Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. október 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/378/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715214681
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715214681.6

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu Mesto Detva,
Tajovského 7, 962 12 Detva, IČO: 00 319 805, proti žalovanej C.. U. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y.
Č.. XXX, XXX XX Y., občianky SR, o zaplatenie 1.241,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal voči žalovanej zaplatenie sumy 1.241,- Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z uvedenej sumy od 24. 10. 2012 do zaplatenia. Pre prípad
úspechu v konaní si uplatnil náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť.

3. Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného žalobného návrhu zo dňa 08.
10. 2015, výsluchom splnomocneného zástupcu žalobcu, výsluchom žalovanej, výsluchom svedkov L.
F., W. O., listinnými dôkazmi: elektronickou komunikáciou sporových strán, listu zo dňa 08. 10. 2012
označeného ako výstavba kanalizačnej prípojky Y., O.. F. F.. Č.. XXX, doručenkou zo dňa 11. 10. 2012,

faktúrou č. 201200738, súpisu vykonaných prác, výzvou na úhradu faktúry zo dňa 06. 02. 2013, výzvou
na úhradu faktúry zo dňa 22. 04. 2013, výzvou na úhradu faktúry zo dňa 17. 06. 2013, žiadosti o úhradu
nákladov vzniknutých z realizácie kanalizačnej prípojky zo dňa 28. 11. 2013, doručenky zo dňa 06. 12.
2013, výpisu z LV č. XXXX pre obec a kat. úz. Y., platobným rozkazom, odporom zo dňa 04. 02. 2016
proti platobnému rozkazu, listiny označenej ako regionálny operačný program - rekonštrukcia Námestia
SNP v Detve, úradného listu žalobcu zo dňa 18. 08. 2011 označeného ako „Rekonštrukcia Nám. SNP

v Detve“ - napojenie objektu súp. č. XXX na verejnú kanalizáciu, Urbanisticko-architektonickej štúdie
Nám. SNP v Detve, z písomných podaní strán sporu, verejnej vyhlášky Mesta Hriňová zo dňa 26. 06.
2009, vyjadrenia U. M. zo dňa 27. 05. 2016, vyjadrenia U. M. zo dňa 30. 05. 2016, grafického náčrtu,
ako aj ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že v roku 2012 mu boli schválené finančné prostriedky zo

štrukturálnych fondov na realizáciu stavby „Rekonštrukcia Nám. SNP“. Do rozpočtu na uvedenú stavbu
boli zahrnuté finančné prostriedky na vybudovanie kanalizácie. Žalovaná v rámci realizácie kanalizácie
požiadala žalobcu o pomoc pri vybudovaní kanalizačnej prípojky k budove súp. č. XXX nachádzajúcej
sa v kat. úz. Y., zapísané na LV č. XXXX pre obec Y., ktorej je podielovým spoluvlastníkom.

5. Žalobca tvrdil, že po viacerých stretnutiach na Mestskom úrade v Detve došlo medzi sporovými

stranami k ústnej dohode o zrealizovaní kanalizačnej prípojky v rámci stavby s tým, že náklady na
realizáciu kanalizačnej prípojky uhradí žalovaná, pretože tieto nemohli byť zaradené do oprávnenýchvýdavkov schválených riadiacim orgánom. Vybudovanie kanalizačnej prípojky zabezpečovala stavebná
spoločnosť, ktorá realizovala aj výstavbu celej kanalizácie.

6. Po dohode so zamestnancami Mesta Detva o nahradení finančných prostriedkov za realizáciu
kanalizačnej prípojky, žalovaná zaslala dňa 29. 05. 2012 referentovi odboru výstavby MsÚ Detva
elektronické podanie s fakturačnými údajmi k zriadeniu kanalizačnej prípojky.

7. Po zrealizovaní kanalizačnej prípojky, žalobca doručil žalovanej list spolu s faktúrou za vykonané

práce, situačný snímok kanalizačnej prípojky, súpis vykonaných prác od zhotoviteľa stavby SKANSKA
SK, a. s., Krajná 29, 821 04 Bratislava. Dátum splatnosti faktúry bol dňa 23. 10. 2012.

