Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. október 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12Cpr/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714200481
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8714200481.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu N. - Y., N..V..Q.., N. N. Y.

U. XXXX/X, K., F.: XX XXX XXX, pr. zast. M. E. &. K., N..V..Q.., S. XXX/XX, K., proti žalovanej H. H.Á.,
J.. X.XX.XXXX, G. H. XXX/XX, N. G., štátne občianstvo Slovenská republika, v konaní o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru s prísl., takto

r o z h o d o l :

U r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 19.11.2013 podľa § 69 ods.1 písm. b)
Zákonníka práce žalovanej je neplatné.

Z a s t a v u j e konanie v časti žaloby o určenie platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru

podľa § 68 ods. 1 písm. b) a § 68 ods. 2 a nasl., § 63 ods.4, § 63 ods.5 Zákonníka práce žalobcom.

Stranám a ďalším subjektom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobu v časti uplatnenej náhrady škody vo výške 849,60 eur v y l u č u j e na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.1.2014 domáhal, aby určil neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru uplatneného žalovanou dňa 19.11.2013 podľa § 69 ods.1 písm. b)
Zákonníka práce, uložil žalovanej zaplatiť mu náhradu škody vo výške 849,60 eur a určil platnosť

okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatneného žalobcom voči žalovanej. Žalobu v písomnom
podaní odôvodnil tým, že so žalovanou bola dňa 1.2.2008 uzavretá pracovná zmluva na výkon funkcie
účtovníčka.Listomzodňa 18.11.2013doručenýmžalobcovidňa19.11.2013žalovanáskončilapracovný
pomer okamžite s uvedením dôvodu nevyplatenia časti mzdy za mesiac september 2013. Nevyplatenú
časť mzdy neuviedla. Žalovanej za mesiac september 2013 bola uhradená mzda v celom rozsahu, čo
aj potvrdila. Žalovanú upozornil na neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, vyzval ju
k nástupu do práce a pretože výzvu nerešpektovala, sám s ňou ukončil pracovný pomer a požiadal

ju o odovzdanie zverených predmetov. Uplatnenú náhradu škody odôvodnil zavinenou neplatnosťou
právneho úkonu žalovanou. Podľa zápisnice zo zasadnutia škodovej komisie vyčíslil celkovú škodu
spôsobenú konaním žalovanej a to z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru 599,60 eur
a z dôvodu úhrady faktúry vo výške 250,- eur. V písomnom podaní zo dňa 26.5.2014 poprel, aby sa
voči žalovanej dopustil bezprávnych vyhrážok, spochybnil tvrdenia žalovanej týkajúce sa vykonávaných
zrážok zo mzdy už od mesiaca august 2013, ktorú skutočnosť v liste o okamžitom skončení pracovného
pomeru neuviedla. Ku dňu skončenia pracovného pomeru žalovaná pripravila iba časť účtovných a

mzdových dokladov, ktoré sa týkali jej osoby. Žalovaná sa sama odhlásila z príslušných úradov,
pričom túto povinnosť mal zamestnávateľ. Konanie žalovanej kvalifikuje ako pripravené, čo je zrejmé z
predložených dokladov, ktoré sú výhradne majetkom žalobcu, a to výplatné listiny miezd, potvrdenie o
prevzatí výplatných lístkov. Žalovaná si právo na zaplatenie mzdového nároku uplatnila až po podanížaloby. Vzájomný návrh žalovanej navrhol vylúčiť na samostatné konanie. Ďalší konateľ žalobcu
vo svojej výpovedi uviedol, že mzdová agenda nebola v jeho kompetencii. Uznal vyplatenie mzdy
zamestnancom niekedy s určitým oneskorením, čo súviselo s neskoršími platbami dodávateľov. Nemal

vedomosť, aby žalovanej mala byť vykonávaná nejaká zrážka zo mzdy vo výške 150,- eur. Ak by takáto
zrážka bola vykonaná, existovali by k tomuto príslušné písomnosti. Rovnako uvedená skutočnosť by
bola medzi zamestnancami známa. Z dôvodu zníženia rozsahu účtovnej agendy žalobca so žalovanou
jednal o možnosti skrátenia pracovného úväzku, prípadne zmeny spôsobu výkonu účtovníctva tak, že
žalovaná ho bude viesť ako živnostníčka. Žalovaná po 19.11.2013 neodovzdala účtovnú agendu, so

