Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/612/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115206434
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115206434.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: AB 2 B. V.,
so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 572 79
667, v konaní zastúpenom Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Piaristická
707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679, adresa pre doručovanie: Teplická 7434/147, Piešťany, proti žalovanej:
Z. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XX, S., o zaplatenie 749,79 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15. 07. 2015, č. k. 8C/148/2015 - 58,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nebol v konaní aktívne legitimovaný na podanie žaloby,
a preto žalobcu v celom rozsahu okresný súd zamietol. V prejednávanej veci žalobca ako postupník

nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávok, z ktorej by vyplývala jeho aktívna vecná legitimácia podať
návrh voči žalovanej. Oznámenie o postúpení pohľadávok bolo síce urobené právnym predchodcom
žalobcu (postupcom), ale súdu nebolo predložené ani plnomocenstvo na postúpenie pohľadávok od
postupcu, ktoré malo byť prílohou tohto oznámenia o postúpení pohľadávok. Žalobca nepreukázal, že
upovedomenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanej skutočne doručené. Relevantným oznámením
môže byť len také oznámenie, ktoré sa dostalo do dispozície žalovanej - dlžníčky, a s ktorým sa
mala možnosť oboznámiť. Súd konštatoval, že žalobca opakovane vo viacerých konaniach nie je

ochotný predložiť zmluvu o postúpení pohľadávok, z čoho vzniká podozrenie, že žalobca takou zmluvou
pravdepodobne ani nedisponuje. Okresný súd ďalej neskúmal, či úverová zmluva, ktorá je predmetom
sporu má alebo nemá všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a či bola uzavretá
v písomnej forme, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti. Napriek tomu však poukázal na to, že
zmluva zo dňa 03. 12. 2010 nemá ani písomnú formu. Uzavretie zmluvy o revolvingovom účte právny
predchodca žalobcu umiestnil do úverových zmluvných podmienok, ktoré majú formulárovú podobu,
t. j. sú predtlačené a ich obsah nemôže klient ovplyvniť. Z uvedeného postupu právneho predchodcu

žalobcu potom plynie, že klient nemá inú možnosť, ako prijať úverové zmluvné podmienky aj so zmluvou
o revolvingovom úvere, ktorú ani nechce uzavrieť. Takýto postup žalobcu by súd kvalifikoval ako nekalú
praktiku. Poukázal na ust. § 9 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch s tým, že nebola dodržaná
predpísaná forma. Po zohľadnení vyššie uvedených skutočností okresný súd dospel k záveru, žežalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie žaloby, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Po
právnej stránke žalobu zdôvodnil s poukazom na ust. § 1 ods. 2, § 497 Obchodného zákonníka; § 52
ods. 1, 2, § 40 ods. 1, § 524, § 526 Občianskeho zákonníka; § 497 Obchodného zákonníka a §§ 9 ods.

1, 2 a § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

3. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil s poukazom na ust. § 205
ods. 2 písm. d), f), b) O. s. p. V odôvodnení odvolania odvolateľ (žalobca) uviedol, že okresný súd
žalobu žalobcu zamietol z nedostatočného preukázania aktívnej legitimácie, nakoľko ním predložené

dôkazy nepostačujú na preukázanie aktívnej legitimácie a dôvodom zamietavého rozhodnutia bolo
nepredloženie zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a právnym predchodcom žalobcu. Na
vznik zmluvy o postúpení pohľadávky zákon nevyžaduje žiadny právny úkon, ani súhlas dlžníka. Ako
vyplýva z podanej žaloby, k postúpeniu predmetnej pohľadávky došlo na základe zmluvy zo dňa 28.
05. 2014, postúpená na obchodnú spoločnosť AB 2 B. V. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi
o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej

pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal
existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Sám žalobca v odvolaní následne poukazuje aj na to, že
časom sa súdna prax odklonila od právneho názoru Najvyššieho súdu SR (R
119/2003) a ohľadne aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania sa požaduje predloženie zmluvy
o postúpení pohľadávky pri rozhodovaní vo veci samej. Žalobca nevidí dôvod na zamietnutie žaloby pre