8.Pretožedotermínunaúhradudlžnejsumynebolifinančnéprostriedkypripísanénaúčetžalobcu,tento
doručil žalovanej výzvy na úhradu faktúry za realizáciu kanalizačnej prípojky, no žalovaná aj napriek
týmto skutočnostiam do dňa podania žaloby nereagovala ani na jednu výzvu a dlžnú sumu neuhradila.

Ku dňu podania žaloby dlh predstavoval vyfakturovanú čiastku 1.241,50 Eur.

9. Zhora uvedené skutočnosti žalobca preukázal fotokópiou e-mailovej správy zo dňa 29. 05. 2012,
fotokópiou faktúry za vykonané práce, súpisom vykonaných prác od zhotoviteľa stavby, fotokópiou výzvy
na úhradu faktúry zo dňa 06. 02. 2013, doručenkou o neprebratí zásielky zo dňa 12. 12. 2013, fotokópiou

druhej výzvy na úhradu faktúry zo dňa 22. 04. 2013, doručenkou o prebratí zásielky zo dňa 26. 04. 2013,
fotokópiou tretej výzvy na úhradu faktúry zo dňa 17. 06. 2013, doručenkou o prebratí zásielky zo dňa
19. 06. 2013, fotokópiou žiadosti o úhradu nákladov vzniknutých z realizácie kanalizačnej prípojky zo
dňa 28. 11. 2013 a fotokópiou doručenky o prebratí zásielky zo dňa 06. 12. 2013.

10. S poukazom na uvedené žalobcovi potom nezostávalo nič iné, len sa domáhať zaplatenia sumy
súdnou žalobou.

11. Súd na základe návrhu žalobcu vydal dňa 15. 12. 2015 platobný rozkaz, proti ktorému dňa 04. 02.
2016 podala žalovaná odpor s odôvodnením.

12. Žalovaná zotrvala na podstatnom obsahu odôvodnenia svojho odporu a zopakovala, že pokiaľ
ide o dom na O. F. Č.. XXX X. Y., je podielovou spoluvlastníčkou tejto nehnuteľnosti, ktorá ani v
súčasnosti nie je pripojená na kanalizačnú prípojku mesta. Uviedla, že Mestu Detva bol v roku 2010
schválený nenávratný finančný príspevok zo štrukturálnych fondov EÚ vo výške 85 % projektu a 10 % zo

štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Žalobca sa mal podieľať 5 % spolufinancovaním oprávnených
výdavkov, neoprávnených výdavkov a prácami na predprojektovej a projektovej príprave, inžinierskej
činnosti, dozorovaním stavebných prác týkajúcich sa neoprávnených výdavkov, koordináciou projektu
a propagáciou projektu. Mesto Detva nesplnilo podmienku výzvy mať počet obyvateľov nad 15 000,
nemohlo požiadať o celý rozsah plánovaných rekonštrukčných práce. Zmluvu o dielo s firmou SKANSKA

SK Mesto Detva podpísalo 20. 05. 2011 s termínom realizácie 7/2011 - 7/2012. Práce na stavenisku
sa začali 18. 07. 2011, pričom nikto z Mesta Detva nekontaktoval do tohto termínu ani ju, ani
žiadneho z ostatných spoluvlastníkov predmetného domu kvôli realizácii pripojenia nehnuteľnosti na
verejnú kanalizáciu. Po začatí rekonštrukčných prác bol dňa 18. 08. 2011 doručený list od žalobcu
matke žalovanej (XX- ročnej žene) ako spoluvlastníčke domu na O. F. Č.. XXX, kde jej žalobca

oznamuje začatie rekonštrukcie Námestia SNP s tým, aby sa dostavila na Mestský úrad v Detve
ohľadom dohodnutia postupu a termínu realizácie kanalizačnej prípojky s upozornením, že v prípade
nezrealizovania prípojky počas výstavby Námestia SNP, neskôr už mesto nedá povolenie na rozkopávku
a po dobu 15-20 rokov. Predmetný list bol prílohou žalovanou podaného odporu.

