Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. október 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 24C/184/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116210453
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ďuricová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3116210453.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Ďuricovou v právnej veci navrhovateľa A. W., nar.

XX.XX.XXXX, štátneho občana E. republiky, bytom Q. č. XXX, v konaní zastúpeného C.. A. T., bytom D.
5, B. pri N. a plnoletého dieťaťa L. W., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky E. republiky, bytom Q. XXX,
prechodne bytom G. pri R. XXX, R., v konaní zastúpenej Advokátskou kanceláriou VIS LEGIS s.r.o., so
sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 47 728 949, o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči plnoletému dieťaťu L. W., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 28P/201/2007-40 zo dňa 20.12.2007,
a to ku dňu 01.12.2014.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k plnoletému
dieťaťu (ďalej len „odporkyňa“), a to ku dňu 1.12.2014. Nárok navrhovateľa voči odporkyni na zaplatenie
spotrebovaného výživného bol uznesením č. k. 24C/184/2016-77 zo dňa 14.10.2016, právoplatným dňa
14.10.2016 vylúčený na samostatné konanie. V návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti a taktiež
na pojednávaní konanom dňa 14.10.2016 navrhovateľ uviedol, že jeho vyživovacia povinnosť bola
naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 28P/201/2007-40 zo dňa 20.12.2007,

ktorým bola zvýšená zo sumy 3000 Sk na sumu 4000 Sk (132,70 €) mesačne. Následne bolo o
rozsahu vyživovacej povinnosti vedené konanie na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 34P/392/2012,
v ktorom však prvostupňový súd návrh odporkyne na zvýšenie výživného zamietol a Krajský súd
v Trenčíne uvedené rozhodnutie rozsudkom č. k. 19CoP/133/2013-132 zo dňa 27.2.2014 potvrdil.
Vyživovaciu povinnosť žiadal zrušiť z dôvodu, že odporkyňa štúdium na súkromnej škole Hotelovej
akadémie GASMO v R. ukončila v roku 2014. Následne sa snažila vzdelávať ďalej a v školskom roku
2014/2015 začala navštevovať Strednú odbornú školu záhradnícku, I. W. v G.. Túto školu však neskôr

prestala navštevovať a preto jej štúdium bolo ukončené 15.11.2014. Keďže ho dcéra nikdy o ničom
neinformuje, nevie, či je tohto času zamestnaná, no vie, že je fyzicky i psychicky zdravá a schopná
zamestnať sa v odbore, ktorý vyštudovala. Má prechodný pobyt v Moste pri R., kde je pre jej profesiu
dostatok pracovných príležitostí a preto jej nič nebráni v tom, aby si našla prácu, ktorá bude zodpovedať
jej fyzickým aj psychickým schopnostiam a potrebám spoločnosti. Taktiež sa snažil zistiť skutočnosti
ohľadom jej prípadného pracovného pomeru a zistil, že sú vykazované dva zamestnanecké pomery v
R. v spoločnosti K-BET, s.r.o. a Catering Mix SK s.r.o., ako i jedna dohoda o vykonávaní prác v F.. Na

základe uvedeného má za to, že odporkyňa je od 15. novembra 2014 ukončením štúdia schopná sama
sa živiť a sú preto splnené všetky podmienky na to, aby jeho vyživovacia povinnosť voči odporkyni bola
zrušená.2. Na pojednávaní konanom dňa 9.9.2016 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že pokiaľ sa jedná
o výdavky odporkyne, ktoré uviedla vo výške 692 Eur, nevie si ani predstaviť, čo pod touto sumou je,
resp. poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ zarába mesačne 780 Eur a má tri vyživovacie povinnosti

a manželku na materskej dovolenke.

3. Odporkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 08.09.2016 cestou právnej zástupkyne uviedla, že súhlasí so
zrušením vyživovacej povinnosti, avšak nie ku dňu 1.12.2014, nakoľko v tomto čase nebola schopná
sama sa živiť. Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8 Cdo 252/2014 zo dňa 10.12.2014

v zmysle ktorého ak aj dieťa nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá táto okolnosť automaticky
vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Ďalej možno konštatovať, že dieťa nie je schopné samo
sa živiť vtedy, ak nie je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Odporkyňa po ukončení štúdia
na súkromnej Hotelovej akadémii GASMO v R. začala navštevovať strednú odbornú školu v G., aby
si zvýšila svoju kvalifikáciu. Ako vyplýva z vyjadrenia odporkyne zo dňa 12.10.2016 bola prijatá aj na
Vysokú školu hotelovú v D.. Nakoľko nemala finančné prostriedky na štúdium v zahraničí, rozhodla sa