nepreukázanie aktívnej legitimácie a zároveň poukazuje na to, že ako žalobca vystupuje vo viacerých
sporoch na súdoch Slovenskej republiky, ktoré nezamietajú žalobcove návrhy pre nepreukázanie
aktívnejlegitimáciežalobcom. Napriekvýzveokresnýmsúdom,odvolateľažspolusodvolaním zároveň
predložil „postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 28. 05. 2014. Vzhľadom
na uvedené odvolacieho dôvody, žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

konanie.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho

poriadku, pričom od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 ods. 1 platí, že ak nie je ustanovené inak , platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcu, ktorého právne účinky nastali

predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa ods. 1 vo veci už CSP.

8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.
Z dôvodu viazanosti odvolacieho súdu, rozsahom a dôvodmi odvolania podľa Civilného sporového
poriadku (§ 379 a § 380 CSP) sa odvolací súd zaoberal pri posudzovaní správnosti rozhodnutia súdu

prvej inštancie a dôvodov odvolania žalobcu, len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Odvolací
súd po preskúmaní veci konštatuje, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi
súdu prvej inštancie, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku súdu, ktorých správnosť konštatuje.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca do rozhodnutia
súdu prvej inštancie nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby v prejednávanej

veci a odvolacie námietky žalobcu nemôžu privodiť obsahovú zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie.9. Z obsahu spisu vyplýva skutkový stav ako ho uviedol súd prvej inštancie v
napadnutom rozsudku. Žalobca nepredložil v prvoinštančnom konaní dôkaz o tom, že bola na neho
postúpená pohľadávka spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. voči žalovanej vzniknutá z úverovej

zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 03. 12. 2010.

10. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

11. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka zakladá nový záväzok
len medzi postupníkom a postupcom; obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku
postupcu do majetku postupníka; obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným

uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka; jeho postavenie sa mení
až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi (§ 526 Občianskeho zákonníka); nemení sa
nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť; postavenie dlžníka sa po tom, ako mu
niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným
v ustanovení § 526 Občianskeho zákonníka, mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi

musí dlh splniť postupníkovi; pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a
takýmto plnením sa zbaví záväzku (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1ObdoV/82/2005 zo dňa 28.11.2007).

12. Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky

bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky; súd z
takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť
zmluvy o postúpení; dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky
preukazoval zmluvou o postúpení postupník (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 119/2003); zo skutkových okolností veci, v ktorej bolo
vydané rozhodnutie 4Obo/210/2001 vyplýva, že riadne doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky
zo strany postupcu dlžníkovi bolo v konaní nepochybne preukázané.

13. Neskoršia súdna prax sa odklonila od uvedeného názoru v tom zmysle, že dlžník je oprávnený
domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore
so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo/49/2008 zo dňa 14.05.2008 ale
najmä rozsudok sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009 uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2009); túto súdnu prax odobril aj ústavný súd
(porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/337/2012 zo dňa 03.07.2012).

14. Názor, že oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, však zostal vo všeobecnosti nedotknutý

(porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS/409/2013 zo dňa 11.09.2014, ktorý
odmietol názor súdov prvej a druhej inštancie, že bolo nevyhnutnosťou a ich zákonnou povinnosťou z
vlastnej iniciatívy skúmať platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorými mal postupník uplatňované
pohľadávky nadobudnúť, aj keď to dlžník nenamietal, pretože podľa ústavného súdu to nezodpovedá
zákonnej úprave ani ustálenej súdnej praxi, keď podľa ustanovenia § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka

platí, že oznámenie postúpenia doterajším veriteľom zbavuje dlžníka práva požadovať predloženie
zmluvy o postúpení; dlžník tak nemá právo ani zisťovať, či vôbec nejaká zmluva bola uzatvorená
a nemôže namietať ani nedostatky jej platnosti, ibaže by k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore
so zákonom; inak je vo vzťahu k dlžníkovi postúpenie založené len na oznámení veriteľa o tom, že
došlo k postúpeniu, t.j. zmene veriteľa podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka; podľa ústavného

súdu je nerozhodné, či je toto oznámenie kryté aj kauzálnym vzťahom (titulom) medzi postupcom
a postupníkom, teda zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorej existencia je relevantná len vo vzťahu
postupcu a postupníka, ktorí sa prípadne môžu navzájom voči sebe domáhať vydania bezdôvodného
obohatenia; na základe uvedeného ústavný súd zjednodušený záver okresného súdu i krajského súdu,že skúmanie platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok je akoby automaticky a bez ďalšieho súčasťou
kompetencie súdu v každom konaní, v ktorom sa daná pohľadávka uplatňuje, považoval na pozadí
existujúcej zákonnej úpravy za arbitrárny a nezodpovedajúci požiadavkám práva na súdnu ochranu

podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

15. Uvedené závery v plnom rozsahu platia za predpokladu, že k postúpeniu pohľadávky dôjde pred
začatím konania (ide o skúmanie vecnej legitimácie účastníkov konania). Len pre úplnosť odvolací súd
udáva, že rozdielna situácia vo vzťahu k nutnosti preukázať postúpenie pohľadávky predložením zmluvy

o postúpení pohľadávky nastáva v prípade, že k postúpeniu pohľadávky dôjde po začatí konania a je
na základe príslušného procesného návrhu potrebné rozhodnúť o zmene subjektov podľa § 80 C. s. p.
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/546/2014 zo dňa 10.09.2015).

16. Z ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasne vyplýva, že v prípade, ak by
postupca svoju notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplnil, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky

preukázal dlžníkovi postupník; na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznamuje
bez toho, že by musel čokoľvek dokazovať, je v prípade postupníka potrebné, aby postúpenie
pohľadávky dlžníkovi preukázal; preukázaním sa má na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení
pohľadávky dlžníkovi; v prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť
postúpenia pohľadávky súčasťou skutkového odôvodnenia žaloby a preukázaná priloženými dôkazmi

(ako prílohami návrhu) s tým, že doručením je oznámené (resp. preukázané v prípade absencie
oznámenia postupníka) postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi.

17. Odvolací súd sa po vyššie uvedenom zhodnotení právnej úpravy a relevantnej súdnej praxe
vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti prejednávanej veci stotožňuje s právnym názorom súdu

prvej inštancie, že predložené oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 07. 11. 2014 dlžníkovi
(žalovanej) bez ďalšieho nepreukazuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky v
súdnom konaní. Pre nastúpenie zamýšľaných právnych účinkov oznámenia o postúpení pohľadávky vo
vzťahu k žalovanej a vo vzťahu k posudzovanej právnej otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na
podanie žaloby v prejednávanej veci bolo nepochybne nevyhnutné preukázanie doručenia oznámenia

o postúpení pohľadávky žalovanej, a to minimálne v rozsahu, že toto oznámenie sa dostalo do jej
dispozičnej sféry (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zo spisu súdu prvej inštancie vyplýva iba
to, že Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s. r. o. podľa podacieho hárku priloženého k
žalobe odovzdala dňa 10. 11. 2014 dve zásielky adresované žalovanej pošte na doručenie dňa 10.
11. 2014. Táto listina (podací hárok) však podľa odvolacieho súdu nepreukazuje, že práve uvedené

oznámenie o postúpení pohľadávky v mene spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. vzťahujúce sa k
zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX sa aj skutočne dostalo do dispozičnej sféry žalovanej (podací hárok
preukazuje len odoslanie dvoch zásielok na miesto bydliska žalovanej). Dôkazné bremeno preukázania
doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej pritom v konaní zaťažovalo žalobcu, ktorý z
preukázania tejto skutočnosti vyvodzoval pre seba priaznivé právne následky (preukázanie aktívnej

