Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. október 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/201/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714210158
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5714210158.9

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcov: v rade 1/ H. M.,
A.. XX.X.XXXX, S. W. M. H. XXXX/XX, XXX XX S. S., v rade 2/ U. P., H.. M., A.. XX.X.XXXX, S.
W. G. Ž. XXXX/XX, XXX XX S. S., obaja právne zastúpení JUDr. Romanom Juríkom, advokátom
so sídlom Jazerná 19, 940 71 Nové Zámky, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom
Tomášikova č. 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mária

Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Garbiarska 5, 040 01 Košice, IČO: 36 863 017, v konaní o vydanie
bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcov v rade 1/ a 2/ z a m i e t a .

II. Súd konanie v časti žaloby o zaplatenie sumy 475,98 eura s príslušenstvom zastavuje.

III. Žalovaný má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ podali žalobu, v ktorej žiadali vydať bezdôvodné obohatenie. Dňa 22.7.2014
bola podaná žaloba žalobcami v rade 1/ až 3/, v ktorej žiadali zaviazať žalovaného zaplatiť im spoločne
a nerozdielne sumu 1667,27 eura s príslušenstvom. Žalobcovia v konaní boli H. M., D. M. Y. U. P.Á.,
H.. M.. V priebehu konania zo strany D. M. došlo k späťvzatiu žaloby. V tejto časti súd konanie zastavil

uznesením zo dňa 9.3.2016.
Zo strany žalobcov bol na pojednávaní konanom dňa 26.3.2015 vzatý čiastočne návrh späť a to vo výške
239,34 eura s príslušenstvom. Uznesením zo dňa 7.10.2015 bolo v tejto časti konanie zastavené.

2. Predmetom konania zostala žaloba žalobcov v rade 1/ a 2/, to znamená H. M. Y. U. P., H.. M., pričom
predmetomkonaniabolovydaniebezdôvodnéhoobohateniaatovsume1427,93euraspríslušenstvom.

Na pojednávaní, konanom dňa 13.10.2016 právny zástupca žalobcov žiadal pripustiť zmenu žaloby v
tom,ženastranežalobcovpodľanehoišloosamostatnéprocesnéspoločenstvo,narozdielodpodaného
návrhu, ktorý si podávali žalobcovi sami a žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je
povinný každému zo žalobcov zaplatiť sumu 475,98 eura s príslušenstvom a to úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne od 14.5.2013 s tým, že žalobu v časti istiny 475,98 eura s príslušenstvom vzal späť.
Teda tretinu žalovanej sumy nežiadal priznať, nakoľko táto by prináležala D. M.L., ktorý však návrh za

seba vzal späť, a v tejto časti bolo konanie zastavené.
Súd pripustil zmenu žaloby v zmysle prednesu právneho zástupcu žalobcov v rade 1/ a 2/, v časti
späťvzatia, právny zástupca žalovaného súhlasil so späťvzatím žaloby vo výške 475,98 eura s
príslušenstvom. V zmysle týchto procesných prednesov predmetom konania bola žaloba, na základe
ktorej žalobcovia v rade 1/ a 2/ žiadali zaviazať žalovaného zaplatiť im každému sumu 475,98 eura s
príslušenstvom.3. Žalobcovia v podanej žalobe uviedli, že medzi žalovaným a ich matkou P. M., A.. XX.X.XXXX,
ktorá zomrela XX.X.XXXX bola dňa 21.10.2009 uzavretá zmluva o splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX
podľa Zák.č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia zmluvy, na základe

ktorej Slovenská sporiteľňa a.s. ako veriteľ poskytla spotrebiteľský úver vo výške 6000 euro poručiteľke
žalobcov. Poručiteľka sa zaviazala poskytnuté finančné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady
spojené so spotrebiteľským úverom formou mesačných splátok vo výške 137,81 eura od 20.11.2009
do 20.5.2014. Za poskytnutý úver bola žalovanému vyplatená celková suma 7427,93 eura, istina bola
preplatená vo výške 1427,93 eura. Žalobcovia žiadali o vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktoré

sa žalovaný obohatil preto, že spotrebiteľský úver bol pre porušenie zákona z dôvodov, ktoré bližšie
uviedli, neplatný. Neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré mali byť dojednané pri uzatvorení zmluvy o
spotrebiteľskom úvere videli žalobcovia v dojednaní úžerníckych poplatkov za prvú upomienku vo výške
23,24 eura, v dohode o tom, že právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom medzi
zmluvnými stranami, v uzavretí dohody o poplatku za poskytnutý úver a poplatku za správu úveru,
v dojednaní neprijateľných zmluvných podmienok vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré

následne špecifikovali.

