Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. september 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/186/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222217
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4412222217.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred samosudcom JUDr. Arpádom Pastorekom v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich
Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR v konaní o náhradu majetkovej škody v sume 125,- EUR a
nemajetkovej ujmy v sume 1.871,66 EUR, t a k t o:

r o z h o d o l :

Súd podanú žalobu na rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom z a m i e t a.

Súd žalobu z a m i e t a.

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca vo svojom podaní ktoré označil ako: „Žaloba na plnenie o náhradu majetkovej škody 125,-
EUR a nemajetkovej ujmy v sume 1.871,66 EUR “ z dňa 21.09.2012, ktoré bolo doručené súdu dňa
27.09.2012 sa domáhal náhrady majetkovej škody 125,- EUR a nemajetkovej ujmy v sume 1.871,66
EUR, ako aj ďalších nárokov vrátane nároku na náhradu trov konania a to všetko v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia.

2. Súd mal za to, že podľa § 219 ods 3, 177 ods 2 CSP vo veci nie je potrebné nariadiť pojednávanie
a preto verejne vyhlásil rozsudok.

3. Ak súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, kedy podľa § 52a Vyhlášky č.
543/2005 Z. Z. Min. sprav. SR o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy
…… o verejnom vyhlásení rozsudku sa spíše zápisnica. Na zápisnicu o verejnom vyhlásení rozsudku sa
ustanovenia § 52 vzťahujú primerane. Zápisnica o súdnom pojednávaní okrem náležitostí ustanovených

predpismi o konaní pred súdmi obsahuje podľa citovanej vyhlášky § 52 ods. 1 až ods. 7 platí, že
všetky podstatné okolnosti a poučenia poskytnuté súdom. V zápisnici o súdnom pojednávaní sa uvedie
presný čas začiatku a skončenia súdneho pojednávania; v zápisnici sa vyznačí aj doba, počas ktorej
bolo súdne pojednávanie prerušené. Predseda senátu diktuje zápisnicu o súdnom pojednávaní nahlas
tak, aby prítomní diktované znenie počuli, ak predpisy o konaní pred súdmi nepripúšťajú iný postup.
Predseda senátu môže vyslúchanému, najmä ak ide o znalca, dovoliť, aby svoju výpoveď do zápisnice
nadiktoval. Táto skutočnosť sa v zápisnici poznamená. Zápisnica o súdnom pojednávaní sa vyhotovuje

použitím diktafónu, postupom podľa § 56, rýchlopisným záznamom alebo pomocou výpočtovej techniky.
Ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovila použitím diktafónu alebo rýchlopisným záznamom,
bezodkladneposkončenísúdnehopojednávaniavyhotovíasistentprepiszápisnicepomocouvýpočtovej
techniky, ku ktorému pripojí doložku „Za správnosť vyhotovenia:“, v ktorej uvedie svoje meno, priezviskoa podpis. Ak predpisy o konaní pred súdom neurčujú inak, netreba záznam uchovávať; ak je zápisnica o
pojednávaní vyhotovená použitím diktafónu alebo ak sa priebeh súdneho pojednávania zaznamenáva
podľa § 56, možno upustiť od prítomnosti asistenta na pojednávaní s výnimkou hlavného pojednávania,

verejného zasadnutia a neverejného zasadnutia. Ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovuje
pomocou diktafónu alebo postupom podľa § 56, predseda senátu na úvod do mikrofónu nadiktuje údaje
potrebné na vyplnenie záhlavia zápisnice a ak požiadali účastníci konania o vydanie kópie zápisnice o
súdnom pojednávaní, aj počet požadovaných kópií. Nesprávnosti záznamu zistené v priebehu súdneho
pojednávania opraví predseda senátu nadiktovaním správneho znenia, ktoré uvedie slovami "opravuje

sa";opravavymazanímzáznamujeneprípustná.Aknadiktujepredsedasenátudozáznamuvyhotovenie
rozhodnutia, je potrebné, aby jeho text obsahoval všetky náležitosti ustanovené predpismi o konaní pred
súdmi. Spravidla podľa ods. 5 sa zapíše alebo nadiktuje len podstatný obsah výpovedí a prednesov,
ak predpisy o konaní pred súdmi neustanovujú inak. Ak je to dôležité na posúdenie veci, zapíšu sa
odpovede vyslúchaných osôb doslovne, prípadne sa v zápisnici uvedú jednotlivé otázky a odpovede k
nim. Zápisnica sa spisuje alebo diktuje v slovenskom jazyku. Ak záleží na doslovnom znení výpovede

