Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. september 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 16C/138/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713211929
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6713211929.7

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobcov 1/ C.. R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo K., O. F. XX, a 2/
L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo K., L. X, obaja zastúpení JUDr. Alexandrou Štefánikovou, advokátkou
so sídlom v Banskej Bystrici, Komenského 12D, proti žalovaným 1/ CENTRUM - SVET, s. r. o., IČO: 44
430 574, so sídlom vo Zvolene, Lieskovská cesta 6, zastúpený JUDr. Evou Krchňavou, advokátkou so
sídlom v Banskej Bystrici, Rudlovská cesta 47, 2/ 103 club, s.r.o., IČO: 36 340 693, so sídlom v Poprade,

Mnoheľova 4687/20, 3/ Emil Krajčík, s.r.o., IČO: 36 246 204, so sídlom v Senici, Dlhá 1424/47, 4/ Adrian
Martuš - ELEKTRA, IČO: 34 625 658, s miestom podnikania v Lieskovci, Osloboditeľov 2593/21, 5/ Tue
Tran M Y S O N, IČO: 33 278 571, s miestom podnikania vo Zvolene, M. Nešpora 1845/16, a 6/ Mgr.
Marián Vaco - LUMAR agency, IČO: 37 056 069, s miestom podnikania v Kováčovej, Kúpeľná 112/52,
o vypratanie nebytových priestorov a ochranu užívacieho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Súd žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou zo dňa 12.07.2013, doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.07.2013,
domáhali pôvodne len voči žalovanému 1/ rozhodnutia súdu, ktorým by mu uložil povinnosť vypratať
časť nehnuteľnosti - budovy známej ako „Centrum“, so súp. č. 2401, nachádzajúcej sa ul. Kozačeka

vo Zvolene, postavenej na parc. č. 1318/39, o výmere 3.274 m2, vedenej na LV č. 8727 pre mesto a
k.ú. Zvolen na žalovaného 1/, a to v časti nehnuteľnosti bývalej predajne Slovenskej knihy š.p. Žilina v
likvidácii, vymedzenej v prílohe č. 1 zo dňa 14.02.1995 Zmluvy o prevode práva užívania nebytových
priestorov, ku ktorým žalobcovia nadobudli užívacie právo tak, ako je vymedzené v nákrese nebytových
priestorov zo dňa 14.02.1995, vyhotovenom JUDr. Františkom Feníkom, komerčným právnikom so
sídlom v Žiline, ktorý tvorí prílohu č. 1 uvedenej zmluvy (ďalej len „predmetné nebytové priestory“), v

lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Okrem toho sa žalobcovia domáhali uloženia
povinnosti žalovanému 1/ umožniť a strpieť bezplatné užívanie predmetných nebytových priestorov, a to
vydaním žalobcom kľúčov od všetkých dverí týchto nebytových priestorov a zdržať sa každého konania
brániaceho nerušenému výkonu užívacieho práva týchto nebytových priestorov žalobcami od prvého
dňa po vyprataní nehnuteľnosti, pričom žalobcovia majú právo bezplatne užívať túto časť nehnuteľnosti
do 17.11.2023. Žalobcovia si tiež uplatnili náhradu trov konania.

2.Uznesením č.k. 16C/138/2013-153 zo dňa 15.12.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
08.04.2015, súd na základe návrhu žalobcov zo dňa 03.12.2014 pripustil, aby do konania vstúpili ako
ďalšie subjekty na strane žalovaných 103 club, s.r.o., IČO: 36 340 693, Emil Krajčík, s.r.o., IČO: 36 246
204, Adrian Martuš - ELEKTRA, IČO: 34 625 658, Tue Tran M Y S O N, IČO: 33 278 571 a Mgr. Marián
Vaco - LUMAR agency, IČO: 37 056 069, a to v procesnej pozícii žalovaných 2/ - 6/.3.Dňa 09.01.2015 bolo súdu doručené podanie žalobcov zo dňa 07.01.2015, v ktorom uviedli, že
berú žalobu v celom rozsahu späť a žiadajú konanie zastaviť. Na odôvodnenie svojho späťvzatia
žaloby uviedli, že listom zo dňa 01.12.2014 žalovaný 1/ doručil žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ „Výpoveď