4. K podanej žalobe predložili okrem iného zmluvu o splátkovom úvere, uzavretú medzi žalovaným
a poručiteľkou a osvedčenie o dedičstve po poručiteľke P. M., ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX s
preukázaním okruhu dedičov, ktorými boli okrem žalobcov v rade 1/ a 2/ aj D. M.. Z predloženého

dedičského rozhodnutia sp.zn. XXD/XXX/XXXX súd zistil, že medzi pasívami dedičstva bola pohľadávka
Slovenskej sporiteľne a.s. proti dedičom z titulu zmluvy o splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX zo
dňa 21.10.2009 vo výške 2730,57 eura. Poručiteľka, ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX podľa vyjadrenia
žalobcov splácala úver a po jej smrti ho splácali žalobcovia. Na preukázanie výšky bezdôvodného
obohatenia predložili súdu výpis z úveru za obdobie od 21.10.2009 do 31.12.2009 zaplatené 418,36

eura, od 1.1.2010 do 31.12.2010 zaplatené 1653,72 eura, od 1.1.2011 do 31.12.2011 zaplatené 1387,43
eura, a od 1.1.2012 do 31.12.2012 zaplatené 972,76 eura, od 1.1.2013 do 14.5.2013 zaplatené 2995,63
eura. Celkove podľa predložených výpisov z úveru bola zaplatená suma 7427,93 eura. Z výpisov neboli
špecifikované čiastky, ktoré zaplatila poručiteľka a čiastky, ktoré zaplatili žalobcovia v rade 1/, 2/ a
pôvodne aj 3/.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril s tým, že okrem iného namietol nedostatok pasívnej legitimácie na
strane žalobcov, ktorí sa domáhajú zaplatenia peňažnej pohľadávky, pričom z obsahu žaloby sa dá
vydedukovať, že sa jedná o pohľadávku titulom vydania plnenia bezdôvodného obohatenia. Žiaden z
žalobcov však nebol pôvodným účastníkom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalobcovia sa preukazujú

osvedčenímodedičstvevtom,žesúprávnyminástupcamipôvodnejdlžníčky, pôvodnejzmluvnejstrany.
V konaní netvrdili, ani nepreukázali, že by príslušnú pohľadávku akýmkoľvek spôsobom nadobudli
v rámci dedičského konania. Aktívum je majetková hodnota a ako taká by mala byť vysporiadaná
v dedičskom konaní. Prijímajúc tvrdenia žalobcov a ich argumentáciu by vyplynulo, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere by mala byť od počiatku neplatná a že by z nej mali vzniknúť práva na vydanie

plnenia z bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru žalovaného žalobcovia sa nevysporiadali s aktívnou
solidaritou, pretože sa domáhali plnenia spoločne a nerozdielne (túto časť následne žalobcovia upravili).
Cieľom žalobcov, ktorý bol žalobou sledovaný, je dosiahnuť to, keď bude spätne poskytnutý úver
očistený od akéhokoľvek príslušenstva, to znamená, že napriek tomu, že úver bol poskytnutý a bol
už aj splatený, banka by mala byť povinná podľa žaloby vrátiť žalobcom všetko príslušenstvo a ďalšie

plnenia, ktoré boli z ich strany a zo strany ich právnej predchodkyne na tento úver zaplatené. V súvislosti
s touto požiadavkou bezúročnosti úveru žalovaný poukázal na ustanovenie § 4 ods.3 Zák.č.258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného v čase uzavretia zmluvy, z ktorého jednoznačne vyplýva, že
záverom bezúročnosti úveru prichádza do úvahy iba v takom prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti, ktoré sú vyžadované v uvedenom ustanovení zákona. Žaloba v tomto

smere ani netvrdí, ani nepreukazuje, že by tieto náležitosti uzavretá spotrebiteľská zmluva nespĺňala.
Zo žiadnych okolností podľa názoru žalovaného nemôže obstáť záver o tom, že úver by mal byť
úplne bezúročný. Hlavným argumentom žaloby bolo, že chcú dosiahnuť určenie neplatnosti uzavretej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako celku. V tomto ohľade poukázal žalovaný na ustanovenie § 53
ods.5 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že ak je určitá zmluvná podmienka neprijateľná,

je neplatná, teda je neplatná len konkrétna neprijateľná podmienka, nie zmluva ako celok. Žalovaný
poukázal na ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka a ustanovenie článku 6. ods.1 Smernice 93/13
s tým, že cieľom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby členské štáty zabezpečili, aby len tá zmluvná
podmienka, ktorá je vyhodnotená ako neprijateľná, nebola pre spotrebiteľa záväzná, ale zároveň bybola zachovaná platnosť zmluvy ako celku a jej ďalšia existencia by bola možná bez neprijateľných
zmluvných podmienok. Podľa neho zmluva by mala byť vyhodnotená ako platná zmluva a nie záver
žalobcov o jej celkovej neplatnosti. Poukázal i na to, že zo strany právnej predchodkyne žalobcov do

okamihu podania žaloby ani pri dojednávaní zmluvy, ani pri plnení a platení príslušných plnení z tejto
zmluvy neboli namietané poplatky ako neprijateľné. Nedošlo k ich strany k odmietnutiu plnenia, práve
naopak boli riadne platené a riadne plnené.
Vychádzajúc z podanej žaloby žalovaný mal zato, že ak žalobou sa domáhajú vydania plnenia
z bezdôvodného obohatenia na základe tvrdených neprijateľných podmienok, by hypoteticky mohol

žalobcom vzniknúť takýto nárok a to v ohľade vychádzajúc z obsahu žaloby by presvedčený, že na
takýto nárok by žalobcovia mohli pomýšľať iba v súvislosti so žalobnou argumentáciou neprijateľnosti
bankových poplatkov, ktoré boli dohodnuté v uzavretej zmluve o spotrebiteľskom úvere a ktoré boli
zo strany žalobcov aj zaplatené, resp. zo strany právnej predchodkyne žalobcov. Zo strany právnej
predchodkyne žalobcov nedošlo k tomu, že by namietala poplatky ako neprijateľné, nedošlo z ich
strany k odmietnutiu plnenia, práve naopak k plneniu došlo riadne a včas. Žalovaný poukázal

na rozhodovaciu prax iných súdov s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu ČR vo veci 3ÚS
725/2013 zo dňa 10.4.2014, kde bolo konštatované posudzovanie bankových poplatkov v súvislosti
so zmluvnými podmienkami, ktoré boli stranami zmlúv akceptované. Zásadne bola riešená uvedená
vec v zjednocujúcom stanovisku Najvyššieho súdu ČR vo veci Cpjn 203/2013 zo dňa 23.4.2014. Zo
strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku na vydanie

bezdôvodnéhoobohateniavtom,žeminimálnevniektorýchplneniachbolažalobapodanáažpouplynutí
premlčacích lehôt.

6. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov strán sporu,
výsluchom žalobcov v rade 1/ a v rade 3/ (tento v rade 2/ v pôvodnom označení), listinnými dokladmi :

osvedčením o dedičstve zo dňa 14.2.2013, zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 21.10.2009, výpisom z
úveru za obdobie od 21.10.2009 do 31.12.2009, od 1.1.2010 do 31.12.2010, od 1.1.2011 do 31.12.2011,
od 1.1.2012 do 3112.2012, od 1.1.2013 do 14.5.2013 a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Súd mal nesporne preukázané, že žalovaný a P. M. (právna predchodkyňa žalobcov) uzavreli dňa

21.10.2009 zmluvu o splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX, na základe ktorej menovanej bol poskytnutý
úver vo výške 6000 euro, ktorý sa zaviazala splácať v počte 55.splátok od 20.11.2009 s konečnou
splatnosťou úveru 20.5.2014. V zmluve bola uvedená priemerná hodnota RPMN, celkové náklady
spojené s poskytnutím úveru.

X. P. M. zomrela dňa XX.X.XXXX a podľa osvedčenia o dedičstve, vydaného súdom pod sp.zn.
17D/478/2012 zo dňa 14.2.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14.2.2013, medzi pasíva v dedičstve
bolazahrnutáajpohľadávkaSlovenskejsporiteľnea.s.protidedičstvuztituluzmluvyosplátkovomúvere
č.XXXXXXXXXX zo dňa 21.10.2009 v sume 2730,53 eura. Dedičmi po nebohej boli deti D. M., H. M., U.
P., H.. M.. Dedičia o dedičstve uzatvorili dohodu, pričom však z uzavretej dohody vyplynulo rozdelenie

nehnuteľností patriacich poručiteľke tak, že každý z nich nadobudol jednu tretinu vzhľadom k celku a
zostatky na účte Sporožíro senior v Slovenskej sporiteľni, na vkladnej knižke v Slovenskej sporiteľni
a pohľadávka poručiteľky proti spoločnosti Horizont Slovakia boli pohľadávky, ktoré nadobudol H. M..
Čo sa týka rozhodnutia o pohľadávke v Slovenskej sporiteľni a.s. z titulu zmluvy o splátkovom úvere
č.XXXXXXXXXX táto v dedičskom rozhodnutí uvedená nebola, teda v tom smere, že by bolo zrejmé,

