Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/390/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914208749
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7914208749.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Jozefa Maruščáka v právnej veci žalobcu DPS financial consulting, s.r.o.,
so sídlom v Trnave, Mikovíniho 10, IČO: 46 713 930, zastúpeného advoconsulting s.r.o., so sídlom v
Trnave, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 47 253 428, proti žalovanému M. K., narodenému X.X.XXXX,
bytom B. E. XXX/XX, M., o 83,10 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trebišov zo dňa 21. apríla 2015, č.k. 14C 294/2014-48, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 21.4.2015, č.k.
14C 294/2014-48 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 83,10 € s príslušenstvom a nahradiť trovy konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenskou sporiteľňou, a.s.)
a žalovaným dňa 19. januára 2007 bola uzavretá zmluva o kreditnej karte. Žalovanému bola vydaná
kreditná karta VISA Classic elektronická s úverovým rámcom 10.000,-Sk. Dňa 10.2.2010 bolo medzi

Slovenskou sporiteľňou a žalovaným podpísaný dodatok k zmluve, týkajúci sa opätovného vytlačenia
PIN kódu ku karte. Listom zo dňa 22.10.2010 Slovenská sporiteľňa, a.s. odstúpila od zmluvy o kreditnej
kartekudňu31.10.2010zdôvodubodu10.3písm.b/,písm.f/Obchodnýchpodmienokprekreditnékarty,
a vyzvala žalovaného na zaplatenie sumy 390,05 € v lehote do 15 dní odo dňa účinnosti odstúpenia.

3. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2013 a prílohy č. 1 k zmluve súd zistil, že k 27.9.2013
predstavovala pohľadávka žalobcu sumu 83,10 € titulom istiny a 31,43 € titulom úrokov z omeškania

(za 1184 dní omeškania).

4. Po citácii § 2 písm. b/, písm. d/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
od 1. januára 2006 do 31.12.2007 v čase uzavretia zmluvy (ďalej len zákon č. 258/2001 Z.z.) a § 4 ods.
1, 2 písm. a/, písm. d/, písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. súd konštatoval, že v danom prípade ide o
spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a taktiež
úprava v spotrebiteľskom úvere, ktorá bola obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z.

5. Po citácii § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 101
OZ, § 107 ods. 1 OZ súd uviedol, že vzhľadom na právne posúdenie zmluvného vzťahu účastníkov
konania má súd za to, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 83,10 € je premlčaný.6. Súd prihliadol na premlčanie nároku žalobcu ex offo. V konaní bolo preukázané, že žalobca ku dňu
31.10.2010 odstúpil od zmluvy (resp. jeho právnym predchodca) a vzniklo mu tak právo na vydanie

bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného. Žalobcovi začala plynúť premlčacia doba počnúc
dňom 1.11.2010 a uplynula 1.11.2012. Žaloba bola doručená súdu dňa 11.6.2014, teda po uplynutí
premlčacej doby.

7. Nakoľko súd prihliadol na premlčanie predmetnej sumy, a mal za to, že nárok žalobcu je čo do výšky

nesplateného úveru premlčaný, z rovnakého dôvodu bola zamietnutá žaloba aj ohľadom príslušenstva,
t.j. vo výške 31,43 € k 27.9.2013 a 5% ročne zo sumy 83,10 € od 28.9.2013, lebo aj tento nárok je
rovnako premlčaný.

8. Úroky z omeškania a úroky sú príslušenstvom pohľadávky. Povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z
omeškaniaaúrokyakojedenzprávnychdôsledkovjehoomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhuspočívav

tom, že okrem vlastného plnenia (istiny) je dlžník povinný poskytnúť veriteľovi aj stanovené percento z tej
časti peňažného dlhu, s ktorým je v omeškaní. V dôsledku omeškania dlžníka medzi účastníkmi konania
nevzniká ďalší záväzkovo-právny vzťah, ale z pôvodného vzťahu za splnenia zákonných podmienok
vzniká popri hlavnom záväzku aj záväzok vedľajší (akcesorický).

