Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 8P/176/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615205625
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kralovičová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1615205625.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletú O. R.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov T. J., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl.
SR, bytom C., Y. ul. č. XXXX/XX a O. R., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom Y., X. ul. č. XX, o návrhu
matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje maloletú O. R., narodenú XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky s tým, že
zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej O. výživným vo výške 100 Eur mesačne počnúc
11.05.2015, ktoré výživné je povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné za obdobie od 11.05.2015 do 29.09.2016 vo výške 1127,70 Eur je otec povinný uhradiť
k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Do zaplateného výživného súd otcovi započítal sumu 540 Eur.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 11.05.2015 sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, žiadala, aby súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej
starostlivosti, ktorá ho bude aj zastupovať a spravovať jeho majetok a otca zaviazal prispievať na výživu
maloletého dieťaťa výživným vo výške 150 Eur mesačne, počnúc podaním návrhu. Matka sa súčasne
domáhala vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletú do starostlivosti matky, ktorá
ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej

sumou 60 Eur mesačne. Uviedla, že o maloletú zabezpečovala starostlivosť od jej narodenia, bola s
ňou na materskej a rodičovskej dovolenke. S otcom maloletej, s ktorým nie sú manželia, žili v spoločnej
domácnosti v D. N.. V apríli 2014 matka odišla s otcom maloletej do zahraničia na brigádu, pričom
maloletá zostala v starostlivosti prastarej matky R. J.. Dňa XX.XX.XXXX matku a otca zatkla polícia
a boli umiestnení do väzby v Belgicku. V tom čase záujem o starostlivosť o maloletú prejavila otcova
sestra C. I., ktorej bola maloletá zverená do starostlivosti predbežným opatrením. Aj napriek tomu
však starostlivosť o maloletú zabezpečovala prastará matka (stará matka matky dieťaťa), ktorá riešila

situáciu oznámením na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, ktorý následne podal na Okresný
súd Pezinok návrh na zmenu predbežného opatrenia. Okresný súd Pezinok rozhodol uznesením č. k.
9P/190/2014-36 zo dňa 25.09.2014 a zveril maloletú O. predbežne do starostlivosti prastarej matky .
Dňa 06.05.2015 bola matka prepustená z väzby v Belgicku a v tento deň sa aj vrátila na Slovensko.Odvtedy zabezpečuje aj starostlivosť o maloletú, pričom je nezamestnaná. Vzhľadom na to, že maloletá
O. je veľmi malá, matka chce byť s ňou a riadne o ňu zabezpečovať starostlivosť a za týmto účelom
chce matka nastúpiť späť na materskú dovolenku.

2. Uznesením č. k. 8P/176/2015-10 zo dňa 10.09.2015 Okresný súd Malacky dočasne zveril maloletú
O. do starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť predbežne prispievať na výživu maloletej výživným
vo výške 60 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej a súčasne zrušil uznesenie Okresného súdu Pezinok č. 9P/190/2014-36 zo

dňa 25.09.2014. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.10.2015.

3. Na pojednávaní konanom dňa 18.02.2016 matka svoj návrh zmenila tak, že žiadala o zverenie
maloletej O. do svojej osobnej starostlivosti, o určenie výživného otcovi vo výške 100 Eur od podania
návrhu s tým, že styk maloletej s otcom nežiadala upraviť, nakoľko si myslí, že sa na ňom s otcom vedia
dohodnúť.

4. Otec bol vo veci vypočutý dožiadaným Okresným súdom Komárno, s návrhom matky na zverenie
maloletej do jej osobnej starostlivosti súhlasil. S matkou navrhovaným výživným vo výške 100 Eur
mesačne však nesúhlasil z dôvodu, že by ho nevedel plniť, nakoľko je dlhodobo bez práce. Má problém
zaplatiť aj 60 Eur mesačne, ktoré sa maloletej snaží posielať. Mesačne by vedel prispievať sumou 30 -

40 Eur. Na pojednávanie vo veci nariadené na deň 29.09.2016 sa otec maloletého dieťaťa nedostavil
napriek tomu, že bol o termíne pojednávania písomne upovedomený dňa 22.09.2016. Vzhľadom na
to, že pri výsluchu vykonanom dožiadaným Okresným súdom Komárno dňa 20.04.2016 otec uviedol,
že súhlasí, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti, súd s poukazom na ustanovenie § 31
Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) konal a rozhodol v jeho neprítomnosti za súčasného

rešpektovania ústavne garantovaných práv ostatných účastníkov konania (článok 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky).

