Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. október 2016

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 4C/89/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613201862
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Calko

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2016:8613201862.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, sudca JUDr. Michal CALKO, v právnej veci žalobcu CD Consulting s. r. o., IČO: 264

29 705, Politických väzňov 1272/21, Nové Mesto, 110 00 Praha 1, Česká republika (pôvodná adresa:
Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika), právne zastúpený:
Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, Grősslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej Z. A., nar.
XX.X.XXXX, bytom XXX XX C. XX, o zaplatenie 466,00 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Sporovým stranám náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1) Žalobkyňa (ďalej len žalobca) upravenou žalobou - návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4

ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu domáhal sa, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie: a)
zmenkovej sumy vo výške 466,00 Eur, b) zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 466,00 Eur od
25.3.2010 do zaplatenia, c) 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy: zo sumy 466,00 Eur od 8.6.2010
do zaplatenia, d) zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,55 Eur, e) náhradu trov
konania v časti trov právneho zastúpenia a v časti zaplateného súdneho poplatku.

2) Žalobu ďalej odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavila žalovaná dňa 30.7.2009 na zmenkovú sumu 466,00 Eur, pričom sa zaviazal aj k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 25.3.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa
30.7.2009 (dátum vystavenia) na sumu 466,00 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 %
denným úrokom od 25.3.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.

Indosantpredložilzmenkukzaplateniu,pričomvystaviteľdoposiaľzaplatil0,00eur,pričomnazmenkovú
sumu uhradil 0,00 eur a na úroky uhradil 0,00 eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez
protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Žalobca žiadal, aby súd
podľa čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 vydal rozsudok, ktorým uloží
žalovanej do 3 dní uhradiť žalovanú zmenkovú istinu s príslušenstvom. Nežiadal nariadiť pojednávanie
a k žalobe pripojil listinné dôkazy,
-2- 4C/89/2013

a to výpis z obchodného registra a originál zmenky vystavenej žalovanou zo dňa 30.7.2009 na
zmenkovú sumu 466,00 Eur. Žalobe navrhol vyhovieť, uplatnil trovy konania.3) Súd mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre použitie spomínaného nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

4) Podľa čl. 2 ods. 1 citovaného nariadenia, sa totiž toto nariadenie uplatňuje v občianskych a
obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých
hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo
tribunálu nepresahuje 2.000 Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä

na daňové, colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone
štátnej moci.

5) Podľa čl. 3 ods. 1 citovaného nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor,
v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom
štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

6) Podľa čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o
to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že
vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie

konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

7) Podľa čl. 5 ods. 2 citovaného nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené

v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov
spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty
sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

8) Podľa čl. 5 ods. 3 citovaného nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na

uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď,
pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo
tribunálu alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

9) Podľa čl. 5 ods. 4 citovaného nariadenia, do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál

odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.

10) Podľa čl. 7 ods. 1 citovaného nariadenia, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo
navrhovateľa v lehotách ustanovených v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti

týkajúce sa pohľadávky; b) vykoná dôkazy v súlade s čl. 9 alebo c) predvolá strany na pojednávanie,
ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

11) Podľa čl. 7 ods. 2 citovaného nariadenia, súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od
uskutočnenia ústneho pojednávania alebo po doručení všetkých potrebných informácií na vydanie

rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s čl. 13.

12) Podľa čl. 7 ods. 3 citovaného nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď´ dotknutej
strany v lehote ustanovenej v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok o
-3- 4C/89/2013

pohľadávke alebo proti pohľadávke.

13) V predmetnej žalovanej veci súd v súlade s článkom 5 odsek 2 nariadenia č. 861/2007, vyplnil časť
I. vzorového tlačiva C a zaslal ho žalovanému spolu s kópiou tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky.

Žalovanému bolo tlačivo spolu s prílohami doručené 18.10.2013. Žalovaná sa k doručenému návrhu na
tlačive nevyjadrila.14) Na rozhodnutie o podanej žalobe súd nariadil pojednávanie, napriek tomu, že to nenavrhla žiadna
zo sporových strán, keďže mal za to, že to je v tejto veci potrebné, ako vyplýva z článku 5 odsek 1
nariadenia 861/2007.

15) Podľa § 180 Civilného sporového poriadku boli splnené podmienky aby súd konal v neprítomnosti
sporých strán.

