Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/639/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314209595
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314209595.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu

JUDr.ZlaticeJavorovejaJUDr.MartinaHoličavsporežalobkyne:CDConsultings.r.o.,Politickýchvězňů
1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpenej: Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: H. H., bytom G., R. XXX/XX, o zaplatenie
358 eur s príslušenstvom a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 17.
júna 2015 č. k. 5C/183/2014-36 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo
sumy 358 eur od 20. januára 2011 do zaplatenia a v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie r u š í

a konanie z a s t a v u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej napadnutej časti o zamietnutí zmenkovej sumy,
zmenkového úroku, 6%-ného ročného úroku, zmenkovej odmeny a v časti náhrady trov konania p o
t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na zaplatenie zmenkovej

sumy 358 eur, zmenkového úroku 0,25% denne zo sumy 358 eur od 20. januára 2011 do zaplatenia,
6%-ný ročný úrok zo sumy 358 eur od 5. apríla 2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške
1,19 eur. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov nepriznal. Rozhodnutie
odôvodnil ustanovením § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 O.
z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, §
25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 17, § 48 ods. 1,

§ 75 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov. Vecne zdôvodnil
poukazom na postup právnej predchodkyne žalobkyne (POHOTOVOSŤ, s. r. o.), ktorá uplatnila práva
z úverovej zmluvy na rozhodcovskom súde, ktorý jej návrhu v celom rozsahu vyhovel, avšak exekučný
súd exekúciu nepovolil pre neprijateľné zmluvné podmienky zmluvy o úvere, uzavretej so žalovaným.
Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. indosovala zmenku (podpísanú pri dojednaní predmetného úveru)
na žalobkyňu, ktorá v danom súdnom konaní uplatňuje obdobné plnenia (ako indosátor zo zmenky),
podľa Nariadenia (Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu). Dobromyseľnosť žalobkyne je vylúčená z dôvodu, že
každá zmenka v hornom rohu obsahuje číslo, ktoré je číslom príslušnej úverovej zmluvy. Pri nadobúdaní
veľkého množstva zmeniek, uvedeným spôsobom označených, ku ktorému indosant (POHOTOVOSŤ,
s. r. o.) musel poskytnúť určité údaje o platení, možno vychádzať z toho, že indosatár vedel, že určitékauzálne vzťahy existujú, ale spoliehal sa na to, že nebudú mať vplyv na jeho zmenkové práva. Možno
preto tvrdiť, že pri nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka. Pri spotrebiteľských zmluvách platí zákaz
zmluvných dojednaní, spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa, tzv. neprijateľné zmluvné podmienky (ktoré sú považované zo zákona za
neplatné). Súd prvej inštancie poukázal na závery Európskej komisie vo veci C-328/14, predmetom
ktorej bol návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie, na základe rozhodnutia Krajského súdu v Prešove z 10. júna 2014. Článok 6 Smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a články 4, 9 a 14

Smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a
správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, sa majú vykladať v tom
zmysle, že im odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej,
ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky neumožňuje v zásade v
žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadne nekalú povahu
zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia ročnej

percentuálnej miery nákladov v zmluvy o spotrebiteľskom úver, z ktorej zmenka vznikla. Rešpektovanie
abstraktného charakteru zmenky by bolo neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora Európskej
únie, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v
rámcivnútroštátnehoprávamedzipredajcomalebododávateľomaspotrebiteľom,nemôžepredstavovať
skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení smerníc musí byť spotrebiteľovi

poskytnutá. Ak by vnútroštátny súd nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a posúdiť
nekalosť niektorých zmluvných podmienok, šlo by o drastické zníženie právnej ochrany náležiacej
spotrebiteľovi a porušenie zásady efektivity. Dokazovanie, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na
škodu dlžníka, nie je nemožné, avšak neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľovi, ktorého ochrana
nie je závislá od zavinenia spotrebiteľa. Cieľom Nariadenia nebolo obmedziť sudcov pri zadovážení

