Rozhodnutie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/761/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114225640
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114225640.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu E. L., nar. XX. XX. XXXX,
bytom K. XXX/XX, L. L., proti žalovanému PROFI CREDIT SLOVAKIA spol. s r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r.
o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku,

o odvolaní žalovaného,

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil rozhodcovský rozsudok č. k.
RK-PC-1696/14-EK vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého
793/21, Žilina, v konaní pred rozhodcom JUDr. Erikom Končokom zo dňa 24. 11. 2014.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd konštatoval, že žalobca so žalovaným uzatvorili
spotrebiteľskú zmluvu, a to zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa
09. 05. 2012, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a vzťahujú sa na ňu ust. §-u 52
a nasl. Občianskeho zákonníka. Rozhodcovskú zmluvu, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným dňa 09.
05. 2012, a ktorú uzatvoril v rovnaký deň ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úvere dňa 09. 05.

2012, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci medzi dodávateľom a
spotrebiteľom,vyhodnotilakoneprijateľnúzmluvnúpodmienkupodľa§-u53ods.4písm.r)Občianskeho
zákonníka. Z dôvodu, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom SR,
žalobe vyhovel a podľa §-u 40 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ,,Zákon o rozhodcovskom konaní“) napadnutý
rozhodcovský rozsudok zrušil.

3. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §-u 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte aj ,,O. s. p.“).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý napadol závery okresného
súdu týkajúce sa posúdenia platnosti a existencie rozhodcovskej zmluvy.

Z napadnutého rozsudku nevyplýva, v čom konkrétne súd vidí nerovnováhu a v čom je splnený znak
značnej nerovnováhy, na základe ktorej je rozhodcovská zmluva neplatná. Namietal, že odôvodnenie
rozsudku obsahuje len všeobecné a neurčité tvrdenia týkajúce sa toho, že rozhodcovská zmluva bola
vopred pripravená žalovaným, čo však neznamená, že na základe tejto skutočnosti je rozhodcovská
zmluva neprijateľnou. V tejto súvislosti dal do pozornosti názor prezentovaný v odbornej literatúre,
týkajúci sa výkladu pojmu individuálnosť a jeho vzťah k vzniku rozhodcovskej zmluvy. Ak by sa mal

pojem individuálne dojednaný zovšeobecniť, tak je namieste záver, že ide o každé také ustanovenie,
ktoré nielen spotrebiteľ naformuloval, ale predovšetkým také, ktoré síce vopred pripravil dodávateľ, alespotrebiteľ mal reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť, či anulovať bez toho, aby to malo za následok
zhoršenie jeho postavenia v zmysle zániku hlavnej zmluvy, jej neuzavretia a pod. V pomeroch tejto veci
teda poukázal na dve základné oprávnenia,

resp. možnosti povinného vo vzťahu k ovplyvneniu toho, či rozhodcovská zmluva vznikne eventuálne,
či dôjde k jej zrušeniu. Rozhodcovská zmluva totiž nevznikla za stavu, kedy by spotrebiteľ nemal
informáciu, že ju prijať nemusí. Táto informácia sa uvádzala hneď v popredí textu rozhodcovskej zmluvy.
Zároveňexistenciarozhodcovskejzmluvyneskončilaaninásledne,kedysižalobcavlehote14dnímohol
uzavretie rozhodcovskej zmluvy dodatočne prehodnotiť. O tom, čo uzavretie rozhodcovskej zmluvy

znamená, bol žalovaný informovaný vo viacerých ustanoveniach rozhodcovskej zmluvy.

5. Okresnému súdu vytýkal, že nesprávne vykladá ust. §-u 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy, pretože dané ustanovenie hovorí
o rozhodcovskej doložke, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Dané ustanovenie nezakazuje dodávateľovi, aby začal rozhodcovské konanie a súčasne ani

neukladá, aby sa spotrebiteľ pred podaním žaloby dopytoval, kam má byť podľa voľby spotrebiteľa
zažalovaný. V tejto súvislosti poukázal aj na dôvodovú správu k ust. §-u 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka.

6.Nazáveržalovanýnamietalajnesprávnyzáversúdu,podľaktoréhožalobcovinebolodanédostatočné

poučenie. Z rozsudku nevyplýva jediný konkrétny argument, na základe ktorého súd tvrdí, že poučenie
v rozhodcovskej zmluve je nedostatočné. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil a
návrh zamietol.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že s rozhodnutím okresného súdu

súhlasí.

8.Okresnýsúdvovecisamejrozhodoldňa16.06.2015.Odvolanievočijehorozhodnutiupodalžalovaný
dňa 27. 07. 2015 s tým, že vec bola predložená odvolaciemu súdu dňa 26. 08. 2015. Dňom 01. 07. 2016
nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v

zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2 §-u 470 CSP však platí, že právne
účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc
vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová

právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, rešpektuje ale
procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30.06.2016, a ktorý účinok zostal zachovaný aj po
30.06.2016 (viď § 470 ods. 2 CSP).
V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 01.07.2016) účinnej právnej úpravy
o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od

uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty
a legitímnych očakávaní strán, lebo ten kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže
byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.
zn. PLÚS 36/1995).