toho, kto nevypovedá v slovenskom jazyku, zapíše asistent alebo tlmočník jej príslušnú časť, ak je
to možné, aj v jazyku, v ktorom vypočúvaný vypovedal. Zápisnicu o súdnom pojednávaní podpisuje
predseda senátu a asistent, ktorý ju spísal alebo vyhotovil jej prepis, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú
predpisy o konaní pred súdmi.

4. Vzhľadom k uvedeným súd mal za to, že ohľadne predmetu konania s poukazom na § 177 ods. 2
CSP pojednávanie ne je potrebné nariaďovať nakoľko v konaní ide o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, a preto vyvesil dňa 16.09.2016 oznam na úradnej tabuli súdu
oznam o tom, že dňa 27.09.2016 o 8,45 hod., v pojednávacej miestnosti OS A. na č. d. 2, na 1. poschodí,

bude podpísaným súdom vo veci verejne vyhlásený rozsudok.

5. Súd sa oboznámil s návrhom spolu s prílohami, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
6. Žalovaná vo svojom vyjadrení žiadala podanú žalobu zamietnuť okrem iných skutočností s poukazom
na § 9 a súvis. ustanovení zák. č. 514/2003 v platnom znení. Žalovaná tým vo svojom podaní uviedla,

že žiada aby súd podanú žalobu zamietol a vo svojom vyjadrení poukázala na to že dňa 23. 4. 2012 boli
doručenéprvéžiadostiopredbežnéprerokovanienávrhunanáhraduškodyaažpotejtožiadostivlehote
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti mohol žalobca sa domáhať nároku na náhradu škody na
súde, avšak v týchto prípadoch žalovaná žiadala o zamietnutie žaloby z dôvodu predčasne uplatneného
nároku na náhradu škody na súde. Ďalej žalovaná vo svojom vyjadrení poukázala na to, že podľa zákona

číslo514/2003Z.z.existujúvšeobecnépodmienkyprisplneníktorýchštátzodpovedázaškoduorgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci. V 1. rade ide o nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný
za ďalšie pov vznik škody a napokon o príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, respektíve
nesprávnym úradným. Žalovaná sa ďalej podrobne zmieňuje o tom že v prejednávanom prípade
nebolo vydané nezákonné rozhodnutie a uplatnený nárok môže byť riešený výlučne len vo vzťahu k

nesprávnemuúradnémupostupu.Následne poukazujenariešenieotázkyexistencieprieťahovvkonaní,
v zmysle § 9 odseku 2 zákona číslo 516 2003 o náhrade kódy môže pri posudzovaní nároku vychádzať
z existencie prieťahov konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavovania
sťažnosti na prieťahy žiadosti o prešetrenie vybavovanie sťažností na prieťahy právoplatnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní sa rozhodlo, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktorej

má za následok prieťahy... vo vzťahu k vyššie uvedeným a teda podľa žalovanej, žalobca si nesplnil
svoju povinnosť tvrdenia a ani povinnosť ich preukázania a na základe uvedených žalovaná nepovažuje
existenciu prieťahov v tom konaní za preukázanú. Záverom žalovaná z dôvodu nepreukázania splnenia
základných podmienok ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody zmysle zák. č. 514/2003 považuje
žalobu za právne neopodstatnenú a žiadala, aby súd žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov

konania.