žalobcom nekomunikovala, čím žalobcovi sťažila prácu. Mzdy v hotovosti vyplácala jeho manželka.
Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy a to pracovnú zmluvu, dodatok k
pracovnej zmluve, oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru, emailovú komunikáciu,
evidenciu dochádzky, zápisnicu zo zasadnutia škodovej komisie, faktúry a žiadal vypočuť svedka.
Štatutárny zástupca žalobcu Martina Hozová ako strana v konaní uviedla, že mzda žalovanej počas
celej doby trvania pracovného pomeru nebola menená. Na základe dohody so žalovanou časť mzdy

vo výške 200,- eur jej bola poukazovaná na účet a zostatok v hotovosti. Funkcia žalovanej zahŕňala
mimo ekonómky aj vedenie mzdovej agendy. Mzdy za mesiac september žalovaná spracovala po
ukončení práceneschopnosti asi 18-teho dňa mesiaca nasledujúceho. Prislúchala jej mzda vo výške
503,- eur netto. Suma 303,- eur jej bola vyplatená v hotovosti po návrate z práceneschopnosti, čo
potvrdila podpísaním výplatnej pásky. Zrejme si nebola vedomá, že že žalobca si vyhotovil kópiu

dokladu o odovzdaní podpísaných výplatných pások. Výplatné pásky vždy podpisoval konateľ ako
posledný a súčasne vyhotovil kópiu dokladu. So žalovanou bola v dennom kontakte, no napriek
tomu žalobcovi dňa 19.11.2013 bolo doručené písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru.
V uvedený deň bola žalovaná v práci asi hodinu, kedy následne odišla. Listom zo dňa 13.12.2013
žalobca pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalovanou, ktorý jej bol doručený dňa

18.12.2013. Skončenie pracovného pomeru nebolo predmetom súdneho sporu. Súdu predložila kópie
listín, potvrdenia o prevzatí výplatnej pásky a výplaty mzdy za mesiac september 2013. V písomnom
podaní zo dňa 15.10.2014 žalobca zotrval na svojich tvrdeniach.

2.Žalovaná v písomnom vyjadrení žiadala žalobu zamietnuť a zároveň si uplatnila vzájomnou žalobou

zaplatenie dlžnej mzdy v sume 1.722,46 eur. Žalobu pokladá za neopodstatnenú, vykonštruovanú,
obsahujúcunepravdivéinformácieaklamstvá.Listomzodňa18.11.2013sožalobcomukončilapracovný
pomer z dôvodu nevyplatenia časti mzdy za mesiac september 2013 vo výške 150,- eur ani do 15 dní
po splatnosti mzdy do 15.11.2013. Mzdy žalobca vyplácal po vzájomnej dohode so zamestnancami
mesačne v hotovosti a na účet. Mzda v hotovosti sa vyplácala v kancelárii žalobcu v priebehu mesiaca

nasledujúceho. A po úhrade celej mzdy každý zamestnanec spoločnosti prišiel do kancelárie účtovníčky
podpísať výplatnú listinu miezd a prevzatie výplatných lístkov za daný mesiac. Každému z pracovníkov
následne odovzdala výplatnú pásku. Po vyplatení mzdy všetkým zamestnancom vyhotovila súhrnnú
výplatnú listinu, dopísala dátumy vyplatenia miezd za daný mesiac a zaúčtovala vyplatené mzdy do
účtovníctva spoločnosti. Žalobca počas roku 2013 nedodržiaval výplatné termíny pre splatnosť mzdy.

