Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111204926
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8111204926.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka Kohúta

a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: INTEN - EURA, správa domov, s.r.o., Liptovský Mikuláš,
M. Pišúta 1119/23, IČO: 46 779 841, zastúpený Advokátskou kanceláriou FIAČAN & PARTNERS, s.r.o.,
Liptovský Mikuláš, M. Pišúta 936/16, IČO: 36 861 251, proti žalovaným: 1/ D. O., P.., nar. XX.X.XXXX,
bývajúci v S. Š., Ul. W. XX/X, 2/ D. O., X.., nar. XX.X.XXXX, bývajúci v F., Š. XXXX/XX, 3/ G.. U. P.,
nar. X.X.XXXX, bývajúci v O.G., J.. T. XX, 4/ U. X., nar. X.X.XXXX, bývajúci v W.B. XX, žalovaní v 3/ a
4/ rade zastúpení JUDr. Martinom Staroňom, advokátom advokátskej kancelárie v Prešove, Ul. Hlavná
89, o zaplatenie 103.189,07 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov,

č.k. 10C/48/2011-249 zo dňa 26.11.2014 a uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k. 10C/48/2011-238
zo dňa 14.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí návrhu proti žalovanému v 2/ rade a
vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade.

Nepriznáva žalovanému v 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania.

Mení uznesenie súdu prvej inštancie tak, že žalovaným v 3/ a 4/ rade náhradu trov konania nepriznáva.

Žalovaným v 3/ a 4/ rade nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu proti žalovanému v 2/ rade,
náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade navzájom nepriznal. Žalovaného
v 1/ rade zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 4.886,14 eur na účet jeho právneho
zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ďalej žalovaného v 1/ rade zaviazal zaplatiť súdny
poplatok vo výške 6.191,- eur na účet Okresného súdu Prešov v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným na súd dňa 20.9.2010 žiadal žalobca zaviazať
žalovaných v 1/ až 4/ rade na zaplatenie sumy 103.189,07 eur tak, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných, ako aj nahradiť mu trovy konania. V návrhu uviedol,
že je veriteľom obchodnej spoločnosti MARKS TATRY, s.r.o. na základe právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu na sumu 73.295,82 eur. Tento platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 4.7.2009.
Nakoľko spoločnosť MARKS TATRY, s.r.o. svoju povinnosť nesplnila, bolo vedené voči nej exekučné
konanie, v ktorom exekútor nezistil žiadny majetok postihnuteľný exekúciou. V exekučnom konaní bolo

zistené, že dňa 20.9.2006 Valné zhromaždenie spoločnosti MARKS TATRY, s.r.o. rozhodlo o zvýšení
základného imania na sumu 30.000.000,- Sk, a to zvýšenými novými peňažnými vkladmi vtedajších
spoločníkov žalovaného v 1/ rade, žalovaného v 3/ rade a novým peňažným vkladom nového spoločníka
žalovaného v 4/ rade. Títo prevzali záväzok na nový peňažný vklad, a to žalovaný v 1/ rade nasumu 16.275.000,- Sk, žalovaný v 3/ rade na sumu 8.925.000,- Sk a žalovaný v 4/ rade na sumu
4.500.000,- Sk. Vklady sa zaviazali splatiť do 10 dní od podpisu písomného vyhlásenia. Napriek výzvam
súdneho exekútora žalovaní v 1/, 3/ a 4/ rade nepreukázali splnenie svojej povinnosti ohľadom splatenia

peňažných vkladov. Správcom vkladov bol žalovaný v 1/ rade, pričom žalovaný v 2/ rade sa stal neskôr
jediným spoločníkom a konateľom MARKS TATRY, s.r.o. na základe prevodu obchodných podielov od
žalovaných v 1/, 3/ a 4/ rade na Valnom zhromaždení dňa 1.8.2008.

2. Súd rozsudkom zo dňa 12.10.2012 zamietol návrh voči žalovaným v 3/ a 4/ rade, pričom zaviazal

žalovaných v 1/ a 2/ rade zaplatiť žalobcovi sumu 103.189,07 eur tak, že plnením jedného z nich zaniká
v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého z nich. Na základe odvolaní, ktoré boli podané zo strany
všetkých účastníkov, okrem žalovaného v 1/ rade, odvolací súd rozhodnutím zo dňa 11.2.2014 potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba voči žalovaným v 3/ a 4/ rade,
odmietol odvolanie žalovaného v 2/ rade proti výroku rozsudku o uložení povinnosti plniť žalovaným v
1/ rade a v prevyšujúcej časti bol napadnutý rozsudok zrušený, čím nadobudol rozsudok súdu prvého

stupňaprávoplatnosťvovzťahukžalovanémuv1/rade,akoajvočižalovanýmv3/a4/rade.Predmetom
konania súdu zostalo konanie voči žalovanému v 2/ rade a otázka náhrady trov konania, ktoré vznikli
v súvislosti s týmto súdnym konaním.

3. Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom žalovaných v 2/ až 4/ rade, oboznámením výpisu

z obchodného registra žalobcu, výpisu z obchodného registra spoločnosti MARKS TATRY, s.r.o.,
platobného rozkazu zo dňa 12.6.2009, návrhu na vykonanie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie,
zápisnice z rokovania Valného zhromaždenia spoločnosti MARKS TATRY, s.r.o., vyhlásenia o prevzatí
záväzkunanovývkladzostranyžalovanýchv3/a4/rade,predsúdnejkorešpondenciemedziúčastníkmi
konania, exekučného príkazu súdneho exekútora U.. U. L., príjmových pokladničných dokladov na sumu

8.929.000,- Sk, účtovného denníka, pokladničného dokladu na sumu 4.500.000,- Sk, spisu Okresného
súdu Ž. - Obchodný register sp. zn. X. XXXXX/L,pričom zistil skutkový stav, podľa ktorého obchodná
spoločnosť MARKS TATRY, s.r.o. vznikla dňa 13.5.2006, kedy jej spoločníkmi boli žalovaný v 1/ rade a
žalovaný v 3/ rade. Základné imanie spoločnosti predstavovalo sumu 300.000,- Sk, pričom výška vkladu
žalovaného v 1/ rade bola 225.000,- Sk a žalovaného v 3/ rade 75.000,- Sk. Konateľom spoločnosti bol

žalovaný v 1/ rade. Na základe rokovania Valného zhromaždenia spoločnosti MARKS TATRY, s.r.o. dňa
20.9.2006boloschválenézvýšeniezákladnéhoimanianasumu30.000.000,-Sk,atonovýmipeňažnými
vkladmi žalovaného v 1/ rade na sumu 16.275.000,- Sk, žalovaného v 3/ rade na sumu 8.925.000,-
Sk a peňažným vkladom nového spoločníka žalovaného v 4/ rade na sumu 4.500.000,- Sk. Konateľ
spoločnosti žalovaný v 1/ rade písomne vyhlásil dňa 20.9.2006, že základné imanie spoločnosti v celom

rozsahu 30.000.000,- Sk bolo zaplatené. Na základe rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti
dňa 1.8.2008 boli prevedené obchodné podiely žalovaných v 1/, 3/ a 4/ rade na žalovaného v 2/ rade,
pričom medzi týmito osobami boli uzatvorené Zmluvy o prevode obchodného podielu. Následne sa stal
žalovaný v 2/ rade konateľom spoločnosti od 1.8.2008.