5. Kolízny opatrovník navrhol maloletú O. zveriť do starostlivosti matky, ktorá sa o maloletú riadne stará,
výšku výživného ponechal na rozhodnutie súdu.

6.Súdvykonaldokazovanievypočutímprítomnýchúčastníkov,oboznámilsasrodnýmlistommaloletého
dieťaťa, zápisnicou o výsluchu otca č. k. 9Pd/1/2016-11 zo dňa 20.04.2016 dožiadaného Okresného
súdu Komárno, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo šetrenia v domácnosti matky,
potvrdením o príjme matky, lustráciou otca v sociálnej poisťovni, potvrdením Daňového úradu Bratislava,

pobočka Pezinok o podaní daňových priznaní
otcom, ako aj obsahom ostatnej spisovej dokumentácie a zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú
manželia, otcovstvo k maloletej bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred príslušným orgánom
matričného úradu, rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti.

7. Matka maloletej je slobodná, spolu s maloletou a prastarou matkou R. J. a jej dvomi dospelými synmi
žije v päťizbovom jednopodlažnom dome, ktorý je vo vlastníctve starej matky. Matka je v súčasnosti
nezamestnaná, neevidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, zo zamestnania odišla z dôvodu
starostlivosti o maloletú, nakoľko pracovala v trojzmennej prevádzke s 12 hodinovým pracovným časom.
V mesiaci august 2016 matka pracovala v spoločnosti AspenStaffing, s.r.o., pričom dosiahla čistú mzdu

vo výške 162,79 Eur. Od 15.01.2016 matka pracovala v spoločnosti P.IA s.r.o., pričom v januári 2016
dosiahla čistú mzdu vo výške 277,46 Eur a vo februári 2016 vo výške 564,77 Eur. V čase od 26.04.2014
do 06.05.2015 sa matka nachádzala vo väzbe v Belgicku.

8. Otec je slobodný, žije v spoločnej domácnosti so svojou sestrou a švagrom v rodinnom dome. Je

nezamestnaný, neevidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny, nepoberá podporu v nezamestnanosti, dávky v hmotnej núdzi ani iné sociálne dávky
alebo dôchodky. V období od 01.07.2011 do 09.06.2015 bol otec živnostníkom s predmetom podnikania
pohostinstvo, občerstvenie, daňové priznanie podal naposledy za zdaňovacie obdobie 2011. V čase
od 26.04.2014 do 06.05.2015 sa otec nachádzal vo väzbe v Belgicku. Od 13.05.2015 do 31.05.2015

pracoval na základe dohody o vykonaní práce v spoločnosti D., s.r.o., kde dosiahol príjem vo výške cca
40,- Eur. V období od 10.06.2015 do 03.07.2015 bol zamestnaný v spoločnosti W. L. s.r.o., pričom v
mesiaci jún 2015 dosiahol čistú mzdu vo výške 487,60 Eur a v mesiaci júl 2015 vo výške 55,48 Eur.
Od 13.08.2015 do 14.08.2015 otec pracoval v spoločnosti C., s.r.o.. Od 07.10.2015 do 08.10.2015 bolzamestnancom spoločnosti W. L. s.r.o., pričom dosiahol čistú mzdu vo výške 14,47 Eur. Výpoveď z
posledného pracovného pomeru bola otcovi daná zamestnávateľom, a to vzhľadom na absencie otca,
podľa jeho vyjadrenia z rodinných dôvodov. Otec vlastní osobné motorové vozidlo značky K. L., rok

výroby 1997, peňažné úspory nemá, má dve pôžičky, vedie sa voči nemu 8 exekučných konaní. Otec má
základné vzdelania. Má prax v automobilovom priemysle a vodičský preukaz skupiny B. Jeho zdravotný
stav je dobrý. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