študovať na Slovensku, na vyššie uvedenej SOŠ záhradníckej v G.. Po určitom čase však zistila, že
ani s finančnou pomocou matky ani s výživným, ktoré jej v tom čase platil navrhovateľ nemala dostatok
finančných prostriedkov a bola nútená ukončiť ďalšie vzdelávanie a zamestnať sa. Odporkyňa sa snažila
zamestnať, čo jej však sťažoval jej nepriaznivý zdravotný stav, nakoľko trpí epilepsiou. Začala pracovať
ako brigádnik pre spoločnosť Kaufland Slovenská republika v.o.s., pre spoločnosť regionPRESS, s.r.o.,

pre spoločnosť Cromwell a.s., pre spoločnosť BMJ Servis, s.r.o.. Príjem za uvedené brigády nebol nikdy
vysoký a stabilný a preto odporkyňa nebola schopná z tohto príjmu pokryť svoje náklady, t. j. nebola
schopná sama sa živiť. Priemerný mesačný zárobok odporkyne do augusta 2015 predstavoval sumu
206,17 €. V auguste 2015 sa žalovaná zamestnala v spoločnosti Y and I - organizačná zložka v SR
a v spoločnosti K-BET, s.r.o., pričom v spoločnosti Y and I - organizačná zložka v SR predstavoval jej

priemerný mesačný zárobok sumu 341 Eur a v spoločnosti K-BET, s.r.o. sumu 71 Eur. Ani z týchto
zvýšených príjmov nebola odporkyňa naďalej schopná sama sa živiť nakoľko väčšinu zarobených
finančných prostriedkov použila na úhradu nákladov za domácnosť. Výdavky špecifikovala odporkyňa
nasledovne: 250 Eur nájom za dom, 270 Eur strava, 70 Eur benzín, 25 Eur hygienický potreby, 30
Eur ošatenie, 10 Eur lieky, internet 7 Eur, návštevy príbuzných 20 Eur, trávenie voľného času 10

Eur. Spolu tak výdavky odporkyne predstavujú sumu 692 Eur. Na základe uvedeného má za to, že
odporkyňa nebola schopná sama sa živiť odo dňa 1.12.2014, tak ako to uviedol navrhovateľ v návrhu,
keďže ten nezohľadnil rozhodujúce faktory, ktoré boli dané na strane odporkyne a od ktorých závisí
nadobudnutie jej schopnosti uživiť sa, a to a) žalobca nezohľadnil zdravotný stav odporkyne, ktorá trpí
epilepsiou a nezohľadnil ani vplyv jej zdravotného stavu na schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu

b) navrhovateľ neprejavoval o odporkyňu a jej odôvodnené potreby záujem, nakoľko jej neumožnil,
aby pokračovala v ďalšom štúdiu na strednej odbornej škole, uvedené malo dopad na obmedzené
možnosti odporkyne zamestnať sa a zarábať primeraný príjem, c) navrhovateľ nezohľadnil majetkové
pomery odporkyne, ktorá bola fakticky až do augusta 2015 závislá predovšetkým na výžive a finančnej
podpore matky, d) zlá finančná situácia odporkyne po ukončení štúdia nebola spôsobená neochotou

odporkyne pracovať. V zmysle uvedeného žiadala aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa
ku dňu podania návrhu (t.j. k 7.6.2016).

4. Na pojednávaní konanom dňa 14.10.2016 odporkyňa cestou právnej zástupkyne zhrnula dôvody,
pre ktoré žiada zrušiť vyživovaciu povinnosť ku dňu podania návrhu - a) zdravotný stav odporkyne, b)

skutočnosť,žeznedostatkufinančnýchprostriedkovukončilaštúdiumc)vyživovaciapovinnosťnezaniká
automaticky po tom čo dieťa nadobudne pracovnoprávnu spôsobilosť (uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 8Cdo 252/2014 zo dňa 10.12.2014) d) príjem ktorý dosahovala nepostačoval na úhradu jej
nákladov.