16) Zástupca žalobca sa na pojednávanie napriek riadnemu a včas doručenému predvolaniu

(22.6. 2016) nedostavil a svoju neúčasť elektronicky ospravedlnil, nemal námietky voči otvoreniu
pojednávania, nežiadal aby súd toto odročil z dôvodu jeho neprítomnosti. Žalobca zároveň vytkol súdu
údajne nesprávny procesný postup, keď vo veci bolo nariadené pojednávanie. Je však
výlučne na súde, aby posúdil potrebu nariadenia pojednávania, a to súd považoval za potrebné v
súvislosti s posudzovaním vyplňovacieho práva na zmenku, ako neprijateľnej zmluvnej podmienky
v spotrebiteľskom právnom vzťahu, ktorý nepochybne vznikol medzi pôvodným veriteľom obchodnou

spoločnosťou POHOTOVOSŤ,s.r.o. ažalovanoustranou atiežvsúvislostisposudzovaním charakteru
príslušného spotrebiteľského úveru. Žalovaná strana bola prítomná na pojednávaní, nepripojila sa
k žalobe, vo veci ide o spotrebiteľský vzťah, nevie čo je zmenka ani čo podpísala. Zmluvu o úvere aj
zmenku v predloženom formulári podpísala.

17) Súd vo veci prihliadol na obsah spisu, listinné dôkazy a zistil tento stav veci:

18) Dňa 30.7.2009 bola uzavretá písomná úverová zmluva č. 804000037, ktorou veriteľ -
POHOTOVOSŤ, s.r.o. poskytol úver vo výške 350,00 Eur žalovanej ako fyzickej osobe. Žalovaná sa
zaviazala úver splatiť vo výške 672,00 Eur v 12 mesačných splátkach po 56,00 Eur počnúc dňom

20.8.2009. V zmluve nie je uvedený úrok, je uvedený len poplatok vo výške 322,00 Eur, ktorý nie je
konkretizovaný a v zmluve nie je uvedená ani RPMN, ani priemerná hodnota RPMN. V zmluve je ďalej
uvedené, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania, povolania, podnikania, iný účel,
avšak ani z položiek nie je zapísaná - vyznačená.

19) Žalovaná dňa 30.7.2009 vystavila vlastnú zmenku (číslo zmluvy: 804000037), obsahom ktorej je
jej záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu 466,00 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 25.3.
2010. Predmetná zmenka bola žalovaným vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez
protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené

sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o. indosovala zmenku na rad žalobcu. Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou
vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, jeho podpis. Zmenková suma
vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným
strojovým písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.

20) Súdu je z jeho činnosti známe, že k vyplneniu zmenky došlo na základe Všeobecne úverových
podmienok pôvodného veriteľa, ktoré obsahujú dohodu o vyplnení zmenky. V nich sa uvádza
nasledovné: „na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z
úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystaviteľ vystavil dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené

zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek
zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok
-4- 4C/89/2013

vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na

prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane dlh splatný
okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo
neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo
sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak,

že ním bude deň, keď v zmysle bodu 4 týchto podmienok sa stal splatný celý dlh.“21) Predmetom konania je spor zo zmenky. Súd preto predovšetkým skúmal, či zmenka spĺňa náležitosti
v zmysle zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch (ďalej len „ZŠZ“) a dospel k záveru, že zmenka
spĺňa formálne náležitosti § 75 citovaného zákona.

22) Podľa § 75 cit. zákona, vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je
táto listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

23) Označenie zmenka je pojaté do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná; nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený
údaj zročnosti ako aj údaj miesta, kde sa má platiť, tiež meno toho na rad koho sa má platiť,
obsahuje dátum a miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva,
že žalobca nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka

vystavená.

24) Súd preskúmal predloženú zmenku a zistil, že spĺňa formálne náležitosti platnej zmenky, no
aj napriek tejto skutočnosti podrobil súd súdnej kontrole aj dohodu o vyplňovacom práve zmenky
vyplývajúcej zo Všeobecných úverových podmienok remitenta. Ako už bolo konštatované, pri uzatváraní

príslušnej úverovej zmluvy a v súvislosti s ňou aj vystavenie zmenky ide o spotrebiteľský právny vzťah,
a preto je potrebné aplikovať aj normy na ochranu práv spotrebiteľov, ako slabšej strany.

25)V predmetnom právnom vzťahu žalovaná strana vystupuje ako občan spotrebiteľ.

26) Právny vzťah súd posudzuje:

27) Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

28) Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

29) Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

30) Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

-5- 4C/89/2013
činnosti.

31) Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

32) Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.33) Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

34) Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

35) Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

36) Úverovú zmluvu, na zabezpečenie ktorej bola vystavená predmetná zmenka je potrebné posúdiť
podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v
danom prípade od 1.8.2008 do 30.11.2009).

37) Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

38) Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 citovaného
zákona a medzi nimi pod písm. g/ je konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, pod písm. h/ ročná

úroková sadzba; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
obsahovaťpodmienkyzmenyvariabilnejročnej úrokovej sadzby,ako ajindexaleboreferenčnúsadzbu,
ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu a pod písm. j/ ročná percentuálna miera
nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

39) Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b)dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a
l/, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

40) Súd zastáva názor, že spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky. Stále je totiž potrebné aplikovať čl. 6

ods.1 smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami
( podľa ktorého článok 6 ods.1. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok).

-6- 4C/89/2013

Vychádzajúc z tohto princípu preto pri kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami žalovanej
strany musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa, ktorá vystupuje v pozícií slabšej strany.

41) Dohodu o vyplňovanom práve zmenky súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s
poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (podľa ktorého - spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky

sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané).

42) Podľa § 25 ods. 1,2,5 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len z.č. 129/2010 Z.z.), právne
vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa

doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12,
14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú
apodľaktorejsaponadobudnutíúčinnostitohtozákonaposkytujealebomôžeposkytovaťspotrebiteľskýúver. Na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31.
decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.

43) Podľa čl. XII. Z.č. 129/2010 Z.z, čl. I ustanovenie § 17 ods. 3 (v súvislosti s poskytovaním
spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom),
nadobúda účinnosť 1. januára 2011.

44) Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž nemá obligatórne náležitosti, ktoré sú uvedené v §

4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/ zákona č. 258/2001 Z. z., čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, a teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka však túto skutočnosť
nezohľadňuje a dokonca umožňuje aj vymáhať zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je ročne 91,25
%. Nepochybne takýto zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho
neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom v nadväznosti na § 3 ods. 1

Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bez právneho dôvodu zasahovať do práva a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s
dobrými mravmi). Počas konania žalobca podaním označeným ako čiastočné späťvzatie žalobného
návrhu zobral žalobný návrh čiastočné späť v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne
v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového

úroku vo výške 0,25 % denne, čím žalobca uplatnil v konaní iba zmenkový úrok vo výške 0,06 %
denne čo súd procesným uznesením pripustil. Dohoda o vyplňovanom práve zmenky bola uvedená
vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda formulári, ktorý spracoval právny predchodca
žalobcu a žalovaný nemal možnosť ich ovplyvniť. Nepochybne teda táto podmienka nebola individuálne
dojednaná a nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach sporových strán v

neprospechspotrebiteľapráveprenezohľadnenieprávspotrebiteľaaumožnenievymáhaťplnenia,ktoré
sú v rozpore so zákonom (či už pre spomínanú neplatnosť dohody o zmenkovom úroku, počas konania
späťvzatie v časti, alebo pre dôsledok chýbajúcich obligatórnych náležitostí zmluvy). Uvedená zmluvná
podmienkajetedaneplatnáspoukazomna§53ods.5Občianskehozákonníka.Akjeneplatnádohodao
vypĺňacom práve blankozmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Tento záver možno prijať aj vzhľadom

na právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR 4Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008. Najvyšší
súd v danom prípade mal za to, že z neplatnej úverovej zmluvy nemohlo žalobcovi vzniknúť právo
na vyplnenie blankozmenky a neplatnosť úverovej zmluvy vyvodil z nerovnosti podmienok účastníkov
zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho
-7- 4C/89/2013

považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku.

45) V súvislosti s rozhodnutím v tejto veci je možné poukázať aj na rozhodnutie ESD sp. zn. C 419/2011
zo dňa 14.3.2013 (Česká sporiteľňa proti Geraldovi Feichterovi). V tomto konaní napriek tomu, že taktiež

boli uplatnené práva zo zmenky súd skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Dôležitý je aj list
Európskej komisie z 25.4.2013 pod č. 2012/4165 adresovaný Slovenskej republike s upozornením na
nedodržiavanie spotrebiteľského práva EÚ a výslovne v liste sa spomína v tejto súvislosti obchodná
spoločnosť Pohotovosť. Poukazuje sa na jej praktiky, ktorými sa vymáhajú nezákonné pohľadávky
založené na nekalých podmienkach a konkrétne sú spomenuté aj blankozmenky.

46) Dohodu o vyplňacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať za
neplatnú aj pre obchádzanie zákona (§ 39 OZ). O obchádzanie zákona ide, ak právny úkon síce
neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný
nebol. V danom prípade vystavením zmenky sa právny predchodca žalobcu snažil vyhnúť

posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch dôsledkom čoho
je, že žalovaný by veriteľovi mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu (§
3 ods. 1 OZ) a keďže žalobca si uplatnil právo výslovne zo zmenky a tú súd považoval za neplatnú,
jeho žalobu zamietol.