z užívacieho vzťahu /nájmu/“. Výpoveď bola daná v zmysle § 10 zákona č. 116/1990 Zb. s poukazom
na § 15 ods. 1 cit. zákona z nájomného vzťahu, ktorý vznikol pretransformovaním sa z užívacieho
vzťahu na základe Zmluvy o prevode práva užívania zo dňa 24.10.1995 k predmetným nebytovým
priestorom, uzavretej medzi žalobcami ako nadobúdateľmi a Slovenskou knihou š.p. v likvidácii, Žilina
ako prevodcom. Nájomný vzťah založený vyššie špecifikovanou zmluvou skončí uplynutím 3-mesačnej

výpovednej lehoty, ktorá začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení
výpovede. Žalobcovia v späťvzatí návrhu uviedli, že majú za to, že ich návrh na vypratanie nebytových
priestorov a ochranu užívacieho práva bol podaný dôvodne. Ak by tomu tak nebolo, nebol by daný
dôvod na strane žalovaného 1/, aby žalobcom v mesiaci december 2014 dal výpoveď z užívacieho
vzťahu /nájmu/. V prípade pretransformovania užívacieho vzťahu na základe Zmluvy o prevode práva
užívania zo dňa 24.10.1995 na nájomný vzťah by právo žalobcov užívať nebytové priestory v rozsahu

vymedzenom v prílohe č. 1 citovanej zmluvy skončilo uplynutím 3-mesačnej výpovednej lehoty v zmysle
výpovedezužívaciehovzťahu/nájmu/,danejžalovaným1/listomzodňa01.12.2014.Žalobcovianemajú
záujem ďalším súdnym konaním domáhať sa neplatnosti výpovede. Sú toho názoru, že za daného
stavu je nehospodárne, časovo a finančne náročné trvať na ďalšom konaní. Poukázali aj na vyjadrenie
konateľa žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 03.11.2014, že budúci rok by malo dôjsť ku kompletnej

prestavbe predmetného objektu a teda priestory už nebudú vôbec v takom stave, v akom boli predtým.
Žalobcovia navrhli, aby súd pri zastavení konania rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo strán
nemá právo na ich náhradu.

4.Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vzali žalobcovia žalobu v celom rozsahu späť až po prvom

pojednávaní, súd musel zisťovať, či žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasia. Z tohto dôvodu súd vyzval
všetkých žalovaných, aby oznámili, či so späťvzatím žaloby a zastavením konania súhlasia. Žalovaný
3/ Emil Krajčík, s.r.o., IČO: 36 246 204, žalovaný 5/ Tue Tran M Y S O N, IČO: 33 278 571 a žalovaný 6/
Mgr. Marián Vaco - LUMAR agency, IČO: 37 056 069 súdu oznámili, že so späťvzatím žaloby súhlasia,
a to žalovaný 3/ podaním zo dňa 07.05.2015, súdu doručeným dňa 13.05.2015, žalovaný 5/ podaním

zo dňa 26.01.2015, súdu doručeným dňa 27.01.2015 a žalovaný 6/ podaním zo dňa 20.01.2015, súdu
doručeným dňa 26.01.2015. Žalovanému 2/ 103 club, s.r.o., IČO: 36 340 693 a žalovanému 4/ Adrian
Martuš - ELEKTRA, IČO: 34 625 658 bola výzva na vyjadrenie súhlasu so späťvzatím žaloby doručená,
konkrétne žalovanému 2/ dňa 02.02.2015 a žalovanému 4/ dňa 19.01.2015. Žalovaní 2/ a 4/ na výzvu
žiadnym spôsobom nereagovali. Za tejto situácie súd vychádzal z toho, že žalovaní 2/ a 4/ neuviedli

žiadne vážne dôvody, pre ktoré by so späťvzatím žaloby nesúhlasili.

