Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/466/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113232041
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113232041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v spore žalobcu U. podnik mesta X., s.r.o.,
so sídlom X., H. nábrežie č. XX, IČO: 44518684, proti žalovaným 1/ R. W., nar. XX.X.XXXX, 2/ J. W.,
nar. X.X.XXXX, 3/ R. W., nar. XX.X.XXXX a 4/ R. W., nar. XX.X.XXXX, všetci trvale bytom X., kpt. H. 6,
o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku 40C 340/2013-65 z 27.5.2015 Okresného
súdu Košice I

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom uložil žalovaným 1/, 3/ a 4/ vypratať byt č. 40 na ulici
kpt. H. X v X., pozostávajúci z 2 izieb a prísl. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu voči žalovanej
2/ zamietol a nepriznal jej náhradu trov konania. Ďalším výrokom žalovaným 1/, 3/ a 4/ uložil povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 99,50 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť vypratať
byt č. XX na kpt. H. X v X., pozostávajúci z kuchyne, 2 izieb a príslušenstva do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku z dôvodu, že žalovaní užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu po uplynutí doby nájmu
dňa 31.7.2012.

3. Žalovaný 1/ žiadal návrh zamietnuť, pričom uviedol, že byt užíva spolu len so žalovanými 3/ a 4/,
žalovaná 2/ predmetný byt neužíva od roku 2006.

4. Súd zo zmluvy o nájme bytu z 18.7.2011 zistil, že J. X. ako prenajímateľ a žalovaní 1/ a 2/

ako nájomcovia uzavreli dňa 18.7.2011 zmluvu o nájme bytu, na základe ktorej prenajímateľ prenajal
žalovaným 1/ a 2/ rade sporný byt na dobu určitú od 1.8.2011 do 31.7.2012. Zo zmluvy o výkone
správy majetku mesta č. 1332/2008 ďalej zistil, že J. X. ako vlastník a žalobca ako správca uzavreli dňa
1.12.2008 zmluvu o výkone správy, na základe ktorej J. X. zverilo žalobcovi do správy majetok, pričom
z dodatku č. 3 k zmluve o výkone správy zo dňa 6.10.2010 vyplýva, že správca je oprávnený vymáhať
nároky na vypratanie bytov patriacich vlastníkovi samostatne vo vlastnom mene a na účet vlastníka.

5. Zo zmluvy o nájme bytu z 3.5.2002 konajúcemu súdu vyplynulo, že J. X. ako prenajímateľ a žalovaní
1/a2/uzavrelidňa10.5.2002zmluvuonájmebytu,nazákladektorejvlastník,prenajímateľim prenechal
do nájmu byt, o ktorý ide v tomto spore. Z dôvodu hrubého porušenia povinností vyplývajúcich z nájmu
- nezaplatenie nájomného a úhrad za plnenie poskytnuté s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace- J. X. listom zo 17.8.2006 vypovedalo žalovaným 1/ a 2/ nájom uvedeného bytu. Výpoveď z nájmu
bytu prevzal žalovaný 1/ dňa 20.9.2006, žalovaná 2/ si v odbernej lehote zásielku neprevzala, táto bola
uložená na pošte dňa 11.9.2006.

6. Žalovaný 1/ na svoju obranu uviedol, že dlžoby na byte začali vznikať pretože žalovaná 2/ si našla
priateľa a on v byte zostal s dvoma synmi. V súčasnosti v byte síce býva sám, pretože synovia pracujú
v R., do bytu sa však vracajú, majú v ňom svoje veci. Žalovaná v 2/ bola naposledy v byte v roku 2006,
odkedy z bytu odišla, nemá v ňom žiadne veci. Od roku 2006 je v R., v roku 2011 prišla na 2 dni podpísať

zmluvu o nájme bytu. Mal záujem predmetný byt odkúpiť, bolo mu však oznámené, že žiadosť podal
neskoro.

7.Súdzvyjadreniažalobcuzistil,že žalovaníužívajúpredmetnýbytbezprávnehodôvodu.Odroku2002
ho užívali na základe zmluvy o nájme uzavretej na dobu neurčitú, v roku 2006 im bola daná výpoveď z
nájmu z dôvodu neuhrádzania nájomného a poplatkov spojených s nájmom bytu. V zmysle usmernenia

J. X. ak nájomca, ktorému bola daná výpoveď z nájmu, zaplatil celý dlh, obnovuje sa mu nájomná
zmluva na jeden rok a je mu daná možnosť odkúpiť predmetný byt. Žalobca kontaktoval žalovaného 1/
pred uplynutím doby nájmu. Žalovaný 1/ pristupoval k problému ľahkovážne, J. X. nemalo žiadny titul
na uzatváranie ďalšej nájomnej zmluvy, resp. na predĺženie doby nájmu.

