Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Priehoda

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/773/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414213275
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414213275.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a sudcov

JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobkyne: V. P., nar. XX. XX.
XXXX, bytom V. J. E. XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom
Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 346,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 25. 0. 2015 č. k. 12C/188/2014 - 32, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 346,-
Eur spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 14. 11. 2014 do zaplatenia, v lehote troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia. Taktiež mu uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške
104,15 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu, ako aj zaplatiť
na účet Okresného súdu Žiar nad Hronom súdny poplatok vo výške 16,50 Eur, v lehote troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol tak s odôvodnením, že právny vzťah medzi žalobkyňou a
žalovaným bolo potrebné posúdiť ako spotrebiteľský právny vzťah, keďže úverová zmluva neobsahuje

všetky zákonné náležitosti podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch a v dôsledku toho bolo potrebné
považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa zaplatila žalovanému o 346,- Eur viac, ako
zaplatiť mala, a preto sa žalovaný na jej úkor obohatil. Bezdôvodné obohatenie musí preto žalobkyni
vydať. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť a návrh žalobkyne zamietnuť, prípadne tento zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že uzatvorená zmluva medzi stranami sporu
nie je zmluvou spotrebiteľskou. Právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným sa riadi ustanoveniami
Obchodného zákonníka, v tejto súvislosti považoval za potrebné uviesť, že ustanovenia Občianskeho
zákonníka nie sú pre obchodné záväzkové vzťahy vylúčené, použijú sa však tam, kde Obchodný
zákonník niektoré právne vzťahy neupravuje. Pokiaľ si strany sporu zvolili použitie Obchodného
zákonníka, tak takáto voľba práva nie je neprijateľnou podmienkou. Podľa názoru žalovaného zo zmluvy
o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú ustanovuje zákon. Žalobkyňa

plnila na základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere, táto nebola vyhlásená za neplatnú a takisto
neodpadol právny dôvod na plnenie podľa tejto zmluvy. Žalovaný sa tak na úkor žalobkyne teda nemohol
v žiadnom prípade obohatiť. Ak išlo o zmluvu o úvere uzatvorenú podľa Obchodného zákonníka, takétozmluvy nemusia obsahovať ani údaj o RPMN. Žalobu žalobkyne preto nepovažoval za dôvodnú a žiadal
rozhodnúť v zmysle odvolacieho návrhu.

3. Na odvolanie žalovaného sa vyjadrila aj žalobkyňa, ktorá považovala rozsudok súdu prvej inštancie
za vecne správny. Právny názor žalovaného o tom, že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným
nie je spotrebiteľským právnym vzťahom, považovala za nesprávny. Poukazovala na to, že už zo
samotnejpodstatyspotrebiteľskéhoprávavyplýva,žeprávnepredpisyurčenénaochranuspotrebiteľaje
nevyhnutné aplikovať vždy vtedy, ak ide o zmluvný vzťah uzavretý medzi dodávateľom a spotrebiteľom,

ak to samotný predpis nevylučuje. Na predmetný vzťah založený zmluvou o úvere je teda nevyhnutné
uplatniť práve ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uzatvorenej zmluvy o
úvere boli žalovaným žalobkyni reálne poskytnuté finančné prostriedky už pri podpise predmetnej
zmluvy. Tým, že sa žalovaný odvoláva na použitie Obchodného zákonníka, tak sa snaží len o to,
aby sa vyhol posudzovania obligatórnych náležitostí zmluvy spotrebiteľského úveru. V uzatvorených
zmluvách žalovaný neuvádzal náležitosti, ktoré má obsahovať spotrebiteľská zmluva, a preto použitím

Obchodného zákonníka sa vyhýba možnosti použiť aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka, ako
aj Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie daný právny vzťah správne posúdil, a preto
pokiaľ dospel k záveru, že zmluva je bezúročnou a bezpoplatkovou a z tohto dôvodu vzniklo na strane
žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške 346,- Eur, tak správne rozhodol o vydaní bezdôvodného
obohatenia žalovaným žalobkyni. Žiadal preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť

a priznať aj náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len
„CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 ods. 1
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ustanovenia

