Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marián Jančovič

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 6C/95/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1406207985
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jančovič

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1406207985.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, rozhodol sudcom JUDr. Mariánom Jančovičom, v právnej veci žalobcu: Mgr.

et. Mgr. art. K. T., bytom Bratislava, N. XX, zastúpený JUDr. Valéria Takáčová, PhD., advokátka, Košice,
Ružová 27, proti žalovanému: Notársky úrad JUDr. Márie Šimkovej, JUDr. Mária Šimková, Bratislava,
Brižická 4, o výplatu odstupného

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný v lehote 3 dní zaplatiť žalobcovi 605,- eur s úrokom z omeškania 13% ročne
od 01.06.2003 do zaplatenia.

II. Vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 28.04.2006 žiadal žalobca súd, aby zaviazal žalovaného na zaplatenie 663,83 eura
( 20 000,- Sk) s 22 % úrokom z omeškania od 01.06.2003 do zaplatenia z titulu výplaty odstupného vo
výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku.

2. Žalovaný nesúhlasil so žalobou a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa žalovaného pohľadávka
žalobcu zanikla započítaním.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca pracoval
u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 04.03.2002 na dobu neurčitú v pracovnej pozícii
poverený pracovník notára. Listom zo dňa 28.01.2003, ktorý bol žalobcovi doručený na pracovisku v
ten istý deň dal žalovaný žalobcovi dňom 01.02.2003 výpoveď pre nadbytočnosť v zmysle ustanovení
§ 59 ods. 1 písm. b) a § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Výpovedná doba a pracovný pomer
žalobcu sa skončil dňa 30.04.2003. Ani táto skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná. Žalobcovi

vznikloprávonaodstupnévovýškedvojnásobkupriemernéhomesačnéhozárobku,ktorýmužalovaným
nebol vyplatený a preto svoj nárok uplatnil na súde touto žalobou. Medzi stranami taktiež nebolo sporné,
že žalovaný nevyplatil žalobcovi odstupné. Z mzdového listu žalobcu (č.l. 54-56 spisu) súd zistil, že
za prvý štvrťrok roku 2003 je priemerný hrubý mesačný zárobok žalobcu v sume 302,50 eura. Keď
žalobca mal priemerný hodinový zárobok v sume 52,40 Sk (brutto mzda za 1/2003 = 6.000,- Sk, za
2/2003 = 10.000,- Sk, za 3/2003 = 10.000,- Sk, t. j. spolu 26.000,- Sk). Žalobca odpracoval 496 hodín.
Žalobca vyčíslil priemerný mesačný zárobok sumou 331,93 eura (10 000,-Sk) a žalovaný sumou 301,95

eura. Zo spisu Okresného súdu Bratislava IV, 7Cpr 43/2006 súd zistil, že na základe návrhu žalobcu
zo dňa 17.06.2003 prebiehalo medzi účastníkmi konanie o neplatnosť výpovede podľa § 63 ods. 1
písm. b) Z.P. Rozsudkom č. k. 7Cpr/43/2003-141 zo dňa 25.02.2009 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave 4Co/163/2009-169 zo dňa 02.12.2009 bol návrh žalobcu zamietnutý a konanie boloskončené právoplatne dňom 21.01.2010. Na základe dovolania žalobcu zo dňa 17.02.2010 Najvyšší
súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 3Cdo/95/2010 zo dňa 24.02.2011 rozsudok Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 02.12.2009 sp. zn. 4Co/163/2009-169 zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd

v Bratislave rozsudkom zo dňa 06.04.2011 potvrdil rozsudok Okresného súdu zo dňa 25.02.2009 č. k.
7Cpr/43/2003-141 a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania 247,28 eura. Toto konanie
bolo právoplatne skončené 25.05.2011. Listom žalovaného zo dňa 03.04.2010 adresovaného žalobcovi
oznámil žalovaný, že má voči žalobcovi pohľadávku 1.895,29 eura z titulu náhrady trov konania vo
veci Okresného súdu Bratislava IV., č. k. 7Cpr/43/03-141 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v

Bratislave zo dňa 02.12.2009. Žalobca voči žalovanému vykazuje pohľadávku vo výške 1.216,46 eura
a to z titulu odstupného pri skončení pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Započítaním pohľadávok, ktoré sa kryjú do výšky 1.216,46 eura zaniká pohľadávka žalobcu, čím mu
vznikol na trovách konania nedoplatok 678,83 eura. Zároveň žalovaný vyzval žalobcu, aby túto sumu
bez zbytočného odkladu zaplatil. Žalobca zaplatil žalovanému sumu 678,83 eura dňa 27.04.2010.
žalobca aj napriek tomuto trval naďalej na podanej žalobe, keď podľa jeho názoru pohľadávky ktoré

mali účastníci medzi sebou nie je možné započítať a navyše Zákonník práce takúto možnosť nepozná.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že do započítania zo strany žalovaného mal žalobca nárok na výplatu
dvojmesačného odstupného.