13. Na základe predmetnej výzvy sa žalovaná stretla so zamestnancom žalobcu L. F., ktorý mal na
starosti rekonštrukciu ako stavebný dozor s tým, že dohodne pripojenie ich rodinného domu na verejnú
kanalizáciu. S uvedenou osobou sa mali stretnúť priamo na mieste stavby, avšak na jej prekvapenie
jej na mieste stavby povedal vedúci stavby z firmy SKANSKA SK, že on nemôže povoliť vstup

iného staviteľa na stavbu a teda realizáciu kanalizačného pripojenia si nemôže uskutočniť stavebnou
spoločnosťou, ktorú by si sama vybrala a na vlastné náklady. Vtedy jej mal L. F. povedať, že prispeje
len na materiál k pripojeniu a požiadal ju, aby mu poslala elektronickým spôsobom fakturačné údajespolu s adresou. Pretože sa žalovaná chcela pripojiť na verejnú kanalizáciu a vyhnúť sa problémom s
napojením do budúcna, uvedené informácie elektronickým spôsobom L. F. následne doručila.

14. Dňa 11.10. 2012 bola jej matke U. M. doručená faktúra za vybudovanie kanalizačnej prípojky pre
dom s adresou O. F. Č.. XXX v celkovej sume 1.241,50 Eur. Prílohou faktúry boli náklady, evidentne
dodatočne dopísané rukou do prehľadu vykonaných prác firmou SKANSKA SK a. s. Po doručení tejto
faktúry žalovaná osobne išla na Mestský úrad v Detve a vyjadrila svoj nesúhlas s uvedenou faktúrou a
vyčíslenými nákladmi. Aj napriek vyjadrenému nesúhlasu k vystaveniu tejto faktúry jej žalobca následne

viackrát doručoval výzvy na úhradu a to na adresu trvalého bydliska do Banskej Bystrice napriek tomu,
že žalobca mal informácie, aby jej tam neboli doručované zásielky, pretože prechodný pobyt mala
nahlásený už dlhodobo v Y..

15. V rámci celého tohto procesu si žalovaná zistila, že žalobca si dal vypracovať návrhy na
rekonštrukcie námestia bez toho, aby ju niekto kontaktoval, alebo jej oznámil že má plány aj s

nehnuteľnosťami na Nám. SNP v Y., ktorého bola spoluvlastníčkou - išlo o pozemok vedľa domu,
kde podľa variantu A projektant navrhol na jej pozemku výstavbu obytného domu a podľa variantu B
výstavbuverejnejkomunikácie.Otýchtoskutočnostiachsažalovanádozvedelaažpozisťovaníohľadom
podkladov k fakturácii. Z uvedeného jej potom vyplynulo, že zástupcovia Mesta Detva chceli rozhodovať
aj o jej majetku bez nej, pričom ona to mala mlčky tolerovať, pretože po jej námietke jej bolo oznámené,

že všetky oznámenia si môže prečítať na nástenke umiestnené v priestoroch Mestského úradu v Detve.
Z uvedeného potom vyplynulo, že žalobca žalovanú nikdy počas prípravy rekonštrukcie neinformoval o
tom, že chcú napojiť jej nehnuteľnosť na kanalizáciu, nebola informovaná o skutočnosti, že je v projekte
zahrnutá akákoľvek časť nákladov, ktoré sú pre mesto neoprávnené a týkali by sa jej nehnuteľnosti s
tým, aby sa k týmto skutočnostiam mohla vyjadriť.

16. Na otázku sudcu, smerujúcu na žalobcu, prečo v tomto konaní na strane žalovaného vystupuje len
jeden z podielových spoluvlastníkov (žalovaná je spoluvlastníčkou dotknutých nehnuteľností v podiele
vo výške 1/3-iny k celku), splnomocnený zástupca uviedol, že žaloval len žalovanú z toho dôvodu, že
súhlas, resp. fakturačné údaje mestu Detva poskytla žalovaná a z elektronickej komunikácie s ňou mali

za to, že táto koná aj v mene ostatných podielových spoluvlastníkov.

