Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. október 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 38P/208/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316212880
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Mattielighova

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1316212880.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletého: Y. A., N.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava,
dieťa rodičov: matka - V.. D. A., N.. XX.XX.XXXX, A. Š.P. XX, A. a otec - J.. M. A.T., N.. XX.XX.XXXX,
A. Ľ. X, B., zastúpený Q.. M.T. S., AK B. B. F. S. X, V., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého Y. A., N.. XX.XX.XXXX zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, podaným na Okresnom súde Malacky dňa 19.01.2016 sa matka maloletého Y. domáhala

zvýšenia výživného zo strany otca voči maloletému, a to zo sumy 300 € mesačne na sumu 500 €
mesačne, počnúc dňom 08.10.2015. Počas konania svoj návrh upravila a žiadala, aby bola vyživovacia
povinnosť upravená na sumu 400 mesačne.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bola vyživovacia povinnosť upravovaná rozsudkom o
rozvode manželstva rodičov zo dňa 08.10.2015, kedy rodičia navrhli schváliť rodičovskú dohodu, podľa
ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého vo výške 300 € mesačne. V tom čase mala matka

len predbežnú znalosť o nákladoch maloletého v súvislosti s návštevou materskej škôlky a s aktivitami.
Matka pritom zabezpečuje všetky potreby maloletého Y. ako je ošatenie, obuv, hygienické potreby a pod.
Maloletý prejavil záujem hrať futbal, s čím sú spojené zvýšené zvýšené výdavky, ktoré je pre matku,
vzhľadom k jej príjmu, obtiažne uhrádzať. Otec pritom nerealizuje styk s maloletým v dostatočnom
rozsahu a nezabezpečuje mu kultúrne či iné aktívne vyžitie, čím by si svoju vyživovaciu povinnosť aj
takýmto spôsobom plnil. Maloletý má záujem sa neustále učiť nové veci a vzdelávať sa, od troch rokov
číta a počíta, z ktorého dôvodu má matka záujem rozvíjať u neho vlohy a schopnosti a umiestniť ho

do programu pre nadané deti, s čím budú taktiež spojené výdavky. Z dôvodu, že celú starostlivosť o
maloletého zabezpečuje sama, nemá možnosť sa v súčasnosti venovať rozvoju v práci, ktorým by si
zabezpečila zvýšenie príjmu. Na rozvoj záujmovej činnosti maloletého vynaložila finančné prostriedky vo
výške cca 300 €, pričom celkové mesačné náklady na výživu a výchovu maloletého sa pohybujú zhruba
v rovnakej výške. Poukázala na to, že k sume výživného určenej pri rozvode manželstva dospeli rodičia
kompromisom, z ktorého dôvodu žiadala o prehodnotenie výživného tak, aby sa maloletý podieľal na
životnej úrovni svojho otca.

3. Otec maloletého s návrhom matky nesúhlasil a tento žiadal v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko od
rozhodnutia súdu nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného zo strany
otca voči maloletému. Matka podala návrh na zvýšenie výživného len niekoľko dní po právoplatnostirozsudku o rozvode manželstva, pričom svojim návrhom sa domáha prehodnotenia určenej výšky
výživného, čo je podľa zákona neprípustné. Pokiaľ ide o náklady na výživu a výchovu maloletého,
tieto boli matke z väčšej časti známe aj v čase posledného rozhodovania súdu. Výnimkou je športová

činnosť - futbal, ktorý je na strane maloletého novou aktivitou a je otázke, ako dlho sa jej bude venovať,
avšak otec pristúpil k uhrádzaniu poplatkov za túto činnosť na strane maloletého a mieni tak robiť aj
v budúcnosti. Taktiež nie je pravdou, že by sa s maloletým stretával v nedostatočnom rozsahu, je s
maloletým v pravidelnom kontakte, počas ktorého sa mu aktívne venuje a zabezpečuje mu kultúrne a
iné vyžitie. Rovnako maloletého 1x do týždňa sprevádza na futbalové tréningy a plní si svoju vyživovaciu

povinnosť aj formou vecných plnení, vrátane zakupovania ošatenia či hračiek. V prípade ochorenia
maloletého sa s matkou v starostlivosti o maloletého striedajú. Vzhľadom k matkou preukazovaným
nákladom na odôvodnené potreby a záujmy v pomere k otcom hradenému výživnému možno uviesť,
že suma, ktorou otec prispieva na výživu maloletého je schopná pokryť všetky náklady na odôvodnené
potreby maloletého, resp. len s minimálnou finančnou účasťou matky.

