo sporné, že ich
uhradil. Vzhľadom k uvedenú je tiež potrebné uviesť, že žalovaná k svojim tvrdeniam do roku 2013,
kedy uhradila správcovi nedoplatok, dôkazy neprodukovala. Preto súd považoval v tomto prípade za
dôvodné nepriznať žalovanej nárok na náhradu trov konania, ktorý by jej inak patril.

15. Nárok uplatnený na pojednávaní 8. 7. 2015, na zaplatenie sumy v rozmedzí od 20.000 do 50.000 €

súd vylúčil na samostatné konanie v ktorom bude o ňom konať po vykonaní úkonov podľa § 129 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.