5. Na pojednávaní konanom dňa 14.10.2016 odporkyňa okrem iného uviedla, že býva v Moste pri R.,
s mamou, strýkom a babkou. Matke dáva 250 € na nájom, ktorý platia prenajímateľovi, ktorého meno
nevie. Okrem uvedeného bytu v Moste pri R. v ktorom bývajú v nájme, vlastní jej matka aj byt v Q., kde
všaknebývajúlebobysitamurčitenenašlaprácu.VBratislavejeväčšiapravdepodobnosťnájsťsiprácu.
NaÚradpráce,sociálnychvecíarodinysapoukončeníštúdianezaevidovalazdôvodu,žesipotrebovala

nájsť prácu. Presne si na štúdijný odbor, ktorý študovala na strednej odbornej škole v G. nepamätá,
no domnieva sa že to bol pomaturitný odbor gastronómie. Nepamätá si, či oznámila navrhovateľovi jej
záujemopokračovanievštúdiuposkončenístrednejškoly.Štúdiumukončilazdôvodu,žesipotrebovala
nájsť robotu, lebo nemala peniaze. Súčasťou výučby na škole v G. bolo aj praktické vyučovanie, ktorémalo za úlohu nájsť si aj lepšie zamestnanie. Výživné od navrhovateľa poberala naďalej aj keď pracovala
a to z dôvodu, že tieto peniaze potrebovala. To, že bola zamestnaná nepovažovala za potrebné oznámiť
navrhovateľovi, nakoľko sa o ňu nezaujíma, ani sa neinformoval, či finančne zvláda pokračovať v

štúdiu, taktiež jej neposkytol žiadnu pomoc v súvislosti s jej chorobou, hoci vie že má epilepsiu. Taktiež
sa nezaujímal o to, či sa po štúdiu zamestnala. Po ukončení štúdia pracovala brigádnicky, napríklad
roznášala noviny. Príjem z týchto brigád jej však nepostačoval a preto jej pomáhala finančne matka.
Z dôvodu jej zdravotného stavu niekedy došlo aj k tomu, že ju odmietli prijať do pracovného pomeru.
Podľavyjadrenieodporkynesaokolnostimedzi1.12.2014(odkedynavrhovateľžiadalzrušiťvyživovaciu

povinnosť) a 7.6.2016 (deň podania návrhu, ku ktorému žiadala zrušiť vyživovaciu povinnosť odporkyňa)
zmenili v tom smere, že si našla robotu.

6. Súd vykonal dokazovanie návrhom, výsluchom odporkyne, vyjadrením odporkyne zo dňa 08.09.2016
a dňa 12.10.2016, potvrdením o návšteve Strednej odbornej školy záhradníckej I. W. G., potvrdením o
štúdiu na strednej škole, potvrdením spoločnosti Catering Mix SK s.r.o. zo dňa 17.6.2016, vysvedčením

o maturitnej skúške zo dňa 27.5.2014, výučným listom zo dňa 27.5.2014, dodatkom k vysvedčeniu o
maturitnej skúške zo dňa 27.5.2014, rozhodnutím o prijatí na SOŠ záhradnícku v G. zo dňa 7.7.2014,
prehľadomobdobiapoisteniaavymeriavacichzákladovvroku2015odporkyne,listomzodňa14.5.2009,
návrhomnavykonanieexekúcienapovinného(navrhovateľa)zodňa8.11.2011,upovedomenímozačatí
exekúcie zo dňa 11.12.2012 a 13.12.2011, rozhodnutím Vysokej školy hotelovej zo dňa 28.8.2014,

príjmovým pokladničným dokladom spoločnosti Sinalgis s.r.o., pozvánkou k prijímaciemu konaniu na
Vysokú školu hotelovú zo dňa 12.5.2014. Súd oboznámil podstatný obsah spisu Okresného súdu
Bratislava III sp. zn. 14C/82/1999, a to rozsudok č. k. 14C 82/99-29 zo dňa 5.11.1999, spisu Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 34P/392/2012, a to rozsudok č. k. 34P/392/2012-106 zo dňa 18.9.2013, rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoP/133/2013-132 zo dňa 27.2.2014, súd ďalej oboznámil podstatný

obsah rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 28P/201/2007-40 zo dňa 20.12.2007 (čl. 67) a zistil
tento skutkový stav:

7. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 14C 82/99-29 zo dňa 5.11.1999, právoplatným
dňa 7.12.1999, bolo manželstvo matky odporkyne a navrhovateľa rozvedené, odporkyňa bola zverená

do výchovy a opatery matky a navrhovateľ bol zaviazaný prispievať na jej výživu vo výške 300 Sk
mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 28P/201/2007-40
zo dňa 20.12.2007 súd zvýšil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni na sumu 4000,- Sk
(132,70 Eur) mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 34P/392/2012-106 zo dňa 18.9.2013
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoP/133/2013-132 zo dňa 27.2.2014 súd

návrh odporkyne na zvýšenie výživného zamietol.