Časť mzdy za mesiac február 2013 jej uhradil až 8.4.2013, časť mzdy za mesiac marec 2013 jej poukázal
na účet až 14.5.2013 a i. Časť mzdy za mesiac august 2013 vo výške 150,- eur jej v hotovosti nevyplatil,
rovnako ako aj časť mzdy vo výške 150,- eur za mesiac september 2013. Časť mzdy za mesiac
október vo výške 119,50 eur jej nebola vyplatená na účet a rovnako jej na účet nebola vyplatená časť
mzdy za mesiac november 2013 vo výške 1.302,96 eur vrátane odstupného, nevyčerpanej preplatenej

dovolenky.Celkomjejtaktonebolauhradenámzdaanáhradamzdyvovýške1.722,46eur.Doukončenia
pracovného pomeru spracovala všetky mesačné výkazy za mesiac október 2013. Nezúčtované prípady
ponechala na svojom pracovnom stole. Chod spoločnosti jej odchodom nebol žiadnym spôsobom
ohrozený. Pre prípad spôsobenia škody mala uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu s vinkuláciou
na zamestnávateľa. Sama sa odhlásila zo zdravotnej a sociálnej poisťovne, dňa 19.11.2014 zaevidovala

svoju prítomnosť a odchod čipovou kartou. Všetky doklady ponechala na svojom pracovnom stole.
Dňa 19.11.2013 po odchode zo spoločnosti sa s ňou telefonicky spojil žalobca a vyhrážal sa jej
fyzickou likvidáciou. Z uvedeného dôvodu telefónne číslo žalobcu zablokovala. Dňom 20.11.2013
bola uznaná práceneschopnou. Poprela, aby žalobcovi v súvislosti s ukončením pracovného pomeru
spôsobila škodu. Žalobca bol nútený zabezpečiť si účtovnú a ekonomickú agendu po ukončení jej

pracovného pomeru, preto spoločnosť, ktorá vykonávala účtovnícke práce po jej ukončení pracovného
pomeru mala právo na odmenu. V ďalšom podaní doručenom súdu dňa 15.7.2014 žalovaná zdôvodnila
opätovne zákonnosť svojho postupu pri skončení pracovného pomeru. Poukázala na svoj lojálny vzťah
k spoločnosti počas doby trvania pracovného pomeru. Na preukázanie svojich tvrdení predložila výpisyz bankových účtov, výplatný lístok, výplatnú listinu miezd, potvrdenie o prevzatí výplatných lístkov za
mesiace august až november 2013. Za mesiac november 2013 nepripravovala žiadne podklady pre
mzdy ani vo vzťahu k jej osobe. Z poisťovne sa odhlásila. Druhýkrát sa už neodhlasovala a nemá

vedomosť, kto to urobil, pretože nemala k dispozícii GRID kartu, ktorá je potrebná pre komunikáciu s
poisťovňou. V mesiaci február 2014 sama požiadala poisťovňu o zrušenie GRID karty po zistení, že
je stále v poisťovni prihlásená ako zamestnanec. Poprela, aby na výplatnej páske ako aj na potvrdení
prevzatia výplatných lístkov sa nachádzal jej podpis. Za mesiac september 2013 jej mal žalobca vyplatiť
v hotovosti časť mzdy vo výške 303,92 eur, ktorú sumu však svojvoľne znížil o 150,- eur. Vo svojej

výpovedi pred súdom uviedla, že u žalobcu vykonávala prácu účtovníčky a vybavovala tiež personálnu
a mzdovú agendu za dohodnutú mzdu 20.000,- Sk (663,88 eur). V organizácii platil termín splatnosti
mzdy vždy do konca mesiaca nasledujúceho. Za mesiac september 2013 jej prináležala netto mzda
vo výške 503,92 eur. Suma 200,- eur jej bola pripísaná na účet 30.10.2013 a po dni 20.10.2013 jej
konateľka spoločnosti vyplatila suma 153,92 eur. Výplatnú listinu za mesiac september nepodpisovala.
Tú by podpísala pri úhrade celej mzdy. Neuhradenie sumy 150,- eur jej konatelia zdôvodnili tým,