9. Otec sa maloletou stretáva nepravidelne, raz alebo dva krát za mesiac ju telefonicky kontaktuje,

naposledyjubolnavštíviťpredVeľkounocou,dovolenkusňounetrávi.Navýživumaloletejotecprispieva
nepravidelne a v rôznych výškach. Podľa vyjadrenia otca sa tento snaží prispievať sumou 60 Eur
mesačne, niekedy s tým však má problémy a musí si požičať od sestry alebo kamarátov. Na sviatky
(meniny, narodeniny, Vianoce) maloletej kupuje darčeky.

10. Maloletá O. navštevuje 02.09.2016 materskú školu v C. za mesačný poplatok 45 Eur vrátane

stravného. So starostlivosťou o maloletú matke pomáha prastará matka dieťaťa. Maloletá je zdravá.

11. Rodičia nemajú inú vyživovaciu povinnosť.

12. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnostiam rodiča dohodnúť sa na výchove
a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť za strany obidvoch rodičov a a by bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

13. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati Rodič, ktorému nebolo maloleté

dieťaťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom
dieťati domáhať na súde.

14. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,

b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku dieťaťa.

15. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práv a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

16. Podľa § 36 ods. Zákona o rodine, veta prvá a druhá, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

17. Súd konštatuje, že úprava zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov
prichádza do úvahy v prípade, ak rodičia spolu nežijú, ani sa spoločne nepodieľajú sa na úhrade
nákladov domácnosti. Vzhľadom k zisteným skutkovým okolnostiam súd konštatuje, že v danom
prípade boli naplnené zákonné podmienky, na základe ktorých je úprava zverenia maloletého dieťaťa

nevyhnutná, keďže rodičia spolu nežijú, tento stav nie je prechodný a o výkone týchto práv sa rodičia
nedohodli.

18. Matka riadne vykonáva svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovstva a starostlivosť, ktorú dieťaťu
poskytuje, je v záujme jeho výchovy, zdravia a všestranného rozvoja. Súd pri rozhodovaní rešpektoval

citové väzby maloletého dieťaťa, ako aj skutočnosť, že matka sa o maloletú riadne stará, zabezpečuje jej
zdravé rodinné prostredie, poskytuje sústavnú osobnú starostlivosť, preto rozhodol o zverení maloletej
Radoslavy do osobnej starostlivosti matky, ktorá spôsobom svojho života dáva záruku, že osobnú
starostlivosťbudevykonávaťvzáujmemaloletéhodieťaťa.Súdsúčasnekonštatuje,žezverenímdieťaťado starostlivosti jedného z rodičov nie je dotknuté právo druhého z rodičov, teda všetky rodičovské
práva a povinnosti k maloletému dieťaťu ostávajú zachované. Ide o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia len s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa.

19. Vzhľadom k tomu, že rodičia spolu nežijú, o maloletú sa riadne stará matka, so zverením do jej
starostlivosti súhlasil otec maloletej ako aj kolízny opatrovník maloletého dieťaťa, súd zveril maloletú do
starostlivosti matky.

20. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni svojich rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

23. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré na seba berie.

27. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

28. Podľa § 76 ods. 3 Zákona o rodine v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného

rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa
predpisov občianskeho práva.

29. Podľa § 76 ods. 4 Zákona o rodine plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až
po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

30. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

31. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

32. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pre rozsudok je

rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
33. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na
plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.34. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky
možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena

pomerov.
35. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
36. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), rozsudky o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení

rodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonumožnozmeniťalebozrušiťajbeznávrhu,
ak sa zmenia pomery.
37. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom
je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale
všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka Pre posúdenie schopností a
možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné

zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti,
dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných
skúseností a pod. (R 27/1970). V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu bude
vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, aby aj zvýšené potreby,
ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené výživným určeným v zodpovedajúcej

miere (R 14/1966).