8. Z vysvedčenia o maturitnej skúške zo dňa 27.5.2014 Súkromnej hotelovej akadémie GASMO v R. súd
zistil, že odporkyňa vykonala maturitnú skúšku v predmete slovenský jazyk a literatúra s hodnotením
dostatočný, anglický jazyk s hodnotením dobrý, teoretická časť odbornej zložky s hodnotením dobrý,

praktická časť odbornej zložky s hodnotením chválitebný. Z výučného listu Súkromnej hotelovej
akadémie GASMO v R. zo dňa 27.5.2014 vyplýva, že odporkyňa sa vykonaním maturitnej skúšky
vyučila v odbore 6323 6 00 hotelová akadémia. Z dodatku k vysvedčeniu o maturitnej skúške vyplýva,
že „ absolvent je kvalifikovaný, stredoškolsky vzdelaný pracovník so širokým odborným profilom a
všeobecným vzdelaním. Je schopný samostatne podnikať v hotelových a reštauračných službách,

vykonávať práce súvisiace s riadením a organizovaním hospodárskej činnosti a prevádzky v hotelových
zariadeniach reštauračného stravovania, účelového stavovania a prechodného ubytovania. Je schopný
vykonávať ekonomické činnosti, spojené so získavaním a spracovaním informácií v oblasti poskytovania
služieb, zásobovania a odbytu, personalistiky, vedenia administratívy, účtovníctva a rozvojových
programov hotelierstva.“

9. Z rozhodnutia zo dňa 28.8.2014 vyplýva, že odporkyňa bola prijatá v akademickom roku 2014/2015
na Vysokú školu hotelovú v D.. Z rozhodnutia zo dňa 7.7.2014 vyplýva, že odporkyňa bola prijatá na
SOŠ záhradnícku I. W. G. v školskom roku 2014/2015. Z potvrdenia o štúdiu zo dňa 19.5.2016 vyplýva,
že odporkyňa bola študentkou SOŠ záhradníckej v G. od 1.9.2014 do 15.11.2014, kedy bolo jej štúdium

ukončené.

10. Z potvrdenia spoločnosti Catering Mix SK s.r.o. súd zistil, že odporkyňa bola v tejto spoločnosti v
pracovnom pomere od 1.8.2015 do 31.7.2016.11. Z prehľadu obdobia poistenia a vymeriavacich základov v roku 2015 súd zistil, že vymeriavací základ
odporkyne za obdobie od januára do júla 2015 predstavoval 2.027, 60 Eur (január 2015 - VZ - 224,61

Eur, február 222,37 Eur, marec 293,61 Eur, apríl 279,46 Eur, máj 356,37 Eur, jún 281,74 Eur a júl 2015
VZ - 369,44 Eur. Následne za august 2015 predstavoval vymeriavací základ sumu vo výške 1.201,14
Eur, za september sumu 944,17 Eur, za október 2015 - 1.157,09 Eur, za november 2015 - 1.194,16 Eur
a za december 2015 - 1.009,95 Eur. V závere prehľadu sa uvádza, že sa jedná o vymeriavací základ na
úrazové poistenie, resp. starobné poistenie, preto uvedený údaj by mal zodpovedať skutočnému príjmu

zamestnanca.

12. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 2.4.2014 vyplýva, že odporkyňa uhradila spoločnosti
SINALGIS s.r.o. 20 Eur. Z pokladničného dokladu č. 0047 (čl. 63a) vyplýva, že odporkyňa uhradila tej
istej spoločnosti 20 Eur aj dňa 8.8.2016.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

15.Podľa§157zákonač.161/2015Z.z.Civilnéhomimosporovéhoporiadku(ďalejlen„CMP“),rozsudok
vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

16. Jedným z argumentov odporkyne pre ktorý žiadala zrušiť výživné až od podania návrhu (t. j. od
6/2016) bolo, že jej príjem po odchode zo školy bol v priemernej výške len 206,17 Eur a nepostačoval
na pokrytie jej výdavkov. K uvedenému argumentu súd uvádza, že v uvedenom období bola výška
sumy životného minima u jednej plnoletej fyzickej osoby 198,09 Eur (§ 2 písm. a) zákona č. 601/2003
o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výška životného minima predstavuje