9.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),prejednalodvolanieviazanýrozsahomadôvodmiodvolania
v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP (a contrario) napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1
písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP.

10. V prejednávanej veci okresný súd zrušil rozhodcovský rozsudok aplikujúc ust. §-u 40 ods. 1 písm.
a) bod 1 Zákona o rozhodcovskom konaní s tým, že podľa okresného súdu bolo preukázané, že
rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Nesúlad
s právnym poriadkom Slovenskej republiky okresný súd odôvodňoval tým, že rozhodcovská zmluva
uzavretá medzi stranami dňa 09. 05. 2012, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu konať a

rozhodnúť vo veci medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa §-
u 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.11. S vyššie uvedeným právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého je rozhodcovská zmluva
neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa §-u 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka sa odvolací
súd nestotožňuje, a to z nasledovných dôvodov:

12. Podľa čl. 4 a 5 Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa
09. 05. 2012 ( ďalej v texte „Rozhodcovská zmluva“ ), akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi
zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy
o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom

budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred
niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych
rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. IČO: 44 130
481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava a Victoria rozhodcovský súd
v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta
37, 974 01 Banská Bystrica, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať

a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

13. V čl. 2 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je
podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom.
Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom dlžník vyhlásil,

že zo strany veriteľa bol o tejto skutočnosti jasne
a zrozumiteľne informovaný.

14. V čl. 3 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy dlžníka
poučil o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy

je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich
s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto
rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy
o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív
riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

15. Podľa čl. 7 Rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia
dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie
o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenia od zmluvy
sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa

najneskôr v posledný deň lehoty.

16. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného ustanovenia zakotvuje všeobecnú
zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,tedanesmie
obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých
sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné. Zákon č. 575/2009 Z. z. novelizujúci Občiansky
zákonník s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných
podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné. Okrem už predtým platného znenia, ktoré za

neprijateľnúnepovažovalzmluvnúpodmienku,ktoráboladohodnutáindividuálne,novelazaneprijateľné
nepovažovala ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny,
ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.19. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa
v prvom rade nevzťahuje na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne. Pri takto
dohodnutých zmluvných podmienkach sa preto nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.

20. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom, že Zmluva o úvere uzatvorená
medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou, keďže z nej vyplýva, že žalovaný je podnikateľským
subjektom a pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, resp. inej
podnikateľskej činnosti, pričom žalobca pri jej uzatváraní v rámci svojej obchodnej činnosti nekonal.

Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi
spotrebiteľom (žalobcom) a dodávateľom (žalovaným) v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka,
ktorú skutočnosť napokon nespochybnil ani žalovaný v rámci odvolania. Súd prvej inštancie preto
postupoval správne, keď skúmal rozhodcovskú zmluvu z hľadiska, či táto bola alebo nebola uzavretá
so spotrebiteľom individuálne, a následne (po tom, čo dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva
individuálne uzavretá nebola), či táto nevyvoláva značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. So záverom, ku ktorému okresný súd
pri svojom skúmaní rozhodcovskej zmluvy dospel, teda, že rozhodcovská zmluva nie je individuálne
dojednanásavšakužodvolacísúdstotožniťnemohol.Odvolacísúdpritomsúhlasísnázoromokresného
súdu, že skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť
všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej

zmluvy, ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli
povinného pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen
všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných
ustanovení. Na druhej strane je však potrebné rešpektovať, že návrh na uzatvorenie akejkoľvek zmluvy
(teda i tej rozhodcovskej) predkladá spravidla len jedna zo zmluvných strán, ako aj skutočnosť, že

návrh na uzatvorenie zmluvy musí byť dostatočne určitý, t. j. musí pod sankciou neplatnosti uzatváranej
zmluvy obsahovať všetky podstatné náležitosti zmluvy tak, aby mohol byť prejavom vôle druhej zmluvnej
strany prijatý i bez nevyhnutnej potreby dopĺňania alebo iných zmien tohto návrhu. Z uvedeného potom
vyplýva, že len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predložil povinnému na podpis predpripravenú
rozhodcovskú zmluvu na samostatnom liste papiera nemožno vyvodiť záver, že rozhodcovská zmluva

nebola individuálne dojednaná, ale ani záver, že individuálne dojednaná bola. Podstatné totiž je to, či
uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola naformulovaná jednou zmluvnou stranou, je alebo nie je
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Aplikujúc uvedené závery na prejednávaný prípad je
potrebné vysloviť, že dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter
individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie

rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť
voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bez toho, aby tým zmaril
uzavretie Zmluvy o revolvingovom úvere, a ďalej že povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné
informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

