Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/390/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2105206895
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:2105206895.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobcov: 1/ I. U., bytom Q., W. P. 1, 2/ L.
M., bytom Q., W.k 1, 3/ D.. Q. T., bytom Q., W. P. 1, 4/ E.. E. T., bytom Q., W. P. 1, 5/ W. C., bytom B., C.
XXX/X, 9/ T. C., bytom Q., W. P. 1, XX/ Spoločenstvo vlastníkov bytov, IČO 37 839 624, so sídlom Trnava,
W. 1, 11/ E. R., bytom Q., W. P. 1, žalobcovia X/, X/, X/, X/, 9/ zastúpení žalobcom 3/ D.. Q. T., bytom Q.,

W. P. X proti žalovaným: 1/ P. R., bytom Q., W. P. 1, 2/ O.. L. H., bytom Q., U. XX, žalovaní zastúpení
JUDr. Jánom Chmelom, advokátom so sídlom v Piešťanoch, Royova 9, v konaní o určenie, že plochá
strecha s terasovou úpravou je spoločnou časťou bytového domu a o jej vypratanie, o odvolaní žalobcov
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. januára 2016, č. k. 24C/140/2005 - 469, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j .

II. Žalovaným 1/, 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, zamietol žalobu žalobcov, ktorou žiadali určiť, že plochá
strecha s terasovou úpravou nad sociálnymi zariadeniami bytového domu, súpisné číslo XXX na Ul.
W. č. 1 v Q., je spoločnou časťou tohto bytového domu, zapísaného na LV. č. XXXX pre k. ú. Trnava.
Zamietol aj časť ich žaloby, ktorou sa domáhali uložiť žalovaným povinnosť predmetnú plochú strechu
s terasovou úpravou vypratať. Vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozsudku (§ 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“).

2. V odôvodnení svojho rozsudku konštatoval svoje skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z výsledkov
dokazovania vo veci. Bolo preukázané, že spornú terasu s výmerou 14m2 spolu s bytom č. 4 kúpili Q.
a P. R. ako kupujúci, právni predchodcovia žalovaných, na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu
zo dňa 20.02.2002 od vlastníka domu Poľnonákup Trnavan a.s., zastúpenej správcom konkurznej
podstaty. Q. a P. R. byt spolu s terasou užívali už aj prv ako nájomníci. V rovnakom období boli
uskutočnené prevody vlastníckeho práva aj k ďalším bytom v bytovom dome a k spoločným častiam

a zariadeniam domu. V žiadnej z týchto ďalších zmlúv nebola predmetom prevodu ako spoločná časť
uvedená predmetná terasa s výmerou 14 m2.

3. Zodpovedanie otázky, ktoré časti bytového domu sa považujú za spoločné ponecháva zákon č.
182/1993 Z.z. zmluvnej úprave vlastníkov bytov. Zákon v § 2 ods. 4 demonštratívne vymedzuje, ktoré
časti domu sa považujú za spoločné, no prenecháva na účastníkov zmlúv vyriešenie tejto otázky

vzhľadom na špecifiká v zmluve. Zohľadnia sa aj stavebnotechnické determinanty a účelové určenie
častí, ktoré môžu ale aj nemusia byť spoločnými. Vlastník domu Poľnonákup Trnavan, a.s., zastúpeným
správcom konkurznej podstaty, ktorý v roku 2002 prevádzal po prvýkrát byty v dome do vlastníctvajednotlivým účastníkom v rámci svojho vlastníckeho oprávnenia bol oprávnený rozhodnúť sa, ktorému
užívateľovi prevedie do vlastníctva spolu s bytom aj predmetnú terasu o výmere 14 m2. Podľa názoru
súdu nič nebráni takému výkladu zákona č. 182/1993 Z.z., že pôvodný vlastník bytového domu sa sám

môžerozhodnúťpriprávnomrozdelenídomunabytyanebytovépriestoryaichsúčasti,ktoréčastidomu,
budú patriť len niektorým osobám, s ktorými uzatvára prvú zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Podľa
ustanovenia § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z. platí, že spoločné časti domu a spoločné
zariadenia domu a príslušenstvo sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
aksanedohodnúvlastníciinak.Z tohtoustanoveniavyplýva,ževšetcivlastnícibytovsamôžudohodnúť,

