Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. október 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216200692
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4216200692.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKomárnovprávnejvecižalobcu:OrangeSlovenskoa.s.,sosídlomMetodova8,Bratislava,

IČO: 35697270, v konaní zastúpený Bobák, Bollová a spol. s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dr.
Vl.Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35855673, proti žalovanej : X. Q., N.. XX.X.XXXX, C. A. Y.Á. N. Y.
Č..XXX, o zaplatenie 495,43 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

1/ Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 146,09 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15%
ročne od 11.7.2014 do zaplatenia , všetko v splátkach po 20,- Eur mesačne počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku pod stratou výhody splátok vždy k poslednému dňu bežného mesiaca.

2/ Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

3/ Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou došlou súdu 18.1.2016 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie istiny vo
výške 495,43 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne od 11.7.2014 do zaplatenia a trov
konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 29,90 Eur a z trov právneho zastúpenia 129,32 Eur.
Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovanou tri zmluvy o poskytovaní verených služieb: Zmluvu č. P.,
Č.. P., Č.. P.. Ich neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. Na základe týchto zmlúv vypožičal

žalovanej 3ks SIM kariet, ktoré jej umožňujú využívať telekomunikačné služby ním poskytované. SIM
kartám boli pridelené účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX P. XXXXXXXXXX. V
tomto konaní sa domáha nároku vo výške škody voči žalovanej, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný
telefón / telekomunikačné zariadenie HP Comaq Presário CQ58-250SC, a to vo výške 187,-Eur, Huawei
MediaPad 7 YOUTH vo výške 157,17 Eur, Samsung Galaxi Mini Black vo výške 5,17 Eur. Táto škoda
predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilných telefónov a ich akciovou cenou, t.z. predstavuje
jeho škodu, ktorú žalovaná mu spôsobila tým, že získala mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti

cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a
následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti
a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaná si bola v zmysle Dodatku vedomá, že mobilné
telefóny sú jej predané za cenu uvedené v článku 1 bod 1.3 Dodatkov, ktorých výška sa rovná rozdielu
medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa zaviazala užívať
služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že jemu vznikla
škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilných telefónov. Pri výpočte spôsobenej

skutočnej škody zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia Dodatku k Zmluve do
okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej. Akciová cena všetkých troch mobilných
telefónov bola 1,-Eur, ich predajná cena 409,-Eur, 165,-Eur a 120,-Eur. Z poskytnutej zľavy 408,-Eur si
uplatňuje škodu v sume 187,-Eur, zo zľavy 164,-Eur v sume 157,17 Eur a zo zľavy 124,-Eur v sume 5,17Eur. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 146,09 Eur vyfakturovaných
v období od februára do marca 2013. Pokusom o pokonávku zo dňa 26.6.2014 oznámil žalovanej
sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilné telefóny, vyzval ju na ich úhradu

v dodatočnej lehote, do 10.7.2014. Nakoľko žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala žiadnou, ani
čiastočnou úhradou, uplatňuje si aj úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy od 11.7.2014 do zaplatenia.

2/ Súd podľa § 180 CSP konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu.
Žalovaná na pojednávaní uviedla, že svoju dlžobu voči žalobcovi chcela vyrovnať, lenže na jednorazové

plnenie finančné prostriedky nemá. Preto žiada o povolenie splátok vo výške 20,-Eur mesačne. Túto
svoju žiadosť odôvodnila tým, že je invalidná dôchodkyňa a okrem dôchodku v mesačnej výške 270,-
Eur žiadne iné príjmy nemá a zaťažuje ju vyživovacia povinnosť voči 17 ročnému synovi.

3/ Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu žalovanej aj Zmluvami o poskytovaní verejných
služieb č. P., P., P., Dodatkami k týmto zmluvám, pokusom o pokonávku zo dňa 26.6.2014, faktúrami

žalobcu, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb
prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s. (ďalej len VP). Vykonaným
dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4/ Účastníci konania uzatvorili tri Zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 Zákona č.