4. Na základe platobného rozkazu Okresného súdu D. P. zo dňa 12.6.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 4.7.2009, bola povinná spoločnosť MARKS TATRY, s.r.o. zaplatiť žalobcovi sumu
73.295,82 eur. Žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie titulom citovaného exekučného titulu dňa
23.7.2009. Exekučné konanie doteraz nebolo úspešné z dôvodu nemajetnosti povinného.

5. V následnom konaní súd sa zaoberal nárokom žalobcu voči žalovanému v 2/ rade, ktorý bol
konateľom spoločnosti od 1. 8.2008. Po tom, čo odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa
voči žalovanému v 2/ rade, neboli v konaní vykonané žiadne dôkazy, pričom zo strany súdu bola
adresovaná výzva na doplnenie dokazovania, kedy žalobca žiadal len zabezpečenie registrového spisu
spoločnosti MARKS TATRY, s.r.o., ktorý bol pripojený v konaní a bol oboznámený. Na tomto stanovisku

zotrval žalobca aj po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Z uvedeného vyplýva, že skutkový stav nebol
zmenený oproti situácii, kedy vo veci rozhodoval Krajský súd v Prešove. Na základe uvedeného súd
právne vec hodnotil podľa § 226 O.s.p. a § 27 ods. 1, 3, ods. 4, 5 Obchodného zákonníka, ďalej §
56 ods. 6 Obchodného zákonníka, § 60 ods. 1, 4 Obchodného zákonníka, § 64 ods. 1 Obchodného
zákonníka, § 106 Obchodného zákonníka a § 143 ods. 4 Obchodného zákonníka. V spojení s § 226

O.s.p. potom súd prvej inštancie poukázal na to, že odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí,
ktorým súdu prvého stupňa vec vrátil na ďalšie konanie vysvetlil svoj právny názor, ktorý aj odôvodnil,
a na ktorý následne súd prvého stupňa aj v tomto rozhodnutí poukázal, a to priamo citáciou uznesenia
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Cob/4/2013 zo dňa 11. 2.2014 z dôvodu, aby nedošlo k nesprávnejinterpretácii právnych názorov odvolacieho súdu. Odvolací súd vyslovil, že v zmysle § 106 Obchodného
zákonníka spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v
Obchodnom registri. Aj keď spoločnosť svoj dlh voči veriteľovi včas neuhradí, veriteľ zásadne nemôže

vymáhať svoju pohľadávku od spoločníkov. Spoločník môže len ručiť za záväzky spoločnosti, aj to len
za podmienok uvedených vo vete druhej § 106 Obchodného zákonníka, pričom pre jeho ručenie je
charakteristická subsidiarita. Znamená to, že veriteľ si musí uplatniť svoj nárok najskôr u spoločnosti
s ručením obmedzeným, ako svojmu dlžníkovi, ale ak spoločnosť neplní, môže žalovať spoločníkov
tejto spoločnosti, avšak len za predpokladu, že ku dňu uplatnenia takéhoto záväzku veriteľom voči

spoločníkovi nemá spoločník zapísané v Obchodnom registri splatenie jeho vkladu základného imania.
V tejto súvislosti vyvstala otázka právneho významu zápisu splatenia vkladu do Obchodného registra.
Obchodný register je verejne prístupným zoznamom údajov o zapísaných osobách, ktorého súčasťou
je aj verejne prístupná kolekcia listín zapísaných osôb, z ktorých sa tvorí zoznam údajov o zapísaných
osobách. Obidve tieto zložky Obchodného registra vedie registrový súd a ich účelom je zabezpečiť
informovanosť tretích osôb o skutočnostiach, ktoré sú významné vo vzťahu tretích osôb k osobám

zapísaným v Obchodnom registri. Len v niektorých prípadoch sú spájané právne účinky so zápisom
konkrétneho údaja ako právne významnej skutočnosti až zápisom vykonaným registrovým súdom.
Medzi ne patrí aj zápis údaja, či, kedy a v akom rozsahu splatil spoločník svoj podiel z obchodného
imania spoločnosti. V prípade nesúladu medzi zapísanými a zverejnenými údajmi, alebo uloženými
a zverejnenými listinami zákon vymedzuje následky nesúladu spôsobom upraveným v § 27 ods.

3 a 5 Obchodného zákonníka. Tieto ustanovenia chránia tretie osoby v prípade, ak vychádzali zo
zapísaných údajov, resp. z uložených listín, ako aj v prípade, že vychádzali zo zverejnených skutočností.
Zapísaná osoba musí dokázať, že tretia osoba vedela o zapísaných údajoch. resp. uložených listinách.
Len v takom prípade budú rozhodujúce zapísané skutočností, resp. uložené listiny a nie skutočnosti
zverejnené v Obchodnom registri.

6. V preskúmavanej veci majú zásady upravené v § 27 Obchodného zákonníka za následok, že voči
žalobcovi ako tretej osobe boli údaje zapísané v Obchodnom registri účinné odo dňa ich zverejnenia.
V prípade nesúladu údajov zapísaných v Obchodnom registri s uloženými listinami je rozhodujúce
zverejnené znenie (§ 27 ods. 4 Obchodného zákonníka). Tretie osoby sa môžu odvolávať na obsah listín

ale, okrem prípadov, ak ich účinky nastali až zápisom do Obchodného registra (§ 27 ods. 5 Obchodného
zákonníka).