ktoré spoločné časti bytového domu vyjmú z režimu spoluvlastníctva všetkých vlastníkov bytového domu
a ostanú iba vlastníctvom niektorého z nich. Ak takúto dohodu môžu prijať všetci vlastníci bytov v dome,
súd nevidí zákonnú prekážku, ktorá by bránila tomu, aby sa pôvodný vlastník celého domu nemal právo
pri právnom rozdelení domu na byty a nebytové priestory rozhodnúť, že predmetná terasa, bude patriť
len k niektorému z bytov. Uvedené rozhodnutie pôvodného vlastníka domu ako aj dohoda vlastníkov
bytov o vyňatí časti domu z režimu spoluvlastníctva majú svoje limity vyplývajúce zo zákona č. 182/1993

Z.z., pretože z hľadiska stavebnotechnického si musia niektoré prvky domu vždy zachovať kvalifikáciu
spoločných častí domu a ostať spoluvlastníctvom vlastníkov bytov. Jedná sa napríklad o základy domu,
strechu, vodorovné a nosné konštrukcie, pretože sú nevyhnutne potrebné pre podstatu, stabilitu a
bezpečnosť domu a nemôžu byť oddelené bez toho, aby sa dom neznehodnotil z hľadiska technického
a funkčného. Zároveň sa musí rešpektovať aj účelové určenie niektorých častí domu (napr. chodby,

schodišťa), ktoré musia ostať v spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytu, aby všetci vlastníci mohli
nerušene užívať svoj byt v dome. Súd vychádzal z kontrolného znaleckého posudku znaleckého ústavu
ÚSI Žilina, ktorý dostatočne vysvetlil, prečo dospel k odlišným záverom ako znalec Ing. Viliam Šinka. V
danom prípade nebola k dispozícii projektová dokumentácia ohľadom bytového domu, z ktorej by bolo
možné zistiť pôvodné účelové určenie predmetnej terasy. Podľa znaleckého ústavu pre určenie, či ide o

spoločnú časť domu nie je rozhodujúce kritérium vstupu na predmetnú časť domu, a teda nie je možné
na základe toho, že sa na terasu vstupuje zo spoločného schodiska ustáliť záver, že je spoločnou časťou
domu. V zmysle technickej normy terasa v bytovom dome nie je nevyhnutnou stavebnou súčasťou
domu. Pochôdznu vrstvu predmetnej terasy je možné podľa znalca Ing. Mariána Vyparinu odstrániť,
pričom by bolo potrebné vykonať nejaké stavebné úpravy, no odstránenie pochôdznej vrstvy nebude

mať vplyv na stabilitu, statiku, bezpečnosť bytového domu. Znalec Ing. Marián Vyparina ďalej uviedol,
že z hľadiska stavebnotechnického predmetná terasa môže slúžiť všetkým vlastníkom bytov v dome
alebo môže byť priradená k niektorému bytu. Podľa vyjadrenia znalca Ing. Mariána Vyparinu terasu nie
je možné z hľadiska technického považovať za miestnosť. V danom prípade je nesporné a nepochybné,
že táto časť bytového domu plní jednak funkciu strechy sociálnych zariadení, ale zároveň slúži ako

terasa vzhľadom na jej stavebnotechnické vybavenie (podľa zistení znaleckého ústavu má pochôdznu
vrstvu, vybudované kovové zábradlie, ohraničená je aj múrikom). Znalec Ing. Marián Vyparina v tejto
súvislosti poukázal na to, že napríklad v prípade prevodu vlastníctva k bytu č. 3 v bytovom dome sa
prevádzala aj lodžia, ktorá je takisto umiestnená na spoločnej stropnej konštrukcii a aj pod podlahou
tejto lodžie sa nachádzajú izolačné vrstvy, ktoré sú spoločnými časťami bytového domu. Jediný rozdiel

medzi lodžiou a predmetnou terasou je, že na lodžiu, ktorá patrí k bytu č. 3, sa vchádza z predmetného
bytu a na terasu sa vstupuje zo spoločného schodišťa. Súd sa s týmto logickým vysvetlením znalca
stotožňuje. Znalec Ing. Marián Vyparina konštatoval, že je možné zrekonštruovať sociálne zariadenia, ak
sa neodstránia vodorovné a zvislé nosné konštrukcie. Zákon č. 182/1993 Z.z. vo svojom ustanovení § 11
ods. 3 upravuje aj situácie, keď je nevyhnutné vykonať opravu spoločných častí domu alebo spoločných