9. Niet pochýb o tom, že úroky z omeškania a úroky majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno
veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím, aj keď sa stanú splatnými až v budúcnosti. To znamená, že pre
povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo
k omeškaniu so splatením dlhu z hlavného záväzkového právneho vzťahu. Okolnosť, či každý ďalší
deň dlžník porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas hlavný peňažný záväzkový vzťah, nie je pre

povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania a úroky, významná.

10. Povinnosť platiť úroky z omeškania a úroky so splnením dlhu totiž nevzniká samostatne za každý
deň omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku;
týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím s právo premlčí ako celok

(názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010, sp.zn. 1 Cdo 157/2009).

11. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p.

12. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnutý

rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Vyslovil presvedčenie, že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia, a preto je naplnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.
Vyčítal súdu, že zamietol žalobu podľa § 5 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Žalobca zastáva názor, že uplatnenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. nemá opodstatnenie, aj napriek
tej skutočnosti, že ide o spotrebiteľský vzťah medzi žalobcom (resp. právnym predchodcom žalobcu)

a žalovaným. Majú byť zohľadnené obchodnoprávne vzťahy, lebo tento vzťah má obchodnoprávnu
povahu, a má sa na tieto právne vzťahy vzťahovať zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, a to
nielen o premlčaní.

13. Tento názor žalobca oprel o skutočnosť, že ustanovenie § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého „na všetky

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva“, bolo do tohto OZ implementované
zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytnutí služieb na základe
zmluvy uzavretej na diaľku (ďalej len zákon č. 102/2014 Z.z.), pričom toto ustanovenie nadobudlo
účinnosť dňa 1.4.2015.

14. Poukázal na ustanovenie § 879p OZ prechodných ustanovení (účinného od 1.4.2015) pôvodne od
13.6.2014, podľa ktorého ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s/ a t/, § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj
právne vzťahy vzniknuté pred 13.6.2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 13.6.2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12.6.2014, ak nie je ustanovené inak.

15. Keďže konanie v predmetnej veci začalo 11.6.2014, zastáva názor, že na vzťah medzi žalobcom
a žalovaným v danom prípade sa aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka, a to aj o premlčaní
podľa § 397 Obchodného zákonníka. Keďže právna úprava určujúca prednosť ustanovení občianskehopráva o spotrebiteľských veciach pred úpravou obchodnoprávnou bola do platného práva zaradená až
zákonom č. 102/2014, teda dňom 1.4.2015, je nesprávne podľa odvolateľa, ak súd aplikoval na výlučne
obchodnoprávny vzťah (ako vyplýva z dohody zmluvných strán), aj keď spotrebiteľského charakteru,

úpravu podľa Občianskeho zákonníka, lebo na takúto aplikáciu občianskoprávnej úpravy nemôže stačiť
samotný fakt, že predmetný vzťah pochádza zo spotrebiteľskej zmluvy. Odvolateľ mal za to, že na
predmetný prípad mal súd aplikovať normy obchodného práva. Za predpokladu, že by pre určenie
začatia plynutia premlčacej lehoty vychádzal z času splatnosti pohľadávky určenej v písomnej výzve
predchodcu žalobcu 15.11.2010, štvorročná premlčacia doba by začala plynúť dňa 16.11.2010 a márne

by uplynula 16.11.2014. Žaloba bola doručená súdu dňa 11.6.2014, teda pred uplynutím štvorročnej
premlčacej lehoty, a tak nemohlo dôjsť k jeho premlčaniu. Preto považuje žalobu za dôvodnú v celom
rozsahu. V závere odvolania odvolateľ poukázal na mimoriadne negatívny vplyv nesprávnej aplikácie
§ 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, najmä na vzťah k základným zásadám civilného procesu, ale aj
výchovnému pôsobeniu civilného procesu na účastníkov konania.

16. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.
júla 2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §

385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné
vyhovieť.

18. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil.

19. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.10.2016 o 13.40 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia bolo zverejnené dňa 19.10.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219

ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

20. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 5.6.2015, t.j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd prejednával vec v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok, účinný od 1. júla 2016.

21. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1. júlom 2016).

22. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

23. Keďže odvolanie žalobcu bolo podané pred 1. júlom 2016, krajský súd posúdil vec podľa právneho
stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p. Dôvodom
pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany

porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane
naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti
skoršej úpravy procesného práva (Článok 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i
eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Článok 3 ods. 1 CSP).

