Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206224931
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7206224931.6

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: S. J. s.r.o., K.: XX
XXX XXX, F. č. X/XXX, V., zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária Illeš, Šimčák,
Bröstl, s.r.o., IČO: 36 861 472, sídlo: Štúrova č.27, Košice proti žalovanému: M. banka, a.s., K.: XX
XXX XXX, sídlo: Q. námestie č. 3, F., zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária

ECKER- KÁN & PARTNERS, s.r.o., IČO: 35 886 625, sídlo: Námestie Martina Benku č. 9, Bratislava, v
konaní o zaplatenie 482.695,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Košice II zo dňa 20.11.2015, č.k. 36Cb/90/2006-537 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením označením v záhlaví

konanie zastavil a rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak v dôsledku námietky žalovaného vznesenej pri jeho úkone (odpor zo dňa 4.12.2006) o
neexistencií právomoci všeobecného súdu konať, a to s poukazom na dohodu účastníkov o právomoci
Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave.

3. Zistil, že žalobca a žalovaný dňa 6.5.2004 uzavreli na základe žiadosti žalobcu Zmluvu o podmienkach
obchodovania na odbore Treasury a investičného bankovníctva. Jej súčasťou boli obchodné podmienky
M. banky, a.s. pre realizáciu obchodov na odbore Treasury a investičného bankovníctva (ďalej len
Treasury podmienky) ku dňu 6.5.2004 v znení platnom do 20.8.2013. Účastníci sa v tejto zmluve dohodli,

že adresa na doručovanie zásielok žalobcovi bude fax: XXXXXXXXXX. Treasury podmienky platné
ku dňu uzavretia zmluvy neobsahovali žiadnu rozhodcovskú doložku. V bode 13 časti E (Spoločné
a záverečné ustanovenia) sa nachádza ustanovenie, podľa ktorého: „Banka (t.j. žalovaný) má právo
meniť obsah Treasury podmienok, pričom túto zmenu a jej platnosť oznámi klientovi (t.j. žalobcovi)
písomne a text zmenených podmienok zverejní na svojej internetovej stránke. V prípade, ak klient
nesúhlasí so zmenou týchto podmienok, je povinný svoj nesúhlas písomne oznámiť najneskôr do

1 mesiaca odo dňa platnosti zmenených podmienok. V prípade, ak klient do 1 mesiaca neoznámi
banke svoj nesúhlas so zmenou podmienok platí, že so zmenou súhlasí a zmenené podmienky sa
pre vzájomné vzťahy stávajú účinnými. Ďalej zistil, že v bode 10 časti E (Spoločné a záverečné
ustanovenia) Treasury podmienok sa nachádza ustanovenie, podľa ktorého: „Skutočnosti bližšie
neupravené týmito Treasury podmienkami sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami banky a
všeobecne záväznými predpismi.“ Všeobecné obchodné podmienky žalovaného v bode 4.5.6. obsahujú

nasledovné ustanovenia: „Písomnosti doručované prostredníctvom faxu sa považujú za doručené
momentom vytlačenia správy o ich odoslaní.“4. Mal za preukázané, že žalovaný s účinnosťou od 28.7.2004 zmenil obsah Treasury podmienok. V

bode 11 časti E (Spoločné a záverečné ustanovenia) zmenených podmienok sa nachádza obsahovo
nové ustanovenie, podľa ktorého: „Banka (t.j. žalovaný) a klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré
vzniknú na základe Treasury podmienok alebo obchodov uzatvorených podľa nich alebo v súvislosti
s týmito Treasury podmienkami alebo obchodmi uzavretými podľa nich, budú s konečnou platnosťou
rozhodované v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave

jedným rozhodcom, a to podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu.“ Neskôr platné
(minimálne do podania žaloby) Treasury podmienky účinné od 1.12.2005 a a od 1.6.2006 nezmenili
obsah bodu 11 časti E oproti jeho zneniu v podmienkach účinných od 28.7.2004.