že je lajdáčka. To súviselo s predchádzajúcim obdobím, kedy jej žalobcovia neuhrádzali celú mzdu
s rovnakým zdôvodnením. Poprela, aby s ňou zamestnávateľ jednal o skrátenom úväzku. Fakticky
účtovníctvo viedla za dve spoločnosti konateľov, hoci odmena jej bola vyplácaná iba za výkon práce
jednej z nich. Od 19.11.2013 do mesiaca máj 2014 bola práceneschopnou. V tejto dobe jej bol doručený
list žalobcu o skončení pracovného pomeru. Ako príčinu výkonu zrážky zo mzdy vodí v toS. , Ž. P. L.

O. XX.X.XXXX I. K. Q.M. N. N. Poprad - Tatry z dôvodu nevrátenia konateľom nemohla zaúčtovať a
vyhotoviť doklad o DPH. Po odovzdaní DPH faktúru žiadal konateľ stornovať s tým, že sa vyhotoví iný
doklad. Daňový úrad následne nevyplatil žalobcovi nadmerný odpočet DPH v sume 2.874,- eur, ktorú
sa žalobca rozhodol zraziť z jej mzdy. Takto jej nebola vyplatená časť mzdy za mesiace júl až október.
O tom, že jej nie je vyplácaná celá mzda vedeli aj jej kolegovia.

3.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán, ich vypočutím , vypočutím
svedkyne S. Š., oboznámením listinných dôkazov, a to pracovnej zmluvy, dodatku k pracovnej zmluve,
listov o okamžitom skončení pracovného pomeru, emailovej komunikácie, listov strán, účtovných
dokladov, zápisnice zo zasadnutia škodovej komisie, faktúr, výpisov z účtov, výplatných listín, výplatných

lístkov, pracovného poriadku žalobcu, evidencie dochádzky žalovanej v mesiaci november, dohody o
hmotnej zodpovednosti, znaleckého posudku znalkyne PhDr. Eriky Strakovej, zistil nasledovný skutkový
stav:

4.Dňa 1.2.2008 strany uzavreli pracovnú zmluvu, podľa ktorej dňom 1.2.2008 žalovaná začala u žalobcu

pracovať vo funkcii účtovníčky. Strany sa dohodli na mesačnej mzde 20.000,- Sk. Splatnosť mzdy
bola dohodnutá v režime podľa ust. § 129 a § 130 ZP. Žalovaná uzavrela s poisťovňou H. K. zmluvu
na poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone povolania dňa 19.5.2009. Dňa 11.11.2013 strany
uzavreli dodatok k pracovnej zmluve s úpravou výpovednej doby v prípade ukončenia pracovného
pomeru. Listom zo dňa 18.11.2013 doručeným žalobcovi dňa 19.11.2013 žalovaná ukončila pracovný

pomer okamžitým skončením s odkazom na ust. § 69 ods.1 písm. b) Zákonníka práce s odôvodnením
nevyplatenia časti mzdy za mesiac september 2013 a to ani do 15 dní po splatnosti mzdy. Listom
zo dňa 19.11.2013 žalobca žalovanej oznámil, že mzda jej k uvedenému dňu za predchádzajúce
obdobie bola riadne vyplatená, o čom svedčí ňou potvrdené tlačivo o prevzatí mzdy a uvedený
doklad bude archivovaný. Elektronickou poštou dňa 21.11.2013 žalovaná žalobcovi oznámila svoju

práceneschopnosť a oznámila spoločnosti miesta, kde sa nachádzajú účtovné doklady ako aj zverené
predmety, pečiatky a i. Listom zo dňa 1.12.2013, žalovaná zotrvala na stanovisku skončiť pracovný
pomer s tým, že jej povinnosťou žalobcu účtovné doklady archivovať. Prípadný nárok na náhradu
škody a platnosť skončenia pracovného pomeru má žalobca právo uplatniť na súde. Listom zo dňa
13.12.2013 žalobca so žalovanou okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu hrubého porušenia