7. Zápis v Obchodnom registri má vo vzťahu k zákonnému ručeniu konštitutívne účinky. Preto každý
veriteľ si v Obchodnom registri ako verejne prístupnom zozname môže jednoducho zistiť, či a v akej

miere ručia jednotliví spoločníci za záväzky spoločnosti. Zároveň z toho vyplýva, že spoločník sa
svojho ručiteľského záväzku nezbaví samotným splatením vkladu, ale až zápisom tejto skutočnosti
do Obchodného registra. Skutočnosť, že zápis v Obchodnom registri má vo vzťahu k zákonnému
ručeniu konštitutívne účinky zároveň významne oslabuje zabezpečovací účel ručenia. Spoločníkovi nič
nebráni, aby kedykoľvek, aj po uplatnení práv z ručenia veriteľom spoločnosti, splatil svoj vklad do

spoločnosti v celom rozsahu a na základe zapísania tejto skutočnosti do Obchodného registra sa zbavil
svojho ručiteľského záväzku. Takýto obmedzený charakter ručenia spoločníka v spoločnosti s ručením
obmedzeným vytvára priestor pre zneužitie oddelenia majetku spoločnosti na uspokojenie veriteľov
spoločnosti od majetku spoločníkov.

8. Registrový súd je povinný zapísať údaj o rozsahu splatenia vkladu spoločníka podľa rozhodujúceho
stavu existujúceho v čase vyhlásenia rozsudku. Znamená to, že ak je v momente, keď súd rozhoduje vo
veci samej o uplatnenom nároku titulom ručenia spoločníka, splatenie vkladu už zapísané v Obchodnom
registri, nemôže súd veriteľovi uplatnený nárok priznať. V konaní o zaplatenie pohľadávky spoločnosti
spoločníkom, ktorý ručí za jej záväzky, nemôže súd preskúmavať, či spoločník skutočne splatil vklad

v rozsahu zapísanom v Obchodnom registri (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20.6.2000 sp.zn.
29Cdo/281/2000). Skúmať, či došlo k platnému splateniu vkladu mohol iba registrový súd v rámci
rozhodovania o povolení zápisu do Obchodného registra. O tom, že nebol vklad do spoločnosti
riadne splatený (napr. preto, že žalovaný nesplnil z titulu ručenia záväzok iného veriteľa a nemohol
tak uskutočniť započítanie takéhoto plnenia na svoj splatný vklad, alebo preto, že nedošlo platne k

započítaniu z iného dôvodu a pod.), nemôže rozhodovať súd v spore o zaplatení pohľadávky z titulu
ručenia spoločníka, ale mohol by o tom rozhodovať iba registrový súd podľa § 200a ods. 2 O.s.p.,
poprípade súd v konaní o žalobe spoločnosti na splatenie vkladu, ktorého splatenie bolo zapísané do
Obchodného registra.9. Vychádzajúc z týchto zásad je nutné konštatovať, že pokiaľ žalobca tvrdil v ním podanej poddlžníckej
žalobe iné údaje týkajúce sa rozsahu splatenia základného imania tým ktorým spoločníkom, než to bolo

zverejnené v Obchodnom registri, nie je takéto tvrdenie pre rozhodnutie súdu právne významným.

10. V tejto súvislosti je nevyhnutné upozorniť na skutočnosť, že ustanovenie § 64 Obchodného
zákonníka upravuje právomoc správcu vkladu za obdobie pred vznikom obchodnej spoločnosti.
Dôvodom pre podanie poddlžníckej žaloby však malo byť správanie sa konateľa a spoločníkov

spoločnosti MARKS TATRY, s.r.o., Liptovský Mikuláš pri zvyšovaní základného imania novými vkladmi.
V tejto súvislosti sa majú použiť ustanovenia o splácaní vkladov pri založení spoločnosti len primerane
(§ 143 ods. 4 Obchodného zákonníka).

11. Po vzniku obchodnej spoločnosti nič nebráni tomu, aby splatené vklady pri zvyšovaní základného
imania prijímala spoločnosť prostredníctvom tomu kompetentného vlastného orgánu - konateľa bez

potreby účasti správcu vkladu. Spoločnosť je už sama spôsobilá na prevzatie vkladov, resp. ich
časti od jednotlivých spoločníkov. V dôsledku toho prichádza do úvahy len aplikácia § 60 ods. 5
Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase. Podľa vtedy platnej úpravy bolo písomné
vyhlásenie správcu (t.j. v prípade zvyšovania obchodného imania konateľa) o úplnom alebo čiastočnom
splatení vkladu jediným zákonom predpísaným dôkazom o splatení vkladov do základného imania

akceptovanýmregistrovýmsúdom.Takétovyhlásenieosplatenívkladunemohlobyťnahradenévýpisom
z bankového účtu spoločnosti. To zvyšuje vážnosť príjmových pokladničných dokladov vystavených
žalovaným v 1/ rade dňa 20.9.2006 ako dôkazu o zaplatení podielu na zvýšenom obchodnom imaní
spoločnosti.

12. Správca, a teda aj konateľ, ktorý vo vyhlásení o splatení vkladu spoločníkom uviedol vyššiu sumu,
než aká bola skutočne zaplatená, stáva sa nielen ručiteľom spoločnosti vo vzťahu k jej veriteľom, ale
aj ručiteľom takéhoto spoločníka vo vzťahu k spoločnosti. Jeho ručenie je obmedzené len do výšky
rozdielu medzi sumou, ktorú uviedol vo vyhlásení a skutočne zaplatenou sumou. Toto ručenie správcu,
resp. konateľa trvá len dovtedy, kým vklady, ktorých sa uvedenie vyššej sumy vo vyhlásení týkalo, nie

sú splatené v plnej výške. Vychádzajúc z tejto zásady stal sa ručiteľom za záväzky spoločnosti MARKS
TATRY, s.r.o. Liptovský Mikuláš priamo zo zákona ten z konateľov spoločnosti, ktorý urobil písomné
vyhlásenie o úplnom splatení vkladu žalovanými v 1/, 3/ a 4/ rade, avšak len za predpokladu dôkazu,
že takéto vyhlásenie o úplnom splatení vkladov nebolo pravdivé. Na rozdiel od zákonného ručenia
spoločníka podľa § 106 Obchodného zákonníka časovo obmedzeného len na čas zápisu nesplatenia

vkladu do Obchodného registra, je časové obmedzenie zákonného ručiteľstva správcu a teda aj
konateľa, viazané na splatenie vkladov spoločníkmi, a to bez ohľadu na zápis v Obchodnom registri.