dôkazov potrebných pre rozhodnutie, ale využívanie technických a iných prostriedkov v záujem toho,
aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Z ustanovenia §
17 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov nevyplýva zákaz
skúmania kauzálnych námietok ex offo, preto ustanovenie pripúšťa i taký výklad, že ich skúmať možno.
Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie zakazujúce alebo znemožňujúce skúmať kauzálne vzťahy,

na ktorých krytie je zmenka určená. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia uvádza, že súd v prípade pasivity žalovaného
lenvydározsudok,nehovorí,žežalobemusívyhovieť.Ničnebránilo,abysúdexoffoskúmal,čizákladom
zmenky je spotrebiteľská zmluva a či zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Žalovaný pri uzatváraní
predmetnej Zmluvy o úvere z 30. júla 2010 nekonal ako podnikateľ, teda spĺňal definíciu spotrebiteľa a
právna predchodkyňa žalobkyne (POHOTOVOSŤ, s. r. o.) pri uzatváraní úverovej zmluvy konala v rámci

predmetu svojej podnikateľskej činnosti, preto spĺňala definíciu dodávateľa. Predmetná zmluva o úvere
má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou
alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov. Ustanovenie §

4 ods. 6 zákona č. 258/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (v znení účinnom do 11.
júna 2010). V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkoualebošekom.Veriteľsmieprijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia

je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úver) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore
s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný dlžníkovi ju kedykoľvek na požiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv

zo zmenky. V danom prípade bola vystavená zmenka ako zabezpečovacia zmenka na zabezpečenie
nároku veriteľa z úverovej zmluvy a vystavená bola na sumu 358 eur. Keďže výška úveru bola 200 eur,
aj za predpokladu, že by žalovaný nesplatil ani len časť úveru, príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy
mohlo byť maximálne vo výške 60 eur, teda 30% istiny poskytnutého úveru a maximálna zmenková
suma pozostávajúca zo spotrebiteľského úveru a príslušenstva mohla byť v maximálnej výške 260

eur. V danom prípade zmenková suma v čase vyplnenia bola 358 eur a presahovala maximálnu
zmenkovú sumu upravenú dotknutým ustanovením. Zmenka bola vyplnená v rozpore so zákonom.
Právna predchodkyňa žalobkyne konala v rozpore s dobrými mravmi a preto je zmenka neplatná
pre rozpor s dobrými mravmi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola vystavenázmenka, neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 9 písm. f/, j/, k/, y/ zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho sa úver poskytnutý na základe

tejto zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov (žalovanému vznikla povinnosť vrátiť len istinu
úveru). Zmenka uvedenú skutočnosť nezohľadňuje, naopak umožňuje vymáhať zmenkový úrok 0,26%
denne, čo predstavuje 91,25% ročne. Plnenie v uvedenej výške súd prvej inštancie kvalifikoval ako
rozporné s dobrými mravmi, čo spôsobuje jeho neplatnosť. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku súd
prvej inštancie označil aj dohodu o vyplňovacom práve zmenky, keďže nešlo o podmienku individuálne

dojednanú a nepochybne spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v
neprospech spotrebiteľa, z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom,
bez zohľadnenia práv spotrebiteľa. Ide o dojednanie neplatné podľa § 53 ods. 5 O. z.. Ak je neplatná
dohoda o vyplňovacom práve zmenky, neplatná je samotná zmenka, čo korešponduje aj s právnym
názorom vysloveným Najvyšším súdom Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 161/2007. Z neplatnej
úverovej zmluvy v dôsledku neprimeraného vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru (v

dôsledku čoho považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného
styku), nemohlo žalobkyni vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Súd prvej inštancie poukázal na
čl. 13 Všeobecných podmienok, obsahujúci dohodu o vyplnení zmenky, podľa ktorého na zabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z predmetnej úverovej zmluvy
voči veriteľovi ako remitentovi vystaviteľ vystavil dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková

suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ z takto vystavených zmeniek je zaviazaný
ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek
zmenky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,
ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že
zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto

podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky,
prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.
Z pripojeného spisového materiálu Okresného súdu Galanta sp. zn. 15Er/1235/2012 vyplývalo, že
žalovaný bol zaviazaný rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 06380/11 z 20. júla 2011
na zaplatenie sumy 358 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne z uvedenej sumy od 20. januára

