Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Gazdačková

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/81/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716202751
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716202751.1

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu CRIF - Slovak Credit
Bureau, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Malý trh 2/A, IČO: 35 886 013 právne zastúpeného Havel, Holásek
& Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 49, IČO: 36 856 584
proti žalovanému L. V., W.. XX. XX. XXXX, F. Y., H.. Y. XXXX/XX v konaní o zaplatenie 606,20 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 606,20 € spolu s 16,10 % úrokom zo sumy 535,57 € od 28.
03. 2014 do zaplatenia a 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 535,57 € od 28. 03. 2014 do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je žalobcovi povinný nahradiť trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboupodanounatunajšomsúdedňa14.03.2016sažalobcaprotižalovanémudomáhalzaplatenia
sumy 606,20 € spolu s 16,10 % zmluvným úrokom ročne z sumy 535,57 € od 28. 03. 2014 do zaplatenia
a 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 535,57 € od 28. 03. 2014 do zaplatenia ako aj náhrady
trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že žalovaný dňa 20. 03. 2007 uzavrel s obchodnou

spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom v Bratislave zmluvu o bežnom účte čísla uvedeného
v žalobe, pričom v rámci zmluvných plnení banka poskytla žalovanému povolené prečerpanie vo
výške 10 000 Sk, čiže 331,94 €, na základe oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa
19. 10. 2007. Dňa 20. 03. 2007 tiež banka so žalovaným uzavrela zmluvu o vydaní a používaní
platobnej karty, prostredníctvom ktorej mohol žalovaný realizovať transakcie s prostriedkami na vyššie
uvedenom účte. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej

sporiteľnea.s.účinnéod01.08.2002,ObchodnépodmienkySlovenskejsporiteľnea.s.preposkytovanie
a používanie elektronických služieb a platobných kariet s účinnosťou od 01. 01. 2016, Obchodné
podmienky Slovenskej sporiteľne pre poskytnutie úverov a povolených prečerpaní účinné do 01. 02.
2006 a Sadzobník poplatkov Slovenskej sporiteľne a.s.. Žalovaný s nimi oboznámil a túto skutočnosť
potvrdil na úverovej zmluve. Úver bol žalovanému poskytnutý tak, že banka realizovala platobné príkazy
žalovaného ale aj výbery hotovosti z účtu žalovaného v rozsahu povoleného prečerpania. Žalovaný

sa zaviazal úver splácať tak, že bol povinný splatiť pohľadávku Slovenskej sporiteľne najneskôr v
deň konečnej splatnosti úveru, pričom pohľadávky banky v čase konečnej splatnosti bola splácaná
formou započítania pohľadávky banky proti pohľadávke žalovaného z účtu, a to vždy v momente vzniku
pohľadávky žalovaného z tohto účtu v rozsahu, v akom sa pohľadávky kryli. Žalovaný však úver riadne
nesplácal a dostával sa s jeho splácaním do omeškania, banka ho na tieto skutočnosti upozorňovala a
vyzývala na úhradu splatných záväzkov.3. Keďže nedošlo k náprave banka v zmysle Všeobecných obchodných podmienok listom z 11. 03.
2013 vypovedala zmluvu a požadovala splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom. Pohľadávka
banky v celkovej výške 606,20 € pozostáva z istiny úveru po splatnosti vo výške 535,57 €, vyčísleného

riadneho úroku vo výške 0,15 €, úroku z nepovoleného prečerpania vo výške 42,64 € a zákonného úroku
z omeškania v sume 27,84 €, ktorý bol vyčíslený od prvého dňa omeškania žalovaného so splácaním
jeho záväzku do dňa postúpenia pohľadávky, to znamená do 27. 03. 2014, v tento deň totiž banka a
žalobca uzatvorili podľa § 524 a nasl. Obč. zák. Zmluvu o postúpení pohľadávok čísla uvedeného v
žalobe, ktorou okrem iných bola postúpená aj pohľadávka banky voči žalovanému. Túto skutočnosť

banka oznámila žalovanému listom z 01. 04. 2014, kde zároveň vyzvala žalovaného na okamžitú úhradu
pohľadávky. Keďže žalovaný nereagoval, žalobca bol nútený obrátiť sa žalobou na súd.