zariadení domu prístupných z bytu iba jedného vlastníka, tak ukladá povinnosť tomuto vlastníkovi
umožniť na požiadanie na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do bytu zástupcovi spoločenstva,
správcovi a osobe oprávnenej vykonávať opravu a údržbu za účelom vykonania obhliadky alebo opravy
a uvedené ustanovenie je možné podľa názoru súdu aplikovať aj na predmetnú terasu, od ktorej majú
kľúče odporcovia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetná terasa nie je podstatným prvkom

domu, ktorý by musel nevyhnutne ostať v spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov, aby mohol dom
slúžiť svojmu účelu, teda aby vlastníci mohli užívať svoje byty v bytovom dome a spravovať spoločné
časti a zariadenia domu. Zmluva o prevode vlastníctva bytu, od ktorej odvíjali svoje vlastnícke právo
odporcovia mala všetky náležitosti vyžadované ustanovením § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. S
poukazom na uvedené dôvody súd uzavrel, že pôvodný vlastník domu v súlade s ust. § 4 ods. 1, písm.

a/, zákonom č. 182/1993 Z.z. na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu platne previedol právnym
predchodcom odporcov do vlastníctva s bytom č. 4 aj predmetnú terasu. Terasa je na základe uvedenej
právnej skutočnosti súčasťou bytu č. 4, ktorý následne zdedili žalovaní. Žalobcovia, ktorých v konaní
zaťažovalo dôkazné bremeno, nepreukázali opak. Keďže terasa nepredstavuje podľa § 2 ods. 4 zákonač. 182/1993 Z.z. spoločnú časť bytového domu, ale ako priestor tvorí súčasť bytu žalovaných, majú
právo užívať ju žalovaní, a súd nemohol vyhovieť návrhu žalobcov na ich vypratanie. Ani v prípade,
ak by súd na základe vykonaného dokazovania určil , že predmetná terasa je spoločnou časťou domu,

nemohol by zároveň uložiť žalovaným 1/, 2/ povinnosť vypratať terasu. Takýmto rozsudkom súdu by sa
totiž deklarovalo, že nielen žalobcom, ale aj žalovaným patrí podľa § 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.
spoluvlastnícke právo k predmetnej terase, a keďže ide o ideálny spoluvlastnícky podiel, žalovaní by boli
oprávneníspolusostatnýmivlastníkmibytovvdomeužívaťcelúterasu.Podľa§139ods.2Občianskeho
zákonníka by bolo potrebné zohľadniť režim rozhodovania o hospodárení so spoločnou vecou, v zmysle

ktorého o tom, ako bude s terasou naložené rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti
podielov a aplikovať bolo treba osobitné ustanovenia § 14 zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého
má každý vlastník bytu právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a na schôdzi vlastníkov
hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných
častí domu, s tým, že prehlasovaný vlastník má právo sa obrátiť na súd, aby vo veci rozhodol a prijaté
platné rozhodnutie je záväzné pre všetkých vlastníkov bytov v dome.

4. Z hľadiska právnych záverov okresný súd tiež konštatoval, že účastníctvo pre každú vec vyplýva z
povahy predmetu konania, ktorý spravidla vymedzuje hmotné právo, ale aj procesné právo, a ktorému
sa účastníci konania musia podriadiť, ak chcú dosiahnuť vo veci kladné rozhodnutie. O nerozlučné
procesné spoločenstvo ide tam, kde účastníci majú také spoločné práva a povinnosti, že sa rozhodnutie

vo veci samej musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej, či druhej strane. S
poukazom na vyššie uvedené dôsledky rozhodnutia súdu o tom, že terasa je spoločnou časťou bytového
domu je zrejmé, že účastníkmi konania či už na strane žalobcov alebo žalovaných musia byť všetci
vlastníci,resp.spoluvlastnícibytovvbytovomdome,pretoževýroksúduotom,žeterasaovýmere14m2
je spoločnou časťou domu sa nevyhnutne dotkne ich spoluvlastníckych práv. V konaní ide o nerozlučné

procesné spoločenstvo podľa § 91 ods. 2 O.s.p., ktoré vyplýva z ustanovení § 13 ods. 1, § 19 ods. 1
zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorých spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu a príslušenstvo
sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Nestačí, že účastníkom konania
je aj Spoločenstvo vlastníkov bytov predmetného domu, pretože spoločenstvo vykonáva správu domu,
no nie je spoluvlastníkom spoločných častí a spoločných zariadení domu. Žalobkyňa 2/ L. M., rod. R.

