Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. október 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/236/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514204103
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8514204103.2

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, pr. zast. Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516 proti žalovanej O. Z., nar.
X.XX.XXXX, I. T., Mierová XXXX/ XX, zastúpenej Mestom Stará Ľubovňa v konaní o zaplatenie 1 364,80
eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 402,73 eur s 9,25 % ročným úrokom z
omeškania od 9.11.2011 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e.

III. Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Združeniu - Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo námestie 7, Bratislava súd n e p
r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou, doručenou súdu dňa 21.7.2014, sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 1 364,80
eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne z neuhradených splátok a úroku z omeškania 4,025 %

ročne zo súm a od termínov uvedených v petite žaloby a úroku z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 1
364,80 eur od 20.5.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou
dňa 6.12.2010 uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300033058 (ďalej len zmluvu o RÚ), na
základe ktorej jej poskytol úver vo výške 690,-- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť spolu s úrokom
v 42 mesačných splátkach vo výške 36,97 eur v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Žalovaná
sa dostala do omeškania s úhradou splátok už pri splátke č. 1. Na základe žiadosti žalovanej žalobca

sa s ňou dohodol na odklade splátky č. 6, ktorú sa zaviazala splatiť ako splátku č. 43. Z dôvodu, že
žalovaná bola v omeškaní s úhradou už pri splátke č. 1 viac ako 3 mesiace, žalobca vyhlásil podľa § 565
OZ okamžitú splatnosť úveru, čo oznámil a doručil žalovanej dňa 24.10.2011. Žalovaná bola povinná
uhradiť neuhradené splátky úveru, resp. celú dlžnú sumu do 6.11.2011. Celková suma dlhu žalovanej
predstavuje sumu 1 364,80 eur. Do podania žaloby na súd žalovaná mu uhradila sumu
187,94 eur.

2. Podaním, doručeným súdu dňa 10.9.2014, do konania na podporu žalovanej vstúpil vedľajší účastník
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Bratislava (ďalej len Združenie).

3. Keďže žalovaná sa nezdržiava na adrese trvalého pobytu, jej pobyt je neznámy a jej matka Anna
Tulková jej odmietla robiť opatrovníčku a tiež nevedela uviesť jej adresu, na ktorej sa zdržiava, preto jej

súd uznesením 5C/236/2014-50 zo dňa 8.7.2015 ustanovil opatrovníka pre toto konanie podľa § 29 ods.
2 O.s.p., Mesto Stará Ľubovňa, ktorý ju v tomto konaní bude zastupovať.4. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach a opatrovníka žalovanej
a Združenie vyzval, aby sa v lehote 15 dní k veci písomne vyjadrili a v prípade, že uplatnený nárok

v celom rozsahu neuznávajú, uviedli vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojili
listiny, na ktoré sa odvolávajú a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Tiež oznámil žalobcovi
a opatrovníkovi žalovanej vstup vedľajšieho účastníka do konania a vyzval opatrovníka žalovanej, aby
sa vyjadril, či súhlasí so vstupom Združenia do konania na podporu žalovanej.

5.Opatrovníkžalovanejsakžalobenevyjadril,alesúhlasilsovstupomvedľajšiehoúčastníkadokonania.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu
a opatrovníka žalovanej. Pojednávania sa nezúčastnil žalobca, jeho právny zástupca a opatrovník
žalovanej. U právneho zástupcu žalobcu sa predvolanie na pojednávanie vrátilo súdu nedoručené dňa
20.1.02016. Súd v zmysle § 112 CSP považoval predvolanie za doručené týmto dňom, aj keď sa adresát

o tom nedozvedel. Opatrovník žalovanej neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Súd preto prejednal
vec v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a opatrovníka žalovanej.