17. Svedok F. sa domnieval, že vzájomne komunikoval elektronickým spôsobom so žalovanou, kde
sa mali dohodnúť na realizácii kanalizačnej prípojky. Po ukončení prác žalovanej fakturovali len výkop
ryhy, uloženie potrubia a ostatné práce podľa súpisu prác, ktoré žalovanej aj doručili. Tvrdil, že po

odoslaní predmetných podkladov žalovaná postup žalobcu odsúhlasila, dala to žalobcovi na vedomie
s tým, že fakturáciu odoslali na adresu, ktorú im oznámila. Žalobca potom považoval celú vec za
ukončenú,pretožesavšetkorealizovalonazákladepredchádzajúcejústnejdohody.Svojprednesdoplnil
o informáciu, že kanalizácia bola v rámci projektu financovaná z mestských zdrojov a za takejto situácie
zákon nepripúšťa, aby sa z mestských zdrojov financovala kanalizačná prípojka pre súkromnú osobu.

Na otázku žalovanej si svedok nevedel spomenúť na dátum, kedy ho prvýkrát žalovaná telefonicky
kontaktovala.Potvrdillento,žesa spolutelefonickyrozprávalianeskôr sa stretliajpriamonamestskom
úrade na oddelení výstavby. Svedok tvrdil, že osobne bol na stavbe, kde sa mala realizovať kanalizačná
prípojka, kde bola prítomná aj žalovaná s nejakým pánom. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, prečo
v rámci stavebného konania žalovanej nikto nič neoznámil, nebola volaná ako účastník stavebného

konania na úrad, resp. s ňou nebolo v tomto smere komunikované. Svedok tvrdil, že žalobca odovzdal
žalovanej projektovú dokumentáciu, čo žalovaná poprela a uviedla, že jej žiadna dokumentácia v tejto
fáze odovzdávaná nebola, nákres celkovej situácie jej bol odovzdaný až s faktúrou po ukončení všetkých
prác. Zároveň žalovaná uviedla, že stále nechápe prečo celá komunikácia a vôbec celé jednanie malo
prebiehať len vo vzťahu k jej osobe s poukazom na to, že je len jedna z troch podielových spoluvlastníkov

predmetnej domovej nehnuteľnosti. Vyjadrila rozčarovanie, prečo boli ostatní spoluvlastníci opomínaní
a v konečnom dôsledku prečo žaloba nesmeruje aj voči nim. K výpovedi svedka uviedla, že prvý kontakt
zo strany mesta k jej osobe bol v mesiaci august 2011 (asi po mesiaci, kedy sa už reálne začali stavebné
práce na diele). Poprela, že sa so svedkom niekedy v tejto veci stretla s ním na Mestskom úrade v
Detve a to na oddelení výstavby. Naopak jej prvý fyzický kontakt so svedkom bol priamo na mieste

samom, kedy sa osobne rozprávala a vzájomne komunikovala s vedúcim stavby - realizátora stavby
spoločnosti SKANSKA SK, a. s. Taktiež poprela, žeby jej svedok bol niekedy v tejto fáze realizačných
prác ukázal nejaké projekty, nemala ani len možnosť do týchto listín nahliadnuť. Svedok uviedol, že
žalobca sa so žalovanou jasne dohodol na tom, že kanalizačná prípojka k stavbe, ktorej je podielovouspoluvlastníčkou, bude končiť na hranici pozemku, ktorý jej spoluvlastnícka patrí. Určite Mesto Detva
neuvažovalo o tom, že kanalizačná prípojka bude „ťahaná“ aj cez jej pozemok k jej kanalizačnej šachte.
Žalovanej v rámci prvého stretnutia zdôraznil, že ak sa budú vykonávať stavebné rekonštrukčné práce

naverejnejplochevmeste,vrámcidruhejetapysamôžežalovanápripojiťnakanalizáciumestavlastnou
kanalizačnou prípojkou s tým, že mesto jej vybuduje kanalizačnú prípojku v rámci celkového spevnenia
plôch na dotknutom úseku a teda z tohto dôvodu ak súhlasí, tak sa jej môže kanalizačná prípojka priviesť
na hranicu jej pozemku.