čiastkuktorájespôsobilápokryťzákladnépotrebyjednejplnoletejfyzickejosoby,jednásaospoločensky
uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby. V zmysle uvedeného do júla 2015 (vrátane) si bola
odporkyňa sama vlastnou prácou prostredníctvom brigád schopná zabezpečiť taký príjem, ktorý v
súhrne priemerne predstavoval sumu vyššiu ako suma životného minima na plnoletú osobu (priemerný
vymeriavacízákladzaobdobieodjanuáradojúla2015boluodporkyne289,66Eur).Následnezaaugust

2015 bol vymeriavací základ odporkyne vo výške 1.201,14 Eur, za september 2015 vo výške 944,17
Eur, za október 2015 vo výške 1.157,09 Eur, atď... (ani uvedený príjem však podľa vyjadrenia odporkyne
nepostačoval na úhradu jej výdavkov, keďže výživné žiadala zrušiť od 6/2016). Odporkyňou deklarované
výdavky predstavujú približne sumu 700 Eur. Zo špecifikácie výdavkov vyplynulo, že napr. suma 520
Eur má predstavovať sumu za nájom domu a stravu za mesiac. Z rozsudku Okresného súdu Trenčín

č. k. 34P/392/2012-106 zo dňa 18.9.2013 ako aj z výpovede odporkyne vyplynulo, že býva v spoločnej
domácnosti s matkou, starou matkou a bratom jej matky. Bývajú v rodinnom dome, ktorý dom v roku 2011
predal brat matky odporkyne tretej osobe, ktorej uhrádzajú nájomné, pričom odporkyňa osobu ktorej
pravidelne uhrádza nájomné mesačne vo výške 250 Eur nepozná. Súd je presvedčený že pri nájomnom
za byt (nie za dom) v prípade, že sa nájomné rozdelí medzi viacero osôb (čomu je tak určite aj v prípade

nájomného za dom, nakoľko odporkyňa nehradí nájom za všetkých obyvateľov domu) by u odporkyne
výdavok na nájomnom klesol približne o 2/3. Pritom sa nemusí jednať o osoby s ktorými býva odporkyňa
v dome (ak v ich možnostiach je takúto výšku nájmu domu uhrádzať) no je predsa bežnou praxou u
študentov vysokých škôl, resp. u mladých ľudí, že práve z dôvodu minimalizácie výdavkov bývajú spolu
na byte viacerí napr. spolužiaci príp. zamestnanci. Výdavky na stravu svojej osoby uviedla odporkyňa

taktiež vo výške 270 Eur mesačne. Túto sumu považuje odporkyňa za primeranú a nevyhnutnú. V tom
prípade ak navrhovateľ má (okrem odporkyne) ďalšie dve deti a manželku v súčasnosti na materskej
dovolenke, ktorá je tak objektívne odkázaná na výživu navrhovateľa, predstavujú výdavky navrhovateľa
na stravu sumu vo výške 1080 Eur. Vo vzťahu k oprávnenosti (dôvodnosti) výšky výdavkov tak súd
konštatuje, že odporkyňou uplatnená výška výdavkov (ako jednej plnoletej fyzickej osoby vo veku 22

rokov) je vyššia než je príjem niektorých domácností na Slovensku.
17. Druhým z argumentov odporkyne bolo uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 252/2014
zo dňa 10.12.2014. Skutkový stav uvedeného rozhodnutia (v stručnosti) spočíval v tom, že odporkyňa
voči ktorej sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti, nadobudla síce plnoletosť a tedapracovnoprávnu spôsobilosť, no naďalej bola (v čase rozhodovania súdov) študentkou dennej formy
3. ročníka Obchodnej akadémie. V prvom rade je potrebné uviesť, že najvyšší súd nerozhodoval
vo veci samej, keďže dovolanie bolo odmietnuté. Z uvedeného je možné vyvodiť, že odporkyňa

chcela poukázať na rozhodnutia prvostupňového a druhostupňového súdu, ktoré okrem iného vo veci
samej konštatovali „len samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá
vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. ..... je nesporné, že v čase rozhodovania súdu prvého
stupňa bola odporkyňa študentkou 3. ročníka dennej formy štúdia Obchodnej akadémie na A. ulici
v R. čo znamená, že nemala postavenie dieťaťa, ktoré je schopné sa samo živiť.“ S uvedenými