8. Po vykonaní dokazovania súd uzavrel, že pôvodná nájomná zmluva uzavretá v roku 2002 medzi
žalovanými 1/ a 2/ ako nájomcami bytu a jeho prenajímateľom J. X. zanikla výpoveďou podľa ust. §
71 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka (správne má byť § 711, pozn. odvolacieho súdu) z dôvodu
hrubého porušenia povinností vyplývajúcich z nájmu, nezaplatením nájomného a úhrad za plnenia
poskytnuté s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace, že vlastník bytu po ukončení nájomnej zmluvy

výpoveďou, uzavrel so žalovanými 1/ a 2/ ako nájomcami zmluvu o nájme predmetného bytu na dobu
určitú od 1.8.2011 do 31.7.2012, že byt užíva žalovaný 1/ a sporadicky aj žalovaní 3/ a 4/, ktorí majú v
byte aj veci a že žalovaná 2/ z bytu odišla v roku 2006 a od tejto doby ho neužíva.

9. Na základe uvedených skutočností mal súd za to, že žalovaní 1/, 3/ a 4/ užívajú od 1.8.2012 do

súčasnosti predmetný byt bez právneho dôvodu, keďže právnym titulom na užívanie predmetného bytu
bola nájomná zmluva, ktorá bola uzavretá na dobu určitú do 31.7.2012.

10. Po právnom posúdení sporu podľa § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka súd žalobe vo vzťahu
k žalovaným 1/, 3/ a 4/ ako dôvodnej vyhovel.

11. Žalobu na vypratanie proti žalovanej 2/ zamietol ako bezdôvodnú, pretože táto byt od roku 2006
neužíva, nebýva v ňom a nemá v ňom žiadne veci.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalovaných 1/, 3/ a 4/, ktorí

v konaní nemali úspech, nahradiť úspešnému žalobcovi trovy potrebné na účelné uplatňovanie práva
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 €.

13. Pokiaľ ide o trovy konania v právnom vzťahu žalobcu a žalovanej 2/, súd konštatoval, že žalovaná
2/ síce mala v konaní plný úspech, preto by mala právo na náhradu trov konania, ale v konaní jej žiadne

preukázateľné trovy nevznikli, preto jej ich náhradu nepriznal.

14. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný 1/ a to z dôvodu, že konanie má vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozsudok
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nezákonnosť rozsudku videl
najmä v tom, že súd neskúmal jeho finančnú situáciu. Pokiaľ by tak urobil, zistil by, že je v hmotnej
núdzi, a preto vyprataním bytu by došlo k trvalej strate jeho obydlia, čo je v rozpore s právnymi predpismi

Slovenskej republiky, najmä s Ústavou Slovenskej republiky. Poukazom na nálezy Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 311/2007 a III. ÚS 243/2007 argumentoval, že odôvodnenie rozsudku
nespĺňa zákonné atribúty, ktoré rozsudok má obsahovať, čím mu súd odňal právo konať pred súdom.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
1.7.2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalovaného 1/ ako podané včas oprávnenou osobou proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámil dňa 20.10.2016 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/,
e a f/ O.s.p. účinného do 30.6.2016, t.j. v čase podania odvolania) a dospel k záveru, že rozsudok je
vecne správny, preto ho podľa § 387 od. 1 CSP potvrdil.

16. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

18. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že odvolací súd posudzuje prípustnosť
odvolania v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie,
avšak dôvodnosť odvolania už posudzuje podľa Civilného sporového poriadku v zmysle citovaného ust.
§ 470 ods. 1 CSP.

19.Podľa§387ods.2CSPaksaodvolacísúd vcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. b/, c/ d, e/ a f/ O.s.p., ktorý bol v tom
čase účinný, t.j. do 30.6.2016 (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, g/ a h/ CSP).

21. Dôvodom na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je existencia inej vady majúcej za následok
nesprávnerozhodnutievoveci.Vadykonaniasúvymedzenéveľmivšeobecne,pretodôvodomodvolania

podľa tohto ustanovenia môže byť akákoľvek vada konania, ktorej následkom je možnosť nesprávneho
rozhodnutia vo veci. O konaní možno povedať, že je postihnuté vadou, ak bolo porušené ktorékoľvek
z ustanovení zákona, upravujúcich vedenie konania od jeho začiatku až do jeho skončenia. Spravidla
je takouto vadou napr. porušenie poučovacej povinnosti súdu spočívajúcej v prekročení § 5 ods. 1
O.s.p., prihliadnutie na skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník predložil alebo označil až po vyhlásení

uznesenia, ktorým bolo dokazovanie skončené a pod. Na vady konania pred súdom prvej inštancie
prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

22. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd prvej inštancie neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky
dôkazy navrhnuté sporovými stranami. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z
hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,
ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné
zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných

skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý
preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami
navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom.

23. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí

ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

24. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktorévyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p.

25. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. je daný vtedy, ak doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, sú odvolacím dôvodom
len vtedy (§ 205 ods. 1 O.s.p.), ak a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu alebo obsadenia súdu, b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d/
účastníkkonaniaichbezsvojejvinynemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvejinštancie.

26. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j.

vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový
stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne
použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o

právach a povinnostiach účastníkov konania).

27. Odvolací súd po preskúmaní sporu v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel
k záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené odvolateľom nie sú dôvodné.

28. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie i s
dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie
nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol

logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193, § 194 a § 205 CSP (v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie podľa v tom čase účinných ust. § 133 až § 135 O. s. p.) alebo že by na zistený skutkový stav
aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

29. V konaní neboli zistené ani žiadne vady v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/ CSP (v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie podľa v tom čase účinných ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a písm. b/
O.s.p.), ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

30. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, pretože by nič nemenili na zistenom skutkovom stave,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 CSP (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
podľa v tom čase účinných ust. § 132 O.s.p.), z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver,

pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto
odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods.2 CSP potvrdil.

31. Správne, presvedčivé, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP.

32. Žalovaný v odvolaní uvádza skutočnosti a námietky, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť
zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia veci, a neumožňujú záver, že by
v konaní neboli splnené procesné podmienky, resp. že by súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil niektorej zo sporových strán, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

33. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho ako žalovaného
privodili priaznivé rozhodnutie. Námietkami uvedenými v odvolaní, sa dôsledne vysporiadal už súdprvej inštancie, a tieto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska
zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci.

34. Podstatou odvolacích námietok žalovaného 1/ je obrana, že súd neskúmal jeho finančnú situáciu, je
v hmotnej núdzi a vyprataním bytu by došlo k trvalej strate jeho obydlia.

35. Nepriaznivú finančnú situáciu sporovej strany, ktorou argumentuje žalovaný 1/, môže súd
zohľadňovať v prípade výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka, ak

nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže, že ku
dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov.

36. V prejednávanom spore však o takúto situáciu nejde a preto uvedené odvolacie námietky nemajú
vplyvnavecnúsprávnosťnapadnutéhorozsudku,keďžedôvodomvyprataniapredmetnéhobytujezánik
nájmu uplynutím dojednanej doby, ktorá skutočnosť nepochybne vykonaným dokazovaním preukázaná

bola a z ktorej jednoznačne vyplýva, že žalovaný 1/, 3/ a 4/ sa v predmetnom byte zdržiavajú bez
právneho dôvodu.

37. Ani v odvolacom konaní nedošlo k zmene v tom smere, že by medzi sporovými stranami bola
uzavretá nová nájomná zmluva, a teda ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu žalovaní nemajú

právny titul pre užívanie vyššie uvedeného bytu.

38. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaní užívajú od 1.8.2012 predmetný byt bez právneho dôvodu,
čím neoprávnene zasahujú do práv vlastníka bytu, preto žaloba o vypratanie bytu je v zmysle ust. § 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka dôvodná.

39. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie, ak zaviazal žalovaných na vypratanie bytu bez bytovej
náhrady, keďže v zmysle ust. § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka pri zániku nájmu dohodnutého na
určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu.

40. K námietke žalovaného 1/, že rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa základné atribúty, odvolací súd
uvádza nasledovné:

41. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. ( ktorý bol účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, a podľa
ktorého súd postupoval), v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal

a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Povinnosť
súdov rozhodnutie odôvodniť v súlade s vyššie citovaným ustanovením je jedným z princípov riadneho a

spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36 a nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ktorý
predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3.
júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).

42. Preskúmaním sporu odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá
uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, keď súd v ňom vysvetlil, ktoré
skutočnosti mal preukázané, z akých dôkazov vychádzal a ako vec skutkovo a právne posúdil.
Odôvodneniu rozsudku nemožno vytknúť jeho nepreskúmateľnosť, nedostatok alebo nezrozumiteľnosť

dôvodov, a preto ani nedošlo k odňatiu možnosti žalovanému 1/ konať pred súdom.43. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení
rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, bol napadnutý rozsudok ako vecne
správny podľa ust. § 387 ods.1, 2 CSP potvrdený.

44. Žalovaný1/nemalúspechvodvolacomkonaní,žalobcovivodvolacomkonanížiadnetrovynevznikli,
pretostranámsporunebolapriznanánáhradatrovodvolaciehokonania(§255ods.1,§396ods.1CSP).

45 . Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.