pracovnej disciplíny pre opustenie pracoviska bez súhlasu nadriadeného v mesiaci november 2013 v
časti pracovnej doby a vedenie nevhodnej vnútornej korešpondencie, ktorá nesúvisela s výkonom jej
pracovnej činnosti. Dňa 20.11.2013 bola vyhotovená zápisnica zo zasadnutia škodovej komisie žalobcu,
podľa ktorej žalovaná neodovzdala zverené predmety a to čipovú kartu a i., všetko v hodnote 599,60
eur s tým, že škoda bude započítaná ku mzde za mesiace október a november 2013. Dňa 31.12.2013

spoločnosť X. &. N., N.. N. V..Q.. K. vyúčtovala žalobcovi sumu 250,- eur za vykonanie účtovníckych
prác za mesiace október a november 2013. Z výpisov z účtu žalovanej za mesiace apríl až december
vyplýva, že žalobca jej dňa 8.4.2013 poukázal na účet 200,- eur, 14.5. sumu 200,- , dňa 3.6. sumu 200,-
eur, dňa 21.8. sumu 200,- eur, dňa 4.9. sumu 200,- eur, dňa 27.9. sumu 200,- eur, dňa 30.10. sumu 200,-eur, dňa 29.11. sumu 200,- eur, dňa 31.12. sumu 200,- eur. Podľa výplatného lístka za mesiac august
2013 žalovanej bola priznaná netto mzda 527,61 eur. Podľa kópie výplatnej listiny miezd predloženej
žalovanou za mesiac august 2013 pri údajoch žalovanej sa nenachádza žiadny podpis. Rovnako ani pri

potvrdení prevzatia výplatných lístkov za daný mesiac. Podľa výplatného lístku za mesiac september
2013 žalovanej bola vyčíslená netto mzda 476,54 eur a náhrada príjmu za nemoc 27,38 eur. Na výplatnej
listine miezd za mesiac september s uvedením výplaty pre žalovanú 303,92 eur sa nenachádza podpis
žalovanej rovnako ani pri potvrdení prevzatia výplatných lístkov. Za mesiac október 2013 mala žalovaná
vyčíslenú čistú mzdu 250,- eur a náhrada príjmu za nemoc 69,50 eur. Na kópiách dokladov- výplatná

listina potvrdenia prevzatia výplatných lístkov sa nenachádza podpis žalovanej. Podľa výplatného lístku
za mesiac november 2013 žalovanej bola vyčíslená mzda 1.502,96 eur. Podľa potvrdenia o dočasnej
práceneschopnosti žalovaná bola uznaná práceneschopnou od 21.11.2013. Žalobcom predložené
rozhodnutie Daňového úradu Poprad a Sociálnej poisťovne Poprad súd osobitne nevyhodnocoval ako
nesúvisiace s vecou, rovnako ako faktúry predložené žalobcom vo vzťahu k spoločnostiam N., N..V..Q..,
N. K., X., N..V..Q.., G..Q..P.., M..N.., I.Ú. X., M..N...

Podľa kópií výplatných listín miezd za mesiac september 2013 a potvrdenia prevzatia výplatných
lístkov za daný mesiac predložených žalobcom, žalovanej k danému mesiacu k výplate bola uvedená
suma 303,92 eur. Doklady obsahujú podpisy celkom 7 osôb, medzi ktorými je uvedená aj žalovaná.
Žalovaná bola oboznámená s pracovným poriadkom spoločnosti účinným od 7.1.2010. Podľa evidencie
dochádzky, v mesiaci november 2013 žalovaná bola v práci od 6.30 hod. do 8.30 hod. s tým, že v počte