7. Ešte pred začatím pojednávania žalobca podaním, doručeným súdu dňa 22.8.2016, zobral žalobcu
späť v časti žalovanej istiny vo výške 962,07 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne a úroku

z omeškania vo výške 4,025 % ročne zo súm a od termínov uvedených v petite žaloby do zaplatenia.
Po späťvzatí žaloby žiadal, aby mu žalovaná zaplatila sumu 402,73 eur s 9,25 % ročným úrokom z
omeškania od 10.11.2011 do zaplatenia a trovy konania. Suma 402,73 eur predstavuje nesplatenú sumu
úveru, keďže na účet žalovanej bol skutočne vyplatený úver vo výške 590,67 eur, z ktorého doposiaľ
žalovaná uhradila sumu 187,94 eur.

8. Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s obsahom pripojených listinných dôkazov - zmluvou o RÚ
č. 8300033058 zo dňa 6.12.2010 (čl. 5 spisu) (ďalej len zmluva o RÚ), Zmluvným dojednaním Zmluvy o
RÚ (čl. 6 spisu), oznámením veriteľa o schválení úveru (čl. 7 spisu), históriou platieb - kartou klienta (čl.
8 spisu), oznámením žalobcu o zosplatnení úveru (čl. 4 spisu), pokusom žalobcu o zmier (čl. 3 spisu),

čiastočným späťvzatím žaloby (čl. 59 spisu), ako aj obsahom celého spisu, na základe čoho ustálil tento
skutkový stav:

9. Žalobca a žalovaná uzatvorili zmluvu o RÚ, pričom žalovaná podpísala túto zmluvu označenú ako
„Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere“ dňa 30.11.2010 a žalobca

dňa 6.12.2010. Oznámenie veriteľa - žalobcu o schválení úveru dlžníkovi -zmluva o RÚ č. 8300033058
- bolo vydané a podpísané žalobcom dňa 6.12.2010. Na základe uzavretej zmluvy a oznámenia o
schválení úveru žalobca mal poskytnúť žalovanej 690,-- eur. Z 5. časti zmluvy o RÚ - Údaje o
požadovanom RÚ - vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 690,-- eur, ktorý sa zaviazala
splatiť 42 mesačnými splátkami vo výške 36,97 eur, ktoré boli splatné k 20. dňu v kalendárnom mesiaci,

celkovú čiastku mala žalovaná zaplatiť žalobcovi vo výške 1 552,74 eur, ročná úroková sadzba úveru
bola 70,01 %, predpokladaná RPMN 70,01 %, priemerná RPMN za úver 44,57 %, poskytnutá čiastka
revolvingu 363,78 eur, celkom mala žalovaná uhradiť žalobcovi pri revolvingu sumu 887,28 eur, ročná
úroková sadzba revolvingu 76,21 % a predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 63,32 %. Zo 6.
časti zmluvy o RÚ Údaje o schválenom RÚ vyplýva, že na rozdiel od údajov uvedených v 5. časti

zmluvy o RÚ, je tu rozdielne uvedená RPMN za úver 67,37 % a predpokladaná RPMN po poskytnutí
revolvingu 60,49 %.
Z karty klienta - žalovanej - vyplýva, že v skutočnosti žalobca vyplatil žalovanej úver vo výške 590,67 eur.

10. Súd z obsahu zmluvy zistil, že sa jedná o typovú zmluvu, keď tlačivo - formulár označený ako

Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere - je rozdelené vertikálne
na 6 časti, s možnosťou vpisovania konkrétnych údajov o spotrebiteľovi a revolvingovom úvere, jeho
výške, opačná strana obsahuje predtlač textu písaného veľmi drobným písmom, v ktorom je odkaz na
úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach, dohoda o odmene za poskytnutie služby spočívajúcej v
odklade splátok úveru a revolvingu, 6. časť zmluvy sa týkala údajov o schválení revolvingu. V spodnej

časti tlačiva je priestor pre podpis dlžníka, spoludlžníka, miesto a dátum podpisu.
Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 19.11.2010 vyplýva, že údaje uvedené v tomto
oznámení sú totožné s údajmi v 6. časti zmluvy o RÚ.Zmluvné dojednania zmluvy o RÚ, na ktoré odkazuje zmluva, nie sú zo strany žalovanej verifikované
(podpísané).