4. Právna zástupkyňa otca poukázala na to, že maloletý navštevoval MŠ aj v čase posledného
rozhodovania súdu, matka teda náklady s tým spojené poznala. Rovnako tak nemôže byť dôvodom
zvýšenia výživného zo strany otca presťahovanie sa matky do A., keďže tu býva už od 08/2015. Jedinou
zmenou pomerov je športová činnosť u maloletého - futbal, na ktorého finančnom zabezpečení otec
participuje. Mala za to, že ani zo zákona ani zo skutkového stavu nie je daný dôvod na zvýšenie

výživného.

5. Kolízny opatrovník poukázal na to, že pri poslednom rozhodovaní súdu sa rodičia na výške výživného
dohodli a toto výživné odzrkadľuje potreby maloletého Y.. Otec maloletého pritom prispieva na jeho
výživu i nad rámec súdom stanoveného výživného, z ktorého dôvodu doporučil súdu návrh zamietnuť.

6. Súd sa oboznámil s písomne podaným návrhom matky zo dňa 19.01.2016, potvrdením o príjme
matky maloletého, potvrdeniami o výške nákladov spojených s bývaním na strane matky maloletého,
potvrdením o poplatkoch v materskej škôlke, vyjadrením otca k návrhu matky zo dňa 16.09.2016,
potvrdením o výške a úhrade poplatkov za športovú činnosť maloletého, dohodou o vyporiadaní

bezpodielového vlastníctva manželov, rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 08.10.2015, č. k.
8P/232/2015 - 25, rodným listom maloletého a potvrdením o príjme otca maloletého. Súd ďalej vykonal
dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

7. Maloletý Y. sa narodil z manželstva, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa

08.10.2015, č. k. 8P/232/2015 - 25 rozvedené, ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému na čas po rozvode bola schválená uzatvorená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol
maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 300
€ mesačne. Styk otca s maloletým zostal neurčený.

8. Maloletý Y. navštevuje V. na Š. L. M. A., kde matka uhrádza mesačný poplatok vo výške 35 €,
ročný poplatok ZRPŠ vo výške 100 € a stravné vo výške 30 € mesačne. Okrem toho sa maloletý
zúčastňuje krúžkov výtvarnej výchovy a anglického jazyka, kde poplatok predstavoval 100 €. Zdravotný
stav maloletého je dobrý, venuje sa športovej činnosti, navštevuje H. T., kde poplatok predstavuje 35
€ mesačne. Matka zakupuje maloletému veci na ošatenie a obuv a uhrádza náklady na všetky jeho

ostatné potreby.

9. Matka maloletého od poslednej úpravy výživného nezmenila svoj osobný stav, je rozvedená a
nepribudli jej ďalšie vyživovacie povinnosti. Naďalej je zamestnaná v B. W. ako exekučný referent s tým,
že jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 550 €, na maloletého poberá rodinné

prídavky,inépríjmynemá.SpolusmaloletýmobývabytnaŠ.L.M.A.,ktorýjevjejosobnomvlastníctves
tým, že je zaťažený hypotekárnym úverom, ktorý pri vyporiadaný BSM prevzal na seba otec maloletého.
Náklady spojené s bývaním predstavujú čiastku cca cca 194 € mesačne. Býva sama s nikým nevedie
spoločnú domácnosť.

10. Otec maloletého od poslednej úpravy výživného nezmenil svoj osobný stav, je rozvedený a nepribudli
mu ďalšie vyživovacie povinnosti. Naďalej je zamestnaný v E. B., B..T..Y.. ako consulting director s
priemerným mesačný netto príjmom cca 2 600 €, iné príjmy nemá. Býva v rodinnom dome v B., ktorý jepo vyporiadaní BSM v jeho vlastníctve. Spláca úvery poskytnuté vo výškach 92 000 € + 35 000 € + 100
000 €, kde celkové mesačné splátky predstavujú čiastku 1 205 €.

11. Podľa § 26 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a
povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

12. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

15. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnuté vynaložiť.

17. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo
schváli ich dohodu o výške výživného.

18. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac
dopredu.

20. Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

21. Podľa § 221 písm. a) Civilného sporového poriadku písomné vyhotovenie rozsudku nemusí
obsahovať odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo

ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania.

22. Súd mal z obsahu spisového materiálu a po vykonanom dokazovaní za preukázané, že návrh
matky na zvýšenie výživného zo strany otca voči maloletému bol v plnom rozsahu nedôvodný, nakoľko
od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nedošlo na strane maloletého Y. ku kvalifikovanej zmene

pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie vyživovacej povinnosti. Rozhodnutie o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 Zákona o rodine sa pritom rozumie
výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.
K zmene pomerov môže prísť tak na strane oprávneného dieťaťa, a to jednak v dôsledku jeho fyzickéhodospievania, zvýšenia nákladov v súvislosti s návštevou predškolského zariadenia či školy, zmene
zdravotného stavu a pod., ale aj na strane povinného rodiča, v dôsledku zvýšenia či zníženia zárobku,
ktoré ovplyvňuje jeho celkovú situáciu, a to nielen na krátky čas a pod. Pri zmene rozhodnutí o výživnom

je vždy povinnosťou súdu skúmať zmenu pomerov, ktorá nastala medzi účastníkmi od rozhodnutia,
ktorého zmena sa navrhuje. V žiadnom prípade súdu neprislúcha hodnotiť, či pôvodne určené výživné
bolo neprimerané, nakoľko by v takomto prípade dochádzalo k neprípustnej reparácii pôvodného, už
právoplatného rozhodnutia. Uvedeného sa pritom matka maloletého domáhala, čo je zrejmé aj z jej
návrhu, kde žiadala o prehodnotenie určeného výživného a zároveň žiadala, aby bola vyživovacia

povinnosť otca voči maloletému zvýšená počnúc dňom 08.10.2015, t. j. odo dňa vyhlásenia rozsudku,
ktorým súd manželstvo rodičov maloletého rozviedol a schválil dohodu rodičov ohľadom úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode. Výživné určené v rámci úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode sa určuje počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku
do budúcnosti, neurčuje sa spätne. Napriek tomu matka žiadala, aby v tomto konaní súd priznal zvýšené
výživné počnúc dňom vyhlásenia pôvodného rozhodnutia, ktoré žiadala zmeniť, teda od času, kedy

tento rozsudok ešte nenadobudol ani právoplatnosť, keďže táto nastala až dňom 07.12.2015. Takéto
rozhodnutie súdu by však nemalo žiadnu oporu v zákonnej úprave a bolo by z hľadiska právnej istoty
neudržateľné.

23. Pokiaľ ide o samotné zdôvodnenie návrhu súd konštatuje, že matka nepreukázala na strane

maloletého Y. takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného zo strany otca. Samotná
matka uviedla, že jej celkové náklady na odôvodnené potreby a záujmy maloletého predstavujú sumu
cca 300 € mesačne, pričom nad rámec stanoveného výživného sa otec podieľa na nákladoch spojených
so športovou činnosťou maloletého a s maloletým je v kontakte. Z uvedeného je zrejmé, že matka
si svoju vyživovaciu povinnosť plní v prevažnej miere osobnou starostlivosťou o maloletého, ktorá

je v zmysle zákona spôsobilým ekvivalentom k plneniu si vyživovacej povinnosti vo forme platenia
výživného. Takéto rozvrhnutie plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany rodičov maloletého Y. je
spravodlivé a rovnomerné, keďže odzrkadľuje výraznú disproporciu v príjmoch rodičov, ktorá sa v
zmysle zákona musí premietnuť do výšky výživného zo strany povinného rodiča. Výživné, ktoré je otec
povinný hradiť k rukám matky, plnenia poskytované nad rámec súdom stanoveného výživného a osobná

starostlivosť o maloletého zo strany matky za súčasného stavu zabezpečujú maloletému uspokojovanie
jeho odôvodnených potrieb a záujmov v dostatočnom a riadnom rozsahu, s čím sa napokon stotožnila
i matka maloletého Y..

24. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového
poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon
neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, nakoľko sa
účastníci konania tohto práva vzdali do zápisnice súdu, čo
potvrdili svojimi podpismi.

V Bratislave, dňa 12. októbra 2016