2011 do zaplatenia, úrok vo výške 6% ročne zo sumy 358 eur od 5. apríla 2011 do zaplatenia. Dňa 30.
júla 2010 bola uzavretá medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 200
eur, ktorý mal žalovaný splácať v 12 mesačných splátkach vo výške 33 eur, pričom šlo o formulárovú
zmluvu, obsahujúcu predtlačený text, do ktorej boli dopísané iba údaje týkajúce sa označenia dlžníka

a suma, ktorú mal obdržať a splatiť. Zmluva obsahovala aj súhlas so všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru, ktoré sa nachádzali na zadnej strane zmluvy. Uznesením Okresného súdu Galanta
z 15. februára 2013 č. k. 15Er/1235/2012-21 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietnutá z dôvodu neplatne dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ktorou bola
odopretá ochrana spotrebiteľa. Skutočnosť, že právna predchodkyňa žalobkyne postupovala v rozpore

so zásadami spotrebiteľského práva preukazuje aj samotný list Európskej komisie z 25. apríla 2013
pod č. 2012/4165 adresovaný Slovenskej republike, s upozornením na nedodržiavanie spotrebiteľského
práva Európskej únie, s uvedením praktík obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., ktorá vymáha
nezákonné pohľadávky založené na nekalých podmienkach s konkrétnym uvedením blankozmeniek,
zameraných na vyhýbanie sa riadnej justičnej kontrole. Súd prvej inštancie poukázal aj na neprimerane

vysoký poplatok za spracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu s administratívou s tým spojenou vo výške
65,33%, ale i neprimerane vysoký úrok 32,66% z celého objemu úveru (podľa čl. 13 Všeobecných
obchodných podmienok, pričom sa jedná o skryté úroky vo vyššej výške než je prezentovaných 32,66%.
Celá zmluva sa prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V
rozpore s dobrými mravmi nie je len obsah zmluvy, ale i samotný jej účel (získať na úkor slabšej strany

spotrebiteľa neprimerane vysoký zisk). Skutočnosť, že zmluva sa prieči dobrým mravom spôsobuje
jej absolútnu neplatnosť, v dôsledku čoho nemohla byť splatná ani vystavená zmenka. Rozhodnutie o
náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p.
(Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), v
zmysle ktorého žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania, ktorý si však neuplatnil a zo spisu

vznik trov žalovanému nevyplýval.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zmenu vyhovením návrhu
v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnila tým, že v konaní došlo k vadám, ktorými jej bola odňatámožnosť konať pred súdom, ako i nesprávnym právnym posúdením veci. Podľa názoru žalobkyne
má konanie aj inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej
inštancie bol povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia a pretože žalovaný nedoručil súdu žiadnu

žalobnú odpoveď (podľa čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia), bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vydať
rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania. Napadnuté rozhodnutie je preto prekvapivým a
predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného
neboli námietky, preto neexistovala okolnosť odôvodňujúca vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných
pre rozhodnutie vo veci (ustanovenie § 120 ods. 1 O. s. p. síce umožňuje v sporovom konaní vykonať

aj iné než účastníkmi konania navrhnuté dôkazy, avšak tento postup je možné aplikovať len výnimočne,
ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a nevykonanie dôkazu
môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť, čo nebol daný prípad). Svoj postup pri dokazovaní
súd prvej inštancie vôbec nezdôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v danej veci bolo výlučne
predloženie originálu zmenky, ktorá je listinným cenným papierom, ktorý inkorporuje v listine ako takej
samo právo žalobkyne. Žalobkyňa súdu prvej inštancie vytýkala údajne nesporné skutočnosti, týkajúce

sa uzavretia zmluvy o úvere a označenia zmenky ako zabezpečovacej zmenky, ktoré abstrahoval súd
prvej inštancie z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Účastníci konania sa k týmto skutočnostiam nikdy
nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností.
Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, nie je možné ju spájať,
podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Žalobkyňa zdôraznila, že predmetom

konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový vzťah. Žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený
vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky. Nemôže tak činiť ani súd (žalobkyňa poukázala
na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len „NS SR“). Len za určitých okolností
je prípustné uplatňovanie tzv. kauzálnych námietok, musia byť však vznesené zo strany žalovaného,
ktorý nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Súd prvej inštancie prihliadol na

skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporom konaní, vedenom
podľa Nariadenia, vykonané bez návrhu. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné.
Žalobkyni nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. Zmenkový záväzok je pritom celkom
samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku (rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 1839/2000). Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť,

nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa namietala neplatnosť dohody o vyplňovacom práve blankozmenky,
ktorá by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov.
Zákon č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo
spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k

aktuálnejvýškevčasejejvyplnenia.Zákonodarcapripúšťalajto,žezmenkybudúvyplňovanédodatočne
po vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie znenia
zo strany veriteľa. Prejudiciálna otázka položená Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. C 328/14 nie
je pre vec významná, mala hypotetický charakter, bola vykonštruovaná a primárne nie je použiteľná
vo veci samej. Nebol taktiež daný dôvod na prejednanie veci na ústnom pojednávaní, ku ktorému súd

pristúpi len v prípade, že nie je možné vec bez prejednania rozhodnúť alebo ak o to požiada niektorý
z účastníkov. Návrh nie je možné posudzovať ako zjavne neopodstatnený, ako ani neprípustný, ktoré
kategórie sa hodnotia výlučne z procesného hľadiska, nie z hmotnoprávneho. Žalobkyňa jasne, úplne
a zrozumiteľne v tlačive A uplatnila práva zo zmenky. Nebolo preukázané, že nový majiteľ zmenky
konal pri jej nadobúdaní vedome na škodu dlžníka a keď nepodal žiadne námietky vyplývajúce z jeho

vzťahužalobkynianizozáväzkovo-právnehovzťahu,kuktorémusazmenkaviazala,niejemožnévýklad
súdu prvej inštancie akceptovať. Ustanovenie § 17 zákona zmenkového a šekového vyjadruje zásadu
abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené
od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie.
Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Na

podporu svojej argumentácie žalobkyňa poukázala na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 43CoZm 10/2013 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4CoZm 3/2014.

3. Žalobkyňa v priebehu odvolacieho konania podaním z 21. decembra 2015 (doručeným súdu prvej
inštancie 22. decembra 2015) vzala návrh späť v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo

sumy 358 eur od 20. januára 2011 do zaplatenia a v tejto časti navrhla konanie zastaviť.

4. Žalovaný sa v odvolacom konaní nevyjadril.5. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),

preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nie je dôvodné.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Nariadenie, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízku hodnotou sporu, má za cieľ
zjednodušiť a zrýchliť konanie v cezhraničných sporoch, ako aj náklady s tým spojené (bod 8). Ide o
alternatívny nástroj sledujúcizjednodušenie prístupu k spravodlivosti, ako i zníženie nákladov, preferujúc
tak zásadu písomnosti európskeho konania vo veciach s nízku hodnotou sporu. Nariadenie, ako prameň

komunitárneho práva, nemožno však zneužívať na obchádzanie celého komplexu európskych právnych
noriem, vrátane vnútroštátnych právnych noriem, zameraných na ochranu spotrebiteľa. Národný súd
musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a musí ich skúmať
ex offo (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08,
Pannon GSM). To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia, v ktorých je žalovaný spotrebiteľ. Súdna

kontroladopadáajnazmenkovýchdlžníkovakospotrebiteľov,ktoríznejnemôžubyťvylúčenívdôsledku
zmeny zmluvného vzťahu na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a oprávňuje veriteľa
rozhodnúť, že ním požadované plnenie je v celom rozsahu oprávnené.

8. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporov rozlišuje dve procesné štádia, a to začatie

konania (čl. 4) a priebeh konania (čl. 5), ktorým má zodpovedať normovaný postup súdu (tribunálu). V
prvom štádiu konania, ak pohľadávka patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia a súd sa domnieva, že
informácie, ktoré poskytla žalobkyňa, nie sú dostatočné (jasné alebo primerané), pokiaľ sa pohľadávka
nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, poskytne žalobkyni možnosť tlačivo návrhu
na uplatnenie pohľadávky doplniť (o požadované informácie a dokumenty) v určenej lehote (aplikujúc

vzorové tlačivo B). Súčasne Nariadenie upravuje procesný postup súdu v prípade, ak žalobkyňa tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplní v rámci určenej lehoty, a to tak, že súd návrh zamietne.

9. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností

spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou
odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej
zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia, čo platí aj vo veciach podľa Nariadenia, v ktorých
je spotrebiteľ žalovanou stranou (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/61/2015).

10. Už Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, v konaní sp. zn. 6Co/61/2015 konštatoval, že
pôvodný veriteľ Pohotovosť, s. r. o. v početných prípadoch urobil predmetom súdnych konaní plnenia
z neprijateľných zmluvných podmienok. Pôvodne uplatnil práva z úverových zmlúv na rozhodcovskom
súde, ktorý jeho návrhom vyhovel ale exekučný súd exekúciu nepovolil, z dôvodu neprijateľných
zmluvných podmienok. Následne indosoval zmenku (podpísanú pri dojednávaní úveru) na žalobkyňu,

ktorá pri tisícoch postúpení si musela byť dobre vedomá, že ide o zmenkových dlžníkov ako
spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. O. z.) a ktorých postavenie nie je možné
nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje O. z. (§ 54 ods. 1). Žalobkyňou predložené zmenky
majú priamy odkaz na úverové zmluvy (v hornom rohu obsahujú číslo, ktoré je číslom príslušnej úverovej
zmluvy) a osobné prepojenie prostredníctvom rovnakého právneho zástupcu (Fridrich Paľko, s. r. o.

zastupovala žalobkyňu a Pohotovosť, s. r. o.). Žalobkyni preto postačovalo vynaložiť minimálne úsilie,
aby zistila spotrebiteľskú povahu úverovej zmluvy a jej zabezpečenie zmenkou, ako aj na to aby zmluvu
predložila.

11. Odvolací súd poukazuje na publikované stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 8/2015

Zbierky Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, podľa ktorého ak žalobca
ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného
nástroja, ktorý použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdusúvislosťsnekaloupovahou,čineprípustnosťouuplatnenéhonároku,jetentoexoffopovinnýzabezpečiť
prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ.

12. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje aj konanie dodávateľa vrátane zmenkové nástupcu, ktorý
vyžaduje od spotrebiteľa, aby vykonal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

13. Žalobkyňa predložila spolu s návrhom na uplatnenie pohľadávky zmenku, z ktorej vyplýva
použitie zmenky ako inštitútu sledujúceho zabezpečenie splnenia záväzku žalovaného ako dlžníka zo

spotrebiteľskej zmluvy.

14. Zamietnutím návrhu žalobkyne v prejednávanej veci bola preto odmietnutá akceptácia jej
formalistickéhoprístupu,odvodzujúcehonárokvýlučnezpovahyinštitútuuvedenéhovnávrhu(zmenky),
pretože takýmto postupom by došlo k neprípustnému odčleneniu zmenkového abstraktného vzťahu od
spotrebiteľského vzťahu.

15. Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii má charakter medzinárodnej zmluvy a
má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. V rámci takto vymedzeného legislatívneho priestoru sú
vnútroštátne súdy povinné aplikovať pramene komunitárneho práva, vrátane výkladových princípov, ako
aj judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Ak inak použiteľná norma pripúšťa výklad pre spotrebiteľa

menej priaznivý, eurokonformným výkladom môže byť len výklad pre spotrebiteľa výhodnejší, sledujúc
tak zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a podpory ich záujmov (podľa čl. 6 ods. 1
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli pre spotrebiteľa záväzné,

ktorý sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide
o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k prístupu na podmienky
pripravené vopred predajcom, bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah).

16. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť potom kompenzovaný

iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).

17. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch

zo spotrebiteľskej zmluvy (teda i súdu) prihliadať aj bez návrhu a námietok spotrebiteľa na zákonné
prekážky alebo zákonné dôvody, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie voči spotrebiteľovi. Preto
skutočnosť, či spotrebiteľ v procesnej pozícii žalovaného namieta alebo nenamieta zmenkoprávny vzťah
je bez právneho významu.

18. V súvislosti s ex offo súdnou kontrolou zmluvných podmienok je potrebné poukázať aj na Uznesenie
Súdneho dvora Európskej únie C-76/10, POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti Iveta Korčkovská, obsahujúce
jednoznačnú požiadavku na ochranu spotrebiteľa pred nečestnými klauzulami, a to vždy a za každých
okolností. Súdny dvor Európskej únie judikoval, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať
nekalú povahu zmluvnej podmienky (C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones). Táto možnosť priznaná

súdu sa považuje za nevyhnutnú na zabezpečenie účinnej ochrany spotrebiteľa, najmä s ohľadom na
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich
uplatnením (C-168/05 Mostaza Claro, C-473/00 Cofidis).

19. V kontexte vyššie uvedeného bolo povinnosťou súdu postupovať aj v konaní vo veciach s nízkou

hodnotou sporu v súlade s komunitárnym právom, keďže proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z
pôsobnosti judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ani z obligatórnej súdnej kontroly neprijateľných
zmluvných podmienok. Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne nezávislý len dovtedy,
pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MObdoV 9/2007).
Kauzálny vzťah sa potom premieta aj do charakteru zmenky. Primárne tak bolo nevyhnutné doplniť zo

strany žalobkyne požadované tvrdenia a dokumenty, aby bolo možné posudzovať prijateľnosť plnenia
zo zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu (čo žalobkyňa jednoznačne odmietala, neprípustne sledujúc
vytvorenie prekážky pre vykonanie ex offo súdnej kontroly zmluvných podmienok, aplikáciou ustanovení
Nariadenia).20. Základným účelom konania pred súdom je poskytnutie spravodlivej ochrany. Súd musí nielen
rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí

byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky
a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho-ktorého záujmu chráneného príslušnou
normou (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II.ÚS 222/07).

21. Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné aj z

dôvodu, že použitie zmenky v spotrebiteľských zmluvách bolo vnútroštátnym právom regulované a
obmedzené (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov), dokonca
zmenku v spotrebiteľských úveroch právna úprava zakázala (§ 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení do 30. apríla 2014 a § 5a ods. 1 písm. b/
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

v znení neskorších predpisov). V prípade nemožnosti aplikácie ustanovení právnych noriem na ochranu
spotrebiteľa, by spotrebiteľovi bolo odopreté právo na súdnu ochranu.

22. Hoci komunitárne právo nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ich
používanie je podmienené zabezpečením vhodnej ochrany spotrebiteľa, pod ktorou je potrebné chápať

celkový rámec ochrany spotrebiteľa, zahŕňajúceho aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať
nekalosť zmluvných podmienok.

23. Nebolo preto možné prijať odvolací argument žalobkyne, že v danej veci súd prvej inštancie
mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len na základe

predloženej zmenky, keďže úlohou súdu je ex offo (z úradnej povinnosti) skúmať možnú existenciu
neprijateľných zmluvných podmienok, zakomponovaných do zmluvy uzavretej so žalovaným, ako
pôvodného kauzálneho vzťahu. Odmietnutie (žalobkyňou) skúmania kauzy pôvodného právneho
vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie, bránila súdu pokračovať v ďalšom
priebehu konania podľa čl. 5 Nariadenia (bez skúmania možného postavenia žalovaného ako

spotrebiteľa v danej veci a posudzovania prijateľnosti zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy).