7. Súd z obsahu spisových materiálov zistil tento skutkový stav.

8. Zo spisu Okresného súdu Z. I. sp. zn.: XX Er/XXX/XXXX, z ktorého sa zisťuje, že súdny exekútor

JUDr. J. A. so sídlom EÚ BA, I. XX doručil OS NZ žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
dňa 22.05.2009 a to potom ako spísal mesiac predtým dňa 24.04.2009 „Zápisnicu - Návrh na vykonanie
exekúcie“, ktorým úkonom oprávnený požiadal exekútora o výkon exekúcie. Následne o mesiac na to
doručil súdu dňa 22.05.2009, žiadosť konajúcemu súdu OS NZ o vydanie poverenia, ktorý síce rozhodolaž dňa 12.01.2012, potom ako vo veci priebežne konal zamietnutím žiadosti o vydanie poverenia, ktoré
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.02.2012 pod č. kon. XX Er/XXX/XXXX-XX, z ktorého je
nepochybné a zrejmé, že skutkový základ na základe ktorého si žalobca uplatňuje svoj nárok a to

porušenie zákonom uloženej povinnosti rozhodnúť v poriadkovej lehote v § 44 Exek. por., zo strany
konajúceho súdu k porušeniu došlo avšak za situácie, kedy samotný oprávnený sa voči uvedenému
rozhodnutiu ani len neodvolal. Podľa súdu je zrejmé, že i samotný oprávnený si bol vedomí toho, že
exekučný titul na základe ktorého sa domáhal svojho práva na vydanie poverenia nespĺňa zákonné
kritéria a preto podľa súdu nie je možné prihliadať za vzniknutú oneskorenosť pri rozhodnutí o zamietnutí

žiadosti na vydanie poverenia, nakoľko to nemohlo mať vplyv na realizáciu exekúcie pri zabezpečení
návratnosti dôvodnej pohľadávky oprávneného.

9. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady majetkovej škody 125,- EUR a nemajetkovej ujmy v
sume 1.871,66 EUR.

10. Žalobca sa ďalej domáhal nemajetkovej ujmy v peniazoch. Túto náhradu odôvodnil tým, že
nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym
a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka skorému
rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov
smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej

príslušenstva. Podľa žalobcu mal postup exekučného súdu zamedziť správať sa so starostlivosťou
riadne hospodára. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé
usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie
základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,

porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný
zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky
cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu).

11. Žalobca požiadal u žalovanej o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaná do podania žaloby na
súd nereagovala pozitívne.

12. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov(ďalej cit. zákona), štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

13. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

14. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa či. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone

jej pôsobnosti podľa či. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
15. Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

16. Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadostipoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

17. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

18. Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

19. Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

20. Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

21. Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

22. Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15
odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

23. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) ďalej len EP a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

24. Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

25. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav a po vykonanom dokazovaní podľa § 191

CSP podľa, ktorého ustanovenia platí, že súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak. Pri hodnotení dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba žalobkyne nie je
dôvodná a preto súd túto žalobu zamietol v plnom rozsahu, tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia

uvedené.

26. Zo spisu Okresného súdu Z. I. sp. zn.: XX Er/XXX/XXXX, z ktorého sa zisťuje, že súdny exekútor
JUDr. J. A. so sídlom EÚ B., I. XX doručil OS Z.iadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
dňa 22.05.2009 a to potom ako spísal mesiac predtým dňa 24.04.2009 „Zápisnicu - Návrh na vykonanie

exekúcie“, ktorým úkonom oprávnený požiadal exekútora o výkon exekúcie. Následne o mesiac na to
doručil súdu dňa 22.05.2009, žiadosť konajúcemu súdu OS NZ o vydanie poverenia, ktorý síce rozhodol
až dňa 12.01.2012, potom ako vo veci priebežne konal zamietnutím žiadosti o vydanie poverenia, ktoré
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.02.2012 pod č. kon. XX Er/XXX/XXXX-XX, z ktorého jenepochybné a zrejmé, že skutkový základ na základe ktorého si žalobca uplatňuje svoj nárok a to
porušenie zákonom uloženej povinnosti rozhodnúť v poriadkovej lehote v § 44 Exek. por., zo strany
konajúceho súdu k porušeniu došlo avšak za situácie, kedy samotný oprávnený sa voči uvedenému

rozhodnutiu ani len neodvolal. Podľa súdu je zrejmé, že i samotný oprávnený si bol vedomí toho, že
exekučný titul na základe ktorého sa domáhal svojho práva na vydanie poverenia nespĺňa zákonné
kritéria a preto podľa súdu nie je možné prihliadať za vzniknutú oneskorenosť pri rozhodnutí o zamietnutí
žiadosti na vydanie poverenia nakoľko to nemohlo mať vplyv na realizáciu exekúcie pri zabezpečení
návratnosti dôvodnej pohľadávky oprávneného. Na základ vyššie uvedených súd dospel k záveru že