11. Podaním zo dňa 2.10.2011 žalobca oznámil žalovanej zosplatnenie úveru a vyzval ju na úhradu
dlžných splátok č. 7, 8, 9 vo výške 110,91 eur s tým, že ak dlžné splátky neuhradí do 15 dní od
doručenia oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Žalovaná v lehote stanovenej
v tomto oznámení dlžnú sumu neuhradila, preto ju žalobca vyzval pokusom o zmier dňa 3.9.2012 na
zaplatenie dlžnej sumy 1 364,80 eur a tiež na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 502,91 eur, úrokov

z omeškania vo výške 180,14 eur a trov konania bezodkladne.

12. Podľa internetových zistení súdu na webovom sídle Národnej banky Slovenska priemerné úroky
zo spotrebiteľských úverov obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska v decembri
2010 s fixáciou od 1-5 rokov boli 12,89 % ročne.

13. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

14. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len
ObZ) Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zmluvy
o úvere (§497). Podľa § 497 ObZ Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že
určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje

uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované
v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi

stanovenými v článku 7.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto

podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.

16. Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o RÚ spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 O Z Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 52 ods. 4 OZ Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“).
Podľa § 53 ods. 2 OZ Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
h/prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
Podľa § 53 ods.5 OZ Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 OZ Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí

peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 54 ods. 1 OZ Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 558 ods. 1 OZ Splnením dlh zanikne.

17. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ), účinného
v čase uzavretia zmluvy (dňa 19.11.2010), Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových

nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.
Podľa § 2 ZoSÚ Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o

spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok,

j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné
percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úver.

Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré

je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2ZoSÚ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere Zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

18. Podľa § 5 ods. 1 ZoOS Výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa,
najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo
zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.

Podľa § 7 ods. 1 ZoOS Nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní
obchodnej transakcie.
Podľa § 7 ods. 2 ZoOS obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a/ je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b/podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo

vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 8 ods. 1 písm. g/ ZoOS obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo
môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože

obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu
alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo
vzťahu k právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného produktu alebo vrátenie peňazí podľa
osobitného predpisu alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.
Podľa§8ods.3ZoOSobchodnápraktikasatiežpovažujezaklamlivú,aksprihliadnutímnajejcharakter,

okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný
spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým
zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii,
ktoré by inak neurobil.
Podľa § 8 ods. 4 ZoOS Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje

nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie
uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu,
pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej
transakcii, ktoré by inak neprijal.

19. Právne posúdenie veci

20. Súd po preskúmaní okolností uzavretia zmluvy o RÚ dospel k záveru, že strany neuzavreli zmluvu
o RÚ, hoci žalobca tvrdí, že došlo k uzavretiu zmluvy o RÚ. Súd vychádzal z toho, že na základe zmluvy
o RÚ sa poskytuje určitý úverový rámec, z ktorého môže (ale aj nemusí) dlžník opakovane čerpať a

priebežne spláca vyčerpanú časť úverového rámca, pričom po jeho splatení ho môže opakovane čerpať
bez potreby uzatvárania novej zmluvy. Aj keď žalovaná v danom prípade podpísala tlačivo označené
ako Žiadosť o RÚ, je zrejmé, že žalobca jej mal poskytnúť peňažné prostriedky vo výške 690,-- eur,
ale úverový limit RÚ žalobca v čase podpísania žiadosti o poskytnutie RÚ žalovanej ešte neschválil
a ani neurčil ďalšie podmienky poskytnutia RÚ. Žalovaná sa však zaviazala uhradiť v stanovených