5.Dňa06.02.2015bolosúdue-mailomanáslednedňa09.02.2015poštoudoručenépodaniežalovaného
1/ zo dňa 05.02.2015, v ktorom uviedol, že nesúhlasí so späťvzatím žaloby a žiada, aby súd v konaní
pokračoval a meritórne rozhodol. Uviedol, že má vážny záujem na tom, aby súd v konaní pokračoval,

keďže medzi žalovaným 1/ a jeho spriaznenými spoločnosťami, ktoré pred ním v minulosti boli
vlastníkmi nebytových priestorov, ktorých vypratania sa žalobcovia domáhajú a samotnými žalobcami
roky prebiehajú súdne konania, týkajúce sa ochrany užívacieho práva k predmetným nebytovým
priestorom. Žalobcovia sa vo viacerých súdnych sporoch domáhali nielen ochrany užívacieho práva, ale
aj finančného plnenia, ktoré im podľa ich názoru z tohto práva vyplývalo. Meritórne rozhodnutie vo veci

vnesie do vzťahov medzi stranami sporu aj právnu istotu do budúcna ohľadom vzájomných finančných
požiadaviek a vzájomných vlastníckych a užívacích vzťahov.
6.Okrem toho žalovaný 1/ uviedol, že v prípade, že sa súd nestotožní s jeho názorom a rozhodne o
zastavení konania, konanie bude zastavené z dôvodu na strane žalobcov. Žalobcovia nemôžu tvrdiť,
že ich žaloba bola podaná dôvodne a že k zastaveniu konania ich viedla výpoveď z nájmu podaná

žalovaným 1/ v decembri 2014. Výpoveď z nájmu bola daná žalobcom ešte v roku 2001, ktorú počas
dlhoročnýchkonanínenamietali,keďženeuznávaliprávnynázor,žeichprípadnýužívacívzťahsazmenil
na nájomný vzťah. Žalovaný 1/ len z dôvodu opatrnosti opätovne dal žalobcom výpoveď z nájomného /
užívacieho/ vzťahu aj v decembri 2014. Ani prestavba nebytových priestorov, ktorú spomínal konateľ
žalovaného 1/ nemôže byť oprávneným dôvodom na späťvzatie žaloby, keďže dotknuté nebytové

priestory boli prestavané už aj v minulosti, čo žalobcom nebránilo v podávaní žalôb. Na základe
uvedeného má žalovaný 1/ za to, že zavinenie na zastavení konania je na strane žalobcov.7.Tunajší súd uznesením č.k. 16C/138/2013-189 zo dňa 15.05.2015 konanie zastavil a žalobcom
nepriznal náhradu trov konania. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie žalovaný 1/, na základe
ktorého Krajského súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 14Co/853/2015-212 zo dňa 26.01.2016

uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd dospel
k záveru, že z vyjadrení strán sporu v priebehu konania vyplýva, že existujú protichodné právne názory
na to, o aký právny vzťah medzi žalobcami a žalovaným 1/ ide. Žalobcovia poukazovali na to, že medzi
nimi nejde o nájomný vzťah, ale o užívací vzťah na základe odplatného postúpenia majetkového práva,
na ktoré sa nevzťahoval zákon č. 116/1990 Zb., ale dovtedajšie hospodársko-právne predpisy. Ide teda

o bezplatné užívanie nehnuteľnosti na vopred stanovený čas, a to k časti nehnuteľnosti, ktorá je teraz
vo vlastníctve žalovaného 1/. Žalovaný 1/ mal naopak za to, že došlo k pretransformovaniu užívacieho
vzťahu žalobcov na nájomný pomer v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. Pokiaľ teda bola daná
výpoveď z nájomného pomeru, tento mal skončiť uplynutím výpovednej doby. S ohľadom na predmet
konania je potrebné v konaní vyriešiť základnú otázku, či existuje dané právo žalobcov 1/ a 2/ na
bezplatné užívanie predmetných nebytových priestorov až do roku 2023 alebo vzniknuté užívacie právo