kto z dedičov nadobudol túto pohľadávku žalovaného, resp. povinnosť zaplatiť túto sumu.
Dedičia po nebohej, jej deti, následne podali návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia voči
Slovenskej sporiteľni a.s., v konaní žalovanému, s tým, že žiadali, aby im bola žalovaným zaplatená
čiastka 1427,93 eura (z pôvodne podanej žaloby vo výške 1667,23 eura žalobcovia vzali návrh späť
a následne žalobca v rade 2/ vzal za seba návrh späť). Vychádzajúc z vyjadrenia žalobcu v rade 1/

žalovanásuma1427,93eurapredstavovalasumuakopreplatenýúver,pričomčiastkyzaspracovateľský
poplatok 122,78 eura, poplatok za správu úveru 5.mesiacov po 1,99 eura, celkove 29,85 eura a za
29.mesiacov po 2,90 eura, celkove 86,71 eura vzali návrh späť, teda išlo o späťvzatie v sume 239,34
eura za uvedené poplatky.
Výpismi z úveru za obdobie, ktoré bolo doložené a tak, ako je uvedené v dôkazoch, ktoré boli súdu

predložené je zrejmé, že úver splácala právna predchodkyňa žalobcov a následne po jej smrti bol úver
doplatený, avšak súdu žiadnym spôsobom nebolo preukázané, v akej výške a ktorý zo žalobcov zaplatil
sumu, ktorú žiadali, aby im žalovaný vydal titulom bezdôvodného obohatenia. Z takto podanej žaloby
hlavne potom, kedy právny zástupca žalobcov ustálil, že nejde o solidaritu na strane žalobcov tak, akoto bolo v podanej žalobe na začiatku, ale že každý zo žalobcov si uplatňuje samostatne svoj nárok, teda
nie je možné ustáliť, kto, koľko zaplatil, kedy zaplatil a v tomto smere posudzovať aj premlčacie lehoty,
pretože žalovaný vzniesol námietku premlčania. Tu súd poukazuje na tú skutočnosť, že poručiteľka P. M.

zomrela XX.X.XXXX, žaloba bola podaná na súd 22.7.2014, teda neuhradené splátky úveru je možné
konštatovať, že boli uhradené aj do jej smrti, avšak pohľadávka v tomto smere, že by na žalobcov prešla
v zmysle dedičského rozhodnutia povinnosť vo vzťahu k celej zmluve a vo vzťahu k splátkam, ktoré
uhradila právna predchodkyňa žalobcov, nevyplýva. Tak, ako už súd uviedol, v dedičskom rozhodnutí
pohľadávku žalobcu po poručiteľke výslovne nezdedil nikto.

9. Žalobcovia žiadali priznať vydanie bezdôvodného obohatenia s tým, že súd by zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXXX posúdil ako absolútne neplatný právny úkon pre porušenie
zákona, zrejme teda pre veľké množstvo neprijateľných zmluvných podmienok. Pokiaľ by žaloba
smerovala k tomu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútne neplatný právny úkon, žaloba by
musela byť postavená tak, že pri neplatnom právnom úkone si musia zmluvné strany vydať všetko to,

čo na základe zmluvy im bolo poskytnuté. Žalobcovia však takto žalobu nesmerovali a ani zrejme takýto
úmysel nemali, pretože chceli len, aby im bolo vydané bezdôvodné obohatenie vo výške, ktorú odvodili
odposkytnutéhoúveruazaplatenéúveru,tedarozdielmedziposkytnutýmúverom6000euroanásledne
celkovou výškou, ktorá vyplynula z úhrady mesačných splátok 7427,93 eura.

10. Žalobcovia v tomto smere boli na pojednávaní súdom poučení s prihliadnutím na spotrebiteľský
charakter uplatneného nároku a je vecou žalobcov, aby aspoň v nevyhnutnom rozsahu preukázali čo
zaplatili, kedy zaplatili a takto bolo možné posúdiť ich nárok z hľadiska výška, včasnosti a dôvodnosti
uplatneného nároku. Pretože neuniesli v tomto smere dôkazné bremeno a nahradiť to súd nemal žiadnu
možnosť, súd musel takúto žalobu zamietnuť.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 Civilného sporového poriadku a
žalovanému priznal náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.