24. Odvolateľ uviedol odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

25. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu

právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva
na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.26. Súd prvej inštancie v predmetnej veci náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy vyhodnotil
podľa § 132 O.s.p. a z týchto dospel k správnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých založil aj

svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, a preto odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

27. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku,
s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 O.s.p.).

28. K dôvodom, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie a s prihliadnutím na dôvody odvolania
žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné:

29. Do odseku 2 (ustanovenia § 52 OZ) bola doplnená novelou Občianskeho zákonníka vykonanou
zákonom č. 102/2014 Z.z o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe

zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, veta,
podľa ktorej „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“.

30. Ide o zásadnú zmenu, ktorá má mimoriadne závažné dôsledky. Doposiaľ sa na obchodno-

spotrebiteľské zmluvy podľa § 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vzťahovala úprava o
neprijateľných podmienkach. V danom prípade ide o prelom v pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku. Podľa tejto úpravy, účinnej od 1.4.2015, pôvodne od 13.6.2014, je
treba na zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi, t.j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, použiť ustanovenia
Občianskeho zákonníka, nie Obchodného zákonníka. Podľa odvolacieho súdu to znamená, že ak

si zmluvné strany písomne dohodli podľa § 262 Obchodného zákonníka, že sa ich vzťah bude
riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy to bude inak. To platí aj pre tzv. absolútne
obchody upravené v § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa
Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom zákonníku upravená nie je, tak okrem vymedzenia
zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky

zákonník. Ak sa podľa § 262 Obchodného zákonníka dohodne uzavretie spotrebiteľskej zmluvy takého
typu, aký upravuje Občiansky zákonník, tak rovnako okrem pojmového vymedzenia podstatných
náležitostí sa bude spravovať Občianskym zákonníkom.

31. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zásadná zmena nastala v dĺžke premlčacej doby.

Podľa Občianskeho zákonníka (§ 101) je všeobecná premlčacia doba trojročná, ale podľa Obchodného
zákonníka štvorročná (§ 397).

32. Na uplatnenie práv zo spotrebiteľských zmlúv bude sa aplikovať úprava v Občianskom zákonníku,
teda trojročná premlčacia doba.

33. V súvislosti s premlčaním odvolací súd poukazuje na nové znenie zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. V zmysle novely vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1. mája 2014 podľa
§ 5b (zákona č. 250/2007 Z.z.) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,

vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
tejto skutočnosti dovolával.

34. Podľa názoru odvolacieho súdu ide o prelomové ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť súdu z úradnej

povinnosti (ex offo) skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami nedošlo k premlčaniu.

35. Táto úprava je teda odlišná od úpravy v § 100 ods. 1 OZ, podľa ktorého súd prihliada na premlčanie
len na námietku dlžníka.

36. Vzhľadom na tú skutočnosť, že k tejto novej úprave v Zákone o ochrane spotrebiteľa nieto
prechodného ustanovenia, súd je povinný skúmať túto otázku aj pri návrhoch, ktoré došli súdu pred 1.
májom 2014, teda pri všetkých sporoch v čase rozhodovania.37. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody sú právne irelevantné tvrdenia odvolateľa, že aplikáciou
predmetných ustanovení dochádza k porušeniu zákazu retroaktivity.

38. Vzhľadom na to, že nárok žalobcu bol premlčaný, pretože právny predchodca žalobcu odstúpil od
zmluvy dňa 31.10.2010 a premlčacia lehota začala plynúť 1.11.2010 a uplynula dňa 1.11.2012 (žaloba
bola doručená súdu až dňa 11.6.2014), správne postupoval súd prvej inštancie, keď žalobu žalobcu z
titulu premlčania práva zamietol.

39.Ztýchtodôvodov,akoajzdôvodov,ktorésúobsiahnutévnapadnutomrozsudkusúduprvejinštancie,
odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

40. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nemal úspech v konaní, a tak nemá právo na náhradu
trov konania. Žalovaný bol úspešný v odvolacom konaní, ale trovy odvolacieho konania mu nevznikli, a

preto odvolací súd rozhodol, že nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).