termínoch 42 splátok s presne určenou výškou splátky. Pri posúdení, či žalovaná uzavrela zmluvu o RÚ
so žalobcom, súd je toho názoru, že v predmetnej veci ide o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu
označenú ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere. Uvedený typ
zmluvy je upravený v ObZ a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej strane je tiež nepochybné,
že žalovaná vystupovala ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby (použila ich

na bežnú spotrebu), teda ako spotrebiteľka, kým žalobca pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy
jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky
spotrebiteľského úveru, teda má charakter spotrebiteľskej zmluvy, preto je potrebné tento právny vzťahposudzovať podľa ustanovení ObZ, ale len do tej miery, pokiaľ ustanovenia ObZ neodporujú Smernici
č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ustanoveniam § 52 - § 54 OZ o
spotrebiteľských zmluvách, ustanoveniam zákona o ochrane spotrebiteľa a zákonu č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia tejto zmluvy o úvere, ktorý je úpravou „lex specialis“
k úprave OZ a takáto zmluva musí mať obligatórne náležitosti upravené týmto zákonom.

21. Ustanovenie § 53 OZ vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkané služby

koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaných služieb, čo zodpovedá poctivému
prístupu k podnikaniu. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je nutné zdôrazniť, že spotrebiteľ
v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok,
má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa
predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či

už vôbec prečítať alebo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa týka
formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe formulovaného zmluvného formulára, ktorý má
dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ
spravidla obsah zmluvy nemení.

22. Z predmetnej zmluvy o RÚ vyplýva, že 1. - 5. časť bola vypísaná pri uzavretí zmluvy a takto vyplnenú
zmluvu podpísala žalovaná dňa 30.11.2010 a 6. časť podpísal žalobca až dňa 6.12.2010. Oznámenie
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o RÚ podpísal žalobca ako veriteľ tiež dňa 6.12.2010.
Oznámenie veriteľa o schválení úveru nie je podpísané žalovanou. Nezrozumiteľným spôsobom je v 5.
a aj v 6. časti zmluvy o RÚ uvedené, že úverový limit je 690,-- eur, ale poskytnutá čiastka revolvingu je

363,78 eur a tiež je uvedené, že pri poskytnutej čiastke revolvingu celková čiastka, ktorú musí žalovaná
zaplatiť, je suma 887,28 eur.
Žalobca v zmluve o RÚ tiež uviedol neúplné a nejasné informácie o termíne konečnej splatnosti, keď
uviedol počet splátok 42 mesiacov, mesačná splátka k 20. dňu v mesiaci, ale nie je zrejmé, odkedy
spotrebiteľ začal úver čerpať, odkedy mal platiť splátky a nie je uvedený termín konečnej splatnosti

úveru.
Z uvedeného vyplýva, že takýto postup a konanie žalobcu je potrebné považovať za nekalú obchodnú
praktiku v zmysle § 7 ods. 2 a § 8 ods. 1 písm. g/, ods. 3, 4 ZoOS, keďže v čase podpisu zmluvy
žalovaná nevedela, v akej výške a s akými podmienkami jej žalobca úver, resp. úverový rámec schváli,
podpísala len žiadosť o poskytnutie úveru a údaje o schválenej výške úveru a podmienky poskytnutia

jej boli oznámené dodatočne dňa 6.12.2010, keď už nemala možnosť ovplyvniť ani výšku úveru, ani
podmienky, nebola jej daná možnosť sa rozhodnúť, či za takýchto podmienok zmluvu o RÚ podpíše
alebo nie. Takéto klamlivé konanie žalobcu mohlo žalovanú uviesť do omylu vo vzťahu ku cene, výške
úveru, termínu konečnej splatnosti a ďalších podmienok RÚ. Takejto nekalej obchodnej praktike nemôže
byť poskytnutá právna ochrana.

23. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že medzi žalovanou a žalobcom nebola uzavretá
písomná zmluva v zmysle § 40 ods. 1, 3 OZ a § 9 ods. 1 ZoSÚ.