18. Po výsluchu svedka žalovaná dala súdu k nahliadnutiu projekt, ktorý mala k dispozícii zo
Stredoslovenských vodární a kanalizácií, z ktorého vyplýva, že v prípade budúcnosti plánovanej
výhľadovej výstavby nehnuteľnosti na tej strane, kde sa nachádza aj dom ktorého je podielovou
spoluvlastníčkou, už v pôvodnom projekte mala byť kanalizačná prípojka, kde jedna časť by bola
napojená na verejnú kanalizáciu mesta a druhá časť by bola predpripravená do budúcna, ak by
výhľadovo mesto chcelo stavať nejaké stavby, alebo nejaké iné nehnuteľnosti, ktoré by bolo potrebné

napojiť na verejnú kanalizáciu. Podľa informácií, ktorými žalovaná disponovala, však mesto nesplnilo
všetky predpoklady k tomu, aby dostalo v rámci projektu finančné prostriedky aj na ďalšiu časť následnej
výstavby, či realizácie budúceho projektu zo strany mesta a preto sa mesto „rozhodlo“, že uvedenú
prípojku smerom k pozemkom, kde by výhľadovo mohli stáť v budúcnosti stavby, ktoré by bolo potrebné
napojiť na verejnú kanalizáciu, bude robiť „v jej záujme a v jej prospech“. Opäť zdôraznila, že nebola

prizvaná na žiadne oficiálne jednania, na ktorých by sa riešila otázka finančného podieľania sa na časti
stavebných prác k dotknutej prípojky.

19. Svedkyňa W. O. uviedla, že v inkriminovanom období sedela v kancelárii s L. F.. Bola prítomná,
keď do kancelárie prišla žalovaná, ktorá tak urobila na základe jej písomnosti, ktorou oslovila všetkých

dotknutých vlastníkov/spoluvlastníkov nehnuteľností, ktoré mali byť pripojené na verejnú kanalizáciu s
tým, aby si zabezpečili toto pripojenie zo svojich domov. Žalovaná mala údajne do kancelárie prísť so
slovami, či jej nevedia v tomto smere pomôcť, či jej nevedia poradiť so zabezpečením prípojky, pretože
sama nemá nikoho alebo nevie o nikom, kto by jej takúto prípojku do rodinného domu zrealizoval. Na
to L. F., sediaci tiež v kancelárii povedal, že by jej vedel za cenu ktorá bola vysúťažená, zabezpečiť

realizáciu prípojku do rodinného domu. Potom mal L. F. odísť aj so žalovanou na miesto samé, kde
sa mali dohodnúť na podrobnostiach ohľadne vybudovania kanalizačnej prípojky s označením trasy,
kadiaľ by prípojka mala viesť. Svedkyňa nepotvrdila, že keď sa žalovaná dostavila za L. F. prvýkrát do
kancelárie na stavebný úrad, že mala vyslovene prehlásiť, že tam je aj v zastúpení svojho brata a matky
- teda ostatných podielových spoluvlastníkov; a že bude vystupovať aj v ich mene. Na otázku žalovanej

svedkyňa uviedla, že vzhľadom k tomu, že realizácia diela bola úzko naviazaná na čerpanie fondov z
Európskej únie, mesto malo len veľmi krátky čas (cca 3 mesiace), aby povybavovala všetky náležitosti,
písomnosti, povolenia a všetku dokumentáciu v zmysle zákona k tomu, aby bolo možné začať s fyzickou
realizáciou stavby. Svedkyňa prehlásila, že žalovaná určite nebola oslovená s možnosťou realizovať
kanalizačnú prípojku do nehnuteľnosti, ktorej je podielovou spoluvlastníčkou v rámci spomínaných 3

mesiacov. Na ďalšiu otázku žalovanej, svedkyňa uviedla, že sa nevie vyjadriť k tomu, na základe čoho
bola vystavená faktúra za realizáciu kanalizačnej prípojky, ak žalovaná tvrdí, že ani v súčasnosti nie
je kanalizačná prípojka do nehnuteľnosti, ktorej je žalovaná spoluvlastníčkou, zrealizovaná. Teda v
súčasnostijevlastnereálneanivyužívaťnemôže.Žalovanáopäťpoprelatvrdeniesvedkyne,ktoráokrem
iného uviedla aj to, že mala byť osobne prítomná na stavebnom úrade v kancelárii L. F., ktorý mal

