Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010439
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3813010439.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci proti obžalovanému J.. Q. K., nar. XX.X.XXXX
v A., pre prečin poškodzovania cudzej veci formou účastníctva podľa § 21 ods.1 písm.c) k § 245 ods.1,
ods.2 písm.a) Tr.zák., o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi proti rozsudku Okresného
súdu v Prievidzi zo dňa 12.8.2015, sp. zn. 3T/126/2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.9.2016

v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.8.2015, sp. zn. 3T/126/2013 bol
obžalovaný J.. Q. K. podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry v Prievidzi, sp. zn. 1Pv 11/2010 zo dňa 11.06.2013, pre prečin poškodzovania cudzej

veci formou účastníctva podľa § 21 ods.1 písm. c) k § 245 ods.1, 2 písm. a) Trestného zákona číslo
300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 59/2009 Z.z., ktorého sa mal dopustiť tak, že v niekedy v prvej
polovici roku 2009 v Ústave na výkon väzby Žilina si objednal u B. B. podpálenie osobných motorových
vozidiel, následne koncom roka 2009 obvinený J.. Q. K. z Ústavu na výkon väzby Leopoldov poslal
R. F. prostredníctvom svojho vtedajšieho obhajcu Q.. Q. S. list mimo kontroly korešpondencie
vykonávanej orgánmi činnými v trestnom konaní, v ktorom bol zoznam osôb, s ktorými mal J.. Q. K. spory

a list s pokynmi pre R. F. a to, aby zoznam odovzdal B. B. s tým, aby si vybral, ktoré vozidlá zo zoznamu
zapáli, po čom R. F. odovzdal tento zoznam B. B. spolu s odkazom od J.. Q. K. a dohodol sa s ním,
že zapáli päť bližšie neurčených vozidiel zo zoznamu, za čo B. B. požadoval prepis vozidla VW Passat
striebornej metalízy, v tom čase evidenčného čísla RK-XXX AV, aby ho mohol užívať, následne doteraz
nezistená osoba v čase od 20.00 hodiny dňa 02. januára 2010 do 05.15 hodiny dňa 03. januára XXXX v
W., na parkovisku na ulici P. F. zapálila osobné motorové vozidlo značky VW Passat evidenčného čísla

PD-XXX DF, ktorého vlastníkom je poškodená obchodná spoločnosť AutoFinance, a.s. a ktoré používal
poškodený P. V., čím došlo k požiaru interiéru vozidla a následnému celému vyhoreniu interiéru vozidla
spolu s vecami, ktoré sa v ňom nachádzali a patrili poškodenému P. V. a poškodenej N. S. a v dôsledku
požiaru došlo k poškodeniu aj okolitých odstavených motorových vozidiel a to vozidla značky FIAT Palio
evidenčného čísla PD-XXX DD, ktorého vlastníkom je poškodený V. M. a vozidla značky OPEL Corsa
evidenčného čísla PD-XXX CF, ktorého vlastníkom je poškodený J.. W. R., pričom následne bolo dňa 16.

februára 2010 na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Prievidzi osobné motorové vozidlo VW Passat
striebornej metalízy v tom čase evidenčného čísla RK-XXX AV registrované na M. B., ktorá je matkou
B. B. a bolo mu pridelené
evidenčné číslo PD-XXX DN, čím spôsobil škodu poškodenej obchodnej spoločnosti AutoFinance, a.s.
vo výške 6.000 eur, škodu poškodením vecí poškodenej N. S. vo výške 260 eur, škodu poškodením
vecí a finančnej hotovosti poškodenému P. V. vo výške 350 eur, škodu poškodenému V. M. vo výške

165.97 eur a poškodenej obchodnej spoločnosti GENERALI Slovensko poisťovňa, a.s. vo výške 865.23
eur a škodu poškodenému J.. W. R. vo výške 120 eur. Podľa § 288 ods.3 Trestného poriadku bolipoškodený V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., P. F. č. XXX/XX a poškodená GENERALI Slovensko
poisťovňa, a.s. Bratislava, Lamačská cesta č. 3/A, 841 04 s nárokom na náhradu škody odkázaní na
konanie v občiansko-právnych veciach.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol ihneď po jeho vyhlásení napadnutý
odvolaním prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi v neprospech obžalovaného. V písomných
dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že podľa jej názoru v prejednávanej veci bolo preukázané
vykonaným dokazovaním, že skutok sa stal a tiež bolo v dostatočnej miere preukázané, že skutok