vecnej legitimácie v konaní). Dôkazné bremeno ohľadom postúpenia pohľadávky mohol teda žalobca
uniesť buď preukázaním doručenia oznámenia postupcu (Home Credit Slovakia, a.s.) o postúpení
pohľadávky voči žalovanej alebo predložením tvrdenej zmluvy o postúpení pohľadávky (§ 516 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka). Na predloženie tvrdenej zmluvy o postúpení pohľadávok súd
prvej inštancie žalobcu aj opakovane v konaní neúspešne vyzýval, preto tento právny názor súdu prvej

inštancie bol žalobcovi dostatočne známy. Na doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej
v rámci príloh žaloby pritom nebolo možné prihliadať, pretože jednak povinnosť doručiť uvedené
oznámenie má podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postupca ako svoj prejav vôle a súčasne
uvedené oznámenie odkazovalo na zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 18. 03. 2013 (ktorým mala
byť pohľadávka postúpená obchodnej spoločnosti AB 2 B. V. s registračným číslom XXXXXXXX), kým

žalobca v žalobe tvrdil, že spornú pohľadávku mal nadobudnúť zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
28. 05. 2014. Preto okrem nepreukázania doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky
zo dňa 07. 11. 2014 žalovanej nie je z neho bez ďalšieho ani zrejmé, či postupníkom pohľadávky bol
práve žalobca. Z uvedeného vyplýva, že v dôsledku nepreukázania doručenia oznámenia o postúpení
uplatnenej pohľadávky zo strany postupcu žalovanej, bol súd prvej inštancie oprávnený skúmať aktívnu

vecnú legitimáciu žalobcu v konaní a vyžadovať od neho predloženie tvrdenej zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 05. 2014; keďže tak žalobca ani na opakované výzvy neurobil,
súd prvej inštancie jeho žalobu správne zamietol v dôsledku nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v konaní, pretože bez preukázania postúpenia pohľadávky zo zmluvy o úverezo dňa 03. 12. 2010 z postupcu (Home Credit Slovakia, a.s.) na žalobcu, nemožno žalobcu považovať
za oprávneného vymáhať od žalovanej vrátenie nesplateného úveru. Na uvedenom závere nič nemení
ani skutočnosť, že žalobca k odvolaniu priložil súdom prvej inštancie požadovanú zmluvu o postúpení

pohľadávok zo dňa 28. 05. 2014, pretože tento dôkaz predložil až po poučení podľa § 120 ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru odvolacieho súdu neboli v odvolacom konaní splnené
podmienky na postup podľa už zrušených ustanovení § 213 ods. 4 O. s. p., pretože
žalobca nenavrhol vykonať dokazovanie týmto listinným dôkazom v konaní pred súdom prvej inštancie
a neboli splnené ani podmienky uvedené v zrušenom ustanovení § 205a O. s. p. osobitne žalobcom

poukazované ustanovenie § 205a ods. 1 písm. b) O. s. p., pretože nemôže byť vadou konania pred
súdom prvej inštancie, že nevykonal dokazovanie listinným dôkazom, ktorý žalobca do rozhodnutia súdu
prvej inštancie nepredložil a pri rozhodovaní vychádzal z obsahu spisu v čase vyhláseného rozsudku.
Na uplatnenie novôt v odvolacom konaní neboli splnené ani podmienky ustanovenia § 366 Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého odvolací súd vec prejednáva.

18. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalovanej na náhradu trov prvoinštančného konania v súlade
s vtedy účinným ustanovením § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p. Žalovanej v prvoinštančnom konaní
žiadne trovy konania nevznikli a náhradu trov konania žalovaná ani nežiadala.

19. Žalovaná uspela aj v odvolacom konaní. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd

podľa § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p.. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

20. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).