žalobcov sa pretransformovalo na nájom a prichádza do úvahy postup výpovede z nájomného pomeru
zo strany žalovaného 1/. Pokiaľ by na základe toho, že by existovalo užívacie právo žalobcov až do roku
2023, existovalo právo žalobcov na opätovné podanie žaloby, bol by to vážny dôvod pre nesúhlas so
zastavenímkonania.Toutootázkousabudemusieťokresnýsúdvďalšomkonanípodrobnezaoberať.Ak
by bolo pravdivé tvrdenie žalobcov, že k predmetným nebytovým priestorom stále existuje ich bezplatné

užívacie právo ako majetkové právo, a nie nájomný pomer, potom by bol akýkoľvek právny úkon zo
strany žalovaného 1/, ktorý by sa dotýkal výpovede z nájomného pomeru, právne neúčinný. Výpoveď
z nájomného pomeru možno dať len v prípade, že by medzi stranami existoval nájomný pomer. Bez
vyriešenia tejto otázky je predčasné hodnotiť späťvzatie žaloby, otázku, či bola žaloba podaná dôvodne,
ako aj otázku procesného zavinenia na prípadnom zastavení konania. Keďže bol urobený procesný

úkon späťvzatia žaloby, musí mať súd pre prípad zastavenia konania vyriešené uvedené otázky a musí
byť nesporným, že žalobcovia aj v prípade späťvzatia žaloby nebudú už môcť v budúcnosti podávať
žaloby podľa nimi uplatňovaného majetkového práva na bezplatné užívanie, ktoré mali získať zmluvou
zo dňa 24.10.1995 a ktoré im malo zabezpečovať bezplatné užívanie nehnuteľnosti v obchodnom centre
do roku 2023.

8.Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak bolo
rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 10 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak sa nájom uzavrie
na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu,
ak nie je dohodnuté inak.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb., práva užívania nebytových priestorov, ktoré vznikli podľa
doterajších predpisov, sa spravujú týmto zákonom a považujú sa za vzťahy vzniknuté na základe zmluvy
uzavretej na neurčitý čas. Týmto ustanovením nie sú dotknuté práva užívania vyplývajúce z vecného
bremena.

Podľa § 680 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak dôjde k zmene
vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca
je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená
alebo nadobúdateľom preukázaná.9.Civilný sporový poriadok v ust. § 146 (rovnako ako predtým Občiansky súdny poriadok v ust. § 96
ods. 2) zakotvuje výnimku zo všeobecne platnej dispozičnej zásady ovládajúcej sporové konanie, ktorej

súčasťou je aj dispozícia žalobcu konaním, t.j. jeho možnosť kedykoľvek v priebehu konania vziať
svoju žalobu späť s následkami zastavenia konania. Uvedenou výnimkou je povinnosť súdu v určitých
prípadoch skúmať, či žalovaný so späťvzatím žaloby a zastavením konania súhlasí. Z citovaného
zákonného ustanovenia pritom vyplýva, že prípadný nesúhlas žalovaného so zastavením konania musí
byť nielen odôvodnený, ale ním uvedené dôvody nesúhlasu musia byť súčasne kvalifikované. Aký dôvod

nesúhlasu so späťvzatím je možné považovať za tak vážny, že odôvodňuje nezastavenie sporového
konania, nie je možné vo všeobecnosti ustáliť a závisí od posúdenia súdu s prihliadnutím na okolnosti
konkrétnej veci. Rozhodujúce je najmä posúdenie dôsledkov zastavenia konania na právny, ale aj
faktický stav vzťahov medzi stranami sporu. Ako takýto vážny dôvod prichádza do úvahy situácia, kedy
by právne postavenie žalovaného v dôsledku zastavenia konania zostalo neisté, predovšetkým vtedy, ak
žalovanýsámnemoholpodaťžalobuprávezdôvoduprebiehajúcehokonania.Podľasúčasnejprocesnej

úpravy je súhlas so späťvzatím žaloby tiež nevyhnutný vtedy, keď určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (napr. pri žalobe na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva).