13. Písomné vyhlásenie o zmene rozsahu splatenia základného imania spoločnosti jednotlivými
spoločníkmi urobil dňa 20.9.2006 pôvodný konateľ spoločnosti MARKS TATRY, s.r.o., Liptovský Mikuláš

D. O., P.., t. j. žalovaný v 1/ rade. Tým sa stal zo zákona ručiteľom podľa § 60 ods. 5 v spojení s § 143
ods. 4 Obchodného zákonníka, pričom toto jeho ručenie pretrvávalo do splatenia vkladov spoločníkmi
v 1/, 3/ a 4/ rade. Ručiteľskú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 60 ods. 4 v spojení s § 143 ods. 4
Obchodného zákonníka však nemožno rozširovať aj na žalovaného v 2/ rade. Ten sa stal spoločníkom
a konateľom až následne dňom 23.8.2008.

14. Pokiaľ za takéhoto skutkového stavu prvostupňový súd zaviazal aj žalovaného v 2/ rade
zaplatiť spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1/ rade sumu 103.189,07 eur bolo by možné
takúto jeho zodpovednosť vyvodiť v prípade jeho ručenia ako spoločníka za záväzky spoločnosti do
výšky nesplateného vkladu zapísaného v Obchodnom registri. Takéto ručenie spoločníka do výšky

nesplateného vkladu zapísaného v Obchodnom registri vyplýva priamo zo zákonného ustanovenia,
ktoré má kogentný charakter a na jeho vznik sa nevyžaduje žiaden právny úkon, avšak žalovaný v 2/
rade odkúpil obchodné podiely s formálne už splatenými vkladmi všetkých spoločníkov do obchodného
imania.

15. Ručenie má akcesorickú povahu, t.j. vznik a jeho existencia sú závislé na vzniku a existencii
zabezpečovaného záväzku, pričom ďalšie práva a povinnosti ručiteľa vyplývajú z úpravy Obchodného
zákonníka o záväzkovom ručení (§ 303 a nasl.).16. Obchodný zákonník upravuje práva a povinností pri tzv. odvodenom vstupe do spoločnosti, t.j.
pri nadobudnutí obchodného podielu od doterajšieho spoločníka v tejto súvislosti tak, že momentom
zápisu obchodného podielu do Obchodného registra na nadobúdateľa obchodného podielu prechádza

ručenie doterajšieho spoločníka na takéhoto nadobúdateľa. Výslovne to vyplýva z ustanovenia §
118 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zápisom do Obchodného registra prechádza
ručenie doterajšieho spoločníka za záväzky spoločnosti na nadobúdateľa obchodného podielu. To v
preskúmavanej veci znamená, že najneskôr dňom 23.8.2008 prestali byť žalovaní v 1/, 3/ a 4/ rade
ručiteľmi za záväzky spoločnosti MARKS TATRY, s.r.o. Liptovský Mikuláš a že v rozsahu prípadného

nesplateného vkladu do zvýšeného obchodného imania prešlo ručenie na žalovaného v 2/ rade ako
nadobúdateľa týchto obchodných podielov, ale len za čas do zápisu v Obchodnom registri o splatení
týchto vkladov žalovanými v 1/, 3/ a 4/ rade.

17. Za týchto okolností pochybil prvostupňový súd, keď napriek zápisu v Obchodnom registri o splatení
vkladov žalovanými v 1/, 3/ a 4/ rade už dňa 20.9.2006, ako aj zápisu, podľa ktorého aj žalovaný v 2/ rade

mal najneskôr ku dňu 10.2.2010 splatený vklad v plnom rozsahu, čím došlo k zániku jeho zákonného
ručenia za záväzky spoločnosti MARKS TATRY, s.r.o., Liptovský Mikuláš, žalobe voči nemu vyhovel.

18. Uvedené citované časti rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sú relevantné pre posúdenie nároku
žalobcu voči žalovanému v 2/ rade, u ktorého neboli splnené podmienky pre to, aby voči nemu súd

vyhovel žalobe, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti.

19. Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade vyplynul z § 142 ods. 1
O.s.p. s poukazom na skutočnosť, že úspešný žalovaný v 2/ rade náhradu trov konania priznať nežiadal.

20. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal žalovaného v 1/ rade na náhradu trov konania vo výške
4.886,14 eur. O povinnosti žalovaného v 1/ rade zaplatiť súdny poplatok vo výške 6.191,- eur bolo
rozhodnuté podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch.

21. Uznesením č.k. 10C/48/2011-238 súd prvej inštancie priznal žalovanému v 3/ rade náhradu trov

konania vo výške 2.325,83 eur, ktoré je povinný zaplatiť žalobca v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia na účet jeho právneho zástupcu a rovnako priznal žalovanému v 4/ rade náhradu trov konania
vo výške 2.325,83 eur, ktoré je povinný zaplatiť žalobca v rovnakej lehote na účet jeho právneho
zástupcu. Z dôvodov tohto uznesenia vyplynulo, že rozsudkom zo dňa 12.10.2012 č.k. 10C/48/2011-155
súd rozhodol tak, že žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 103.189,07 eur, zamietol

návrh voči žalovaným v 3/ a 4/ rade a ďalej rozhodol, že žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 4.886,14 eur a tiež zaplatiť súdny poplatok
vo výške 6.191,- eur a náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 3/ a 4/ rade
navzájom nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v 2/ rade, žalobca a žalovaný v 3/ a 4/ rade,
títo voči výroku o nepriznaní náhrady trov konania.

22. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 1Cob/4/2013-207 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo
výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba voči žalovaným v 3/ a 4/ rade, odmietol odvolanie žalovaného v
2/ rade a v prevyšujúcej časti rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

23. Týmto uznesením súd rozhodol o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 3/ a 4/
rade. Ďalej v dôvodoch tohto uznesenia citoval ustanovenie § 151 ods. 1, 2 a ods. 4 a ustanovenie § 142
ods. 1 O.s.p.. V tejto súvislosti uviedol, že žalovaní v 3/ a 4/ rade mali vo veci úspech, keďže súd zamietol
návrhžalobcuvočinim,apretoimvzmysle§142ods.1O.s.p.patrínáhradatrovkonania.Žalovanív3/a
4/ rade si uplatnili náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 9.492,28 eur. Predmet

sporu pozostával z hodnoty sporu 103.189,07 eur, takže hodnota jedného právneho úkonu v zmysle §
10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. bola 632,37 eur. Súd potom priznal náhradu trov pozostávajúcich z
trov právneho zastúpenia tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

24. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to pokiaľ ním bol zamietnutý jeho

návrh voči žalovanému v 2/ rade a ktorým rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania vo vzťahu medzi
žalobcomažalovanýmv2/rade.Žalobcamalzato,ženapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňajevecne
nesprávny, keďže tento dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a zároveň rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Súd zamietol žalobu voči žalovanému v 2/ rade, keď
vychádzal z právneho názoru odvolacieho Krajského súdu v Prešove, uvedeného v uznesení sp.zn.
1Cob/4/2013 zo dňa 11.2.2014, ktorý podrobne na stranách 5 až 9 napadnutého rozsudku citoval.