351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách : Zmluvu č. P. dňa 7.1.2013, zmluvu č. P. dňa 19.3.2013 a
zmluvu č.P.dňa23.12.2013. Vdeňuzavretiazmlúvuzavreli knimajDodatky,ktorétvorianeoddeliteľnú
súčasť Zmlúv a v ktorých v článku 2 žalovaná sa zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu
24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatkov, po celú dobu viazanosti bez prerušenia využívať služby
žalobcu a neuskutočniť žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo

byť ukončenie platnosti zmluvy, alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti. V prípade porušenia
niektorej z povinnosti účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 článku 2 (najmä ale nie len nezaplatenie
splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 článku 2 jednostranné ukončenie
platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k
ukončeniu platnosti dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde

k ukončeniu platnosti zmluvy, alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti) zmluvné strany sa v
článku 2 bod 2.5 dohodli povinnosť účastníka zaplatiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 408,-Eur,
resp. 164,-Eur , resp. 124,-Eur, avšak zmluvná pokuta nie je predmetom tohto konania. Za účelom
využívania dohodnutých telekomunikačných služieb žalobca zapožičal žalovanému tri SIM karty, ktorým
boli priradené telefónne čísla: XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX P. XXXXXXXXXX. Na základe Dodatkov

k Zmluvám žalobca predal žalovanému 3 ks mobilných telefónov v rámci osobitnej ponukovej akcie so
zľavou z ich spotrebiteľskej ceny, za kúpnu cenu po 1,- Eur, pričom ich predajná cena podľa tvrdenia
žalobcu(beználežitéhovydokladovania)bola 409,-Eurzatelefónzn.HPCompaqPresariouCQ58-250-
SC; 165,-Eur za telefón zn. Huawei MediaPad 7 YOUTH a 125,-Eur za mobilný telefón zn. Samsung
Galaxy Mini Black.

5/ Žalobca za služby poskytovaných žalovanej fakturoval nasledovne :
- fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.2.2014 k tel. č. XXXXXXXXXX sumu 17,58 Eur splatnú 22.2.2014,
- fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.2.2014 k tel. č. XXXXXXXXXX sumu 51,53 Eur splatnú 22.2.2014,
- fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.3.2014 k tel. č. XXXXXXXXXX sumu 21,58 Eur splatnú 22.3.2014,

- fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.3.2014 k tel. č. XXXXXXXXXX sumu 32,29 Eur splatnú 22,3.2013,
- fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.3.2014 k tel. č. XXXXXXXXXX sumu 49,-Eur splatnú 22.3.2014,
t.j. spolu 171,98 Eur.
Tvrdenie žalobcu, že cenu služieb vo výške 146,09 Eur za obdobie od februára do marca 2014 žalovaná
nezaplatila, žalovanou vyvrátené ani spochybnené nebolo.

6/ Podľa § 43 ods.1 písm. a) Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom
do 31.12.2013 podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

7/ Podľa § 43 ods. 12 písm. b) citovaného zákona účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú

službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženej faktúry.8/ Podľa § 44 ods.8 písm. b) Zákona č. 351/2011 Z.z. podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosť.

9/ Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzavretia Zmlúv o poskytovaní verejných
služieb (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. (2)Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3)Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. (4)Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10/ Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

11/ Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo,
ušlý zisk.

12/ Podľa § 443 citovaného zákona pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

13/ Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného

vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Súd s poukazom na vyššie
uvedené zákonné ustanovenia na právny vzťah založený Zmluvami o poskytovaní verejných služieb
aplikoval Občiansky zákonník nakoľko Zmluvy posudzoval ako spotrebiteľské zmluvy podľa Zákona o

ochrane spotrebiteľa v spojení s ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Mal preukázané,
že strany sporu uzatvorili platné Zmluvy a Dodatky k nim, z ktorých žalovanej vyplýva povinnosť platiť
mesačný poplatok a za poskytované služby podľa tarify. Tvrdenie žalobcu, že na fakturovaných sumách
žalovaná ostala dlžná sumou 146,09 Eur, vykonaným dokazovaním vyvrátené nebolo, preto súd v tejto
časti žalobu považoval za dôvodnú a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia žalovanú

zaviazal na zaplatenie dlžnej ceny služieb v sume 146,09 Eur.