10.Nakoľko žalovaný 1/ so zastavením konania v prejednávanej veci nesúhlasil, súd sa musel zaoberať

ním uvedenými dôvodmi tohto nesúhlasu za účelom posúdenia, či sa jedná o vážne dôvody v zmysle
§ 146 ods. 1 CSP. Ako dôvod nesúhlasu žalovaný 1/ uviedol skutočnosť, že medzi ním a žalobcami
prebiehajú dlhoročné súdne spory týkajúce sa ochrany užívacieho práva žalobcov k predmetným
nebytovým priestorom, pričom meritórne rozhodnutie v prejednávanej veci vnesie do vzťahov medzi
stranami istotu. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu je potrebné vyriešiť otázku, aký právny

vzťah existuje, resp. existoval medzi žalobcami a žalovaným 1/. Na tomto mieste je v prvom rade
potrebné zdôrazniť, že právne posúdenie skutkových okolností, t.j. aj vzťahov medzi stranami sporu,
je výlučnou úlohou súdu. Pokiaľ aj niektorá zo strán predostrie svoje právne posúdenie, toto nie je pre
súd záväzné. Povinnosťou strany v konaní, resp. predpokladom pre jej úspech v spore, je využívanie
prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré sú demonštratívne vymenované v

ust. § 149 CSP a patria k nim predovšetkým skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dôkazov (bremeno
tvrdenia, dôkazné bremeno). Strana sporu nemá povinnosť právne kvalifikovať svoj tvrdený nárok. Preto
pokiaľvprejednávanejvecibolomedzistranamisporusporné,oakýprávnyvzťahsamedzinimijedná,či
onájomnýpomer,naktorýsavzťahujezákonč.116/1990Zb.,alebooinýprávnyvzťah,zktoréhovyplýva
právo žalobcov na bezplatné užívanie nehnuteľností, na ktorý sa zákon č. 116/1990 Zb. nevzťahuje,

vyriešenie tejto otázky (právneho posúdenia vzťahu medzi stranami) je výlučnou úlohou súdu, pričom
túto otázku možno vyriešiť aj na základe dosiaľ v konaní vykonaného dokazovania. Len na doplnenie
súd uvádza, že vyhlásenie uznesenia o skončení dokazovania v zmysle § 182 CSP je podmienkou
len pre meritórne rozhodnutie vo veci, t.j. pre následné vyhlásenie rozsudku, nie je však podmienkou
pre vydanie procesného rozhodnutia o zastavení konania. Rovnako z procesného predpisu nevyplýva,

že by súd nemohol v uznesení o zastavení konania prezentovať svoj právny názor na riešený spor,
naopak v niektorých prípadoch (ako aj v prejednávanej veci) je to nevyhnutné a aj odvolací súd vo
svojom rozhodnutí uložil tunajšiemu súdu zaoberať sa otázkou hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami,
pričom nevylúčil, že po jej vyriešení dospeje okresný súd k záveru, že žalovaným 1/ prezentovaný dôvod
nesúhlasu so zastavením konania nie je vážny a konanie zastaví.

11.Súd na základe dosiaľ vykonaného dokazovania, predovšetkým výsluchu strán v spojitosti s ich
tvrdeniami, ktoré medzi nimi neboli sporné, ako aj na základe oboznámenia sa s listinami predloženými
stranami dospel k záveru, že prevodca - Slovenská kniha, š.p. v likvidácii získal na základe zmlúv
uzavretých za predošlej právnej úpravy v súvislosti s výstavbou obchodného strediska vo Zvolene

právo bezplatne užívať predmetné nebytové priestory do 17.11.2023. Toto právo užívania nebytových
priestorov sa s účinnosťou zákona č. 116/1990 Zb. v zmysle § 15 ods. 1 uvedeného zákona zmenilo
(pretransformovalo) z hľadiska obsahu a právnej kvalifikácie na nájomný vzťah, a to ex lege, pričom
zákon vytvoril fikciu, že sa jedná o nájomný vzťah vzniknutý na základe zmluvy na neurčitý čas. Zmluvou
zo dňa 24.10.1995 v znení jej dodatkov prevodca Slovenská kniha, š.p. v likvidácii previedol svoje právo