exekučný súd sa v uvedenej veci síce dostal do omeškania ale aj napriek uvedenému v danom prípade
nie sú splnené podmienky pre zodpovednosť štátu v § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. Z. preto súd podanú
žalobu žalobcu zamietol. Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je nevyhnutné súčasné splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3)
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad kumulatívneho
splnenia uvedených podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie

je možné priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v
preskúmavanej veci na žalobcovi. Zákon nedefinuje pojem nesprávny úradný postup. Podľa obsahu
tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak
pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami
pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov

tejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla nemožno v právnom predpise upraviť do najmenších
podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého
postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán
verejnej moci priamo koná (pri rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosti urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípade ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Žalobca odvodzuje svoj nárok na uplatnené náhrady z údajného nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý v konaní o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal
v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov keď rozhodnutie vydal po uplynutí lehoty 15 dní od
doručenia žiadosti súdu. Súd ďalej poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo
nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2

Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou
preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto
troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne
konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.
z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti

na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v
tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné
nedodržanie primeranej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Konštatovanie že vo
veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Žiadne konanie, v ktorom
je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol

hodnotiťpostupinéhosúduzhľadiskaexistenciezbytočnýchprieťahov,znamenalobytoabsurdnýzáver,
keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo
smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.
27. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, platného v čase podania žiadosti o udelenie
poverenia upravovalo povinnosť súdu rozhodnúť v lehote 15 dní, ak nezistí rozpor. Už toto samotné

znenie zákonného ustanovenia oprávňovalo exekučný súd ex offo preskúmať všetky podmienky konania
či sú splnené nielen z formálneho, ale aj z vecného hľadiska.

28. Ako súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka

existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci, s poukazom na vyššie
uvedenú argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok žalobcu, ani
nadväzne nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou a ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na to už potom nie je potrebné a bolo by nadbytočné
a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a

nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah. Nebol zistený právny základ a to zodpovednosť žalovanej za
škodu.29. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe namietala, že žalobca si svoj nárok uplatnil na súde
predčasne. Žalobca sa na žalovanú obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, pričom podal žalobu na súd skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania tejto žiadosti. Aj keď

žaloba bola podaná pred uplynutím 6 mesačnej lehoty ku dňu rozhodovania súdu o žalobe žalobcu už
bolo zrejmé, že žalovaná neuznala nárok žalobcu a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojila,
čo vyplynulo aj z vyjadrenia žalovanej, preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu 6 mesačná
lehota uplynula, teda už nemožno žalobu považovať za predčasne podanú.

30. Podľa súdu namietaný nesprávny úradný postup, ktorý má spočívať v tom, že exekučný súd
nerozhodol v poriadkovej lehote o žiadosti na vydanie poverenia bez ďalšieho nemá za následok
vznik práva na náhradu škody resp. nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 9 ods. 1 a § 17 ods.
2 zák. č. 514/2003 Z. Z. v platnom znení. Žalobkyňa v tomto konaní mala preukázať vznik škody
a konkrétne označiť a preukázať ujmu, ktorá jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom ,
musí byť preukázané, z akých dôvodov samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením a musí byť preukázaná bezprostredná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom ujmy. Žalobkyňa tieto rozhodujúce skutočnosti len tvrdila, avšak nepreukázala,
nebolo v konaní splnené zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu majetkovej škody, ale ani
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a preto
súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