prvotne s ňou riešiť problém pripojenia na verejnú kanalizáciu. Stále tvrdila, že s L. F. sa reálne o veci
rozprávala až v čase, keď sa dostavili na miesto samé, kde si fyzicky ukazovali kde má byť dielo,
kde je jej domová nehnuteľnosť, kadiaľ by teoreticky mohla byť vytýčená trasa kanalizačnej prípojky.
Žalovaná zdôraznila, že pokiaľ ide o stavebné a realizačné práce, v tejto oblasti je len laikom, pričom
ako neodborník a nestavebník uvedenú kanalizačnú prípojku a jej vybudovanie pochopila tak, že v

rámci mestskej kanalizácie bude „nejaký vývod“, ktorý bude uzavretý s tým, že perspektívne ak bude
mať záujem, bude sa môcť so svojou nehnuteľnosťou a vlastnými silami vybudovanou kanalizačnou
prípojkou napojiť na mestskú kanalizáciu Mesta Detva.

20. V rámci zisťovania skutkového stavu mal súd za preukázané - informáciou Stredoslovenských

vodární a kanalizácií - závod Zvolen, že žiadna kanalizačná prípojka k nehnuteľnosti, ktorej podielovou
spoluvlastníčkou je žalovaná, nebola skolaudovaná. Znamená to, že žalovaná by mala zaplatiť za niečo,
čo reálne využívať nemôže a po právnej stránke ani neexistuje.21. Na otázku žalovanej, prítomný zástupca žalobcu po nahliadnutí do rozhodnutia Obvodného úradu
životného prostredia Zvolen zo dňa 10. 01. 2013 uviedol, že prípojka žalovanej je v predmetnej listine
označená špecificky na strane 2 pod „SO 05 Kanalizačné prípojky - fontány pod vetvou „d“ - potrubie

PVC- hladké, DN 150 mm v dĺžke 30,50 m“. Nato žalovaná opätovne zdôraznila, že aj z uvedeného
jednoznačnevyplýva,žepokiaľideokanalizáciuajejjednotlivépripojenévetvy,ničniejevjejvlastníctve/
spoluvlastníctve. Poukázala, že v rámci projektu realizovaného ako kanalizačná prípojka - fontána na
strane 3 dotknutého rozhodnutia v spodnej časti sa pod SO 05 Kanalizačné prípojky - fontány pod
druhou odrážkou uvádza, že ide o „nerealizovanú kanalizačnú šachtu Šs3 na vetve „d“. Potom je teda

zrejmé, že keď nie je v dokumentácii uvádzaná kanalizačná šachta, reálne ani teda nie je možné sa
fyzicky na niečo pripojiť, čo neexistuje. Ak by sa žalovaná aj chcela pripojiť na dotknutú vetvu, musela by
viesť rozkopávku cez nehnuteľnosť vlastnícky patriaci Mestu Detva, pričom nemá v súčasnosti záruku,
žeby jej mesto toto umožnilo.

22. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité

dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

23. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ
nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy
určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,

údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

24. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí
byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.

25. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo
dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

26. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

27. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca použil finančné prostriedky z jeho
štrukturálnych fondov EÚ na realizáciu stavby označenej ako „Rekonštrukcia Nám. SNP“. Súd mal ďalej
za preukázané, že žalobca vyfakturoval žalovanej z titulu vybudovania kanalizačnej prípojky pre objekt
na O.. F. F.. Č.. XXX X. Y. sumu 1.241,50 Eur, pričom žalovanej doručil aj súpis vykonaných prác.