závermi sa však súd stotožňuje, pričom na závere o čase zrušenia vyživovacej povinnosti navrhovateľa
voči odporkyni uvedené nič nemení. V predmetnom konaní odporkyňa nadobudla pracovnoprávnu
spôsobilosť dovŕšením veku 18 rokov - t. j. v roku 2012. Je teda zrejmé, že navrhovateľ napriek tomu, že
odporkyňa dovŕšila vek 18 rokov a nadobudla pracovnoprávnu spôsobilosť jej výživné naďalej uhrádzal.
V predmetnom konaní tak nadobudnutie pracovnoprávnej spôsobilosti nemalo význam. Význam mala
skutočnosť, že odporkyňa ukončila štúdium a bola schopná sama sa živiť. Zamietnutiu návrhu v konaní

na ktoré poukazovala odporkyňa došlo z dôvodu, že táto naďalej riadne dennou formou študovala. Ako
okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov, sa tradične akceptuje štúdium. A práve z dôvodu,
že odporkyňa štúdium zanechala, sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k 1. 12.
2014. V tejto súvislosti súd ďalej uvádza, že samotná odporkyňa v návrhu uviedla „žalovaná po
určitom čase zistila, že ani s maximálnou finančnou podporou matky žalovanej a s výživným, ktoré

jej v tom čase platil žalobca v sume vo výške 132,70 Eur, nemala dostatok finančných prostriedkov,
aby pokračovala v ďalšom štúdiu....“ Z rozhodnutia Okresného súdu Trenčín č. k. 34P/392/2012-106
zo dňa 18.9.2013 (konanie o návrhu odporkyne na zvýšenie vyživovacej povinnosti) vyplýva, že „ k
podstatnej zmene pomerov však došlo aj na strane odporcu, ktoré by bez iného zase odôvodňovali
zníženie výživného. Odporcovi od poslednej úpravy výživného pribudli dve vyživovacie povinnosti, k

mal. synovi A., nar. XX.X.XXXX a k jeho manželke, ktorá je na rodičovskej dovolenke.... pokiaľ to
objektívne schopnosti a možnosti povinného rodiča neumožňujú, nemôže tento rodič na svoj úkor a na
úkorostatnýchosôb,kuktorýmmatiežvyživovaciupovinnosť,dieťaťuprispievať najehonadštandardné
potreby, pričom u navrhovateľky sa vzhľadom na objektívne pomery otca a existenciu aj štátnych
škôl s obdobným zameraním, javí 5 -ročné štúdium na finančne nákladnej súkromnej strednej škole

za nadštandardné.“ Z uvedeného vyplýva, že výška vyživovacej povinnosti zo strany navrhovateľa
- 132,70 Eur bola maximálnou možnou výškou akou sa navrhovateľ mohol na výživnom podieľať.
Dokonca ako konštatoval prvostupňový súd suma výživného by bez iného odôvodňovala skôr zníženie
výživného (navrhovateľ návrh na zníženie výživného nepodal). Návrh odporkyne na zvýšenie výživného
bol zamietnutý. Preto ak aj ako uvádza odporkyňa, ukončila štúdium z dôvodu nedostatku finančných

prostriedkov, túto skutočnosť nie je možné dávať za vinu navrhovateľovi. Jedná sa o tretí argument
odporkyne - navrhovateľ jej mal tým, že neprejavil záujem o jej odôvodnené potreby znemožniť ďalšie
štúdium tak na Slovensku ako aj v zahraničí na Vysokej škole hotelovej v Prahe.
18. Štvrtým argumentom odporkyne bol jej zlý zdravotný stav. Ako uviedla odporkyňa (prostredníctvom
právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 14.10.2016) predložením dokladu o úhrade 20 Eur za lekársku

starostlivosť považuje tento zdravotný stav za preukázaný. S uvedeným tvrdením nie je možné sa
stotožniť, nakoľko preukazuje len skutočnosť, že 2.4.2014 a 8.8.2016 uhradila odporkyňa 20 Eur
spoločnosti SINALGIS s.r.o.. (čl. 63, 63a). Z konania Okresného súdu Trenčín sp. zn. 34P/392/2012 však
súd zistil, že odporkyňa už vtedy uviedla, že jej bola diagnostikovaná epilepsia, pričom výdavky za lieky
predstavujú22Eurštvrťročne.Právnazástupkyňaodporkynenaposlednompojednávanínavrhladoplniť

dokazovanie o lekárske správy ktoré by jej zdravotný stav preukazovali. Uvedený návrh na doplnenie
dokazovania súd zamietol z dôvodu nemennosti záveru o zániku vyživovacej povinnosti aj v prípade, že
by z lekárskych správ táto skutočnosť vyplynula. Súd nepochybuje o tom, že v dôsledku zdravotného
stavu bolo pre odporkyňu náročnejšie zamestnať sa, no nebolo to nemožné o čom svedčí množstvo
pracovných pomerov ktoré odporkyňa uzatvorila.