31. Ďalej ako je zrejmé z Nálezu ÚS SR sp. zn. III. ÚS 322/2010
z dňa 13. apríla 2011, ktoré rozhodnutie možno považovať do určitej miery za nadčasové aspoň v
tom zmysle, že aj keď ÚS SR rozhodol až dňa 13. apríla 2011 o právne význačných skutočnostiach,
ktoré súdny exekútor napriek tomu, že zo zákona § 30 ods. 1 Exekučného poriadku bol povinný

sám súdu oznámiť, tieto skutočnosti nielenže neoznámil, ale využil túto skutočnosť, že súdy nemali
možnosť sa o jeho predchádzajúcom pracovnom pomere u oprávneného dozvedieť a na základe tejto
skutočnosti ako vylúčený exekútor vykonával exekúciu. ÚS SR v citovanom rozhodnutí konštatoval
nezlučiteľnosť činnosti súdneho exekútora s pracovným pomerom a inými pomerom, nakoľko výkon
činnosti súdneho exekútora predstavuje záruku, že tento bude svoju činnosť spočívajúcu v nútenom

výkone súdnych a iných rozhodnutí vykonávať nezávisle a nestranne. Skutočnosť, že súdny exekútor
JUDr.J.A.,X..sosídlomexekútorskéhoúraduvB.bolvminulostizamestnancomúčastníkaexekučného
konania v postavení oprávneného spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. je podľa citovaného rozhodnutia
ÚS SR okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie z dôvodu, že o vykonanie exekúcie bol
požiadaný súdny exekútor, ktorý je z vykonávania predmetnej exekúcie vylúčený pre rozpor s ust. §

30 ods. 1 Exekučného poriadku, keď súdny exekútor ako orgán, ktorý čiastočne vykonáva funkcie
súdu, musí byť nezávislý a nestranný. Musí sa takým javiť aj v očiach strán, t.j. ide o teóriu zdania,
ktorá sa viaže na rozhodovanie o zaujatosti súdneho orgánu, aj keď neexistuje dôvod na subjektívnu
zaujatosť. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom oprávneného, môže ovplyvniť subjektívne
nazeranie exekútora na exekučnú vec a v nadväznosti na to aj jeho nezaujatosť a nestrannosť.

Podľa súdu na základe uvedených je potrebné sa s týmto nálezom Ústavného súdu SR vyporiadať v
každom exekučnom konaní, ktorého sa dotýka, aby sa zaistila ochrana práv jeho účastníkov a nebol
výkonom exekúcie poverený exekútor, ktorý je z jej vykonávania na základe tohto nálezu vylúčený.
Nestrannosť a nezaujatosť súdneho exekútora, ako osoby, ktorá čiastočne vykonáva funkcie súdu,
musí byť nepochybná a ničím nespochybniteľná. Nakoľko o vykonanie exekúcie bol požiadaný súdny

exekútor, ktorý je z vykonávania predmetnej exekúcie vylúčený, ktorá skutočnosť (že bol zamestnancom
oprávneného) bola nepochybne známa ako oprávnenému tak aj súdnemu exekútorovi už pri doručení
žiadosti o vydanie poverenia a bola známa aj v čase rozhodnutia súdu, ktorým súd zamietol žiadosť
o vydanie poverenia, voči ktorému rozhodnutia sa ako oprávnený tak ani súdny exekútor neodvolali.
Toto rozhodnutie súdu nebolo zrušené zrejme z týchto dôvodov a preto nie je možné považovať

nedodržanie poriadkovej lehoty na vydanie poverenia resp. zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia za
také porušenie práva, ktoré by zakladalo nárok či už na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy podľa
zákona č. 514/2003 Z. Z.

32. Na záver len pre úplnosť súd poznamenáva, že ak by bol výkon exekúcie ukončený nevymožením

pohľadávky žalobcu (či už úplne alebo len čiastočne) ani v tom prípade by uvedená žaloba zrejme
nemohla byť úspešná a to s poukazom na, že vo veci v zmysle písomného podania: „Žaloby na
plnenie o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ súd riešil ako predbežnú otázku, v žalobe
uvádzaných skutočností a to podmienok v bode III., kedy žalobca o. i. uviedol, že ... v súlade s pravidlamiriadneho hospodárenia (poskytol úver na základe ... ). Podľa súdu je zrejmé, že v právnom poriadku
či už SR tak aj EU bola a aj je vždy prítomná zásada obozretného hospodárenia, ktorá osobitne vo
finančnom hospodárení a tým aj pri poskytovaní úverov má svoje dominantné postavenie, o čom svedčí