predala počas konania byt č. 2 v bytovom dome E. R., návrh nevzala späť, no predajom bytu stratila
aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní. Súd pripustil vstup E. R. do konania ako ďalšieho žalobcu, no
podľa výpisu z listu vlastníctva č. 8338 k.ú. Trnava zo dňa 17.11.2015 a zhodných prednesov sporových
strán je zrejmé, že v predmetnom bytovom dome okrem žalobcov vlastnia byty aj manželia W. a Q.
Z., a C. E., ktorí však účastníkmi tohto konania nie sú. Aby sa rozsudok o určení , že predmetná

terasa je spoločnou časťou bytového domu podľa § 159 ods. 2 O.s.p. vzťahoval na všetkých vlastníkov/
spoluvlastníkov bytov, musia byť účastníkmi konania všetci vlastníci/spoluvlastníci bytov v bytovom
dome. Táto podmienka v konaní splnená nebola.

5. Proti tomuto rozsudku žalobcovia podali včas odvolanie. Navrhli rozsudok okresného súdu zmeniť a

ich žalobe vyhovieť. Uplatnili odvolací dôvod, spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci podľa
§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Uviedli, že v zrušujúcom uznesení krajského súdu sp. zn. 17Co/274/2010
na č. l. 254 zo dňa 31.01.2011 sa konštatuje, že ak sporná terasa z hľadiska definície podľa § 2 ods. 4
zák. č. 182/1993 Z. z. spĺňa charakter spoločnej časti domu, potom pre ňu platia právne dôsledky v ust.
§ 19 ods. 1 prvej vety cit. zákona, to znamená, že na žalobcov spolu s prevodom alebo prechodom

vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome, prechádza aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu,
resp. či na uvedenú terasu nedopadajú právne dôsledky uvedeného ust. zák. č. 183/1993 Z. z.,
ale sú príslušenstvom bytu žalovaných, ktorým patrí spolu s vlastníctvom bytu (§ 2 ods. 1 cit. zák.).
Na č. l. 255 sa v rozhodnutí krajského súdu ďalej konštatuje, že určovacia žaloba podľa § 80 písm.
c) O.s.p. má preventívny charakter a je opodstatnená tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav

ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, a ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť
inak. Predmetná „terasa“ podľa odborného stanoviska v znaleckom posudku je plochou strechou s
terasovou úpravou nad sociálnymi zariadeniami bytového domu, je konštrukčne a dispozične napojená
na bytový dom a je prístupná zo schodišťa, ktoré je spoločnou časťou domu. Podaná žaloba nie je
žiadnou svojvôľou žalovaného 3/ a predsedu Spoločenstva vlastníkov bytov. Samotné podanie žaloby

bolo spracované advokátom a teraz sudkyňou Krajského súdu v Trnave Mgr. Zlaticou Potúčkovou,
teraz už vydatou Javorovou, ktorá podanie žaloby vopred konzultovala s viacerými odborníkmi z odboru
stavebníctva. Jednoznačný charakter „terasy“ ustálil aj znalec Ing. Viliam Šinka, ktorý vzhľadom na svojvek boluvoľnenýzfunkcieznalca. Naopodstatnenosť záveru,že„terasa“skutočnepatrídospoločných
priestorov bytového domu, svedčia okrem znaleckého posudku Ing. Šinku aj viaceré ďalšie skutočnosti:
- Vchod na „terasu“ je zo spoločných priestorov schodišťa bytového domu a príchod na terasu teda nie

je z kuchyne odporcov, ako to vraj „neúmyselne“ vyznačil na náčrtku Ing. Hronček.
- V priebehu roku 2015 sa v bytovom dome vymieňali už zastarané dvere, ktoré umožňujú prístup
na „terasy“ zo schodišťa. Žalovaní v tejto súvislosti tvrdili, že dvere na „terasu“ sú spoločné, pričom
spoločenstvo vyhotovenie dverí aj zaplatilo z fondu opráv, no kľúče od dverí majú jedine žalovaní.
- Ústav súdneho inžinierstva v znaleckom posudku a aj na pojednávaní potvrdil, že nosné konštrukcia a

