Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. september 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/688/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214221602
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214221602.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov
senátu JUDr. Martina Holiča a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobkyne: AB 1 B.V., Amsterdam,
Strawinskylaan č. 933, Holandsko, reg. č.: 560 07 043, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska
kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., Trenčín, 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: J.
Q., nar. XX. T. XXXX, bytom T. M. G. XX, R. F. - G., o 369,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne

proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 12. marca 2015 č. k. 11C/587/2014-33 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie 369,13 eur, úroku z

omeškania 14,94 eur, úroku z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 369,13 eur od 12. novembra
2014 do zaplatenia a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil ustanovením § 52
ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov), § 1 ods. 2, § 9 ods. 1 až 8, § 11 ods. 1 ZoSÚ (zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil uzavretou zmluvou o úvere dňa 10. mája 2012

medzi právnou predchodkyňou žalobkyne (Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 7434/174) a
žalovanou, ktorá neobsahovala jednu z obligatórne zákonom stanovených náležitostí, konkrétne výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účel jeho splatenia (zo zmluvy nevyplýva rozčlenenie splátky na istinu, úroky a ďalšie poplatky).
Podľa § 1 Hlavy 5 Podmienok splácania úveru v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť

úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a prípadná úhrada za poistenie, ak z údajov
nevyplýva iné. Spotrebiteľ tak nemá možnosť vypočítať si výšku jednotlivých zložiek mesačnej splátky.
Absenciu tejto obligatórnej náležitosti úverovej zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ) sankcionuje zákon
tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ). Vymedzenie
úrokov spôsobom uvedeným v úverových zmluvných podmienkach považoval súd prvej inštancie tiež
za neurčité a nezrozumiteľné, v dôsledku čoho spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy, ako ani v priebehu

trvania zmluvného vzťahu, nemal vedomosť o tom, z akých položiek a v akej výške pozostáva navýšenie
úveru. Z dôvodu, že žalovaná zaplatila žalobkyni sumu 922 eur, žalobkyni nebolo priznané žiadne
peňažné plnenie, pretože bolo zaplatených o 40 eur viac (žalobkyňa poskytla žalovanej úver vo výške
882 eur). Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 142 ods.
1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna
2016), v zmysle ktorého vznikol nárok na náhradu trov konania úspešnej žalovanej, ktorej však trovy

nevznikli a preto ich náhrada žalovanej priznaná nebola.2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie (vyhovením
žalobe v plnom rozsahu). Odvolanie obsahovo odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci, ako

i nesprávnymi skutkovými zisteniami, na základe vykonaných dôkazov a inou vadou, majúcou za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Právna predchodkyňa žalobkyne uzavrela so žalovanou 2.
novembra 2010 úverovú zmluvu č. 601100158, na základe ktorej poskytla žalovanej výšku kreditného
limitu 320 eur. V dôsledku omeškania žalovanej s úhradou záväzku, žalobkyňa ukončila úverovú
zmluvu (výzvou z 27. februára 2012 k zaplateniu celého zostatku úveru). Súd prvej inštancie podľa

názoružalobkynenesprávnezohľadnilrelevantnéprávnenormy,atoustanovenieSmerniceEurópskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (podľa čl. 10 ods. 2 písm. h/ má
uvádzať zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa). Podľa
tabuľky zhody k dotknutej smernici je čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice bežnou a úplnou transpozíciou,
bez možnosti voľby, k § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ. Nezohľadnenie a nevyrovnanie sa s relevantnou
právnou normou Ústavný súd Slovenskej republiky nazýva arbitrárnosťou (svojvoľnosťou) súdneho

rozhodnutia. Právna predchodkyňa žalobkyne uviedla do predmetnej zmluvy v súlade so smernicou
výšku mesačnej splátky (50 eur) a počet splátok (24). V jednotlivých splátkach bola zahrnutá príslušná
časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky, prípadná úhrada za poistenie a poplatok
za možnosť zmeny splátok, ak z údajov v zmluve nevyplýva inak (Hlava 5 § 1). Splatnosť mesačných
splátok bola v zmluve uvedená do 20. dňa, pričom dátum prvej splátky bol 10. jún 2012 a konečná

lehota splatnosti 20. máj 2014. Takýto spôsob uvedenia podstatných obsahových náležitostí považuje
žalobkyňa za súladný so znením označenej smernice, ako aj s princípom ratio legis celej právnej úpravy,
ktorým je ochrana spotrebiteľa prostredníctvom jeho informovanosti, stručnosti a jasnosti. Podľa bodu
19 Preambuly smernice je prenechaný spôsob započítania úrokov z predmetného úveru v splátkach na
veriteľa. Podľa § 9 ods. 3 a 5 ZoSÚ ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu

o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky,
a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Amortizačná
tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, lehoty a podmienky ich úhrady, vrátane
rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov, vypočítaných na základe úrokovej sadzby.
Žalobkyňa uviedla ako listinný dôkaz k žalobe výpis čerpania splátok a úhrad, ktorý ako listina je

vypracovaný na základe údajov z amortizačnej tabuľky. Vymedzenie predmetnej povinnej náležitosti
zmluvy o úvere je v súlade s podstatou zmluvného vzťahu, v ktorom sa dlžník zaviazal vrátiť svoj
dlh spolu s úrokom v 24 splátkach. Žalobkyňa poukázala i na pojmovú nejednotnosť ZoSÚ (ktorý
stotožňuje pojmy výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa s výškou, počtom a termínmi splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov). Na podporu svojej argumentácie žalobkyňa označila rozhodnutie

Súdneho dvora Európskej únie C-406/08, Uniplex (UK) Ltd, podľa záverov ktorého vnútroštátne súdy
sú povinné vykladať národné právo v čo najväčšej miere s ohľadom na znenie a účel predmetnej
smernice tak, aby sa dosiahol ňou sledovaný výsledok. Účelom predmetnej smernice okrem iného je
zjednotiť skutočnú situáciu podľa práva, vyplývajúcu z vnútroštátnych rozdielov, ktorá vedie v niektorých
prípadoch k narušeniam hospodárskej súťaže medzi veriteľmi v spoločenstve, a vytvára prekážky na

vnútornom trhu v prípadoch, ak členské štáty prijali rozdielne záväzné ustanovenia, ktoré sú prísnejšie
ako ustanovenia smernice 87/102/EHS. Obmedzuje to možnosť spotrebiteľa priamo využívať čoraz
širšiu ponuku cezhraničných úverov. Tieto narušenia prekážky môžu mať následný vplyv na dopyt po
tovare a službách (ods. 4 smernice 2008/48/ES). Pre porovnanie žalobkyňa poukázala na ekvivalent
právneho poriadku Českej republiky (výška, počet a četnosť platieb, ktoré má spotrebiteľ previesť).

Podľa stanoviska sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. I.ÚS 547/2012), všeobecné
súdy vrátane Ústavného súdu ochranu spotrebiteľov pripustili až tak ďaleko, že títo nemusia niesť
žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, čo sa prieči zdravému
rozumu, dotýka sa primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú
jeho zodpovednosti. Takýto postup orgánov ochrany práva je nevýchovný, paternalistický, rozporný

so zásadami rovnosti. Veriteľovi inak reálne hrozí riziko nevymoženia ani elementárneho nároku bez
príslušenstva voči dlžníkovi, ktorý sa tak neoprávnene obohacuje. Žalobkyňa súdu prvej inštancie
vytýkala nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, že lexikálnym a logickým výkladom právnej normy
§ 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ možno dospieť k záveru, že preto, aby súd mohol považovať zmluvu o
spotrebiteľskom úvere za „bezodplatnú“, musia byť splnené kumulatívne podmienky (dané spojkou a),

konkrétne absencia písomnej formy zmluvy a absencia náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a i/
a § 10 ods. 1. Písomná forma právneho úkonu v danom prípade nebola nikdy spochybnená ako jedna z
nevyhnutných podmienok. Súd prvej inštancie však vyložil spojku a vo význame alebo, čím do značnej
miery zmenil obsah uvedeného ustanovenia (pozmeňujúci výklad nezdôvodnil v napadnutom rozsudku).Predmetné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie neobsahuje náležitosti ustanovenia § 157 ods.
2 O. s. p., pričom súd mal dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé. Obsahom práva
na spravodlivý súdny proces je relevantné konanie súdov. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými

zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II.ÚS 85/06). Žalobkyni sa uvedeným postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom. Došlo tým aj k znemožneniu prípravy adekvátnej procesnej obrany
v odvolacom konaní (s ohľadom na absenciu jasnej argumentačnej línie pre zamietnutie žaloby). Ak
súd prvej inštancie považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú
podmienku, na túto okolnosť nie je možné ex lege aplikovať ustanovenie § 53 O. z. (podľa § 53 ods.

1 O. z. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa; to neplatí ak ide o predmet plnenia,
cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané). Výška splátok istiny, úrokov
a poplatkov sa v tomto prípade pojmovo zhodujú s cenou plnenia a predmetom plnenia. Úver je odplatný
právny úkon, pričom odplata je vyjadrovaná zmluvne dohodnutým úrokom (eventuálne poplatkom).