spáchal obžalovaný J.. Q. K.. Nasvedčuje tomu priamy dôkaz, ktorým je výpoveď R. F. z prípravného
konania a tiež nepriame dôkazy, ktorými sú ohliadka miesta činu, záznam o použití služobného psa,
listy, ktorých autorom podľa znaleckého posudku je obžalovaný a ktoré nepriamo preukazujú jeho
angažovanosť v súvislosti so zapálením viacerých vozidiel jeho dlžníkov. Taktiež poukázal na to, že
obžalovaný bol odsúdený za marenie spravodlivosti v súvislosti so zasielaním nekontrolovanej pošty
svedkovi F. a iným osobám, pričom F. bol odsúdený za rovnaký trestný čin. Pritom bolo preukázané, že

zhorelo viacero vozidiel osôb, ktoré boli dlžníkmi obžalovaného. Ďalšími skutočnosťami nasvedčujúcimi
tomu, že skutok spáchal obžalovaný, sú podozrivé predaje vozidiel vo vlastníctve alebo faktickej
moci blízkym osobám a to svedkovi B. B., ktorý mal byť vykonávateľom objednaného podpálenia
vozidla svedka V., taktiež výpoveď svedka B., s ktorým obžalovaný komunikoval vo výkone trestu v
súvislosti s podpálením vozidiel dlžníkov obžalovaného, ako aj správy z ÚVTOS Žilina preukazujúce

možnosť komunikácie medzi obžalovaným a svedkom B. B. počas výkonu ich trestov odňatia slobody.
Spáchanie skutku tiež preukazujú nezrovnalosti medzi výpoveďami svedkov a účtovným vykazovaním
predajov vozidiel vo faktickej moci obžalovaného na iné osoby, čo potvrdzuje, že prevody vozidiel slúžili
ako odmena za podpaľovanie vozidiel dlžníkov obžalovaného vrátane poškodeného V.. Významným
nepriamym dôkazom je i výpoveď svedka W. M., ktorý uviedol, že K., ktorého poznal, ho žiadal, či nevie

vybaviť podpálenie auta pre obvineného, za čo mu sľúbil odmenu. Rovnako sa obvinený tohto svedka
sám mal pýtať, či nemá niekoho kto by podpálil S. krčmu, za čo mu ponúkol tiež odmenu. Po týchto
rozhovoroch skutočne aj došlo k zhoreniu krčmy aj auta. Výpoveď svedka M. pritom možno hodnotiť
ako objektívnu.
Okresný súd nekriticky a neodôvodnene výpoveď svedka R. F. na hlavnom pojednávaní vyhodnotil ako

pravdivú. Ostatné nepriame dôkazy totiž majú relevanciu vo vzťahu k preukázaniu viny obžalovaného
len v kontexte výpovede svedka R. F. z prípravného konania ako priamym dôkazom, s ktorou v súhrne
poskytujú logickú reťaz dôkazov odôvodňujúcich záver, že skutok spáchal obžalovaný. Prokurátor
výpoveď svedka F. z hlavného pojednávania hodnotí ako nepravdivú a účelovú, vedenú v snahe
pomôcť obžalovanému zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Ako pravdivú a objektívnu považuje výpoveď

tohto svedka urobenú v prípravnom konaní, kedy podrobne, konzistentne a logicky popísal konanie
obžalovaného i ďalších účastníkov prejednávaného prípadu. Výpoveď takejto kvality nemôže byť dielom
fabulácie alebo účelového klamstva.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti prokurátor navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods.1 písm.b)
Tr.por. a § 322 ods.3 Tr.por. zrušil výrok o oslobodení obžalovaného spod obžaloby napadnutého

rozsudku, nakoľko tento sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie s tým,
aby odvolací súd sám rozhodol tak, že uzná obžalovaného vinným v zmysle podanej obžaloby a uloží mu
súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v prvej polovici zvýšenej trestnej sadzby so zaradením do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia za súčasného zrušenia výroku
o treste z rozsudku Okresného súdu Prievidza sp.zn. 3T/28/2011, ako aj ďalších výrokov na tento výrok

nadväzujúcich.