4.Vpriebehukonaniažalobcanažalobezotrvalapodanímzodňa04.08.2016eštepohľadávkužalobcu
bližšiešpecifikoval,apripojilajprehľadtransakciínaúverovomúčteod13.04.2011do31.10.2011,teda
odo dňa kedy sa žalovaný dostal do sústavného mínusu. Ďalej boli pripojené transakcie na účte od 01.

11. 2011 do 15. 03. 2013 a od 15. 03. 2013 do 26. 03. 2014. Istina úveru pozostáva z celkových výberov
žalovaného, úrokov, poplatkov, ktoré boli pripisované k istine, pričom od celkovej sumy boli odpočívané
úhrady započítané na istinu. Celkové výbery predstavovali sumu 1 670,97 €, pripísané zmluvné úroky
sumu 116,89 €, bankové poplatky v sume 153,85 € a od celkového súčtu týchto súm boli odpočítané
úhrady vo výške 1 406,14 €.

5. Žalovanému bola žaloba ale aj predmetné podanie zo dňa 04. 08. 2016, vrátane ich príloh, doručené
do vlastných rúk s výzvou, aby sa k nim vyjadril. Žalovaný sa však v určenej lehote k doručeným listinám
žalobcu nevyjadril, a to ani do dňa vyhlásenia rozsudku vo veci samej, súd preto považoval za nesporné
v zmysle ust. § 151 ods. 1 C. s. p..

6. V zmysle § 297 písm. b/ C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 26. 10. 2016 súd verejne
vyhlásil vo veci samej rozsudok bez nariadenia pojednávania.

7. Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z nesporných skutkových tvrdení žalobcu, ktoré boli

ale podložené listinami, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu, predovšetkým zo zmlúv, ktoré žalobca
pripojil a to zo Zmluvy o bežnom účte a Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty, obe z 20. 03.
2007, z Oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania, zo Všeobecných obchodných podmienok
Slovenskej sporiteľne a.s. a jej Sadzobníka tak, ako boli vymenované v žalobe, z Odstúpenia od zmluvy,
z Oznámenia o postúpení pohľadávky a z korešpondencie, ktorá medzi účastníkmi konania prebehla,

resp. aj z upomienok, ktoré banka a žalobca zasielali žalovanému. Súčasne tiež vychádzal z prehľadu
o transakciách na účte žalovaného za obdobie žalobcom uvedené.

8. Vykonané listiny nesporne preukazovali skutkový stav tvrdený žalobcom.

9. Nárok žalobcu na zaplatenie úverovej istiny a zmluvných úrokov nachádza oporu v ust. § 497 a nasl.
Obch. zák., ktoré predstavujú základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy.

10. Podľa § 497 Obch. zák. (zák. č. 513/1991 Zb.), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré

poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

12.Nárokžalobcunaúrokyzomeškanianachádzaprávnuoporuvust.§369ods.1Obch.zák.vzhľadom

na skutočnosť, že šlo o úver poskytnutý spotrebiteľovi, úroky z omeškania bola požadované podľa
predpisov občianskeho práva konkrétne v súlade s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, sú o 8 % bodovvyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

13. Žalobca sa stal veriteľom žalovaného na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrela
banka so žalobcom tak, ako v žalobe tvrdil a túto skutočnosť banka žalovanému oznámila v žalobe
uvedeným listom.

14. Súd preto považoval žalobu za plne dôvodný a v celom rozsahu jej vyhovel.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi, čiže strane, ktorá bola v
konaní plne úspešná, priznal proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania, ktorá bola priznaná žalobcovi rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.