Zjednodušene povedané súd vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu v tom smere, že ak je v
Obchodnom registri zapísané splatenie vkladu v celom rozsahu, došlo tým k zániku zákonného ručenia
spoločníka za záväzky spoločnosti MARKS TATRY, s.r.o.. Tento záver odvolacieho súdu vyslovený v
uznesení zo dňa 11.2.2014 a napokon aj závery súdu prvého stupňa sú absolútne nesprávne a žalobca
im nerozumie. Žalobca poukázal na to, že predmetnou žalobou sa žalobca voči žalovanému v 2/ rade

nedomáhal zaplatenia predmetnej sumy z titulu jeho zákonného ručenia za záväzky spoločnosti MARKS
TATRY, s.r.o. v zmysle § 106 Obchodného zákonníka. Žalobca sa domáhal voči žalovanému v 2/ rade
zaplatenia predmetnej sumy úplne z iných skutkových a právnych dôvodov, ktoré nepochybne zo žaloby
a ďalších prednesov a podaní žalobcu vyplývajú. Žalobca podal túto žalobu proti žalovanému v 2/ rade,
rovnako ako pôvodne voči žalovaným v 3/ a 4/ rade v zmysle § 109 Exekučného poriadku, t.j. ako
poddlžnícku žalobu. Podľa tohto ustanovenia sa oprávnený veriteľ môže domáhať vo vlastnom mene od

dlžníka povinného na všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky. Ide teda o typickú poddlžnícku žalobu, v
ktorej sa veriteľ domáha, aby poddlžník, ktorý má záväzok voči dlžníkovi, tento zaplatil priamo veriteľovi
Nešlo teda o žiadnu žalobu voči týmto žalovaným z titulu ich zákonného ručenia za záväzky spoločnosti.
Ručenie spoločníka za záväzky spoločnosti je úplne iný inštitút, a právny dôvod vzniku pohľadávky
veriteľa voči tomuto ručiteľovi, keďže ručenie je akcesorický záväzok vo vzťahu k hlavnému záväzku,

t.j. pohľadávke veriteľa voči spoločnosti. V tomto prípade sa však žalobca proti týmto žalovaným, a
v tom aj žalovanému v 2/ rade, domáhal zaplatenia pohľadávky, ktorú spoločnosť má voči tomuto
spoločníkovi v zmysle § 109 Exekučného poriadku (poddlžnícka žaloba). Spoločník môže byť totižto
zároveň aj dlžníkom samotnej spoločnosti, a to z rôznych právnych titulov (odlišným od ručenia), napr.
ak mu spoločnosť poskytla úver, pôžičku a podobne. Takýmto záväzkom spoločníka voči spoločnosti

je aj záväzok splatiť vklad na zvýšenie základného imania. Je to obchodný záväzkový vzťah medzi
spoločnosťou a spoločníkom, z ktorého vzniká spoločníkovi povinnosť splatiť vklad spoločnosti. Nejde
teda o žiadne zákonné ručenie za záväzky spoločnosti. Ak v konaní bolo preukázané, že žalovaní v 1/,
3/ a 4/ rade tieto vklady na zvýšenie základného imania nesplatili, tak tento ich záväzok naďalej trvá a sú
dlžníkmi spoločnosti. Je potrebné vychádzať zo skutkového stavu tak, ako bol zdokumentovaný ku dňu

vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa. V konaní neboli doložené žiadne relevantné doklady o tom, že
by títo spoločníci splatili svoj vklad na zvýšenie základného imania. V konaní neboli predložené originály
príjmových pokladničných dokladov a hoci ich pravosť žalobca spochybnil, ani napriek tomu neboli do
súdneho spisu tieto originály doložené. Preto je potrebné vychádzať z toho, že táto skutočnosť splatenie
vkladov nebola v konaní preukázaná. Ak potom neskôr žalovaní v 3/ a 4/ rade previedli svoje obchodné

podiely žalovanému v 2/ rade, tak za súčasnej situácie, že nebolo preukázané splatenie vkladov týmito
spoločníkmi, prešiel tento záväzok na žalovaného v 2/ rade. Žalobca sa voči žalovanému v 2/ rade
domáhal zaplatenia aj predmetnej pohľadávky ako voči poddlžníkovi alternatívne aj z iného dôvodu, a to
z toho dôvodu, že nepochybne bolo v konaní preukázané, že minimálne tento spoločník má záväzok voči
spoločnostiajetedajejpoddlžníkom,atovovýške35.290.000,-Sk,akotonepochybnevyplývazprílohy

k účtovnej závierke spoločnosti k 31.12.2008. Tento záväzok žalovaný v 2/ rade nespochybnil, práve
naopak, na pojednávaní dňa 30.9.2011 ho potvrdil, povedal, že peniaze sú, ale nechce povedať kde.
Z toho je zrejmé, že spoločnosť eviduje takúto pohľadávku voči tomuto spoločníkovi, a teda žalovaný
v 2/ rade je zároveň jej dlžníkom, a teda poddlžníkom žalobcu. Aj z tohto právneho dôvodu, a teda v
zmysle § 109 Exekučného poriadku, sa žalobca oprávnene domáha vo vlastnom mene voči žalovanému

v 2/ rade vyplatenia tejto pohľadávky. Na základe týchto skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe žalobcu voči žalovanému v 2/ rade v
celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi právo na náhradu všetkých trov konania.