(pohľadávku) na bezplatné užívanie predmetných priestorov, ktoré v tom čase už z právneho hľadiska
vyplývalo z (zákonnou fikciou založenej) nájomnej zmluvy na neurčitý čas, na žalobcov 1/ a 2/. Žalobcom
teda patrilo právo bezplatne užívať predmetné nebytové priestory na neurčitý čas, a to na základe
zmluvy o nájme nebytových priestorov v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. Obsahom právneho vzťahuzaloženého na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov je prenechanie nebytového priestoru na
užívanie inému, a to zo strany vlastníka tohto priestoru. Medzi stranami nebolo sporné, že vlastníkom
predmetných nebytových priestorov je žalovaný 1/, čo vyplýva aj z príslušného listu vlastníctva, pričom

žalovaný 1/ bez ohľadu na spôsob prevodu vlastníckeho práva v súlade s ust. § 680 OZ vstúpil
do právneho postavenia prenajímateľa. Zhrnúc uvedené, medzi žalobcami a žalovaným 1/ existoval
nájomný pomer, založený zmluvou o nájme nebytových priestorov v zmysle zákona č. 116/1990 Zb.,
obsahom ktorého bolo právo žalobcov bezplatne užívať predmetné nebytové priestory na neurčitý čas
a povinnosť žalovaného 1/ umožniť žalobcom tieto nebytové priestory užívať.

12.Následne bolo potrebné vyriešiť otázku či, ako a kedy tento nájomný vzťah medzi žalobcami a
žalovaným 1/ zanikol. V súlade s ust. § 10 zákona č. 116/1990 Zb. ho bolo možné kedykoľvek ukončiť
výpoveďou, a to tak zo strany prenajímateľa, ako aj nájomcu. Žalovaný 1/ v priebehu konania tvrdil,
že jeho právny predchodca v nájomnom vzťahu v pozícii prenajímateľa - predchádzajúci vlastník
predmetných nebytových priestorov spoločnosť VERCAJCH CENTRUM spol. s r.o. listom zo dňa

10.10.2001 dal žalobcom ako nájomcom výpoveď z nájmu. Žalobcovia na pojednávaní dňa 03.11.2014
spochybnili, že by im zo strany žalovaného 1/ bola doručená výpoveď z nájmu predmetných priestorov,
na čo súd pri odročení tohto pojednávania poskytol žalovanému 1/ lehotu na doloženie dokladov
preukazujúcich doručenie výpovede z predmetných priestorov žalobcom. Žalovaný 1/ podaním zo dňa
28.11.2014, doručeným súdu dňa 01.12.2014 oznámil, že nedisponuje žiadnymi ďalšími listinnými

dokladmi týkajúcimi sa preukázania doručenia výpovede zo dňa 10.10.2001 žalobcom, okrem tých,
ktoré už doložil do spisu, čo sú samotné výpovede (č.l. 105, 106 spisu) a podací lístok, preukazujúci
odoslanievýpovedežalobcovi2/(č.l.107spisu).Účinkyvýpovedenastávajúaždňomjejdoručeniaadeň
doručenia výpovede je skutočnosťou rozhodujúcou pre začiatok plynutia výpovednej lehoty. Súd preto
uzavrel, že žalovaný 1/ nepreukázal, že výpovede z nájmu predmetných nebytových priestorov doručil

žalobcom už v roku 2001, pričom ako vyplýva aj z ust. § 10 a § 12 zákona č. 116/1990 Zb., výpoveď
musí byť písomná a musí byť doručená druhému účastníkovi právneho vzťahu, inak tento jednostranný
právny úkon nevznikne, t.j. neexistuje. Žalobcovia následne tvrdili, že žalovaný 1/ im doručil výpoveď
z nájmu listom zo dňa 01.12.2014. Túto skutočnosť žalovaný 1/ potvrdil vo svojom vyjadrení zo dňa
05.02.2015. Na základe uvedeného zhodného tvrdenia strán a s poukazom na záver o nepreukázaní

existencie platnej výpovede z roku 2001 mal súd preukázané, že nájomný vzťah medzi žalobcami a
žalovaným 1/ skončil uplynutím výpovednej doby v roku 2015, ktorá začala plynúť po tom, ako bola
žalobcom doručená výpoveď zo dňa 01.12.2014.