24. Podľa názoru súdu tiež čl. 8. 1 písm. a/ zmluvy o RÚ je neprijateľnou a absolútne neplatnou

podmienkou zmluvy, podľa ktorého „predmetom dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa
poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť službu spočívajú v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek
splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a
dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutú službu spočívajúcu v možnosti
odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 95,17 eur a za poskytnutie tejto služby spočívajúcej v možnosti

odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 49,47 eur za predpokladu, že bude žalovanej revolving
poskytnutý.“ Ide o neprijateľnú podmienku zmluvy, podľa ktorej žalobca už pri poskytnutí úveru a pred
jeho vyplatením žalovanej zrejme odpočítal zo schválenej výšky úveru 690,-- eur odplatu za
poskytnutie služby uvedenej v čl. 8.1 písm. a) zmluvy, teda žalovaná uhradila za túto službu žalobcovi
ešte predtým, než ju vôbec využila a žalobca tým získal prospech skôr, ako spotrebiteľke - žalovanej -

akúkoľvek službu poskytol a skutočne jej vyplatil úver len vo výške 590,67 eur. Táto dohoda o poskytnutí
služby spôsobuje hrubú nerovnováhu práv a povinností účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa a
preto je absolútne neplatnou podmienkou zmluvy aj podľa § 53 ods. 5 OZ.25. Súd považuje za neprijateľnú podmienku zmluvy aj ročnú úrokovú sadzbu uvedenú v zmluve o RÚ
vo výške 70,01 %, keďže v čase uzavretia zmluvy - v decembri 2010 boli úrokové miery stanovené
NBS pri obdobných spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške 12,89 % ročne.

Úrok uvedený v zmluve o RÚ je takmer šesťkrát vyšší, čo je v rozpore s dobrými mravmi a judikatúrou
súdov, a to rozhodnutím NS SR sp. zn. 1 M Cdo 1/2009 a KS Prešov sp. zn. 3Co 151/2013 a sp.
zn. 6 Co/138/2012 zo 7.5.2013. Podľa právneho názoru vysloveného KS Prešov v tomto
rozhodnutí cena plnenie vrátane úrokov) nie je vyňatá zo súdnej kontroly jej primeranosti a ani kontroly
podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 OZ) s odkazom na rozsudok súdneho dvora C 484/08-Caja de

Ahoros y Monte de Pidadde Madrid proti Asociacióndel Usaurios de Servicios Bancarios. Judikatúra
súdov nikde nespochybnila, že neprimerané úroky nie sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré
sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok (napr.
rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 MCdo 1/09 z 31.07.2009, NS SR sp. zn. 5Cdo 26/2011 z 26.04.2012, KS
Prešov sp. zn. 3 Co 67/2012 z 24.10.2012). Dohoda o výške úrokov sa však nesmie priečiť dobrým
mravom a úroky dohodnuté v zmluve o úvere nesmú presiahnuť úrokovú mieru poskytovanú peňažnými

ústavmi v čase uzavretia zmluvy s poukazom § 53 ods. 6 OZ, čo v prejednávanom prípade nebolo
splnené. Vzhľadom na súdom zistenú priemernú úrokovú sadzbu porovnateľných úverov v obchodných
bankách v čase uzavretia zmluvy (12,89 % ročne), takéto navýšenie úrokovej sadzby, v danom prípade
takmer 6 násobne, je netolerovateľné zvlášť v spotrebiteľských zmluvách a je možné ročnú úrokovú
sadzbu uvedenú v zmluve o RÚ vo výške 70,01 % ročne považovať za úžernícku a ako taká nemôže

požívať súdnu ochranu. Úrok uvedený v zmluve o RÚ preto súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku
zmluvy, odporujúcu § 53 ods. 6 OZ, ako aj dobrým mravom. V zmysle § 3, § 39 OZ a § 53 ods. 6 OZ
ide o absolútne neplatnú podmienku zmluvy.

26. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez

poplatkov, keďže predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
ZoSÚ a neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. a/ - k/ ZoSÚ, konkrétne neobsahuje náležitosti
uvedené v § 9 ods. 2 písm. c/, f/ a k/ ZoSÚ , a to: 1/ adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (písm. c), 2/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (písm. f), 3/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (písm. k).
Žalovaná sa zaviazala splatiť úver 42 mesačnými splátkami splatnými k 20. dňu v kalendárnom mesiaci
po 36,97 eur. V zmluve nie je uvedený ani začiatok splácania splátok a ani termín konečnej splatnosti
úveru. Tiež nie je uvedené, koľko z mesačnej splátky je splátka istiny, koľko úrok a koľko poplatky a ani

poradie, v ktorom sa splátky budú priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkov. Žalobca má preto
nárok len na vrátenie rozdielu medzi skutočne vyplatenou sumou úveru a sumou uhradenou žalovanou.
Žalobca skutočne vyplatil žalovanej sumu 590,67,-- eur. Z predloženej platobnej histórie - karty klienta
vyplýva že žalovaná uhradila žalobcovi celkom sumu 187,94 eur, teda rozdiel medzi vyplatenou sumou
(590,67 eur) a uhradenou sumou (187,94 eur) je suma 402,73 eur, preto súd zaviazal žalovanú uhradiť

žalobcovi sumu 402,73 eur.

28. Žalobca žiadal priznať so žalovanej sumy 9 % ročný úrok z omeškania od 10.11.2011 do zaplatenia.
Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa prechodného ustanovenia § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol
pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru
2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995Z.z. účinnéhodo31.01.2013výškaúrokovzomeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd priznal žalobcovi zákonný
úrok z omeškania 9,25 % ročne (úroková sadzba ECB v čase omeškania bola 1,25 % + 8,0 % ročne

podľa nar. vlády č. 87/1995) z priznanej sumy 402,73 eur od 10.11.2011 do zaplatenia. Žalobca tvrdil,
že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy od 10.11.2011 a poukázal na to,
že žalovanej oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 2.10.2011 bolo doručené dňa 24.10.2011, kde ju
žalobca vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15 dní od doručenia oznámenia, t.j. dňa 9.11.2011bola povinná uhradiť všetky neuhradené splátky. Žalovaná v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradila,
preto sa od 10.11.2011 dostala do omeškania so zaplatením celej dlžnej sumy. Žalobca nepredložil
súdu doklad o doručení oznámenia o zosplatnení žalovanej. Žalovaná, resp. opatrovník žalovanej,

nenamietal, aby oznámenie o zosplatnení nebolo žalovanej doručené a tiež nenamietal, aby sa žalovaná
dostala do omeškania so zaplatením celého dlhu od 10.11.2011, preto súd priznal žalobcovi zákonný
9,25 % ročný úrok z omeškania z priznanej sumy 402,73 eur od 10.11.2011 do zaplatenia a zaviazal
žalovanú zaplatiť priznanú sumu 402,73 eur s príslušenstvom v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

29. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podaním, doručeným súdu dňa 22.8.2016, zobral žalobca žalobu späť v časti žalovanej sumy vo výške
2 091,29 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne a úroku z omeškania vo výške 4,025 % ročne

zo súm a od termínov uvedených v petite žaloby do zaplatenia, t.j. v časti prevyšujúcej sumu 402,73
eur s príslušenstvom a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Súd v zmysle § 145 ods. 2 CSP konanie
v tejto časti zastavil.

30. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na zákonné ustanovenia súd zaviazal žalovanú

na zaplatenie rozdielu medzi vyplatenou sumou úveru a neuhradenou sumou úveru, t.j. na sumu 402,73
eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 10.11.2011 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti po
späťvzatí žaloby žalobcom súd konanie zastavil.