24. K argumentácii žalobkyne týkajúcej sa nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie pri
vykonávaní dokazovania (aplikácia ustanovenia § 120 ods. 1 O. s. p., účinnom do 30. júna 2016), je
potrebné uviesť, že vykonanie aj iných než účastníkmi navrhnutých dôkazov je legitímne v konaniach

s ochranou slabšej strany (vrátene spotrebiteľských sporov). Snaha žalobkyne neuvádzať tvrdenia a
predkladať listiny (v konaní preferujúcom písomnú formu), na účely možnej obligatórnej súdnej kontroly
v spotrebiteľských veciach, však bránila súdu pokračovať v konaní (podľa Nariadenia). Odmietnutie
dostatočných tvrdení kauzy úveru, týkajúcich sa zabezpečovacej zmenky, obmedzilo predmet sporu a
preto v zmysle zásady rovnosti strán v konaní, nebolo prípustné nad návrh a proti vôli žalobkyne skúmať

jej možné peňažné nároky v konaní.

25. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na správnom právnom názore,
podľaktoréhojepotrebnépovažovaťdohoduovyplňovacomprávezmenkynazabezpečeniepeňažného
záväzku dlžníka (obsiahnutú v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, tvoriacich súčasť

zmluvy o úvere), kvalifikujúc dojednanie ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne
dojednania a spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom,
bez zohľadnenia práv spotrebiteľa, pričom neprijateľné zmluvné podmienky sú zo zákona považované
za neplatné (§ 53 ods. 3 O. z.). Neplatnosť dohody o vyplňovacom práve zmenky zneplatňuje aj samotnú

zmenku.

26. Pre spotrebiteľské zmluvy platí zákaz neprijateľných zmluvných podmienok. Východiskom
spotrebiteľskej ochrany je faktické nerovné postavenie vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi a to s
ohľadomnaokolnosti,zaktorýchdochádzakukontraktácii,vzhľadomnaväčšiuprofesionálnuskúsenosť

predávajúceho, lepšiu znalosť práva a dostupnosť právnych služieb, ako i možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený a pri uzatváraní zmluvy je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosťspotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať
tútofaktickúnerovnosťatoformouobmedzeniaautonómievôle.Tápredstavujeelementárnupodmienku
fungovania materiálneho právneho štátu, nie je však úplne absolútna a v rámci spotrebiteľských vzťahov

je limitovaná princípom ochrany slabšej strany, teda spotrebiteľa, ktorý koná s dôverou v druhou stranou
jej prezentovaný skutkový stav (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/127/2015).

27. Prioritne bolo potrebné vychádzať zo základnej požiadavky, že každá spotrebiteľská zmluva má
vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad spotrebiteľského práva, a to náležitou obsahovou

aj formálnou úpravou zmluvných podmienok, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne nenarušujú zmluvnú
rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa. Práve jednoznačnosť a určitosť zmluvných podmienok má
zásadne vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy.

28. Zmluvné podmienky, ktoré majú zásadný dopad na práva a povinnosti spotrebiteľa (žalovanej)
nemôžu byť skryté v rozsiahlom, neprehľadnom, zložito formulovanom, ako i malým písmom písanej

forme textu, ako tomu bolo v danom prípade všeobecných podmienok poskytnutia úveru (obsahujúcich v
bode 13 dohodu o vyplnení zmeniek). Pokiaľ tak veriteľ, ktorý pripravuje zmluvu vo formulárovej podobe,
učiní, spreneverí sa princípu dôvery a takémuto jeho konaniu nie je možné priznať právnu ochranu, pre
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.

29. Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd
nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na
ich obsah, vrátane výberu zmluvného typu, rozsah a spôsob formulácie textu (rozsudky Súdneho dvora

Európskej únie C-240/98 až C 244/98, Oceano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).

30. Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré ustanovenia budú uvedené v zmluve a ktoré
vo všeobecných podmienkach (prílohách) je iluzórna, keďže listiny vo formulárovej podobe pripravuje
veriteľ.Argument,žespotrebiteľjeslobodnývtom,čizmluvuuzavriealebonie,niejenamiestevzhľadom

na to, že v jednotlivých odboroch podnikania postupujú spravidla zmluvní partneri spotrebiteľov obdobne
a preto spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol nepristúpiť na vopred pripravené zmluvné podmienky, odsúdil by
sámsebakživotumimobežnúspoločnosť,bezvyužívaniaslužieb.Ničtaképospotrebiteľovispravodlivo
požadovať nemožno. Od jeho zmluvných partnerov však naopak požadovať možno, aby sa vo svojej
činnosti správali voči spotrebiteľovi poctivo (uvedené už odznelo v rozsudku Okresného súdu Chebe

sp. zn. 15C/410/2009).