5. Mal za preukázané, že žalovaný dňa 21.8.2004 na faxové číslo žalobcu uvedené v zmluve zo dňa

6.5.2004 zaslal žalobcovi svoju správu, ktorá mu bola doručovaná v čase od 11 hod. 59 min. a 46 sek.
do 12 hod. 01 min. a 13 sek.. Z obsahu faxového potvrdenia o odoslaní tejto správy zistil, že pri prenose
nedošlo k žiadnej technickej chybe a tiež, že správa o odoslaní bola žalovanému z jeho technického
zariadenia vytlačená dňa 21.8.2004 v čase o 12 hod. 45 min. a 19 sekunde. Uvedené skutočnosti
považoval za preukázané z faxového potvrdenia a z výpovede svedka Mgr. Martina L. List, ktorý bol

touto faxovou správou žalobcovi zaslaný mu oznamoval, že s účinnosťou od 28.7.2004 došlo k zmene
Treasury podmienok a k ich úprave v súvislosti so zriadením Stáleho rozhodcovského súdu Asociácie
bánk v Bratislave (preukázané z citovaného listu a výpovede svedka Mgr. Martina L.).

6. Vzhľadom na námietku žalovaného o neexistencii právomoci všeobecného súdu konať, sa súd
prvej inštancie zaoberal otázkou, či došlo k zmene obsahu Treasury podmienok v tom zmysle, že by
súčasťou podmienok sa stala Rozhodcovská doložka. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že v čase podania žaloby platné Treasury podmienky v svojom bode 11 v časti E (Spoločné a
záverečné ustanovenia) obsahovali platnú Rozhodcovskú doložku, podľa ktorej má byť predmetný spor

riešený v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave.
Táto Rozhodcovská doložka sa stala súčasťou Treasury podmienok od 28.7.2004, a to postupom
dohodnutých v ich bode 13 v časti E, pričom súhlas žalobcu s obsahom nových Treasury podmienok
je daný tou skutočnosťou, že žalobca do 1 mesiaca od ich platnosti (resp. v danom prípade vôbec)
neoznámil žalovanému svoj nesúhlas s ich novým znením.

7. Považoval teda za jednoznačne preukázané, že žalovaný skutočne dňa 21.8.2004 oznámil žalobcovi
zmenu Treasury podmienok, pričom doručenie tohto oznámenia bolo vykonané zaslaním faxovej správy
na t.č. XXXXXXXXXX (resp. vytlačením správy z technického zariadenia žalovaného o odoslaní správy),

a to postupom stanoveným v bode 4.5.6. Všeobecných obchodných podmienok žalovaného v spojení
s bodom 10 časti E Treasury podmienok. Uvedená skutočnosť preň vyplynula z faxového potvrdenia,
listu žalovaného a zo svedeckej výpovede svedka Mgr. Martina L..

8. Vzhľadom na existenciu Rozhodcovskej doložky, keďže podľa zmluvy medzi účastníkmi sa má vec
prejednať v Rozhodcovskom konaní a berúc do úvahy skutočnosť, že žalovaný pri svojom prvom úkone
vzniesol príslušnú námietku, súd konanie podľa § 106 ods. 1 O.s.p. zastavil.

9. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

10. K samotnému procesnému postupu súdu prvej inštancie je potrebné uviesť, že výsluch Mgr. Martina

L. bol vykonaný dožiadaným súdom v Bratislave, a to aj napriek skutočnosti, že žalobca svojim podaním
zodňa23.4.2015adresovanýmOkresnémusúduBratislavaV.oznámilsvojenámietkyvoči procesnému
postupu výsluchu svedka, ktoré odôvodnil skutočnosťou, že predvolanie na tento procesný úkon mu bolo
doručené dňa 17.4.2014, preto nemal dostatok časového priestoru na svoju prípravu. Ďalej uviedol, žeobaja konatelia právneho zástupcu žalobcu mali na tento termín dlhodobo naplánovanú pracovnú cestu
do zahraničia. Namietal aj opodstatnenosť vykonania tohto úkonu v Bratislave, majúc za to, že ide o
účelové konanie smerujúce k zvýhodneniu žalovaného. Konajúci súd procesné námietky neakceptoval

argumentujúc, že predvolanie na výsluch svedka dožiadaným súdom bolo právnemu zástupcovi žalobcu
doručené včas, t.j. v súlade s § 115 ods. 2 O.s.p.. Dlhodobo plánovanú pracovnú cestu právneho
zástupcu do zahraničia nepovažoval súd za akceptovateľný dôvod na odročení výsluchu svedka a
zároveň mal za to, že výsluch svedka prostredníctvom dožiadaného súdu Bratislava V bol v súlade
so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania, pričom táto výpoveď bola vykonaná podľa

pokynov konajúceho súdu.

11. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a) v spojení
s § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p.. Dôvodí, že pre platné uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy samotný
zákon o rozhodcovskom konaní v svojom kogentnom ustanovení vyžaduje písomnú formu, pričom

zmluvné strany sa žiadnym predchádzajúcim právnym úkonom nemôžu vzdať svojho práva (ktoré im
vznikne až v budúcnosti) akceptovať predkladanú rozhodcovskú zmluvu (doložku) výlučne písomne a
dohodnúť, že postačí budúce opomenutie vo vyslovení nesúhlasu s návrhom takejto doložky. Tvrdí,
že na platné uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy je potrebná písomná forma, ktorá si bez akýchkoľvek
pochybnosti popri písomnom návrhu na uzatvorenie zmluvy (rozhodcovskej doložky) vyžaduje taktiež

písomnú akceptáciu predmetnej zmluvy, resp. zmeny zmluvy. Má za to, že súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil, ak vykonal dokazovanie len vo vzťahu k skúmaniu, či zo strany žalovaného
došlo k doručeniu návrhu na uzatvorenie zmeny obsahu zmluvy bez skúmania toho, či zo strany žalobcu
došlo k písomnej akceptácií tejto zmluvy.

12. Zároveň tvrdí, že súd mu svojim procesným postupom odňal faktickú možnosť konať pred súdom a
to tým, že súd si nesplnil po vykonanom výsluchu svedka dožiadaným súdom svoju povinnosť nariadiť
vo veci pojednávanie za účelom oboznámenia účastníkov s výsledkami takto vykonaného dokazovania.
Aj na základe vyššie uvedeného považuje uznesenie o zastavení konania za procesne nesprávne,

pretože bolo vydané skôr, než sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré mu malo v zmysle procesných
predpisov za danej procesnej situácie nevyhnutne predchádzať.

13. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

14. Proti uzneseniu - výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalovaný majúc za to, že konajúci
súd na rozhodnutie o trovách konania aplikoval nesprávne ust. § 146 ods. 1 písm. c), nakoľko neskúmal

na strane žalobcu kritérium procesnej zodpovednosti za zavinené zastavenie konania o náhradu
škody. Poukázal na skutočnosť, že toto konanie bolo zastavené s poukazom na ust. § 106 ods. 1
O.s.p., nakoľko žalovaný pri prvom procesnom úkone vo veci samej uplatnil námietku nedostatku
právomoci všeobecného súdu na prejednanie veci, z dôvodu platne a účinne dojednanej rozhodcovskej
doložky. Len v dôsledku účelovej argumentácie žalobcu, ktorou ju spochybňoval, bolo konajúcim súdom

vykonané dôsledné dokazovanie, kde bolo jednoznačne ustálené, že medzi účastníkmi konania o
náhradu škody bola táto dojednaná. Na základe uvedeného má odvolateľ za to, že k zastaveniu konania
došlo výlučne z dôvodov na strane žalobcu, čím je daná povinnosť všeobecného súdu aplikovať pri
rozhodovaní o náhrade trov konania ust. § 146 ods. 2 O.s.p.. Na základe uvedeného žiada, aby súd
napadnuté uznesenie zmenil a žalovanému priznal náhradu trov konania.

15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
1.7.2016 - ďalej len CSP) prejednal odvolanie strán sporu ako podané včas oprávnenými osobami, proti
rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 CSP a contrario z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že je dôvodné.

16. Na úvod je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie na základe námietky žalovaného o neexistencii
právomoci konajúceho súdu uznesením zo dňa 2.2.2007 č.k. 36Cb/90/2006-185 podľa § 106 ods. 1
O.s.p. konanie zastavil, majúc za to, že medzi účastníkmi konania existuje platná rozhodcovská doložka.Uvedené rozhodnutie bolo ako vecne správne potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k.
2Cob/32/2007-225 zo dňa 30.7.2007. Na základe dovolania žalobcu Najvyšší súd SR uznesením sp.zn.
3Obdo/19/2009 zo dňa 24.11.2010 vyššie citované rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