25.Žalobcapodalodvolanieajprotiuzneseniuonáhradetrovkonaniavovzťahumedzinímažalovanými

v 3/ a 4/ rade. V dôvodoch tohto uznesenia uviedol, že má za to, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania týmto
žalovaným.AkouviedolKrajskýsúdvPrešovevosvojompotvrdzujúcomrozsudkuč.k.1Cob/4/2013-207
zo dňa 11.2.2014, žaloba žalobcu proti žalovaným v 3/ a 4/ rade bola zamietnutá z dôvodu, že najneskôr
dňom 23.8.2008 prestali byť žalovaní v 1/, 3/ a 4/ rade ručiteľmi za záväzky spoločnosti MARKS TATRY,

s.r.o., Liptovský Mikuláš, a že v rozsahu prípadného nesplateného vkladu do zvýšeného obchodného
imania prešlo ručenie na žalovaného v 2/ rade ako nadobúdateľa týchto obchodných podielov, ale len
za čas do zápisu v Obchodnom registri o splatenie týchto vkladov žalovanými v 1/, 3/ a 4/ rade. Z
uvedenéhoodôvodneniarozsudkuKrajskéhosúduvPrešovejezrejmé,ževtomtokonaníbolrozhodnouskutočnosťou aj čas splatenia predmetných vkladov do zvýšeného základného imania žalovanými v 3/
a 4/ rade a preukázanie prevodu obchodných podielov zo žalovaných v 3/ a 4/ rade na žalovaného v
2/ rade. Žalobca poukázal na skutočnosť, že pred podaním žaloby vyzýval žalovaných v 3/ a 4/ rade

na preukázanie skutočnosti, že si splnili svoj záväzok splatiť vklady na zvýšenie základného imania
spoločnosti ku ktorému sa zaviazali na základe rozhodnutia Valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa
20.9.2006, a to Vyhlásením o prevzatí záväzku na nový vklad zo dňa 20.9.2006. Žalobca poukázal
tiež na skutočnosť, že podľa zápisnice z Valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 20.9.2006 a podľa
Vyhlásenia o prevzatí záväzku na nový vklad zo dňa 20.9.2006, sa žalovaní v 3/ a 4/ rade zaviazali splatiť

nové peňažné vklady na účet spoločnosti do 10 dní odo dňa podpisu vyhlásenia o prevzatí záväzku
na nový vklad. Napriek výzvam právneho zástupcu žalobcu pred začatím tohto konania žalovaní v 3/ a
4/ rade splnenie týchto svojich záväzkov nepreukázali. Poukazovali na rôzne nesúvisiace skutočnosti,
že zvýšenie základného imania bolo zapísané do Obchodného registra, resp. že je to zachytené v
účtovných závierkach spoločnosti. Tieto listiny žiadnym spôsobom nepreukazujú, že si spoločník svoj
záväzok splatiť vklad splnil. Vzhľadom na to, že ide o splnenie peňažného záväzku, tento mohol byť

splnený len tak, že by žalovaní v 3/ a 4/ rade poukázali tieto peňažné prostriedky na účet spoločnosti
alebo ich preukazným spôsobom vložili do pokladne spoločnosti a spoločnosť ich aj riadne prevzala.
Žalovaní v 3/ a 4/ rade teda už pred začatím konania mohli predložiť hodnoverný doklad (výpis z
účtu, príkaz na úhradu alebo príjmový pokladničný doklad), že tieto svoje záväzky takýmto spôsobom
splnili. Žalovaní v 3/ a 4/ rade však až po začatí konania predložili príjmové pokladničné doklady zo

dňa 20.9.2006, ktorými sa snažili preukázať splnenie tejto svojej peňažnej povinnosti do pokladne
spoločnosti. Tieto príjmové pokladničné doklady sú absolútne nehodnoverné a do súdneho spisu neboli
predložené ani ich originály. Vzhľadom na to, že suma peňažných prostriedkov, ktorú sa žalovaní v 1/, 3/
a4/radezaviazalisplatiťnazvýšeniezákladnéhoimaniavroku2006zodpovedásume,ktorúspoločnosť
v účtovnej závierke za rok 2008 vykazuje ako pohľadávku voči spoločníkovi, je nepochybné, že splnenie

tohtozáväzkužalovanív3/a4/radeuvedenýmipríjmovýmipokladničnýmidokladmiibazastierali,ateda
ich záväzok ku dňu podania žaloby trval. Žalovaní v 3/ a 4/ rade sa pred podaním žaloby vôbec nebránili
skutočnosťou, že svoje obchodné podiely previedli na inú osobu, zmluvy o prevode obchodného podielu
preukazujúce prevod obchodného podielu predložili až v priebehu konania. Žalovaní v 3/ a 4/ rade teda
pri prvom úkone, ktorý im patril, neuviedli všetky rozhodné skutočnosti a dôkazy potrebné na ich úspešnú

obranu v tomto konaní. Práve naopak, ako je zrejmé z celého obsahu spisu, svojím konaním prispeli k
nesplneniu záväzkov spoločnosti MARKS TATRY, s.r.o. Pokiaľ by hodnoverným a nespochybniteľným
spôsobom bolo preukázané splatenie ich vkladov na zvýšenie základného imania spoločnosti na účet
spoločnosti, spoločnosť mohla disponovať dostatočnými prostriedkami na splnenie svojich záväzkov. Je
prekvapivé, že od roku 2006 až do roku 2008 žalovaným v 3/ a 4/ rade peňažné prostriedky v pokladni

spoločnosti v hodnote cca 35 mil. Sk nechýbali. Žalovaní v 3/ a 4/ rade teda priamo svojím konaním dali
príčinu na podanie žaloby voči nim, preto im právo na náhradu trov konania nemožno priznať. Žalobca
mázato,žesútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľavzmysle§150O.s.p.,prektorénemožnožalovaným
v 3/ a 4/ rade náhradu trov konania priznať. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovaným v 3/ a 4/ rade náhradu trov konania

neprizná.

26. Žalovaní v 3/ a 4/ rade na odvolanie žalobcu reagovali tak, že navrhli uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 O.s.p.. Nesúhlasili s aplikáciou ustanovenia § 150 O.s.p. a v
tejto súvislosti poukázali na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 1Cob/4/2013-207,

v ktorom odvolací súd vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania žalovaným v 3/ a 4/ rade uviedol,
že za opodstatnené považuje odvolanie týchto žalovaných proti výroku o nepriznaní náhrady trov
konania. Aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. je prípustná len v prípadoch výnimočných na základe
riadne zdôvodnených dôvodov hodných osobitného zreteľa. V tejto súvislosti odvolací súd považoval
za podstatné, že žaloba voči týmto žalovaným nebola zamietnutá z dôvodu, že by oneskorene, až v

priebehu súdneho konania, preukázali zaplatenie vkladu na zvýšenie základného imania, ale preto, že
v čase vzniku pohľadávky žalobcu voči spoločnosti MARKS TATRY, s.r.o., Liptovský Mikuláš, neboli
títo žalovaní už spoločníkmi uvedenej spoločnosti. Podobne je bez právneho významu pre rozhodnutie
samotného prvostupňového súdu o trovách ním prezentované zistenie, že títo žalovaní nesplatili v
skutočnosti svoje peňažné záväzky spoločnosti a podieľali sa na fiktívnom vykazovaní finančných