3. Žalovaná sa v odvolacom konaní nevyjadrila.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje

zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil zmluvu o úvere, uzavretú medzi právnou predchodkyňou
žalobkyne a žalovanou 10. mája 2012, ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a správne aplikoval na
dojednané obsahové náležitosti tejto zmluvy ustanovenia ZoSÚ. Dôsledná aplikácia ustanovení ZoSÚ

znamená taký výklad právnej úpravy, ktorý je pre spotrebiteľa dostatočne zrozumiteľný a poskytuje
mu ochranu pred nevyváženými zmluvnými dojednaniami v spotrebiteľskej zmluve. Ako vyplýva z
ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy) zmluva
medzi žalobkyňou a žalovanou, ktorá neobsahuje označené zákonom stanovené náležitosti, má za
následok kvalifikovanie úveru za bezúročný a bez poplatkov.

7. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy)
vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide o špeciálnu právnu
úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu v uvedenom rozsahu. Výklad a aplikácia ustanovení
ZoSÚ musí byť v súlade so zmyslom a účelom tohto zákona. Tým, že zákon nedodržanie iba niektorých

obsahových náležitostí zmluvy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné
obsahové náležitosti. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je faktické nerovné postavenie vo vzťahu
k profesionálnemu dodávateľovi a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii,
vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a dostupnosť
právnych služieb, ako i možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových

zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla
od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený a pri uzatváraní zmluvy
je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia
autonómie vôle. Tá predstavuje elementárnu podmienku fungovania materiálneho právneho štátu, nie

je však úplne absolútna a v rámci spotrebiteľských vzťahov je limitovaná princípom ochrany slabšej
strany, teda spotrebiteľa (ktorý koná s dôverou v druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav). Z
uvedenej koncepcie spotrebiteľského práva vychádzal aj zákon ZoSÚ, ktorý stanovil osobitné náležitosti
spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy
bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie

ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z
uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti a to práve tie, ktoré sú uvedené v § 11
ods. 1 písm. a/ ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy) zákonodarca v prospech
ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionovalbezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankcie pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým
spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu (uvedené už odznelo v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 11Co/127/2015).

8. Súd prvej inštancie rozhodol preto správne po zistení, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje obligatórnu obsahovú náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ (v znení
účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy) a z tohto dôvodu je treba úver považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

9. Účelom náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ (v relevantnom znení) je náležité informovanie
spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu
tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože inak by nebolo dostatočne určité, akú časť istiny
zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu
žalobkyne. Uvedené nemožno nahradiť stanovením celkovej výšky splátky (50 eur). Zmyslu zákonnej

úpravy zodpovedá, ak sa každý z atribútov vyjadrený v zákone slovami „suma, počet a termíny splátok“
viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, majúceho sa v konečnom dôsledku
zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom (porov. uznesenie Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/313/2010, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/256/2013). Ak
zákon explicitne (výslovne) vymedzuje jednotlivé náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak tento

údaj v zmluve musí byť jednoznačne uvedený a nie je prípustné, aby sa účastník zmluvy k tomuto údaju
dopracovával výkladom a výpočtom (porov. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/141/2012).
Poukaz žalobkyne na ustanovenie § 1 Hlavy 5 úverových zmluvných podmienok splácania úveru nebol
náležitý, keďže informovanie spotrebiteľa, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá časť úverovej istiny
úrokov, poplatkov za vedenie úverového účtu, príp. iných úhrad predstavuje len druhové pomenovanie

zloženia úverových splátok, nie však kvantifikované rozlíšenie týchto súčastí splátky, tak ako to požaduje
právna úprava. Oprávnenie spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky je bez
právneho významu vo vzťahu k požiadavke zákonodarcu, uviesť v samotnej zmluve o spotrebiteľskom
úvere výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

10. Každá spotrebiteľská zmluva má vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad
spotrebiteľského práva, teda aj k obligatórnym náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to
dôslednou obsahovou a formálnou úpravou zmluvných podmienok (ktoré nebudú pre spotrebiteľa
predstavovať zložitý, ťažko čitateľný a nejednoznačný súbor údajov, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne
v dôsledku toho narušujú zmluvnú rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa). Jednoznačnosť a

určitosť zmluvných podmienok má zásadne vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy.

11. Výklad dotknutých zákonných ustanovení obsiahnutý v odvolaní, nie je preto súladný so zákonnou
úpravou obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobkyňa predovšetkým nesprávne

uviedla v odvolaní dátum uzavretia úverovej zmluvy, jej číslo i predmet (predmetom splátkového úveru
nebolo poskytnutie kreditného limitu, ale poskytnutie úveru na zaplatenie označeného tovaru Probook).