vyjadrenie prezidenta ECB Mario Draghi, ktorý v tejto súvislosti uviedol, že výsledok hospodárenia
je odrazom .....a obozretného finančného hospodárenia..... V tejto súvislosti treba poznamenať, že aj
NBS vyhlasuje tzv. zásady obozretného hospodárenia, ktoré podliehajú vývoju, ale vždy boli odrazom
všeobecných skúsenosti a zvyklostí, ktoré boli zhmotnené v tzv. zásadách obozretného hospodárenia.
Za danej situácie je nepochybné a zrejmé, že poskytovanie finančných prostriedkov zo strany žalobcu

bez zohľadnenia týchto zásad, ktoré nie sú založené vo vzťahu k nebankovým spoločnostiam na báze
povinností, ale nie je možné podľa súdu neprihliadať k týmto skúsenostiam, ktoré boli zhmotnené
v uvedených zásadách. Za tejto situácie ako je všeobecne známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o., ktorá emitovala obrovské množstvo úverov čo do počtu osôb ako aj čo do objemu finančných
prostriedkovaosobitnesahlásikzachovaniupravidielriadnehohospodáreniaprisvojejčinnosti nechala
bez povšimnutia jednak všeobecne známe zásady ako aj skúsenosti z tzv. obozretného hospodárenia

vo finančníctve, rovnako ako právnym poriadkom SR poskytnuté zabezpečovacie inštitúty a bankové
zvyklosti ako sú napr. preverenie bonity klienta z hľadiska možnosti splatenia si svojich dlhov a
tak optimalizovať vo vzťahu k tejto osobe zabezpečenie poskytnutého úveru pre prípad insolvencie,
zabezpečenie kontroly čerpania, prihliadať možno k účelovosti poskytnutého úveru na nákup, konkrétnej
veci z ktorej sa v prípade insolvencie dá zabezpečiť návratnosť úveru atď. Podľa súdu v týchto prípadoch

ak by bolo zriadené či už záložné právo resp. iný zabezpečovací inštitút a ak sa súdny exekútor a ani súd
síce nedostanú do omeškania, aj tak v prípade, že dlžník príde o svoju prácu z ktorej uhrádzal splátky
úveru, by bolo obtiažne ak nie vylúčené u nemajetných ľudí zabezpečiť návratnosť úverov poskytnutých
za daných podmienok. Záverom je potrebné poznamenať, že ak žalobca za danej skutkovej situácie,
kedy si zvolil takúto podnikateľskú stratégiu za možno menej formálnych podmienok pri poskytnutí

finančných prostriedkov takéto konanie žalobcu v snahe poskytovať úvery, podľa súdu nepredstavuje
vyvážené a dôvodné riziko pri výkone podnikania a v tom prípade ak dôjde ku škode podľa súdu
nie je možné sa domnievať, že ku škody došlo postupom súdu ale žalobcu, tak ako bolo vyššie
uvedené. Napokon ešte podľa súdu je zrejmé že nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom sa môže voči štátu úspešne uplatniť len vtedy ak poškodený nemohol dosiahnuť

uspokojenie svoje pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý mu je povinný plniť ako je zrejmé z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SSR sp. zn. 4 Cz 110/84 zo 16.4.1985. Ďalej v tejto súvislosti chce súd poukázať
na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 105/2004 z dňa 07.10.2004, ktoré rozhodnutie
okrem iných skutočností poukazuje na to, že skutočnou škodou v zmysle ust. § 442 ods.1 Obč. zák. je
ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu oproti

stavu pred škodovou udalosťou) a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou je aj ujma
spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, ktorej náhradu požaduje od štátu, ako
subjektu zodpovedného za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však nevzniká
už v okamihu splatnosti pohľadávky resp. omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa
na plnenie proti dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným (mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súd

ČR sp. zn. 25 Cdo 105/2004 zo 7.10.2004).

33. Súd podľa § 214 ods. 1 až ods. 3 CSP platí, že ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o
základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom. Súd môže na návrh
strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti

závisí rozhodnutie vo veci samej. Do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd nekoná o žalobou
uplatnenom procesnom nároku.