prostriedkov.Tietoskutočnostinebolidôvodomprezamietnutiežaloby,očomprvostupňovýsúdrozhodol
z iného, skôr uvedeného dôvodu. S poukazom na uvedené je podľa žalovaných v 3/ a 4/ rade odvolanie
žalobcu proti uzneseniu súdu prvého stupňa o priznaní náhrady trov konania nedôvodné. Skutočnosti
uvádzané v odvolaní žalobcu sa týkajú merita veci, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, apreto sú aj pre rozhodovanie o trovách konania právne irelevantné, o to viac, že žalobca stále tvrdí
skutočnosti, ktoré z pôvodného rozsudku súdu prvého stupňa vôbec nevyplývajú, a ktoré si účelovo
prispôsobuje a vykladá vo svoj prospech. Žalovaní v 3/ a 4/ rade poukázali na to, že preukázali

listinnými dôkazmi skutočnosť, že svoje peňažné vklady pri zvyšovaní základného imania splatili. Túto
skutočnosť preukázali listinnými dôkazmi - príjmovými dokladmi, výpisom z účtovníctva spoločnosti
MARKS TATRY, s.r.o., ako aj výsluchom účastníkov konania. Príjmové doklady preukazujúce splatenie
peňažných záväzkov nie je možné považovať za zastretý právny úkon, pričom odovzdanie a prevzatie
peňažných prostriedkov potvrdili účastníci konania aj výsluchom a ďalšími listinnými dôkazmi. Nie je

pravdou, že záväzok žalovaných v 3/ a 4/ rade uhradiť svoj peňažný záväzok voči spoločnosti MARKS
TATRY, s.r.o. stále trvá. Tento záväzok zanikol splnením, t.j. zaplatením peňažných vkladov k rukám
správcu vkladu. Tieto skutočnosti tvrdili žalovaní v 3/ a 4/ rade ešte pred podaním žaloby, kedy žalovaní
v 3/ a 4/ rade odpovedali na výzvy žalobcu, resp. súdneho exekútora a vždy poskytovali súčinnosť
žalobcovi. Už v predsúdnej korešpondencii žalovaní v 3/ a 4/ rade poukazovali na to a tvrdili, že oni
reálne svoje vklady pri zvyšovaní základného imania splatili. Tieto listy žalovaných v 3/ a 4/ rade

sú súčasťou súdneho spisu. Žalobca napriek tejto predsúdnej korešpondencii, nerešpektujúc vôbec
argumentyžalovanýchv3/a4/rade,podalžalobuajvočižalovanýmv3/a4/rade.Žalovanív3/a4/rade
prestali byť spoločníkmi obchodnej spoločnosti MARKS TATRY, s.r.o. ešte pred vznikom pohľadávky
žalobcu, nakoľko pohľadávka žalobcu voči spoločnosti MARKS TATRY, s.r.o. vznikla až dňa 4.7.2009
a žalovaní v 3/ a 4/ rade prestali byť spoločníkmi spoločnosti MARKS TATRY, s.r.o. už dňom 1.8.2008,

o čom však žalobca mal vedomosť z úplného výpisu z Obchodného registra verejne dostupného na
internete. Žalovaní v 3/ a 4/ rade dokonca zaslali žalobcovi pred podaním žaloby, v rámci odpovede na
jeho list, dokumentáciu súvisiacu s prevodom obchodného podielu. Žalovaní v 3/ a 4/ rade preukazovali
pred podaním žaloby splatenie nových vkladov aj účtovnými závierkami spoločnosti MARKS TATRY,
s.r.o. za jednotlivé roky a inými listinami, pričom všetky súviseli so splatením ich vkladov. Žalovaní

v 3/ a 4/ rade riadne predložili v konaní pred súdom príjmové doklady o zaplatení nových vkladov
do pokladne. V konaní pred súdom každý zo žalovaných v 3/ a 4/ rade predložil originál príjmového
dokladu, a nie je pravdou, že tieto doklady nezaložili do súdneho spisu, nakoľko žalovaní v 3/ a 4/
rade založili do súdneho spisu priamo na pojednávaní kópiu príjmových dokladov, pričom konajúcemu
sudcovi predložili na nahliadnutie originál príjmových dokladov, ktorý po overení zhodnosti kópie s

originálom toto zaprotokoloval a vrátil originál príjmového dokladu každému zo žalovaných v 3/ a 4/
rade osobitne. Tvrdenie žalobcu, že žalovaní v 3/ a 4/ rade sa pred podaním žaloby nebránili tým,
že svoje obchodné podiely previedli na inú osobu, sú účelové a irelevantné, nakoľko táto skutočnosť
bola všeobecne známa z verejne dostupného výpisu z Obchodného registra na internete, teda musela
byť známa aj žalobcovi. V tejto súvislosti odvolací súd považoval za podstatné, že žaloba voči týmto

žalovaným nebola zamietnutá z dôvodu, že by oneskorene, až v priebehu súdneho konania, preukázali
zaplatenie vkladu na zvýšenie základného imania, ale preto, že v čase vzniku pohľadávky žalobcu voči
spoločnosti MARKS TATRY, s.r.o., Liptovsky Mikuláš, neboli títo žalovaní už spoločníkmi v uvedenej
spoločnosti. Je preto nepochopiteľné, po záväznom právnom názore odvolacieho súdu, z akého dôvodu
žalobca poukazuje opätovne na skutkové skutočnosti v rozpore s právnym záverom odvolacieho súdu

a v týchto skutkových tvrdeniach naďalej vidí dôvod hodný osobitného zreteľa na aplikáciu ustanovenia
§ 150 O.s.p.. Žalovaní v 3/ a 4/ rade priamo svojím konaním nedali príčinu na podanie žaloby voči nim,
v predsúdnej korešpondencii opakovane preukazovali a aj preukázali právnemu zástupcovi žalobcu,
ako aj žalobcovi, že splatili zvýšenie základného imania, že všetko z ich strany je skutkovo i právne v
poriadku, že peňažné prostriedky odovzdali správcovi vkladov, a že nie je dôvod na podanie žaloby proti

nim, avšak žalobca napriek týmto argumentom a predloženiu listinných dokladov podal žalobu aj proti
ním. Neexistujú teda dôvody hodné osobitného zreteľa ani na strane žalobcu ani na strane žalovaných
v 3/ a 4/ rade na to, aby súd rozhodol tak, že by nepriznal náhradu trov konania žalovaným v 3/ a 4/
rade z dôvodu aplikácie ustanovania § 150 O.s.p..