§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Krajský súd poznamenáva, že od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis, a to
Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok. Do § 470 ods. 1 a 2 CSP boli zahrnuté prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva,

že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Z použitých prechodných ustanovení vyplýva, že nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová
procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti nového

zákona. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že konanie v danej veci bolo začaté za účinnosti
zákona č. 99/1933 Zb. (O. s. p.), za účinnosti tohto zákona prebehli procesné úkony, dokazovanie a
bolo vyhlásené aj rozhodnutie vo veci samej, pričom bol za účinnosti tohto zákona podaný aj opravný
prostriedok - odvolanie, teda začalo sa odvolacie konanie. Je teda nesporné, že krajský súd musel už
v čase rozhodovania použiť ustanovenia nového procesného predpisu, ovšem musel prihliadnuť aj na

ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. (O. s. p.), pretože na súde prvej inštancie prebehlo konanie za
účinnosti tohto právneho predpisu a začalo aj konanie na odvolacom súde. Z hľadiska právnej istoty,
teda strany očakávajú, že ich právna vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie, aj keď odvolací súd bude musieť už prihliadnuť na použiteľné ustanovenia zákona
č. 160/2015 Z. z. Takéto očakávanie zabezpečuje pre strany sporu čl. 2 ods. 1, 2 a čl. 3 ods. 1 základných

princípov Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu dostali v predvolaní na pojednávanie poučenie podľa
ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. o tom, že musia predložiť alebo označiť všetky dôkazy najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr

súd nebude prihliadať. Predvolanie na pojednávanie strany sporu riadne a včas prevzali. Žalovaný
sa pojednávania na súde prvej inštancie nezúčastnil, ospravedlnil svoju neúčasť, pričom súhlasil s
rozhodnutím aj bez jeho účasti s tým, že k predmetu sporu sa aj náležite písomne vyjadril. Právny
zástupca žalobkyne sa pojednávania na súde prvej inštancie riadne zúčastnil, pričom žalobkyňa, ako
strana sporu, a jej právny zástupca boli poučení podľa § 120 ods. 4 O. s. p., na pojednávaní a nemali

žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.

7. V súlade s ustanovením § 383 CSP bol odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil
súd prvej inštancie, pretože mal za to, že neboli splnené dôvody na opakovanie dôkazov vykonanýchpred súdom prvej inštancie, ani pre doplnenie dokazovania v zmysle ustanovenia § 384 ods. 1, 2 CSP.
Krajský súd tak vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý považoval za
dostatočne zistený pre svoje rozhodnutia, lebo ustanovenie § 383, § 384 ods. 1, 2 CSP má porovnateľnú

úpravu v § 213 ods. 1, 3 až 5 O. s. p.

8. V zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania zo strany žalovaného dospel krajský súd k
záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy
vyhodnotil v súlade s § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil v súlade s § 157 ods. 2 O.
s. p., teda s ustanoveniami zákona č. 99/1963 Zb., ktoré platili v čase procesného postupu a rozhodnutia

súdu prvej inštancie. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a na tieto
poukazuje.

10. V podanom odvolaní žalovaný poukazoval na to, že zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným bola
nesprávne posudzovaná ako spotrebiteľský právny vzťah, pretože sa strany sporu pri uzatváraní zmluvy

dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že ich právne vzťahy sa budú spravovať
Obchodným zákonníkom. Mal teda za to, že uzatvorená zmluva o úvere obsahovala všetky náležitosti
podľa Obchodného zákonníka, a preto ju nebolo možné považovať za neplatnú, pretože nemusela
obsahovaťtakénáležitosti,akémusiaobsahovaťzmluvyospotrebiteľskýchúveroch.Stakýmtonázorom
žalovaného sa krajský súd nestotožňuje.