6 hodín jej bolo vykázané náhradné voľno. Dňa 1.2.2008 žalovaná uzavrela so žalobcom dohodu o
hmotnej zodpovednosti k veciam, ktoré sa nachádzajú v prílohe dohody. Podľa správy spoločnosti O.
K., M..N.., žalovaná je zamestnancom spoločnosti O., M..N.. G. podľa pracovnej zmluvy uzavretej dňa
4.6.2014. Podľa znaleckého posudku K..D. N. zo dňa 10.5.2016 podpisy žalovanej nachádzajúce sa
na fotokópiach listín, výplatná listina miezd a potvrdenie prevzatia výplatných pások za mesiace august

2013 a september 2013 sa zhodujú s porovnávacími podpismi žalovanej. Sporné doklady podpísala
žalovaná za predpokladu, že sa kópie sporných dokladov zhodujú s originálmi.

5.Svedkyňa S. Š. uviedla, že je majiteľkou súkromnej firmy s obchodným názvom X. &. N. s predmetom
podnikania účtovníctvo. Dňa 20.11.2013 ju konateľ spoločnosti V. E. požiadal o spracovanie DPH

vzhľadom k okamžitému skončeniu pracovného pomeru účtovníčky. Po príchode ju žalobca oboznámil
so situáciou a odovzdal jej kontaktné údaje na žalovanú. So žalovanou sa jej telefonicky nepodarilo
spojiť. Po príchode jej neboli odovzdané všetky doklady k spracovaniu úlohy. Účtovníctvo nebolo
zaevidované k dátumu 20.11.2013. Pri spracovávaní agendy nezistila nevyplatenú mzdu žalovanej. Pre
organizáciu spracovala následne výplaty za mesiac november a december 2013, spätne prepočítala

mzdy, pretože neboli správne vyčíslené. K dispozícii už mala výpočet mzdy žalovanej spolu s
napočítaním odstupného, preplatenie dovolenky a pripravený prevodný príkaz. Žalovaná pripravila
podklady pre mzdy zamestnancov za mesiac október 2013 a podklady pre vyplatenie svojej mzdy
ku dňu 19.11.2013. K tomuto dňu sa odhlásila zo sociálnej poisťovne. Na pokyn žalobcu túto do
sociálnej poisťovne späť prihlásila, no následne bola opätovne z poistenia odhlásená a to bez aktívnej

účasti žalobcu. Po zmene prístupových hesiel žalovanú zamestnávateľ opätovne do sociálnej poisťovne
prihlásil. Dňom 20.11.2013 sa žalovaná stala práceneschopnou. Výplatná listina miezd potvrdzuje, že
pracovník prevzal výplatu v hotovosti. Tento doklad pracovník podpisuje v deň, kedy je mu vyplatená
mzda. Potvrdenie prevzatia výplatnej pásky je dokladom o tom, že pracovník prevzal výplatný lístok,
teda výplatnú pásku, z ktorej pracovník má vedomosť, aká mzda mu má byť vyplatená. Pripustila, že z

uvedených dokladov by mali byť originály. Pri práci nenašla doklad, z ktorého by vyplývalo oprávnenie
zamestnávateľa vykonávať zrážky. Údaje o mzde žalovanej za mesiac november 2013 sa nachádzali
už v počítači a tieto boli aj vytlačené.

Podľa § 68 Z.p.

(1) Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
(2) Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov

odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka
odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia §
63 ods. 4 a .(3) Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so
zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej

dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa
mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá
je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne
na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke ( § 166 ods. 1) z dôvodov uvedených v

odseku 1 skončiť
pracovný pomer výpoveďou.

Podľa § 69 Z.p.
(1) Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak
a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a

zamestnávateľhonepreradildo15dníododňapredloženiatohtoposudkunainúprenehovhodnúprácu,
b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú
pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní
po uplynutí ich splatnosti,
c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.