izolačnévrstvypod„terasou“patriavýlučnedo spoločnýchpriestorov. Vprípade,žebypri odstraňovaní
sociálnych zariadení boli odstránené zvislé a vodorovné konštrukcie, „terasa“ by nemohla existovať (viď
strana 3 zápisnice o pojednávaní zo dňa 18.11.2015).
- Ďalšou vecou je zlý stav „terasy“, spôsobený polievaním kvetín, ktoré žalovaní na „terase“
roky pestovali. Nadbytočné stekanie vody z polievania spôsobilo opotrebovanie nosnej konštrukcie a
opadávanie omietky, čo sa stalo nebezpečným pre okoloidúcich, ako aj pre žalobcu bytu č. 2. Je

potrebná oprava.
- Už niekoľkokrát uvádzali, že ÚSI Žilina riešil právne otázky, čo nie je správne a znaleckému ústavu
to neprináleží.
- Pri existencii a zachovaní terajšieho stavu by vlastne existovali sociálne zariadenia bez strechy.
- Súčasný stav bráni komplexnej starostlivosti spoločenstva o samotné sociálne zariadenia a ich za

súčasného stavu „neexistujúcu“ strechu.
- Je otázne, či by správa katastra Trnava povolila vklad vlastníckeho práva žalovaných k bytu č. 4, ak
by nebol k zmluve pripojený skreslený náčrtok Ing. Hrončeka, na ktorom je vstup na terasu zakreslený
z kuchyne bytu č. 4.
- Podstatná časť vrstiev nad sociálnymi zariadeniami patrí do spoločných častí domu.

- Nezodpovedá skutočnosti tvrdenia žalovaných, že v byte č. 4 bývajú od roku 1949. Pri presťahovaní sa
do bytového domu najprv bývali v byte, ktorý teraz vlastní p. E., do bytu č. 4 sa presťahovali až neskôr.
- Nestotožňujú sa s tvrdením, že znalecký posudok Ing. Šinku je málo odborný a kvalitný je práve
„kontrolný“ posudok ÚSI Žilina. Podľa názoru žalobcov sa jedná o dva rovnocenné posudky. Z dôvodu
nepriaznivého zdravotného stavu nebolo možné závery týchto znaleckých posudkov konfrontovať.

- Nemôžu sa stotožniť ani so záverom súdu prvého stupňa, že účastníkmi konania na strane žalobcov
mali byť všetci vlastníci bytov (p. E. a manželia Z. vzali návrh späť). Väčšina vlastníkov na podanej
žalobe zotrvala. Nie sú známe dôvody späťvzatia žaloby horeuvedených osôb.
Na základe všetkých horeuvedených skutočností žalobcovia navrhujú, aby Krajský súd v Trenčíne
žalobe vyhovel.

6. Žalovaní využili svoje právo na vyjadrenie k odvolaniu žalobcov a uviedli v ňom, že navrhujú
rozsudok okresného súdu, ako vecne správny, potvrdiť. Okresný súd rozsudkom zo dňa 16.05.2007,
č. k. 24C/140/2005-129 zamietol návrh žalobcov. Po zrušení tohto rozsudku odvolací súd vrátil vec
súdu okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd opäť návrh žalobcov zamietol rozsudkom zo

dňa 04.06.2010, č. k. 24C/140/2005-228 a priznal žalovaným 100% náhradu trov konania. Žalobcovia
opätovne podali proti rozsudku okresného súdu odvolanie. Po opätovnom zrušení tohto rozsudku
odvolací súd vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd po tretíkrát návrh žalobcov
zamietolrozsudkom zodňa20.01.2016,č.k. 24C/140/2005-469aonáhradetrovkonaniasúdrozhodne
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože

žalobcovia podali dňa 12.04.2016 odvolanie. Žalobcovia resp. JUDr. Q. T. v odvolaní opäť tvrdí, že
rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s poukazom na § 205
ods. 2 písm. f) O.s.p. JUDr. Q. T. sa v odôvodnení svojho odvolania nezaoberá otázkou nerozlučného
procesného spoločenstva žalobcov podľa § 91 ods. 2 O.s.p., pričom v závere rozhodnutia odvolacieho
súdu zo dňa 31.01.2011 je konštatované, že žalobkyňa v 6. rade C. E. v odvolacom konaní „odstúpila

od žaloby“, bude potrebné rozhodnúť aj o tomto procesnom návrhu podľa § 96 O.s.p. a prihliadnuť
aj na ust. § 91 ods. 2 O.s.p. Okresný súd rešpektoval právny názor odvolacieho súdu a v rozsudku
zo dňa 20.01.2016 túto otázku vyriešil vecne správne s dostatočne zreteľným odôvodnením na str.
13 rozsudku, alinea tretia. Spoločenstvo vlastníkov bytov Zelený kríčok vystupuje ako žalobca v 10.
rade v tomto spore. Spoločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené zákonom č. 182/1993

Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a výkon tejto činnosti je vymedzený najmä v § 7b
zákona. Okresný súd konštatoval, že na strane žalobcov ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 91 ods.
2 O.s.p. Nerozlučné spoločenstvo je charakterizované tým, že rozhodnutie sa vzťahuje na všetkých
spoločníkov spoločne. Vo vzťahu k tretím subjektom procesný úkon čo len jedného zo spoločníkov jeúčinný aj vo vzťahu k ostatným spoločníkom. Podľa § 7b ods. 1 druhá a tretia veta zák. č. 182/1993 Z. z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov do majetku spoločenstva nepatria byty a nebytové priestory
v dome. Spoločenstvo nemôže nadobúdať do vlastníctva byty, nebytové priestory alebo iný nehnuteľný

majetok. Podľa § 7c ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov predseda
je štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť spoločenstva a koná v jeho mene. Predsedu volí zhromaždenie
nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na 3 roky.
Teda po uplynutí trojročného funkčného obdobia sa v spoločenstvách pristupuje k novej voľbe predsedu
a členov rady a v tomto prípade sa tak stalo až po 11-tich rokoch, a preto zastávajú názor, že JUDr. Q.

T. v tomto období nebol predsedom spoločenstva, pretože mu mandát zanikol v roku 2005 zo zákona.
Argumenty žalobcov vyjadrené v ich odvolaní ničím nepreukázali, že by rozhodnutie okresného súdu
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentácia žalobcov nemá, podľa ich názoru,
právne opodstatnenie, je zavádzajúce a nesúvisiace s prejednávaným predmetom sporu.

7. Od 1. júla 2016 je účinný Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol rekodifikovaný

doterajší procesný predpis - Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“).

8. Podľa intertemporálnej úpravy v § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. V zmysle odseku 2 prvej vety citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. V prejednávanej veci začalo konania za účinnosti predchádzajúcej procesnej úpravy, odvolanie
podali žalobcovia tiež pred 1. júlom 2016, preto bolo potrebné v zmysle § 470 ods. 2 CSP,

postupovať v odvolacom konaní podľa O.s.p., keďže je evidentné, že účinky odvolania nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti CSP.

11. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 O.s.p., v medziach podaného
odvolania a jeho dôvodov a zistil, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, a preto je potrebné

tento potvrdiť podľa § 387 CSP, a to bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP).

12. Žalobcovia v odvolaní uplatnili odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., ktorý spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.

13. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď okresný súd (súd
prvej inštancie) na zistený skutkový stav neaplikuje správny právny predpis, tiež vtedy, keď na zistený
skutkový stav síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

14. Predmetom posúdenia odvolacieho súdu vo veci je námietka žalobcov proti záveru okresného

súdu, že „terasa“ v špecifikovanom bytovom dome, nie je spoločnou časťou tohto bytového domu,
ako to žiadali určiť v žalobe. Okresný súd dospel k tomuto právnemu záveru na základe výsledkov
dokazovania, o. i. aj znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline.

15. Okresný súd sa pri prejednávaní veci a pri rozhodnutí o žalobe dôsledne vychádzal

z oboch zrušujúcich rozhodnutí odvolacieho súdu (19Co/308/2007-157 zo dňa 04.03.2008 a
17Co/274/2010-253 zo dňa 31.01.2011) a dokazovanie zameral na zistenie, či skutkové tvrdenie
žalobcov vzhľadom na charakter „terasy“, resp. plochá strecha s terasovou úpravou nad sociálnymi
zariadeniami bytového domu, je súčasťou spoločných častí domu.