Na verejnom zasadnutí o odvolaní prokurátora, konanom za splnenia zákonných podmienok v
neprítomnosti obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že sa pridržiava písomných
dôvodov odvolania s tým, že modifikuje konečný návrh okresného prokurátora tak, aby krajský súd po

zrušení napadnutého rozsudku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju tento v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

Obhajca obžalovaného naopak navrhol odvolanie prokurátor ako nedôvodné zamietnuť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mupredchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na podklade podaného odvolania zistil, že odvolanie
prokurátora nie je dôvodné. Odvolací súd dospel k záveru, že na základe vykonaného dokazovania
prvostupňový súd vyvodil správne skutkové závery, pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo
ako aj v súhrne, svoje rozhodnutie riadne vysvetlil v jeho odôvodnení, ktoré je v intenciách ustanovenia
§ 168 Tr. por. Pokiaľ ide o skutkové zistenia tvoriace podstatu súdeného trestného činu, je napadnutý

rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovení Trestného
poriadku, pričom odvolací súd v tomto smere nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie
stavu veci tak, ako je uvedený v rozsudku okresného súdu a konečný záver o nutnosti oslobodiť
obžalovaného spod obžaloby. Správne okresný súd zistil na podklade vykonaného dokazovania, že v
prejednávanom prípade bolo preukázané, že sa skutok stal, avšak nebolo jednoznačne preukázané, že
ho spáchal obžalovaný. Odvolací súd uvádza, že obžaloba bola založená na celom rade nepriamych

dôkazov, na ktoré poukazuje i prokurátor v prvej časti odvolacích dôvodov a ktoré nasvedčovali
podozreniu, že predmetný skutok spáchal práve obžalovaný, no tieto nepriame dôkazy bez ďalšieho
ani podľa názoru odvolacieho súdu netvoria ucelenú reťaz umožňujúcich urobiť nepochybný záver o
tom, že skutok spáchal práve obžalovaný J.. Q. K.. Sám prokurátor v odvolaní uviedol, že tieto nepriame
dôkazy totiž majú relevanciu vo vzťahu k preukázaniu viny obžalovaného len v kontexte výpovede

svedka R. F. z prípravného konania ako priamym dôkazom. Tento svedok pritom v prvotnej výpovedi v
prípravnom konaní usvedčoval obžalovaného z trestnej činnosti, no neskôr ešte v prípravnom konaní
svoju výpoveď zmenil, k trestnej činnosti obvineného sa nevedel vyjadriť, čo napokon potvrdil aj na
hlavnom pojednávaní, pričom vysvetlil, z akých dôvodov zmenil svoju výpoveď. Odvolací súd v súvislosti
s hodnotením vierohodnosti rozdielnych výpovedí svedka F. okresným súdom uvádza, že okresný súd

ako je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia, sa zaoberal výpoveďami tohto svedka z prípravného konania,
ako aj z hlavného pojednávania, tieto hodnotil tak jednotlivo, ako aj v súhrne s ostatnými dôkazmi.
Ani odvolací súd nemôže súdu prvého stupňa nariaďovať, ako má hodnotiť jednotlivé dôkazy, pokiaľ
zásadným spôsobom neodporujú iným dôkazom a rovnako sa nemožno odvolaním domáhať iného
rozhodnutia len na podklade toho, že odvolateľ hodnotí niektorý dôkaz inak ako súd, ktorý tak urobil

v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Odvolací súd potom dospel k rovnakému
záveru ako súd prvého stupňa, že na základe vykonaného dokazovania síce bolo dokázané, že skutok
sa stal, tento vykazuje znaky trestného činu, no nebolo preukázané, že práve obžalovaný dal podnet,
resp. niekoho iného požiadal na spáchanie tohto trestného činu. Pre uznanie viny musí mať súd bez
akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania sa skutočne

stal a že tento spáchal obžalovaný. Súd môže oprieť výrok o vine i o nepriame dôkazy, avšak len
za predpokladu, že tvoria vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú uzavretú sústavu nepriamych
dôkazov vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, z ktorých možno vyvodiť len jediný záver a
súčasne vylúčiť iný. V danom prípade ani podľa názoru odvolacieho súdu takýto záver urobiť nemožno,
preto v zmysle zásady in dubio pro reo, okresný súd správne obžalovaného v zmysle § 285 písm. c)

Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.

Vzhľadom k oslobodzujúcemu výroku je potom správny a zákonný i výrok, ktorým boli v zmysle § 288
ods.3TrestnéhoporiadkupoškodeníV.M.aGENERALISlovenskopoisťovňa,a.s.Bratislava,snárokom
na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie.

Odvolací súd uvádza, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa
tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí ďalšie správne
skutkové a právne závery súdu prvého stupňa, ktoré si odvolací súd v plnom rozsahu osvojil, pričom s
ďalším podrobným odôvodnením v plnej miere odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý

v celom rozsahu považuje za zákonný a odôvodnený.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie prokurátorky nepovažoval za dôvodné, a preto ho
podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravnýprostriedok.