Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 13C/367/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815218508
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Hašková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815218508.4

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v právnej veci žalobcu: UNIQA pojišťovna, a.s., IČO: 492 40 480, so sídlom
Evropská 136/810, 160 12 Praha 6, Česká republika, proti žalovanému: U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D., t. č. bytom Z. XXX, XXX XX P. - X., I. republika, o zaplatenie XXX.XXX,- Kč s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y h l a s u j e, že nemá právomoc vo veci konať a konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

III.Súd zrušuje platobnýrozkazOkresnéhosúduPrievidzač.k.13C/367/2015-59zodňa24.02.2016.

IV. Žalobcovi vracia súdny poplatok v sume 251,- eura prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.11.2015 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy
113.505,- Kč s príslušenstvom.

2. Z obsahu podanej žaloby a jej príloh mal súd za preukázané, že žalobca na základe dopravnej nehody
a z nej vyplývajúcej poistnej zmluvy vyplatil poistníkovi poškodeného vozidla ako poškodenému poistné

plnenie v celkovej výške 113.505,- Kč ako náhradu škody na poškodenom vozidle. Nakoľko poistené
vozidlo, ktorým bola dopravná nehoda spôsobená viedol žalovaný a dopravnú nehodu spôsobil pod
vplyvom alkoholu, má žalobca v súlade s § 10 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. e) zákona Českej republiky
č. 168/1999 Sb., o pojištění odpovědnosti z provozu vozidla v platnom znení voči žalovanému ako
poistenému právo na náhradu toho, čo za neho plnil. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že vzťah
medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským.

3.Ožalobežalobcurozhodolsúdplatobnýmrozkazomč.k.13C/367/2015-59zodňa24.02.2016,ktorým
žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd pri doručovaní uvedeného platobného rozkazu zistil, že žalovaný
sa už 20 rokov zdržiava v Českej republike. Vzhľadom k tomu, že platobný rozkaz č. k. 13C/367/2015-59
bol vydaný dňa 24.02.2016, teda v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej len „OSP“), súd nemohol doručovať platobný rozkaz žalovanému na adresu do cudziny a preto

v súlade s § 172 ods. 2 OSP, podľa ktorého platobný rozkaz nemožno vydať, ak nie je známy pobyt
odporcu alebo ak by sa mal platobný rozkaz doručiť odporcovi do cudziny, rozhodol tak, že platobný
rozkaz Okresného súdu Prievidza č. k. 13C/367/2015-59 zo dňa 24.02.2016 zrušil v celom rozsahu.

4. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje
inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať

a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).5. Podľa § 161 ods. CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

6. V prípade, že v konaní vystupuje strana sporu, ktorá má sídlo resp. bydlisko mimo územia Slovenskej
republiky, ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom musí
byť ako základná podmienka splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môže
byť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi
Európskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie

môže byť založená zákonom v prípade neexistencie uvedených noriem.

7. Súd preto skúmal, či v predmetnej veci je daná právomoc súdu na konanie.

8. Právnu úpravu právnych vzťahov s cudzím prvkom obsahuje zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o MPS“), ktorý v §

37 a nasledujúcich upravuje právomoc slovenských justičných orgánov. Ustanovenie § 37 citovaného
zákona stanovuje, že ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba,
proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o
majetkové práva, ak tu má majetok. V konaní je zrejmé, že žalovaným je fyzická osoba s bydliskom
mimo územia Slovenskej republiky. Preto na uvedenom ustanovení § 37 zákona o MPS nemožno založiť

právomoc slovenského súdu na konanie.

9. Ustanovenia § 37a až 37c zákona o MPS upravujú právomoc slovenských súdov vo veciach
pracovných, poistných, spotrebiteľských resp. iných zmlúv ako aj vo veciach náhrady škody a právomoc
pri vzájomne súvisiacich právach a vzájomných nárokoch. Pričom z ustanovenia § 37a písm. c) zákona o

MPS vyplýva, že vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv je daná právomoc slovenského súdu,
ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky. Nasledujúce
ustanovenia § 37d až 47 upravujú výlučnú právomoc, voľbu právomoci a právomoc v rodinných veciach,
vo veciach spôsobilosti na právne úkony, poručníctva a opatrovníctva, právomoc vo veciach vyhlásenia
za mŕtveho a v dedičských veciach a pri umorení listín a napokon vyňatie z právomoci slovenských

súdov.Súdkonštatuje,žeožiadenzuvedenýchprípadovsavtomtokonanínejedná,pretonauvedených
ustanoveniach zákona o MPS upravujúcich právomoc, nemožno právomoc slovenského súdu založiť.

10. Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či právomoc možno založiť na ustanoveniach nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone

rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“), ktoré stanovuje podmienky
právomoci súdu členského štátu na konanie o určitej veci.

11. Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom
na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského

štátu. Ide o základnú zásadu právomoci súdu členského štátu na konanie, podľa ktorej sa žaloba proti
žalovanému podáva zásadne na súde toho štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko (sídlo) bez ohľadu
na jeho štátne občianstvo. Nariadenie teda vychádza zo zásady, že pre určenie právomoci súdu je
rozhodujúce kritérium bydliska (respektíve sídla) žalovaného, pričom podľa článku 5 odsek 1 nariadenia,
osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na

základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

12. Oddiely 2 až 7 kapitoly II nariadenia, určujú právomoc súdu napr. vo veciach určenia výživného,
náhradyškody,poistných,spotrebiteľskýchapracovnýchzmlúv,výlučnúprávomocainésituácie,pričom
z článku 18 ods. 2 nariadenia vyplýva, že spotrebiteľa možno žalovať len na súdoch členského štátu,

v ktorom má spotrebiteľ bydlisko, preto ani podľa predmetného nariadenia nie je na konanie daná
právomoc slovenského súdu, pretože je zrejmé, že žalovaný má bydlisko na území Českej republiky,
teda v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach je daná právomoc
súdu Českej republiky.

13. Podľa článku 18 ods. 1 nariadenia, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na
súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého
účastníka - na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa.14. Podľa článku 18 ods. 2 nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch
členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

15. Podľa článku 26 ods. 1 nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto
nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa
neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd
výlučnú právomoc podľa článku 24.

16. Podľa článku 26 ods. 2 nariadenia, vo veciach uvedených v odsekoch 3, 4 alebo 5, v ktorých je
žalovanýpoistník,poistený,oprávnenýzpoistenia,poškodený,spotrebiteľalebozamestnanec,súdpred
založením si právomoci podľa odseku 1 zabezpečí, aby bol žalovaný poučený o svojom práve namietať
absenciu právomoci súdu a o dôsledkoch jeho účasti alebo neúčasti na konaní.

17. Podľa článku 28 nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na
súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc,
pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

18. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že na konanie vo veci nie je daná právomoc súdov Slovenskej

republiky, keď žalovaným je osoba s bydliskom na území Českej republiky. Bydliskom sa pritom
nerozumiemiestotrvaléhopobytu(vtomtoprípadeD.,F.republika),alemiesto,ktoréjecentromzáujmov
strany sporu. Ide pritom napr. o spoločenské, rodinné, pracovné či kultúrne väzby tej ktorej strany
sporu, ktoré sa viažu k miestu (bydlisku). Tiež musí ísť o záujmy trvalejšieho alebo dlhodobejšieho
charakteru. Pod bydliskom žalovaného teda v zmysle ustanovení nariadení treba rozumieť miesto, kde

sa fyzická osoba zdržiava s úmyslom zotrvať na danom mieste dlhodobo. Súd vo veci zistil, že žalovaný
sa na adrese trvalého pobytu na území Slovenskej republiky G. XXX, D. nezdržiava dlhodobo. Podľa
vyjadrenia matky žalovaného, sa žalovaný už 20 rokov zdržiava v Čechách. Žalovanému bola žalobu
spolu s prílohami, výzvou na vyjadrenie a poučením doručená prostredníctvom pošty dňa 14.07.2016.
Žalovaný sa na termín pojednávania, ktorý bol vytýčený na deň 30.09.2016 nedostavil, pričom pred

nariadením pojednávania bolo žalovanému doručené poučenie podľa článku 26 nariadenia. Súd preto
nemôže založiť právomoc ani postupom podľa článku 26 ods. 1 nariadenia.

19. S ohľadom na uvedené skutočnosti, právomoc súdov Slovenskej republiky nemožno založiť na
žiadnom ustanovení relevantného právneho predpisu. Nedostatok právomoci súdu na konanie je

prekážkou neodstrániteľnou, ktorej výsledkom môže byť podľa § 9 CSP jedine zastavenie konania. Preto
súd vo veci konanie zastavil pre nedostatok právomoci v tejto veci.

20. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

21. Súd o trovách konania rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 CSP, keď podľa názoru súdu žalobca
procesne zavinil zastavenie konania pre nedostatok právomoci v celom rozsahu. Žalovaný má z
uvedených dôvodov nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi.

22. Žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu vo výške 251,- eur. Keďže súd konanie zastavil pre
nedostatok právomoci vo veci konať, podľa § 11 ods. 1 a 4 zákona o súdnych poplatkoch sa súdny
poplatok v takomto prípade vráti celý, a to bez krátenia o 6,70 eura, t. j. vo výške 251,- eur. Súd zároveň
upravil príslušný orgán podľa § 11 ods. 6 Zákona o súdnych poplatkoch na vrátenie súdneho poplatku
žalobcovi po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti prvému a druhému výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia v dvoch vyhotoveniach na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 357 písm. a), m) CSP) .
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§363 CSP)Proti tretiemu a štvrtému výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).