31. O trovách konania žalobcu a žalovaných súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 256 ods.

1 a § 257 CSP.
Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa§256ods.1CSPakstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonania

protistrane.
Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

Žalobca uplatnil zaplatenie sumy 1 364,80 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne a úroku z

omeškania vo výške 4,025 % ročne zo súm a od termínov uvedených v petite žaloby do zaplatenia.
Súd po späťvzatí žaloby zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 402,73 eur s 9,25 % ročným úrokom
z omeškania od 10.11.2011 do zaplatenia, teda v časti, ktorá predstavuje vo vzťahu ku žalovanej istine
29,5 %, bol žalobca v konaní úspešný. Po späťvzatí žaloby v časti prevyšujúcej istinu 402,73 eur, tiež
v časti zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne a 4,025 % ročného úroku z omeškania zo súm a od

termínov uvedených v petite žaloby, súd konanie zastavil, t. j. vo vzťahu ku žalovanej istine súd konanie
zastavil v rozsahu 70,5 %, teda v tejto časti žalobca zavinil zastavenie konania a žalovaná má v tejto
časti nárok na náhradu trov konania podľa zásady zavinenia. Ak súd odpočíta úspech žalobcu 29,5 % od
nároku žalovanej na náhradu trov konania 70,5 %, ktoré zavinil žalobca z dôvodu späťvzatia žaloby a
zastavenia konania (70,5-29,5), žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41 %. Žalovaná

si žiadne trovy konania neuplatňovala a zo spisu nevyplýva, aby jej nejaké trovy konania vznikli, preto
jej súd náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP nepriznal.

32. V priebehu konania nadobudol účinnosť dňa 1.7.2016 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP), ktorý zrušil zákon č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p),

v ktorom bolo upravené postavenie vedľajšieho účastníka v konaní. Občianske združenie - Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov, Bratislava (ďalej len Združenie) vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na
strane žalovanej dňa 10.9.2015, t.j. za účinnosti O.s.p. a súd s ním konal ako s vedľajším účastníkom na
strane žalovanej do 30.6.2016. CSP od 1.7.2016 nepozná pojem vedľajšieho účastníka, teda Združenie
ako vedľajší účastník od 1.7.2016 v konaní vystupovať nemôže a preto súd s ním od 1.7.2016 ako s

vedľajším účastníkom na podporu žalovanej nekonal. V zmysle § 95 ods. 1 CSP, účinného od 1.7.2016,
na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať právnickú osobu, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu za predpokladu, že strana, na ochranu práv ktorej
má vystupovať, s tým súhlasí alebo Združenie tiež môže zastupovať v konaní žalovanú za predpokladu,že žalovaná mu udelila plnomocenstvo na jej zastupovanie v konaní. Združenie po zmene právnej
úpravy, t.j. po 1.7.2016, nepredložilo súdu ani súhlas žalovanej s tým, aby Združenie bolo pribraté do
konania ako osobitný subjekt na ochranu jej práv a nepredložilo ani splnomocnenie udelené žalovanou

na jej zastupovanie v konaní. Na základe uvedeného súd so Združením od 1.7.2016 nekonal ani ako
s osobitným subjektom, ani ako so zástupcom žalovanej.

34. Súd rozhodol o trovách Združenia, ktoré mu vznikli v konaní do 30.6.2016, podľa § 255 ods. 1, 2 a
§ 256 ods. 1, § 257 CSP. Združenie, ktoré vystupovalo na ochranu práv žalovanej, má v zásade právo

na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli, v takej výške, ako má žalovaná. Združenie oznámilo súdu
vstup do konania na strane žalovanej, ale k žalobe sa nevyjadrilo, žiadne trovy konania si neuplatnilo a
zo spisu nevyplýva, aby mu nejaké trovy vznikli, preto mu súd podľa § 257 CSP trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak
tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch
môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

361 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.