19. Odporkyňa je plnoletou dcérou navrhovateľa a ukončila prípravu na budúce povolanie dňom
15.11.2014. V príprave na budúce povolenie nepokračuje. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť
rodičov, sa tradične akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že pre
nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého
stupňa. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Odporkyňa ukončila

štúdium na Súkromnej hotelovej akadémie GASMO v R. (absolvent uvedenej školy „je kvalifikovaný,
stredoškolsky vzdelaný pracovník so širokým odborným profilom a všeobecným vzdelaním. Je
schopný samostatne podnikať v hotelových a reštauračných službách, vykonávať práce súvisiace s
riadením a organizovaním hospodárskej činnosti a prevádzky v hotelových zariadeniach reštauračnéhostravovania, účelového stavovania a prechodného ubytovania. Je schopný vykonávať ekonomické
činnosti, spojené so získavaním a spracovaním informácií v oblasti poskytovania služieb, zásobovania
a odbytu, personalistiky, vedenia administratívy, účtovníctva a rozvojových programov hotelierstva“).

20. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam,
na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnosti realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo
k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci. Súd
ďalej uvádza, že závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom
nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie

a neuplatnenie sa na trhu práce. V predmetných konaniach ide skôr o potencionálne nadobudnutie
schopnosti samostatne sa živiť. Skutočnosť, že plnoleté dieťa je evidované ako uchádzač o zamestnanie
na Úrade práce a nemá vlastný príjem, je v tomto smere právne bezvýznamná. Plnoleté dieťaťa má po
ukončení prípravy na budúce povolanie len možnosť zaevidovať sa na úrade práce, ako uchádzač o
zamestnanie, za účelom možného sprostredkovania zamestnania, nič mu však nebráni, aby si prácu
hľadal aj sám. Preto skutočnosť, že si odporkyňa potom čo ukončila štúdium hľadala zamestnanie, bola

jej povinnosť, nie dobrá vôľa (druhou možnosťou bolo len zaevidovanie na úrade práce, čo by však
malo presne ten istý dôsledok a to zánik vyživovacej povinnosti navrhovateľa). O to viac je preukázaná
schopnosť odporkyne samostatne uspokojovať svoje potreby v tomto konaní, keďže táto si reálne prácu
našla, uzatvorila viacero pracovných pomerov, kde dosahovala dostatočný príjem pre jednu plnoletú
fyzickú osobu (pričom od 8/2015 sa tento príjem výrazne zvýšil). Nadobudnutie schopnosti samej sa živiť

nie je podmienené tým aby výška zárobku pokryla všetky výdavky odporkyne. Poskytovanie výživného
plnoletému dieťaťu, ktoré nadobudlo schopnosť sa samo živiť, je v zmysle platnej právnej úpravy
koncipované na báze dobrovoľnosti zo strany každého rodiča, ale nie na jeho zákonnej povinnosti.
Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni totiž zanikla tým, že ukončila prípravu na budúce
povolanie, môže sa zamestnať a dosahovať príjem zo zamestnania, čo odporkyňa aj reálne urobila. Na

základe všetkých vyššie uvedených dôvodov mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že k
1.12.2014 bola odporkyňa schopná sama sa živiť a vyživovacia povinnosť navrhovateľa k nej zanikla v
súlade s citovaným ustanovením § 62 Zákona o rodine.
21. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

22. Súd rozhodol o trovách konania podľa § 52 CMP, keďže žiadna z výnimiek z tohto ustanovenia
nebola v konaní zistená a náhrada zaplatených trov konania účastníkovi je v mimosporových konaniach
zásadne vylúčená a teda žiaden z účastníkov nemá voči ostatným účastníkom nárok na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín ku Krajskému súdu v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 1,2,3 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie / § 366 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.