17. Dovolací súd dôvodil tým, že písomná forma rozhodcovskej doložky v zmluve o obchodovaní na
odbore Treasury a investičného bankovníctva uzavretej medzi stranami sporu dňa 6.5.2004 nie je
splnená, je preto potrebné skúmať, či v priebehu uzavretého právneho vzťahu medzi stranami sporu

došlo k zmene obsahu predmetnej zmluvy, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku a to za splnenia jej
písomnej formy. Žalobca preukazoval tvrdenie o splnení písomnej formy zmeny obsahu predmetnej
zmluvypredloženímfotokópieozaslanífaxovejsprávyzodňa28.5.2007,avšakvpredmetnompotvrdení
jej samotný obsah nie je obsiahnutý. Teda nie je zrejmé, čo bolo jej obsahom, komu bola určená a kto ju
prevzal. Ako príloha k potvrdeniu bol žalovaným pripojený list o oznámení zmeny Treasury podmienok
s platnosťou od 28.7.2004,avšak bez ďalších identifikačných znakov (kedy, komu bol odovzdaný), preto

bez ďalšieho nemožno s istotou tvrdiť a žalovaný nepreukázal, že bola žalobcom písomne navrhnutá
a doručená.

18. Rešpektujúc právny názor dovolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dokazovanie na
preukázanie danej skutočnosti a vychádzajúc najmä z výpovede svedka Mgr. Martina L. a písomného

podania zo dňa 21.8.2004 dospel k záveru, že v čase podania žaloby platné Treasury podmienky vo
svojom bode 11 časti E (spoločné a záverečné ustanovenia) obsahovali platnú rozhodcovskú doložku,
podľa ktorej má byť predmetný spor riešený pred stálym rozhodcovským súdom Asociáciou bánk v
Bratislave (viď vyššie).

19. Základnépodmienkyrozhodcovskéhokonaniaupravujezákonč.244/2002orozhodcovskomkonaní
v znení neskorších predpisov (ďalej ZRK). Podľa § 4 ods. 1 ZRK rozhodcovská zmluva môže mať formu
osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky k zmluve. Podľa § 4 ods. 2 ZRK rozhodcovská zmluva
musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak

je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

20. Ustanovenie § 43a OZ a nasl. upravujú technologický proces vzniku zmluvy, t.j. dvojstranného, resp.
viacstranného právneho úkonu medzi dvoma (alebo viacerými) stranami; keď k vzniku zmluvy dochádza

na základe návrhu na uzavretie zmluvy a jeho prijatia. Postup pri vzniku zmluvy je teda taký, že po
prejave vôle jednej strany, ktorá chce uzavrieť určitú zmluvu, prejaví druhá strana vzájomným úkonom
svoj súhlas.

21. Ako už bolo uvedené vyššie, rozhodcovská zmluva (či už vo forme osobitnej zmluvy alebo

rozhodcovskej doložky k zmluve) musí mať písomnú formu. Nedodržanie tejto písomnej formy (keďže
ide o kogentné hmotnoprávne ustanovenie) má za následok jej absolútnu neplatnosť. Zákon ustanovuje
ajalternatívneformy,kedyjepísomnáformazachovaná,keďrozhodcovskázmluvamôžebyťobsiahnutá
aj v inom nezmluvnom dokumente, aj vo vzájomnej korešpondencii (faxová správa, list, e-mailová
správa) s tým, že návrh zmluvy a jeho akceptácia nemusia byť na jednom dokumente. ZRK umožňuje

dokonca aj konvalidáciu písomnej formy tak, že zmluvné strany vyhlásia do zápisnice pred rozhodcom,
že svoj spor podrobujú rozhodcovskému konaniu. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pri zmene zmluvy,
obsahujúcej návrh rozhodcovskej doložky, pre ktorú je zákonom kogentne stanovená písomná forma,
je nevyhnutné, aby za návrhom nasledovala zo strany druhého účastníka právneho vzťahu jeho aktívna
bezpodmienečná akceptácia, a to jedným zo spôsobov uvedených vyššie, ktorým ZRK písomnú formu

priznáva. Nie je preto možné, aby rozhodcovská doložka bola zavedená spôsobom dohodnutým vo
všeobecných podmienkach - klauzulou o mlčaní, nakoľko to znamená priamy rozpor s kogentným
ustanovením právnej normy.

22. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca návrh na zmenu Treasury podmienok

v časti zmeny orgánu príslušného na rozhodovanie sporov nikdy neakceptoval. Uvedené napokon
(t.j. existenciu niektorej z foriem akceptácie uvedenej vyššie) žalovaný ani netvrdil, keď dôvodil, že
k akceptácii došlo postupom podľa čl. 13 E Obchodných podmienok M. banky a.s. pre realizáciuobchodov na odbore Treasury a investičného bankovníctva, t.j. neoznámením nesúhlasu banke do
jedného mesiaca odo dňa ich platnosti.

23. Je potrebné zdôrazniť, že dovolací súd v svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že o písomnej forme
rozhodcovskej doložky nemožno hovoriť, pretože žalovaný nepreukázal ani doručenie návrhu zmeny
obsahu zmluvy obsahujúcej rozhodcovskú doložku žalobcovi ako jednu z predpokladov jej platného
uzatvorenia. Uvedené ale nie je možné interpretovať tak, že súdy nižšieho stupňa sa majú obmedziť
len na skúmanie doručenia tohto návrhu zmeny a neskúmať aj ďalší nevyhnutný predpoklad - prijatie

návrhu tejto zmeny.

24. Pre úplnosť k namietanému procesnému postupu súdu prvej inštancie je potrebné uviesť, že
ustanovenie § 122 ods. 2 O.s.p. (právna úprava účinná v čase rozhodovania súdu prvej inštancie)
umožňuje súdu, aby bolo dokazovanie vykonané iným súdom ako tým, ktorý rozhoduje vo veci. Keďže
ide o určitý zásah do zásady priamosti a bezprostrednosti súdneho konania, musí byť takéto dožiadanie

skutočne dôvodné, prevažne pôjde o hospodárnosť konania. Aj napriek tomu, že dožiadanie vykonáva
iný ako procesný súd, strana sporu má právo zúčastniť sa vykonania tohto dôkazu. Za predpokladu,
že bola strana sporu s termínom vykonania dôkazu dožiadaným súdom oboznámená s dostatočným
časovým predstihom (lehota 5 dní ako v prípade nariadenia pojednávania je lehotou dostatočnou) a súd
neakceptoval jej žiadosť na odročenie tohto výsluchu (z dôvodov, ktoré v svojom rozhodnutí oznámil)

neodňal jej žiadne právo z práv jej priznaných procesnými predpismi. Tvrdenie odvolateľa o účelovom
zvýhodňovaní žalovaného sú ničím nepodloženými dohadmi. Je ale pravdou, že bolo povinnosťou
súdu s výsledkami žalobcu takto vykonaného dokazovania oboznámiť (§ 122 ods. 2 O.s.p.), aj keď
nie nevyhnutne na nariadenom pojednávaní ako tvrdí odvolateľ. Súd prvej inštancie preto procesne
pochybil a znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné právo (vyjadriť sa k výsluchu,

klásť svedkovi otázky), avšak nie v takej miere, aby došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP - procesný predpis účinný v čase rozhodovania
odvolacieho súdu). Právo na spravodlivý proces je subjektívnym verejným právom každej strany sporu
občianskoprávneho konania voči štátu, ktorého podstata spočíva v tom, že štát je povinný zabezpečiť
každému právo na spravodlivý výsledok konania. Z jeho obsahu je predovšetkým potrebné vyzdvihnúť

to, že zásadným spôsobom neznevýhodňuje niektorú stranu sporu tak, že dôjde k porušeniu princípu
„rovnosti zbraní“ t.j., k zvýhodňovaniu niektorej strany pri uplatňovaní práv alebo zabezpečenie pre ňu
priaznivejšieho postavenia pri prerokovaní a rozhodovaní veci. Procesný postup súdu prvej inštancie,
keď neoboznámil žalobcu s výsledkami výsluchu svedka dožiadaným súdom, síce boli porušením jeho
procesného práva, avšak nie takej intenzity, aby bolo možné hovoriť o porušení práva na spravodlivý

proces.

25. Keďže nie sú splnené procesné podmienky pre zastavenie konania (neexistencia právomoci
všeobecného súdu), pretože nebola stranami sporu rozhodcovská zmluva (doložka k zmluve) platne
dohodnutá, odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods.

1 CSP).

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).