34. Súd podľa § 214 CSP v prvej vete výroku rozhodnutia zamietol návrh navrhovateľa rozhodnúť
medzitýmnym rozsudkom nakoľko mal za to, že je možné rozhodnúť o celej prejednávanej veci jedným

rozhodnutím, avšak skôr výnimočne v osobitných konaniach (napr. podľa Zák. práce, resp. v iných
prípadoch) ak sa to javí ako účelné môže rozhodnú len o časti, alebo len o jej základe nároku.
Uvedená výnimočnosť podľa súdu vychádzala z teórie procesného práva z minulosti (z 50-rokov), keď
základ predmetu konania bol postavený do protikladu sume, výške predmetu konania. Podľa súdu z
obsahu spisového materiálu ako aj vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca žiadal aby súd

rozhodol najprv medzitýmnym rozhodnutím, avšak žalobca nepreukázal dôvodnosť, opodstatnenosť
uplatneného nároku, osobitne rozhodnúť o základe nároku a v prípade úspechu neskôr rozhodnúť o
peňažnej sume uplatneného nároku. V zmysle vykonaného dokazovania nie je účelné vo veci využiť
možnosť rozhodnutia medzitýmnym rozsudkom, nakoľko podľa súdu je zrejme, že žalobca nepreukázaldôvodnosťpodanejžalobyapretoniejenamiestetakýmtospôsobomrozhodnúťnajprvozákladenároku
medzitýmnym rozsudkom a je to zrejmé aj z doterajšej rozsiahlej rozhodovacej praxe súdov v SR v
týchto konaniach.

35. Na základe uvedených súd mal za to, že nič nebráni tomu aby v jednom rozhodnutí rozhodol o
zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, ako i o zamietnutí návrhu vo veci samej, nakoľko
právo navrhovateľa na súdnu ochranu, osobitne jeho možnosť konať pred súdom je zabezpečená tým,
že navrhovateľ má možnosť podať opravný prostriedok tak proti rozhodnutiu súdu, ktorým zamietol jeho

návrh na prerušenie konania, ako i proti výroku rozhodnutia, ktorým zamietol jeho žalobu vo veci samej.

36. Súd konštatuje, že žalobca doručil svoje písomné podanie, ktoré bolo označené ako: „Znalecký
posudok“ k majetkovej ujme, ktorá mala vzniknú žalobcovi z konania žalovanej to s dôrazom na časť III.
- záver. V tejto časti III. žalobca zdôvodnil svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy veľmi všeobecne a
to do všetkých konaní vedených na súdoch, kedy jeho predstava vychádzala v závislosti od mzdových

nárokov, telekomunikačných a poštových nákladov spojených s týmto konaní a s úpravou informačného
systému resp. z iných skutočností.

37. Súd uvedenému písomnému podaniu žalobcu nemohol prihliadnuť ako k znaleckému posudku, ktorý
má platiť pre všetky súdne konania žalobcu vedené voči žalovanej SR na všetkých stupňoch súdov a to

jednak vzhľadom k univerzálnemu charakteru tohto podania, čím sa vylučuje zohľadnene individuálnych
osobitostí toho ktorého konania ako aj verifikácie výsledkov takéhoto dôkazu vo vzťahu k jednotlivým
konania. Ďalej nie je možné k uvedenému dôkaznému prostriedku prihliadať ako k znaleckému posudku,
nakoľko nebolo nariadené súdom na riešenie, vysporiadanie sa s určitými konkrétnymi otázkami v tom
ktorom súdnom konaní a to v súčinnosti aj so žalovanou stranou, ktorá má právo sa vyjadrovať k osobe

znalca ako aj k zadaniu konkrétnych otázok atď.

38. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné
tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

39. Súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP tak, že žalovanej,
ktorá mala vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikovala z hľadiska
uplatnenej sumy tak ani z hľadiska vzniku nároku s poukazom na konkrétnu právnu úpravu a z obsahu
spisu je zrejmé, že žalovanej žiadne trovy nevznikli.

40. Na základe uvedených skutočností rozhodol súd tak ako je vo výroku rozhodnutia uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch
vyhotoveniach na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania podľa § 364 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť podľa § 365 CSP len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie v zmysle citovaného ustanovenia odseku 2. proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť
aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej,
má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy v zmysle citovaného ustanovenia odseku 3. na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
V zmysle § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).