13.Vychádzajúc s vyššie ustáleného záveru o povahe právneho vzťahu medzi žalobcami a žalovaným

1/ a o spôsobe a čase zániku tohto právneho vzťahu sa súd následne zaoberal posúdením relevancie
dôvodov nesúhlasu žalovaného 1/ so späťvzatím žaloby a zastavením konania. Predmetom konania v
prejednávanej veci bolo vypratanie nebytových priestorov, ktorých vlastníkom je žalovaný 1/ a uloženie
povinnosti žalovaným umožniť a strpieť bezplatné užívanie týchto priestorov žalobcami. Žaloba bola
podaná dňa 15.07.2013, t.j. v čase, kedy medzi žalobcami a žalovaným 1/ existoval platný nájomný

vzťah, na základe ktorého bol žalovaný 1/ povinný umožniť žalobcom predmetné nebytové priestory
bezplatne užívať. Žalovaný 1/ v celom doterajšom priebehu konania netvrdil, že by žalobcom v
užívaní priestorov nebránil, jeho obrana bola založená na tvrdení, že takúto povinnosť v skutočnosti
nemá. Na základe uvedeného súd uzavrel, že žaloba bola v čase jej podania dôvodná, nakoľko
žalovaný 1/ skutočne neumožňoval žalobcom užívať predmetné nebytové priestory napriek tomu, že ako

prenajímateľ na základe nájomnej zmluvy túto povinnosť mal. Táto jeho povinnosť zanikla až v priebehu
konania, a to na základe úkonu žalovaného 1/ - doručenia výpovede z nájmu žalobcom. Keďže nájomný
vzťah v priebehu konania zanikol a pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods.
1 CSP), je zrejmé, že žalobcovia už nemôžu byť v konaní úspešní. Pôvodne dôvodnej žalobe by už v
dôsledku správania sa žalovaného 1/ v priebehu konania nebolo možné vyhovieť. Za tejto situácie nie je

možné spravodlivo požadovať od žalobcov, aby sa v konaní pokračovalo a meritórne rozhodlo napriek
tomu, že svoju žalobu vzali späť.

14.Pokiaľ ide o možnosť žalobcov opätovne podať žalobu týkajúcu sa ochrany ich práva užívať
predmetné priestory, na prvom mieste je potrebné uviesť, že súčasťou ústavného práva na súdnu

ochranu je právo každého domáhať sa svojho tvrdeného práva na súde, a to bez ohľadu na to, či
takéto tvrdené právo existuje alebo nie, t.j. bez ohľadu na dôvodnosť podanej žaloby. Z tohto hľadiska
nie je v právnom štáte dobre možné vylúčiť, že žalobcovia v budúcnosti podajú (nejakú) žalobu proti
žalovanému 1/, resp. jeho spriazneným osobám, ktorou sa príslušný súd bude musieť zaoberať bezohľadu na jej predmet a dôvodnosť. Ako však súd uviedol vyššie, v prejednávanej veci dospel k záveru,
že nájomný vzťah medzi žalobcami a žalovaným 1/ zanikol uplynutím výpovednej doby v roku 2015. Na
základe uvedeného súd uzavrel, že dôvody nesúhlasu žalovaného 1/ so zastavením konania nemožno

v prejednávanej veci kvalifikovať ako vážne dôvody v zmysle § 146 ods. 1 CSP a preto súd konanie
podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil.

15.Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

16.S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie súd dospel k záveru, že žaloba bola v čase jej podania
dôvodná a bola žalobcami vzatá späť v dôsledku správania žalovaného 1/ po začatí konania, t.j.

zastavenie konania procesne zavinil žalovaný 1/. V súlade s ust. § 256 ods. 1 CSP by preto žalobcovia
mali právo na náhradu trov konania, nakoľko však pri späťvzatí žaloby uviedli, že nežiadajú priznať
náhradu trov konania, súd im ju nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v

podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí
byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.