16. Ústav súdneho inžinierstva ŽU v Žiline v písomnom znaleckom posudku a znalec tohto ústavu,
ktorého okresný súd vypočul na pojednávaní, odpovedali na túto otázku negatívne, teda, že vzhľadom
na charakter „terasy“,tátonieje súčasťoubytovéhodomu.Zdokazovania tiežvyplynulo,že predmetný
priestor užívali žalovaní aj v čase, keď neboli vlastníci bytu.

17. Právna prax k tejto špecifikovanej problematike už zaujala stanovisko, ktoré korešponduje s
právnym záverom okresného súdu. Ide o rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Szr/6/2014, kde predmetom
posudzovania bola otázka charakteru lodžie v budove v spoluvlastníctve vlastníkov bytov. „Najvyšší
súd SR má za to, že nemožno vymedziť ako samostatné jednotky priestory, ktoré sú príslušenstvombytu alebo nebytového priestoru, ani priestory, ktoré sú spoločnou časťou domu. Najvyšší súd zastáva
názor, že lodžiu je nutné považovať za spoločnú časť domu v zmysle § 2 ods. 4 zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, s tým, že výpočet spoločných častí domu v zmysle cit. zákona je

iba demonštratívny. Nejedná sa totiž o priestorovo vymedzenú časť budovy, ktorú by bolo možné
charakterizovať ako miestnosť alebo súčasť súboru miestností, ale o konštrukčné prvky vonkajšej
konštrukcieobvodovýchmúrovdomu,ktoréužzosvojhotechnického riešeniaasvojejtechnickejfunkcie
musiabyťspoločnýmičasťamidomutakakospoločnýplášťbudovy.Tentoprincíp sauplatníajvprípade,
aksajednáoprvkypriliehajúcekjednotlivýmbytom(jednotkám),pričom možnooznačiťzanepodstatné,

že na takýto konštrukčný prvok majú prístup iba vlastníci priliehajúcich bytov. Spoločné časti domu
možno teda označiť za súčasť jednotky v zmysle § 120 Občianskeho zákonníka s tým, že na rozdiel od
súčasti iných vecí musí byť vždy pri nakladaní s jednotkou vymedzený aj tento spoluvlastnícky podiel
na spoločných častiach domu, lebo sa jedná o jednu z obligatórnych náležitostí jednak identifikujúcu
jednotku samotnú, jednak o ukazovateľa miery práv a povinností vlastníka konkrétnej jednotky. Z vyššie
uvedeného teda vyplýva, že lodžia v budove v spoluvlastníctve vlastníkov bytov môže byť podľa

okolností spočívajúcich v účelu jej užívania, buď súčasťou spoločných častí domu vo vlastníctve
vlastníkov všetkých bytových jednotiek (poprípade vo vlastníctve vlastníkov niekoľkých bytových
jednotiek), alebo môže byť vo vlastníctve vlastníka bytovej jednotky ako súčasť bytu.

18. Ak teda predmetná „terasa“ svojím účelom slúžila pre byt žalovaných, preto aj tento priestor, ako

súčasť bytu získali do vlastníctva žalovaní, resp. žalovaný 1/ a jeho nebohá manželka Q. R.. Z tohto
aspektu nebola zmluva o prevode zmluva o prevode vlastníctva k bytu podľa zák. č. 182/1993 Z. z.
neplatná pre rozpor so zákonom. „Terasa“ nespĺňa zákonné predpoklady podľa § 2 ods. 4 citovaného
zákona. Jej užívanie totiž nebolo určené pre všetkých užívateľov (vlastníkov) bytov, ale iba pre byt
žalovaných, preto tento priestor nie je súčasťou spoločných častí domu, ako to žiadali určiť žalobcovia,

preto okresný súd správne žalobu zamietol.

19. S ďalšími argumentmi v odôvodnení rozsudku okresného súdu sa odvolací súd identifikoval, a to
aj v otázke vecnej legitimácie (§ 387 ods. 2 CSP).

20. V odvolacom konaní úspešným žalobcom odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 CSP).

Tento rozsudok prijal senát Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).