21. Ako už bolo uvedené vyššie, čl. 3 Rozhodcovskej zmluvy obsahuje poučenie pre dlžníka, z ktorého
vyplýva že dôsledkom uzavretia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo
súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní s tým, že spory
môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Ďalej bolo v citovanom článku uvedené, že výber jednej z
alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. V článku 2 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že

uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy
o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom a že dlžník nie je povinný prijať návrh tejto
rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa. Už z uvedeného textu je podľa názoru odvolacieho súdu
zrejmé, že povinný pred podpisom rozhodcovskej zmluvy mohol získať predstavu o tom, čo znamená
rozhodcovské konanie a aké sú dôsledky podpísania rozhodcovskej zmluvy s tým, že mu bola

deklarovaná skutočnosť, že na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemusí pristúpiť, a ak tak urobí,
neohrozí tým uzavretie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Je síce možné poukazovať na
skutočnosť,žežalobcauzatváraluvedenúrozhodcovskúzmluvuvčase„zníženejbdelosti“priuzatváraní
Zmluvy
o revolvingovom úvere, ktorá bola v prvom rade vo sfére jeho záujmu, a rovnako sa dá polemizovať

o jeho pozornosti či skúsenosti s uzatváraním zmlúv, na druhej strane je však potrebné uviesť,
že tieto skutočnosti sú podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne kompenzované oprávnením od
rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote do 14 kalendárnych dní aj bez uvedenia dôvodu. Uvedeným
zmluvným dojednaním (čl. 7 Rozhodcovskej zmluvy) tak bolo žalobcovi umožnené v primerane dlhejlehote po uzatvorení Rozhodcovskej zmluvy zvážiť jej dôsledky a tieto prípadne vylúčiť. Na základe
všetkého už vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že pokiaľ bola žalobcovi na podpis predložená
rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, v rozsahu siedmych článkov obsahu, v jej rámci

mu bolo vysvetlené, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho následky, pričom v jej obsahu
bolo deklarované, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, a
navyše bolo možné od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v primeranej lehote, uvedenú rozhodcovskú
zmluvu je možné považovať na individuálne dojednanú. Ako už potom bolo uvedené v predchádzajúcich
odsekoch, uvedená skutočnosť ex lege vylučuje, aby bola uvedená rozhodcovská doložka klasifikovaná

ako neprijateľná zmluvná podmienka. V tomto rozsahu preto odvolací súd uznáva námietku žalovaného,
podľa ktorej rozhodcovská zmluva je individuálne dojednanou.

22. Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, ako rozsudok okresného súdu podľa §-u 389 ods. 1 písm. c)
CSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci nevykonal ďalšie dokazovanie vo vzťahu k ďalším dôvodom, na základe ktorých je nutné

posúdiť, či žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku je, alebo nie je dôvodná, teda posúdiť i ďalšie
dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle §-u 40 ods. 1 písm. j) Zákona o rozhodcovskom
konaní, podľa ktorého pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu
práv spotrebiteľa, napr. § 53 Občianskeho zákonníka, zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a
podobne. Žalobca už priamo v žalobe namietal, že uvedeným rozhodcovským rozsudkom bol zaviazaný

uhradiť sumu vo výške 1 470,99 €, zmluvnú pokutu vo výške
0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,425 % ročne, čo považuje za absolútne neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá je až úžerou a suma, ktorú mal týmto spôsobom uhradiť, je v rozpore s
dobrými mravmi. Zdôraznil už v žalobe, že rozhodca ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa,
čo je taktiež dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uvedeným dôvodom sa však okresný

súd v konaní vôbec nezaoberal, za týmto účelom nevykonal žiadne dokazovanie, preto nebolo možné
nahradiť, ani účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

23. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu bude okresný súd v rámci ďalšieho konania musieť
opätovne posúdiť, či pri rozhodovaní v rozhodcovskom konaní boli porušené všeobecne záväzné právne

predpisy na ochranu práv spotrebiteľa v zmysle ust. §-u 40 ods. 1 písm. j) Zákona o rozhodcovskom
konaní, ktorý ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku uvádzal žalobca v ním podanej
žalobe a ktorým dôvodom sa dosiaľ okresný súd nezaoberal. Úlohou okresného súdu navyše bude
z hľadiska vyváženosti vzájomných práv a povinností preveriť jednotlivé ustanovenia zmluvy o úvere,
najmä dojednanie o výške odplaty vyjadrenej prostredníctvom ukazovateľa RPMN (bod 6 Zmluvy o

revolvingovom úvere), ako aj dohodu o poskytnutí služby (bod 8 Zmluvy o revolvingovom úvere), teda, či
v tomto rozsahu boli pri rozhodovaní rozhodcovským súdom, alebo neboli porušené všeobecne záväzné
právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

24. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o

veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd v zmysle §-u 396 ods. 3 CSP aj o trovách odvolacieho konania.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

(§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).