12. Argumentáciu žalobkyne poukazujúcu na dotknuté znenie Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ako i na úpravu príslušného ustanovenia v právnom

poriadku Českej republiky, nebolo možné prijať, vzhľadom na jednoznačnú právnu úpravu povinnej
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (v § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ), ktorou bol súd prvej inštancie
povinný sa riadiť. Správna transpozícia záväzných noriem komunitárneho práva neznamená identickosť
úpravy vo vnútroštátnom práve. Rozhodujúce je zachovanie štandardnej úrovne ochrany spotrebiteľa
minimálne v rozsahu danom záväznou normou komunitárneho práva. Vyšší štandard ochrany však

nemôže brániť v aplikácii vnútroštátnej úpravy. Ak vnútroštátna právna úprava stanovila požiadavku
náležitosti úverovej zmluvy uvedením výšky, počtu a termínov splátok s rozlíšením na jednotlivé časti
splátky (istinu, úrok a iné poplatky), nebolo možné považovať za postačujúce uvedenie výšky, počtu a
frekvencie splátok (ako to uvádza napr. právna úprava v Českej republike). Nejedná sa tu o výkladový
problém právnej normy, prípadne formalistickú interpretáciu dotknutého znenia právneho predpisu, ale

o naplnenie jednoznačnej požiadavky stanovenej zákonodarcom v ZoSÚ.13. K poukazu žalobkyne na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie odvolací súd uvádza, že
aplikáciou dotknutého ustanovenia ZoSÚ súdom prvej inštancie nedošlo k takému postupu, ktoré by
konkrétne bránilo dosiahnutiu sledovaných cieľov smerníc na ochranu spotrebiteľa.

14. Rovnako za nenáležitý bolo potrebné považovať i odkaz na stanovisko v označenom rozhodnutí
Ústavného súdu Slovenskej republiky, keďže sa v danom prípade nerieši interpretačný problém, ale
dodržanie zákonodarcom prijatého ustanovenia právnej normy, stanovujúceho obligatórne náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

15. Logickým a teleologickým výkladom ZoSÚ je potrebné dospieť tiež k záveru, že absencia taxatívne
vymedzených náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ, kvalifikovaná
zákonodarcom ako porušenie povinností, má za následok sankciu. Zákonodarca neuvedenie týchto
náležitostí v písomnej úverovej zmluve sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru.
Dôvodom preferovania niektorých obligatórnych náležitostí zmluvy je potreba dosiahnutia rovnovážneho

postavenia spotrebiteľa a dodávateľa. Ak má mať podľa zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere
písomnú formu, tak logicky by mali byť uvedené v písomnej forme aj jej obligatórne obsahové náležitosti.
Niet ale logického dôvodu, aby pre vznik dôsledkov porušenia povinností upravených v § 11 ods. 1
ZoSÚ, požadoval zákonodarca (okrem absencie povinných náležitostí v písomnej zmluve) aj absenciu
písomnej formy celej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ak by zmluva o úvere nemala písomnú formu,

bolo by bez právneho významu vôbec sa zaoberať obligatórnymi obsahovými náležitosťami zmluvy).
Úmyslom zákonodarcu bolo sankcionovať dodávateľa za nedostatok obsahových náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ako aj naplniť požiadavku písomnej formy zmluvy, nie však jej nedodržaním
podmieňovať dôsledky porušenia povinností dodávateľa v súvislosti s obsahovými náležitosťami zmluvy.

16. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské
práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky
povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces

(napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť
súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na
okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015
zo 17. marca 2016).

17. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy,ktoréaplikovalnaprejednávanýprípadazktorýchvyvodilsvojeprávnezávery,ktoréprimerane
vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého

rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces
nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby
účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolacia námietka žalobkyne, týkajúca sa nedostatku

obsahových náležitostí napadnutého rozhodnutia, ako i jeho arbitrárnosti, nemohla obstáť, rovnako
ako ani argument o porušení práva na spravodlivý proces. Hoci súd prvej inštancie označil absenciu
predmetnej obligatórnej náležitosti zmluvy aj za neprijateľnú podmienku, uvedený záver nemal žiadnu
relevanciu na právne posúdenie veci a zamietnutie žaloby. Nebol preto daný dôvod zaoberať sa
záverečnou argumentáciou žalobkyne v odvolaní (smerujúcou k názoru, že údaje o výške splátok, istiny,

úrokov a poplatkov sa pojmovo zhodujú s cenou plnenia a predmetnom plnenia, teda nie je možné ich
ex lege považovať za neprijateľnú podmienku).

18.Odvolacísúdpodľa§387ods.1CSPnapadnutérozhodnutiesúduprvejinštancieakovecnesprávne
potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania úspešnej žalovanej. Súd prvej inštancie

dôvodne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. (účinné do 30. júna 2016), v zmysle ktorého
žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania. Z dôvodu nevyčíslenia náhrady trov konania žalovanou
(u ktorej vznik trov konania zo spisu nevyplýval), žalovanej nebola náhrada trov konania priznaná.19. Z dôvodu, že žalovaná bola úspešná aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262 v spojení
§ 255 ods. 1 CSP, vzniklo jej právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol
tak, že žalovaná má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. Podľa § 262 ods. 2 CSP

o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.

20. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o

odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie
je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.