14/ V zmysle Dodatkov k Zmluvám o poskytovaní verejných služieb žalobca v tomto konaní sa domáha
aj náhrady škody, ktorá mu vznikla poskytnutím zľavy na kúpnej cene mobilných telefónov.

15/ Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle citovaného ustanovenia zákona
sú :
a) porušenie právnej povinnosti
b) existencia škody
c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou

d) zavinenie.

16/ Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom t.j. ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej skutočnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne
záväzných právnych predpisov a iných noriem, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. Pod pojmom

škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne
vyjadriteľnávpeniazoch,akovšeobecným ekvivalentom.Privecnejškodesarozoznávaškodaskutočná
a ušlý zisk. Skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá
vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom,
že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa

to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou
musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne preukázaná,
nemožno ju len predpokladať. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné z celého reťazca
všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť zaškodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho práva a potom je
potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny úkon, úmyselné
konanie proti pravidlám občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť a iné.

Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré prichádzajú do
úvahy ako príčina vzniku škody existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník zodpovednosť
v danom prípade spája. Všetky tieto tri zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu majú
charakterobjektívnynarozdielodzavinenia,ktorýmácharaktersubjektívny,pretožeznamenápsychický
vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo

nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako psychický vzťah
musí zahrňovať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú
súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti založený na princípe zodpovednosti za
predpokladané nedbanlivostné zavinenie. Poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej
povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno,
ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť, musí preukázať,

že škodu nezavinil. Podľa žalobcu protiprávne konanie žalovaného spočíva v tom, že porušil svoje
povinnosti vyplývajúce zo Zmlúv, keď riadne neplatil za poskytované služby a tak nedodržal lehotu
viazanosti24mesiacovpodľaDodatkovkZmluvám.Následkomtohto,atedavpríčinnejsúvislosti s
takýmto konaním vznikla mu škoda, ktorá pozostáva z rozdielu v cene mobilných telefónov, a to akciovej
cene za ktorú boli predané žalovanému a predajnej skutočnej cene.

17/ Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov navrhnutých stranami
sporu, ako aj na základe iných dôkazov, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre právne posúdenie veci.
Na základe vykonaného dokazovania v danom prípade súd dospel k záveru, že nie sú splnené
podmienky zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka a nie je tak

daná ani zodpovednosť žalovanej za škodu, ktorú si uplatňuje žalobca v tomto konaní. V prejednávanej
veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno bolo preukázané, že žalovaná porušila svoju
povinnosť uhrádzať cenu poskytnutých služieb riadne a včas. Škoda je uplatnená vo výške rozdielu
medzi trhovou cenou mobilných telefónov a ich akciovou cenou zníženej podľa počtu mesiacov
uplynulých od uzavretia Zmlúv do porušenia zmluvných povinností. Aj keby bol splnený zo strany

žalovanej predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu
nemožno považovať to, že v rámci obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilné telefóny za nižšiu
cenu, ako je trhová cena deklarovaná žalobcom. Rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou mobilných
telefónov tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu
medzi zmluvnými stranami. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný

prehodnotením jeho rozhodnutia predať žalovanej telekomunikačné zariadenia za zníženú akciovú
kúpnu cenu, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou jednostranne
vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilné telefóny
obdržal dojednanú kúpnu cenu. Škoda ako majetková ujma, a to zmenšenie majetku žalobcu mala
vzniknúť vtedy, keď predal žalovanej mobilné telefóny za zľavnenú kúpnu cenu. Teda najskôr došlo k

zníženiu majetku vo sfére žalobcu, keď poskytol zľavu na mobilné telefóny (dňa19.3.2012, 7.1.2013 a
23.12.2013) a až neskôr došlo k porušeniu povinnosti žalovanej riadne platiť za služby (v období od
februára do marca 2014), ako to vyplýva z pokusu o pokonávku a z predložených faktúr. Z uvedeného
vyplýva, že najprv malo dôjsť k vzniku škody a až potom k protiprávnemu konaniu zo strany žalovanej.
Prenepreukázaniezákonnýchatribútovprevznikzodpovednostizaškodusúdžalobuvčastiouhradenie

škody v sume 349,34 Eur spolu s príslušným úrokom zamietol.

