Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. október 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3Er/240/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415203359
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kubinský
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8415203359.2

Rozhodnutie

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Andrejom Kubinským v exekučnej veci oprávneného PRO
CIVITAS, s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou
Kubrikovou, PhD., advokátkou, AK so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A proti povinnému Z. B., T..
XX.X.XXXX, H. K. XX, I. G. pre vymoženie istiny 1.370,26 eur s prísl. a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Zastavuje exekučné konanie vedené u súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu, so sídlom

exekútorského úradu vo Svidníku, Stropkovská 633/3, vedené pod jeho sp. zn.: J. XXXX/XXXX.

II. Povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznáva.

III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Brožinovi, so sídlom exekútorského úradu vo Svidníku,
Stropkovská 633/3 náhradu trov exekúcie nepriznáva.

IV. Súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Brožinovi, so sídlom exekútorského úradu vo Svidníku,
Stropkovská 633/3 náhradu trov exekučného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením tunajšieho súdu č. k. : XEr XXX/XXXX - XX F. XX. X. XXXX v spojení s uznesením
Krajského súdu v Prešove č. k. : XXCoE XX/XXXX - XX F. XX. XX. XXXX sa zamietla žiadosť exekútora

uvedeného vo výroku tohto uznesenia o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo X. X. XXXX. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť XX. X. XXXX. Súdny exekútor si vo svojom písomnom vyjadrení z
XX.X.XXXX uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie resp. trov exekučného konania podľa § 203 ods. 1
Exekučného poriadku (minimálnu odmenu exekútora vo výške 33,19 eur podľa § 5 vyhl. č. 288/1995 Z.z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, náhradu hotových výdavkov (poštovné a spotrebovaný
kancelársky materiál - spisový obal) podľa § 22 vyššie uvedenej vyhl. vo výške 3,80 eur a 20% DPH z

tejto odmeny a náhrady podľa § 196, poslednej vety EP vo výške 7,40 eur.)

2. Podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku (zákon č. 235/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov - ďalej
len "EP") ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť (o udelenie poverenia - pozn. súdu) zamietla, právoplatné,
súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

3. Vzhľadom na to, že uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nadobudlo právoplatnosť,
rozhodol súd (výrokom I.) podľa § 44 ods. 4 EP, že zastavuje exekučné konanie.

4. Exekúcia sa v zmysle § 36 ods. 2, poslednej vety Exekučného poriadku začína až udelením poverenia
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, a preto o trovách exekúcie - súdneho exekútora (a o
rozhodovaní o týchto trovách exekúcie) možno hovoriť až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie,

kedy začne exekúcia. Nemožno však hovoriť ani o trovách exekučného konania súdneho exekútora.
Do vydania poverenia možno hovoriť iba o trovách exekučného konania jednotlivých účastníkovexekučného konania (exekučné konanie sa podľa § 36 ods. 2, prvej vety EP začína už podaním
návrhu na vykonanie exekúcie u vybraného exekútora.) Do času vydania poverenia sú však účastníkmi
exekučného konania iba oprávnený a povinný, a nie aj súdny exekútor, pretože podľa § 37 ods. 1,

poslednej vety EP exekútor je účastníkom konania, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, teda exekútor
sa stáva účastníkom exekučného konania až potom ako začala exekúcia (až po vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie.) Ani subsidiárna aplikácia (podľa § 9a ods. 1 EP) ustanovení Civilného sporového
poriadku o stranách a ostatných subjektoch konania tu nedokáže zo súdneho exekútora urobiť účastníka
exekučného konania, ktorý by tým mal právo na náhradu trov exekučného konania (nič na to nemení

ani ustanovenie § 47 ods. 3 EP, ktoré rieši špecifickú situáciu, za ktorej exekútorovi (podľa názoru súdu
však nie ako účastníkovi exekučného konania) vzniká osobitný nárok na náhradu trov konania, pretože
účinnosť tohto osobitného ustanovenia nemožno analogicky rozširovať na všetky prípady skončenia
exekučného konania pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie (ako je napríklad aj tento prípad),
ale len na situáciu výslovne uvedenú v ustanovení § 47 ods. 3 EP, teda ak povinný uhradí pohľadávku
po začatí exekučného konania skôr ako mu uplynie lehota na podanie námietok. Evidentne sa tam

rieši problém exekútorovho nároku na náhradu trov konania, keď k úhrade vymáhanej pohľadávky
došlo bez akejkoľvek súčinnosti exekútora, priamou platbou povinného oprávnenému, čo však nemožno
porovnávať s týmto prípadom.) Keďže si však exekútor výslovne uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie
resp. aj trov exekučného konania podľa § 203 ods. 1 EP (vyššie uvedenú minimálnu odmenu a náhradu
hotových výdavkov (spolu s DPH)), súd musel o tomto návrhu rozhodnúť. Odmena exekútora a náhrada

hotových výdavkov exekútora sú podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie. Na základe vyššie uvedených
dôvodov a v zmysle vyššie uvádzaných právnych ustanovení súd zamietol návrh exekútora na priznanie
náhrady trov exekúcie resp. náhrady trov exekučného konania. Navyše ustanovenie § 203 ods. 1 EP, z
ktorého exekútor odvodzuje svoj nárok na náhradu trov exekúcie sa týka situácie, kedy bola zastavená
exekúcia, a nie exekučné konanie. Tiež nie je správne domáhať sa náhrady trov exekučného konania v

zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 EP, nakoľko toto pojednáva výlučne o trovách exekúcie, a nie o trovách
exekučného konania. Navyše § 44 ods. 4 EP (na rozdiel napríklad od ustanovenia § 200 ods. 5 EP
nehovorí nič o povinnosti súdu rozhodovať o trovách exekúcie.)

5. Ustanovenie § 44 ods. 4 EP síce tiež nehovorí, že by mal súd pri zastavení exekučného konania

podľa § 44 ods. 4 EP rozhodovať aj o trovách exekučného konania účastníkov exekučného konania
(ako bolo už uvedené vyššie - oprávneného a povinného, nie aj exekútora), napriek tomu, je však súd
toho názoru, že o trovách exekučného konania účastníkov exekučného konania treba aj v tomto prípade
rozhodnúť, nakoľko pri rozhodovaní o trovách exekučného konania účastníkov exekučného konania (v
etape do vydania poverenia), musí súd (v zmysle § 9a ods. 1 EP) subsidiárne aplikovať ustanovenia §

256Civilnéhosporovéhoporiadku(onáhradetrovkonaniaúčastníkovkonania(strán.))Pokiaľideotrovy
účastníkov exekučného konania (oprávneného a povinného) súd teda vychádzajúc z ustanovenia § 256
ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhodol, že povinnému (voči oprávnenému ako účastníkovi, ktorý
procesne zavinil zastavenie konania z dôvodov uvedených v uznesení o zmietnutí žiadosti o udelenie
poverenia) náhradu trov exekučného konania nepriznáva, pretože po preskúmaní spisového materiálu

ex offo (v zmysle § 262 ods. 1 CSP) nezistil, že by mu nejaké trov exekučného konania vznikli.

Poučenie:

Proti výroku I. a III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 44 ods. 4 EP a § 355 ods. 2 CSP.)
Proti výroku II. a IV. tohto uznesenia je odvolanie prípustné (§ 357 písm. m) Civilného sporového
poriadku.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.)