31. Súd prvej inštancie preto správne posúdil neplatnosť zmluvného dojednania o zabezpečení
peňažného záväzku (vyplývajúceho z predmetnej úverovej zmluvy) žalovaného ako dlžníka zmenkou.
Princíp optimalizácie, v zmysle ústavnokonformnej interpretácie, znamenal v danom prípade vyrovnanie

nerovného postavenia dlžníka (spotrebiteľa) v dôsledku favorizácie práv veriteľa (zmluvné dojednania
vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru žalovaný nemal možnosť odmietnuť), rešpektujúc tak
zásadu rovnosti subjektov súkromnoprávnych vzťahov podľa § 2 ods. 2 O. z.. V prípade platnosti dohody
o vyplnení zmenky zabezpečením predmetného peňažného záväzku žalovaného, by od žalovaného ako
spotrebiteľa bolo vyžadované, aby vykonal plnenie aj z neprijateľnej zmluvnej podmienky (vzhľadom

na vyplnenie zmenkovej sumy jednostranne, ktoré konanie je považované tiež za nekalú obchodnú
praktiku). Žalobkyňa napriek výzve súdu prvej inštancie, odmietala skúmanie kauzy pôvodného
právneho vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie spoliehajúc sa, že práve
na základe dohody o vyplňovacom práve zmenky budú bez ďalšieho uznané jej nároky (ktoré boli v
skoršom období odmietnuté). S poukazom na uvedené žalobe nebolo možné vyhovieť z titulu plnenia

zo zmenky, na zabezpečenie peňažného záväzku spotrebiteľa, ako ani na základe kauzálneho vzťahu.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia, odvolací
súd sa ďalšími námietkami uvádzanými žalobkyňou v odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli
spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie (obmedzujúce sa na argumentáciu vo vzťahu k platnej zmenke,

bez prihliadania na normy spotrebiteľského práva).

33. Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr
ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Ak je žalobavzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. Súd späťvzatie žaloby
nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací
súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

34. Ak v prejednávanej veci žalobkyňa vzala žalobu čiastočne späť po doručení písomného vyhotovenia
rozsudku, avšak ešte pred uplynutím jej odvolacej lehoty, teda v čase, kedy na to súd prvej inštancie
už nemal príležitosť akokoľvek zareagovať, šlo tu o prípad čiastočného späťvzatia žaloby pred
právoplatnosťou rozhodnutia majúceho inak skončiť konanie. Čiastočným späťvzatím žaloby žalobkyňa

privodila stav potreby zaoberania sa (odvolacím súdom) aj otázkou prípustnosti späťvzatia žaloby.
Jedinou zákonom ustanovenou prekážkou postupu podľa § 370 ods. 1, 2 CSP bol by nesúhlas
žalovaného z vážnych dôvodov, ten však nebol daný. Boli preto naplnené zákonom stanovené
podmienky pre rozhodnutie odvolacieho súdu, a to o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby, zrušení
uznesenia súdu prvej inštancie v časti (zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 358 eur
od 20. januára 2011 do zaplatenia) a zastavení konania v uvedenej časti. Žalobkyňa, ktorej prislúchalo

právo disponovať so žalobou až do právoplatného rozhodnutia súdu, svoje právo využila a privodila
rozhodnutie o čiastočnom zastavení konania.

35. Potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie sa týkalo aj rozhodnutia o trovách konania, v ktorom
úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania, ktoré však nevyčíslil a tieto nevyplývali

ani zo spisu, preto nepriznanie náhrady trov konania žalovanému bolo dôvodné.

36. Z dôvodu, že žalovaný bola úspešný aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262, § 255 ods.
1 CSP mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný má preto nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnej výške. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

37. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.