38. Pri ustálení výšky výživného súd zohľadnil osobnú starostlivosť matky o dieťa (od prepustenia z
väzby dňa 06.05.2015 len jej starostlivosť), vek dieťaťa, skutočnosť, že maloletá O. navštevuje materskú
školu, vývojové potreby maloletej, ako aj celkový vývoj životných nákladov. Vzhľadom k tomu, že otec

sa s maloletou stretáva iba nepravidelne, je možné konštatovať, že citovú a materiálnu starostlivosť o
dieťa zabezpečuje matka výlučne zo svojich zdrojov, aj s ohľadom na skutočnosť, že dieťa vychováva
výlučne sama. Procesom dokazovania súd zistil, že matka je v súčasnosti nezamestnaná, neevidovaná
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny - plánuje opätovne nastúpiť na rodičovskú dovolenku, žije v
spoločnej domácnosti s maloletou O. a prastarou matkou R. J. a jej dvomi dospelými synmi. Otec je

nezamestnaný, neevidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, na výživu maloletej prispieva
nepravidelne (od 11.05.2015 prispel celkom sumou vo výške 540 Eur). Keďže otec je v produktívnom
veku a je zdravý, má vzhľadom na to, že má maloleté dieťa, povinnosť sa zamestnať tak, aby svoje
maloleté dieťa uživil. Súd pri posudzovaní možností a schopností otca zistil, že otec je schopný sa
zamestnať - otec sa dokázal zamestnať formou brigád resp. dohôd o vykonaní prác resp. pracovnej

činnosti prostredníctvom personálnych agentúr, z prehľadu výkonu takýchto prác súd mal preukázané,
že otec v prípade odpracovania celého pracovného mesiaca dokáže zarobiť cca. 480 Eur mesačne netto
- preto z tejto sumy aj vychádzal pri posúdení schopností a možností otca platiť výživné. Zároveň súd
poukazuje na skutočnosť, že otec je v produktívnom veku, je držiteľom vodičského oprávnenia, ktoré
ho oprávňuje viesť motorové vozidlá do hmotnosti 3,5t - teda aj malé nákladné vozidlá ( tzv. dodávky),

je iba na ňom, ako tieto schopnosti uplatní. otec si musí uvedomiť, že vyživovacia povinnosť k dieťaťu
je jeho základnou povinnosťou ( resp. povinnosťou oboch rodičov) a má prednosť pred akýmikoľvek
záväzkami rodičov. matka si túto svoju povinnosť plní vzhľadom k veku dieťa výlučnou starostlivosťou
o dieťa, je na otcovi, aby túto starostlivosť matky kompenzoval finančne. Skutočnosť, že otec nie je
zamestnaný ( s najväčšou pravdepodobnosťou dobrovoľne a takýto stav mu vyhovuje), nemôže byť na

úkor potrieb dieťaťa.

39. Čo sa týka doby určenia výživného, matka žiadala určiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletej
počnúc podaním návrhu, t.j. od 11.05.2015, preto súd aj od tejto doby výživné určil, keďže mal aj
preukázané, že otec si ani po návrate z väzenia nezačal svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť. I

keď výživné na maloleté dieťa možno priznať najviac tri roky spätne od podania návrhu, matka sa takto
spätne určeného výživného nedomáhala, preto sa súd touto možnosťou ani nezaoberal, keďže v konaní
ani neboli na takéto rozhodnutie preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa.

40. Pri takto určenom výživnom vzniklo otcovi zročné výživné za obdobie od 11.05.2015 do 29.09.2016

vo výške 1127,70 Eur (už pri odpočítaní sumy 540 Eur, ktorá predstavuje celkovú sumu, ktorou otec
prispel na výživu maloletej od 11.05.2015 doposiaľ), ktoré súd otcovi prikázal v zmysle ustanovenia §
232 ods. 3 CSP uhradiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.41. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodľa§355ods.1CSPpodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenia
na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 44 ods. 1 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu ( Zákon
č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).