47) Ako ďalší dôvod zamietnutia žaloby súd uvádza, že k vystaveniu zmenky došlo navyše aj v rozpore
so zákonom, konkrétne § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. Podľa citovaného ustanovenia v súvislosti
s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou alebo šekom.Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných

nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplatenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práva zo zmenky.

48) Vyššie citované ustanovenie platí od 1.1.2008, teda platilo aj v čase vystavenia tejto zmenky.
Podľa neho pri zabezpečovacej zmenke (čo je aj tento prípad) zmenková suma v čase vyplnenia
zmenky nesmie presiahnuť aktuálnu výšku nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo
výške maximálne 30% istiny poskytnutého úveru.

49) V danom prípade žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 466,00 Eur, z čoho 30 % je 139,80 eur.

Zmenka by mohla byť vystavená len na sumu 139,80 eur, vystavená však bola na 466,00 eur. Zmenka je
preto v rozpore so zákonom, a preto s poukazom na § 39 OZ je absolútne neplatným právnym úkonom.

50) Súd prvej inštancie doplňuje, že v zmysle článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 z 11.7.2007 môže vytýčiť pojednávanie aj v prípade, ak o to žiadny účastník nepožiada,

ak to považuje za vhodné. Je to právo súdu postupovať tak v zmysle citovaného nariadenia a žiaden z
účastníkov nemôže toto právo súdu obmedziť tým, že nežiada pojednávanie vytýčiť. V zmysle článku
9 ods. 1 predmetného nariadenia, súd určí spôsob a rozsah vykonávania dôkazov potrebných na
rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť dôkazov, je len na ňom, aký spôsob,
rozsah a postup pri dokazovaní zvolí. Podľa článku 9 ods. 2 uvedeného nariadenia súd alebo tribunál si

môže vyžiadať znalecký posudok alebo ústne svedecké výpovede, iba ak je to nevyhnutné na vydanie
rozsudku.Súdpotrebovalobjasniťspotrebiteľskývzťah,ktorýsúvisísnárokomžalobcu,zatýmtoúčelom
pojednávanie nariadil, žalobcu s tým oboznámil a umožnil
-8- 4C/89/2013

žalobcovi aj žalovanej strane vyjadriť sa k všetkému, čo súd považoval za potrebné oboznámiť a vykonať
v rámci dokazovania. Umožňovalo mu to jednak nariadenie č. 861/2007 ako aj ustanovenia § 185 a
násl. Civilného sporového poriadku. Okrem toho ďalej poukazuje, že v zmysle § 187 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a
čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov, ods. 2 dôkazným prostriedkom je najmä

výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd, teda súd doplnil dôkaz o všeobecne známu
skutočnosť - listinu zmluvu o úvere od ktorej sa odvíja predmet sporu, iné dôkazy bez návrhu nevykonal,
nakoľko jej vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom uvedený dôkaz súd využil ako
najjednoduchší a najmenej zaťažujúci spôsob vykonávania dôkazu. V tejto prejednávanej veci bol takýto

postup súdu nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci. V tomto prípade je potrebné upozorniť žalobcu, že
Civilný sporový poriadok je subsidiárne použiteľný pre nariadenie 861/2007. Preto je postup súdu v
zmysle vyššie uvedeného oprávnený.

51) O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku podľa ktorého

- súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol neúspešný
a úspešná žalovaná náhradu trov konania nežiadala, vo veci nevykonávala úkony, preto vyslovil, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo

dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Svidník,
Sovietskych hrdinov 200/35, 089 01 Svidník na Krajský súd Prešov a to
písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné

odvolanie, ak to zákon nevylučuje.Podľa § 356 Civilného sporového poriadku, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku: a)vydanému na
základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že

neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, b)pre zmeškania okrem prípadov odvolania
podaného z dôvodu, že neboli slnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

Podľa § 358 Civilného sporového poriadku odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 360 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou
podľa § 359 nerozlučné spoločenstvom podľa § 77.

Podľa § 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dni od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeru, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

-9- 4C/89/2013

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a)
neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo, h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na
ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných
podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo, d)ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.

Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.Podľa § 226 Civilného sporového poriadku právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá
spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

Podľa § 232 ods. 1 Civilného sporového poriadku vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia
ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti
zákonnými prostriedkami.