4. V zmysle § 580 O.Z., ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky ktorých plnenie je rovnakého

druhu zaniknú započítaním pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

5. Uznesením Krajského súdu v Bratislave 5Co 228/2012-148 zo dňa 27.10.2015 bol rozsudok súdu
1.stupňač.k.6C95/2006-118zodňa08.03.2012zrušenýavecmubolavrátenánaďalšiekonanie.Podľa

názoru súdu2.stupňaniejemožnézapočítanievzmysle§580OZ,takakourobilsúd1.stupňa.Žalovaný
svoje pohľadávky voči žalobcovi musí uplatniť samostatnou žalobou a nie započítacou námietkou. Uložil
súdu 1.stupňa presný výpočet výšky odstupného a uplatnených úrokov z omeškania.

6. V zmysle § 76 Z.P. zamestnancovi s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z

dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo dohodou z tých istých dôvodov patrí pri skončení
pracovného pomeru odstupné najmenej v sume dvojnásobku ich priemerného mesačného zárobku
podľa § 134. Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom
termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy ak sa zamestnávateľ nedohodne s uvoľneným
zamestnancom na výplate odstupného inak.

7. V zmysle § 134 ods. 4 Z.P. priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Ak sa podľa
pracovno právnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok postupuje sa tak, že sa priemerný
hodinový zárobok vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac
podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

8. V zmysle § 129 Z.P. mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca
nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej alebo pracovnej zmluve nedohodlo inak. Pri
skončení zamestnania vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň
skončenia zamestnania ak sa nedohodli inak.

9. V zmysle § 517 ods. 2 O.Z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

10. V zmysle § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok
základnej úrokovej sadzby, t.j. 13% ročne dňa 01.06.2003.

11. V danom prípade bolo medzi stranami nesporné, že žalobca mal nárok na odstupné vo výške dvoch
platov. Žalobca vyčíslil svoj nárok sumou 663,87 eura (20 000,-Sk). Žalovaný vyčíslil nárok žalovaného

sumou 603,90 eura (9.096,60 Sk). Súd pri vyčíslení priemerného zárobku za prvý štvrťrok vychádzal
tak, že žalobca za toto obdobie mal spolu zárobok 26.000,- Sk brutto a odpracoval 496 hodín, takže
jeho hodinová mzda bola 52,40 Sk. Pri osemhodinovom pracovnom čase bol žalobcov denný zárobok
419,20 Sk, ktorý súd vynásobil sumou 21,74 priemerným počtom pracovných dní v mesiaci a takto určilpriemerný mesačný zárobok žalobcu 9.113,40 Sk, t.j. 302,50 eura. Pri takomto výpočte mal žalovaný
povinnosť zaplatiť na odstupné sumu 605,- eur. Žalovaný je v omeškaní s plnením dlhu od 01.05.2003,
avšak žalobca uplatnil úrok z omeškania až od nasledujúceho mesiaca t.j. od 01.06.2003. Preto súd

žalobcovi mohol priznať úrok z omeškania len od 01.06.2003 vo výške 13% ročne, čo zodpovedá
dvojnásobku základnej úrokovej sadzby ku dňu omeškania 01.05.2003. Pri svojom rozhodovaní sa
súd riadil názorom súdu 2.stupňa, podľa ktorého nie je možné započítanie pohľadávok tak ako urobil
žalovaný v tomto konaní. Preto súd priznal žalobcovi nárok na sumu 605,- eur s úrokom z omeškania
13% ročne od 01.06.2003 do zaplatenia a žalobu v časti prevyšujúcu sumu 605,- eur a úrokov z

omeškania 13% ročne od 01.06.2003 ako nedôvodnú zamietol.

12. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (aj keď ich účastník vníma
ako relevantné), ale len tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu sa vysporiadalo len so skutkovým a
právnym základom rozhodnutia, t.j. či boli naplnené hmotneprávne predpoklady pre výplatu odstupného

v zmysle §§ 76 a 134 ZP. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

13. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 252 ods. 2 CSP, vzhľadom na to, že žalobca bol
neúspešný vo výške 58,87 eura a v úrokoch z omeškania vo výške 9% ročne (22-13%) od 01.06.2003
ku dňu rozhodnutia súdu t.j. za vyše 13 rokov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.