18/ Žalobca v tomto konaní si uplatňuje aj úroky z omeškania v ročnej výške 5,15% od 11.7.2014 do
zaplatenia.

19/ Podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

20/ Podľa § 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne
nariadenie č. 87/95 Z. z.) .21/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22/ Ak však záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013, t.j. 8 percentuálnych bodov + základná
úroková sadzba ECB

23/ Úroková sadzba ECB od 11.6.2014 do 9.9.2014 bola 0,15%. Pokusom o pokonávku zo dňa
26.6.2014 žalobca predĺžil žalovanej lehotu splatnosti fakturovaných súm do 10.7.2014. Nakoľko do
tohto dňa žalovaná dlžnú sumu (146,09 Eur) neuhradila, od nasledujúceho dňa, t.j. od 11.7.2014 sa
dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu a od tohto dňa má žalobca nárok podľa § 517
Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. na
úroky z omeškania. Z dlžnej sumy fakturovanej k Zmluve uzavretej dňa 7.1.2013 by mal nárok na úroky

z omeškania vo výške 8,15% ročne a zo súm fakturovaných k Zmluvám zo dňa 19.3.2013 a 23.12.2013
vo výške 5,15%. Súd je žalobným návrhom viazaný, nemôže strane sporu priznať viac, než je uplatnený
žalobou, preto úroky z omeškania z celej dlžnej sumy súd priznal žalobcovi iba vo výške 5,15%.

24/ Podľa § 232 ods.1-4) CSP (1) Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho
povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými
prostriedkami. (2) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím
lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil povinnosť plniť

opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje
poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej
dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

25/ Súd s prihliadnutím na výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovanej, jej osobné,

majetkové a zárobkové pomery, povolil predmetnú pohľadávku vyrovnať v splátkach v mesačnej výške
20,- Eur pod stratou výhody splátok, čo znamená, že keď riadne a včas nebude uhradená čo len jedna
splátka, stane sa zročnou celá pohľadávka. Takúto výšku splátok považoval za primeranú aj k výške
dlžnejsumy,ajdobesplatenia.Boltohonázoru,žepovoleniesplátokneznevýhodňuježalobcuvzhľadom
k tomu, že ide o podnikateľský subjekt, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov a disponuje

dostatočnými finančnými prostriedkami na výkon svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane ani
žalovanú nezvýhodňuje, pretože čím nižšia je splátka, tým viac jej narastá príslušenstvo pohľadávky a
v konečnom dôsledku priznanie neprimerane nízkych splátok by bolo v jej neprospech.

26/ Podľa § 255 ods.1,2 CSP (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu

vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27/ Ustanovenie§255CSPvyjadrujesamozrejmúpožiadavkuvtom,žeúčastníkkonania,ktorývkonaní
uspel, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok

ale o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku
ponesie ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný
úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo
veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pod pojem vec treba
rozumieť celý predmet konania vymedzený žalobcom v návrhu na začatie konania (v danom prípade

304,89Eur). Ak čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo
o prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch strán sporu zostala ešte suma
opodstatňujúca záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne
nepatrnú časť predmetu konania ( súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu
jednej z procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci

29,49%-ný úspech, žalovaná 70,51%-ný. Žalovanej žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnila, žalobca
nedosiahol vo veci ani 10%-ný pomerný úspech, preto o trovách konania súd podľa § 255 ods.2 CSP
rozhodol tak, že žiadny zo strán sporu nemá na náhradu trov konania nárok.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul.

č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný
titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia
podľa § 376 ods.1 CSP (Zákona č. 233/1995 Z.z.).