(2) Mladistvý zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer aj vtedy, ak nemôže vykonávať
prácu bez ohrozenia svojej morálky.
(3) Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď
sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.
(4) Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho

priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa § 70 Z.p., okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť
písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený

dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 Z.p., neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 129 Z.p.
(1) Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho
mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

(2) Na žiadosť zamestnanca musí mu byť mzda splatná počas dovolenky vyplatená pred nastúpením
dovolenky.
(3) Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné
obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom
výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

Podľa § 130 Z.p.
(1) Vyplácaná mzda sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor, ak kolektívna zmluva alebo
zamestnávateľ vo vnútornom predpise neustanovujú priaznivejšiu úpravu zaokrúhľovania mzdy v
prospech zamestnanca. Mzda sa zamestnancovi vypláca v peniazoch; v inom druhu plnenia alebo v

cudzej mene možno mzdu vyplácať, len ak to umožňuje tento zákon alebo osobitný predpis.
(2) Mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej
zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie
každej skompletizovanej pridelenej práce.
(3) Medzi výplatnými termínmi môže zamestnávateľ poskytovať preddavok na mzdu v dohodnutých

termínoch. Na žiadosť zamestnanca môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok na mzdu aj v inom
termíne, na ktorom sa so zamestnancom dohodnú.
(4) Mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Ak
sa zamestnanec z vážnych dôvodov nemôže dostaviť po výplatu mzdy alebo ak pracuje na vzdialenompracovisku, zašle mu zamestnávateľ mzdu tak, aby mu bola doručená v deň určený na jej výplatu, alebo
najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje náklady a nebezpečenstvo, ak sa nedohodnú
inak.

(5) Pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje
o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o
stave účtu konta pracovného času, ak je zavedené konto pracovného času, o vykonaných zrážkach
zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad podľa prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak
sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami.

Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne
v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na
starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na
garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na
starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ. Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ
predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná.

(6) Zamestnanec môže na prijatie mzdy písomne splnomocniť inú osobu. Bez písomného
splnomocnenia možno vyplatiť mzdu inej osobe ako zamestnancovi, len ak tak ustanoví osobitný
predpis.
(7) Zamestnávateľ nemá právo akýmkoľvek spôsobom obmedzovať zamestnanca vo voľnom nakladaní
s vyplatenou mzdou.

(8) Zamestnávateľ je povinný, po vykonaní zrážok podľa § 131 , poukázať mzdu alebo jej
časťurčenúzamestnancomnanímurčenýúčetvbankealebovpobočkezahraničnejbankyvSlovenskej
republike, ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na
takom postupe dohodne tak, aby určená suma peňažných prostriedkov mohla byť pripísaná na tento

účet najneskôr v deň určený na výplatu. Ak o to zamestnanec požiada, môže zamestnávateľ časti mzdy
určené zamestnancom poukazovať aj na viac účtov, ktoré si zamestnanec sám určil.

Podľa § 131 Z.p.
(1) Zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie,

preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na
verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec
podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň,
daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani
vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej

činnosti.
(2) Po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len
a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na
priznanie tejto mzdy,

6.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané,
že žaloba je dôvodná. Žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno v preukázaní, že žalovanému bola
mzda vyplácaná podľa dojednaných zmluvných podmienok, preto nebol naplnený dôvod okamžitého

skončenia pracovného pomeru pre nevyplácanie mzdy. Za daný mesiac podľa výplatnej pásky jej mala
byť vyplatená mzda a nemocenské všetko vo výške 503,92,- eur najneskôr do konca mesiaca október
2013. Žalobca preukázal, že stanovenú povinnosť si splnil poukázaním na účet žalovanej dňa 30.10.
sumy 200,- eur a vyplatením hotovosti 303,92,- eur rovnako v mesiaci október 2013. . Vychádzajúc
z tvrdení žalovanej zrážky z jej mzdy mali byť vykonávané už zo mzdy za mesiac august 2013 a