27. Odvolací súd odvolanie žalobcu posúdil v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku so zreteľom na ustanovenie § 470 ods. 2 CSP. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Civilný sporový nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané pred týmto dátum, teda
ide o právo žalobcu na prejednanie odvolania podľa skoršej právnej úpravy. Niet žiadneho zákonného

dôvodu, aby odvolanie žalobcu bolo prejednané podľa neskoršej právnej úpravy. S ohľadom na princíp
legitímneho očakávania a princíp právnej istoty, odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa právnej
úpravy účinnej v čase, kedy toto bolo podané. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že v podmienkach
demokratického a právneho štátu, majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnejistoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1. ods. 1
Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz
retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na

základedôveryvplatnýaúčinnýprávnypredpis,nemôžebyťvosvojejdôvereknemusklamanýspätným
pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže
ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu,
ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už
nemôže ovplyvniť svoje práva nadobudnuté v minulosti. Odvolateľ naviac v odvolaní použil odvolacie

dôvody, ktoré sú uvedené v Občianskom súdnom poriadku, a týmito sa musel aj odvolací súd zaoberať.
Z tohto dôvodu odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach,
ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné,
pokiaľ ide o vec samú, je však dôvodné, pokiaľ ide o náhradu trov konania, ktoré boli priznané žalovaným
v 3/ a 4/ rade.

28. Podstatnou odvolacou námietkou žalobcu bola skutočnosť, že svoj nárok voči žalovanému v 2/ rade
odvodzuje z ustanovenia § 109 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak dlžník povinného nevyplatí
oprávnenému, alebo exekútorovi, ak sa na tom oprávnený s exekútorom písomne dohodol, pohľadávku
bezodkladne potom, keď sa mu doručil exekučný príkaz, alebo keď sa stala pohľadávka splatnou,
môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom súde

vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného, ak ide o túto pohľadávku uzavrieť na
úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže
započítať ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému. Ak oprávnený neuplatní včas na
súde pohľadávku povinného voči dlžníkovi povinného, alebo ak neoznámi povinnému, že ju uplatňuje,
zodpovedá povinnému za škodu, ktorá by mu tým prípadne vznikla.

29. V tejto súvislosti bol žalobca vyzvaný na predloženie dôkazu o tom, že bol vydaný exekučný príkaz, v
zmysle ktorého dlžník povinného, a to žalovaný v 2/ rade mal plniť svoj dlh voči oprávnenému - žalobcovi.
Následne podaním, v priebehu odvolacieho konania, žalobca takýto exekučný príkaz doložil od súdneho
exekútora P.. W. U., ale tento exekučný príkaz je zo dňa 12.10.2016, teda evidentne v čase podania

žaloby voči žalovanému v 2/ rade takýto exekučný príkaz nebol vydaný, a teda nebola daná ani aktívna
legitimácia žalobcu v zmysle § 109 ods. 1 Exekučného poriadku. Predloženie takéhoto dôkazu, akým
je exekučný príkaz zo dňa 12.10.2016 je takou podstatnou skutočnosťou, ktorá by znamenala zmenu
žaloby, ktorá ale v zmysle § 371 Civilného sporového poriadku, teda v čase, kedy už odvolací súd
rozhodoval, nie je možná. Naviac, žalobca ani nepožadoval rozhodnúť o zmene žaloby, a nepovažoval

ani túto skutočnosť za zmenu žaloby, považoval ju za novotu v zmysle § 366 CSP. Táto okolnosť, a to
exekučný príkaz, však nenapĺňa podmienky ustanovenia § 366 písm. d) CSP. Preto odvolací súd na to
prihliadať nemohol. So zreteľom na to, že žalobca nemal aktívnu legitimáciu na podanie žaloby v zmysle
§ 109 ods. 1, je potom rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne. Naviac je vecne správne aj z
dôvodov, ktoré súd prvej inštancie uviedol v napadnutom rozsudku, keď tento konštatoval, že spoločnosť

MARKS TATRY, s.r.o., žiadnu pohľadávku voči tomuto žalovanému v 2/ rade nemala.

30. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

31. Odvolací súd však zmenil uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým žalobca bol zaviazaný nahradiť
trovy konania žalovaným v 3/ a 4/ rade s tým, že mal za to, že v danom prípade sú naplnené podmienky
ustanovenia § 150 O.s.p.. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že v tomto štádiu konania odvolací
súd nie je viazaný predchádzajúcim právnym názorom odvolacieho súdu, a že v každom štádiu konania
sa musí zaoberať tým, či aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. je možná. Odvolací súd pri aplikácii tohto

ustanovenia vychádzal zo skutočnosti, že žalobca bol veriteľom spoločnosti MARKS TATRY, s.r.o., a
to na základe platobného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš 1Rob/356/2009-104, ktorým bola
uložená povinnosť tohto dlžníka zaplatiť žalobcovi sumu 73.295,82 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že
dlžník si svoju povinnosť vyplývajúcu z uvedeného platobného rozkazu nesplnil, žalobca podal návrh
na vykonanie exekúcie, avšak exekučné konanie doteraz úspešné nebolo, a to bolo dôvodom, prečo

žalobca podal žalobu proti spoločníkom tejto spoločnosti. Aj keď sa žaloba v konečnom dôsledku
ukázala voči žalovaným v 2/ až 4/ rade nedôvodná, dôvodom jej podania bola skutočnosť, že obchodná
spoločnosť, v ktorej boli uvedení žalovaní spoločníkmi, mala dlh voči žalobcovi, a že jediným dôvodom
podania tejto žaloby bol fakt, že uvedená obchodná spoločnosť svoj záväzok nesplnila. Ako uviedolžalobca na odvolacom pojednávaní spoločnosť MARKS TATRY, s.r.o. bola zaviazaná na zaplatenie
sumy 73.295,82 eur z toho dôvodu, že nesplnila svoj záväzok zatepliť bytový dom, ktorý žalobca
spravoval. Keďže exekúcia voči tejto spoločnosti nebola úspešná, žalobca podal túto žalobu s tým, aby

tento záväzok spoločnosti splnili spoločníci.

32. Odvolací súd v týchto okolnostiach videl dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré úspešným
žalovaným náhradu trov konania nepriznal, a v tomto smere teda zmenil uznesenie súdu prvej inštancie.

33. Z rovnakého dôvodu žalovaným v 3/ a 4/ rade nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

34. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).