11. Je nesporné, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným Zmluvu o úvere dňa 28. 08. 2012. Obsahom
tejto zmluvy bolo poskytnutie úveru žalobkyni vo výške 350,- Eur s tým, že sa táto zaviazala zaplatiť
túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 322,- Eur, teda celkom mala vrátiť sumu 672,-
Eur v dvanástich mesačných splátkach po 56,- Eur. Zmluva o úvere nebola uzatvorená za účelom

zamestnania, povolania alebo podnikania, pretože tam bol vyznačený ako iný účel uzatvorenia zmluvy.
Podľa potvrdenia na zmluve o úvere hneď boli žalobkyni aj odovzdané finančné prostriedky. Uzatvorená
zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným spadala pod predmet úpravy v § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z., ktorý bol platný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, teda ku dňu 28. 08. 2012. Podľa § 2 písm.
d/ zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje

poskytnuté spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnúť finančné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

12. Právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným preto súd prvej inštancie správne posúdil ako vzťah
spotrebiteľský, pretože spadal do rámca úpravy zákona č. 129/2010 Z. z.

13. Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaný poukazuje na použitie ustanovení Obchodného zákonníka,
tak v tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že aj keď by zmluva bola uzatvorená s ohľadom na
ustanovenia Obchodného zákonníka, takáto okolnosť ešte neznamená, že v danom prípade, keďže
ide o spotrebiteľský právny vzťah, nemajú byť použité ustanovenia iných právnych predpisov, a teda

ustanovenia Občianskeho zákonníka § 52 a nasl., ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z.

14. Zákon č. 129/2010 Z. z. zabezpečuje ochranu spotrebiteľa v spotrebiteľských právnych vzťahoch
a keďže aj daný právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je právnym vzťahom spotrebiteľským,
pretože uzatvorená zmluva nie je vzhľadom na jej obsah vylúčená zo zmlúv uvedených v § 1 ods. 3

zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré nemožno považovať za spotrebiteľský úver.

15. Súd prvej inštancie preto správne pristúpil k posúdeniu, či zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi
žalobkyňou a žalovaným, mala v čase uzatvorenia náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. Zhodne so súdom prvej inštancie aj krajský súd konštatuje, že uzatvorená zmluva

o spotrebiteľskom úvere nemala termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, uvedenú ročnú
percentuálnu mieru nákladov, ako aj celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítanú na
základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere s uvedením všetkých
predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, ako aj náležitostí podľa §9 ods. 1 písm. k/, a to výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie,
v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom a s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia.

16. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z., tak nastali dôsledky porušenia povinnosti podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z.,
podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.

17. Súd prvej inštancie správne vyvodil dôsledky porušenia povinnosti z § 11 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 129/2010 Z. z., keď mal za to, že úver uzatvorený medzi žalobkyňou a žalovaným považoval za
bezúročný a bez poplatkov.

18. Pokiaľ teda súd prvej inštancie použil v danej právnej veci na uzatvorený úverový vzťah prednostne
ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, tak jeho postup bol správny a potom
aj správne pristúpil k posúdeniu, či na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu alebo nie.

19. Je nesporné z obsahu spisu, že žalobkyni boli zo strany žalovaného poskytnuté finančné prostriedky

vo výške 350,- Eur. Táto však zaplatila žalovanému celkom 696,- Eur, teda o 346,- Eur viac, ako zaplatiť
mala. Správne potom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na úhradu 346,- Eur žalobkyni, a to aj s
príslušným úrokom z omeškania.

20. Odvolávanie sa žalovaného na použitie ustanovení Obchodného zákonníka nepovažoval ani krajský

súd v danej právnej veci za právne významné, pretože je zrejmé, že použitím ustanovením Obchodného
zákonníka o voľbe práva sa dostal žalovaný do výhodnejšieho právneho postavenia, pretože takýmto
spôsobom sa snažil vyhnúť právnym predpisom, ktoré prísnejšie upravovali otázku spotrebiteľských
úverov v záujme ochrany práva spotrebiteľov. Takýto postup zo strany žalovaného považoval preto
aj krajský súd za účelový, a preto prichádzalo do úvahy použitie právneho predpisu, teda zákona č.

129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, ako predpisu právne výhodnejšieho
pre žalobkyňu, ako spotrebiteľku.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nepovažoval krajský súd odvolanie žalovaného za dôvodné, a
preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

22. V odvolacom konaní žalobkyňa mala úspech. Žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. Krajský
súd preto v súlade s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP priznal žalobkyni, ako úspešnej strane v
konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP.

23. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.