aj v predchádzajúcom období jej časť mzdy bola vyplatená po zákonom stanovenej lehote. Pretože
súd vychádza zo skutkových dôvodov uvedených v liste o rozviazaní pracovného pomeru, nemohol
prihliadnuť pri posudzovaní žaloby k iným omeškaným platbám , ktoré sú zrejmé z výpisov z účtu
žalovanej, ale iba k tvrdenému nevyplateniu časti mzdy za mesiac september 2013. Obrana žalovanej
založená na tvrdenom nezákonnom vykonaní zrážky z jej mzdy spoločnosťou vo výške 150,- eur, kedy

jej v hotovosti mala byť vyplatená iba čiastka 153,92,- eur a preto nepodpísala sporné dokumenty,
preukázaná nebola. Z predložených listinných dôkazov a záverov znaleckého posudku vyplýva, že na
dokladoch výplatná listina a potvrdenie o prevzatí výplatných lístkov za mesiac september 2013 za
predpokladu, že sa kópie sporných dokladov zhodujú s originálmi, je podpis žalovanej. Existenciukópií sporných dokumentov a dôvod ich vyhotovenia ozrejmil žalobca už vo svojom liste zo dňa 19.11.
2013, preto súd nemal dôvod tento dokument pokladať za dodatočne vyhotovený, teda sporný. Súdu
originály sporných dokumentov strany nepredložili a nevysvetlili, ako došlo k ich strate. Prístup k týmto

dokumentom mal aj žalobca aj žalovaná. Kópie z uvedených dokumentov si vyhotovovali obe strany,
žalobca po ich podpísaní všetkými pracovníkmi, žalovaná , ako je to zrejmé z kópií, ktoré predložila,
v predchádzajúcom období v priebehu ich tvorby. Žalovaná z titulu funkcie mala originály dokumentov
k dispozícií. Ak si chcela zabezpečiť relevantný dôkaz o tom, že výplatnú listinu miezd ani doklad o
prevzatí výplatných pások nepodpísala pre nevyplatenie celej mzdy, ktoré si v podstate aj zabezpečila

vyhotovením kópií výplatnej pásky, výplatnej listiny miezd a dokladu o prevzatí výplatných pások, logicky
by tak urobila až po ich podpísaní konateľmi spoločnosti. Vykonanie zrážky poprel aj druhý konateľ
spoločnosti. Žalovaná sa už počas trvania pracovného pomeru nedomáhala doplatenia nevyplatenej
časti mzdy. Zaplatenie neuhradenej mzdy si uplatnila až vzájomným návrhom doručeným súdu dňa
29.4. 2014, teda po doručení žaloby protistrany. Spolu s neštandartným konaním žalovanej, ktorá sa
sama odhlásila zo sociálneho a zdravotného poistenia a vyhotovila mzdové podklady za svoju osobu

za mesiac november 2013 ešte za trvania pracovného pomeru s už započítaním náhrady mzdy, súd
neuveril jej obrane o nevyplatení časti mzdy, svojvoľných zrážkach vykonaných konateľkou spoločnosti
bez vzájomnej dohody a v rozpore so zákonom.

7.V späťvzatej časti súd konanie zastavil podľa ust. § 145 CSP.

8. Náhradu trov konania súd stranám a ´dalším osobám nepriznal s poukazom na ust. § 255 a 256
CSP. Čiastočným späťvzatím žaloby žalobca zavinil zastavenie konania a v danom prípade by bolo jeho
povinnosťou uhradiť trovy protistrane. Pretože v časti bol úspešným, je možné konštatovať, že každá
zo strán mala porovnateľný úspech v konaní .

9.V časti uplatnenej žaloby na náhradu škody, za ktorú mala žalovaná zodpovedať ako hmotne
zodpovedný pracovník a.i. súd túto vylúčil na samostatné konanie s odkazom na ustanovenie § 166 CSP

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde

vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
sa týkajú procesných podmienok,
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie

vo veci aleboich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Proti časti uznesenia o vylúčení veci na samostatné konanie odvolanie nie je prípustné.