29. V konaní vykonaným dokazovaním z predložených dôkazných prostriedkov sporových strán, nebol
preukázaný titul a opodstatnenosť žalobcom fakturovanej sumy, pretože tento v konaní nepreukázal,
že bol vôbec založený záväzkovo-právny vzťah medzi ním a žalovanou, z ktorého by pre obe strany
plynuli tak konkrétne práva, ako aj konkrétne povinnosti. Žalobca len tvrdil, že sa dohodol so žalovanou

(treba zdôrazniť, že podielovou spoluvlastníčkou vo výške 1/3-iny k celku k dotknutej nehnuteľnosti), na
vybudovaní a podmienkach realizácie kanalizačnej prípojky k nehnuteľnosti spoluvlastnícky patriacej aj
žalovanej. V konaní však nebola preukázaná vôľa žalovanej, ako podielovej spoluvlastníčky, eventuálne
vôľa všetkých podielových spoluvlastníkov dotknutej domovej nehnuteľnosti; dať si vybudovať za
žalobcom tvrdených podmienok kanalizačnú prípojku na napojenie do verejnej mestskej hlavnej

kanalizačnej siete. To, že si žalobca voči žalovanej fakturuje konkrétnu sumu za zhotovenie kanalizačnej
prípojky, nekorešponduje s informáciou pracovníka Stredoslovenských vodární a kanalizácií závod
Zvolen, ktorý jej oznámil, že žiadna kanalizačná prípojka k spornej domovej nehnuteľnosti nebola
skolaudovaná. Za danej situácie, v zmysle stavebného zákona a súvisiacich noriem, ak nedôjde k
skolaudovaniu takéhoto diela, objektívne nemôže dôjsť k jeho zápisu do systému správcu vodární a

kanalizácií a teda následnému využitiu kanalizačnej prípojky dotknutou osobou. Žalobca ani v jednom zo
svojich prednesov, či písomných vyjadrení súdu neuviedol právny titul a odkaz na konkrétne ustanovenie
konkrétnej právnej úpravy, z čoho odvodzuje svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy voči žalovanej.
Naopak žalovaná v konaní preukázala, že tak fakticky ako aj „de iure“ vlastne kanalizačná prípojkaani neexistuje, nie je vedená v systéme Stredoslovenských vodární a kanalizácií závod Zvolen, a teda
nebolo preukázané zhotovenie diala, ktorého zaplatenia sa žalobca v spore domáhal.

30. S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenia možno skonštatovať, že žalobca nepreukázal,
že uzavrel so žalovanou (eventuálne ostatnými podielovými spoluvlastníkmi) zmluvu o dielo, na
základe ktorej by sa zmluvné strany dohodli na vybudovaní - realizácii kanalizačnej prípojke pre
žalovanú. Taktiež v konaní nebolo preukázané, že žalovaná sa eventuálne obohatila na úkor žalobcu,
pretože kanalizačná prípojka dodnes nie je zrealizovaná, skolaudovaná a teda ako taká nemôže byť

využívaná pre účel, na ktorý má slúžiť nielen žalovanou, ale ani ostatnými podielovými spoluvlastníkmi
dotknutej domovej nehnuteľnosti. Dokonca z vyjadrenia podielového spoluvlastníka U. M. a podielovej
spoluvlastníčky U. M. vyplýva, že ani jeden z nich nedal súhlas žalobcovi na vybudovanie spornej
kanalizačnej prípojky.

31. S poukazom na zhora uvedené, súd žalobu zamietol, pretože žalobca nepreukázal dôvodnosť

a opodstatnenosť uplatneného nároku voči žalovanej, a teda neuniesol dôkazné bremeno. Súd dáva
do pozornosti, že v prípade ak by aj bola uzavretá zmluva o dielo, resp. iná zmluva s podielovými
spoluvlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti, ktorej cieľom by bolo vybudované kanalizačné prípojky za
konkrétnu sumu, pokiaľ žalobca žaloval len žalovanú ako jednu z podielových spoluvlastníkov, nestačí
mu titul na uplatnenie si celej sumy voči nej, ale len vo výške ktorou žalovaná participuje na vlastníckych

právach a povinnostiach k dotknutej nehnuteľnosti.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

34.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. S poukazom na zhora citované procesné ustanovenie a vzhľadom na výsledok sporu, súd priznal
žalovanej - v konaní úspešnej - nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP

a § 362 ods.1 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie

je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne

vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o

trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§

369 ods.3 CSP).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 CSP).Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).