Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. september 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/554/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113228428
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113228428.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej
a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu
Stredoslovenskej energetiky, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, právne zastúpeného
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti
žalovanému P. P., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Z. XX/X, XXX XX K. K., o zaplatenie sumy 110,-

Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 10C/35/2014-84 zo dňa 07. 04. 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“, event. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 07. 04. 2015 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 50,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 231,55 Eur od 18. 04.
2012 do 05. 11. 2012, zo sumy 200,- Eur od 06. 11. 2012 do 25. 12. 2012, zo sumy 170,- Eur od 26. 12.
2012 do 18. 01. 2013, zo sumy 140,- Eur od 19. 01. 2013 do 27. 02. 2013, zo sumy 110,- Eur od 28. 02.
2013 do 10. 04. 2013, zo sumy 80,- Eur od 11. 04. 2013 do 01. 10. 2014 a zo sumy 50,- Eur od 2. 10.
do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (prvý výrok).Vo zvyšku okresný
súd žalobu zamietol (druhý výrok). O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania (tretí výrok).
Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy
140,- Eur s príslušenstvom. Počas konania žalobca zobral návrh späť v časti o zaplatenie sumy 30,-
Eur. Okresný súd konanie v tejto časti zastavil.
Okresný súd mal preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 23. 01. 2007 zmluvu o dodávke
elektriny, na základe ktorej žalobca vystavil žalovanému za dodané služby faktúru na sumu 231,55 Eur,

splatnú dňa 17. 04. 2012.
Podľa žalobcu mu žalovaný uvedenú sumu čiastočne uhradil - v sumách 31,55 Eur, 30,- Eur a 30,- Eur,
a to dňa 05. 11. 2012, 25. 12. 2012 a 18. 01. 2013. Pretože žalobca evidoval platbu žalovaného v sume
30,- Eur zo dňa 01. 10. 2014, okresný súd v dôsledku jeho návrhu konanie v tejto časti zastavil.
Okresný súd mal preukázané, že žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 04. 11. 2012 sumu 31,55 Eur, dňa
20. 12. 2012 sumu 30,- Eur, dňa 17. 01. 2013 sumu 30,- Eur, dňa 27. 02. 2013 sumu 30,- Eur a dňa

10. 04. 2013 sumu 30,- Eur.
Žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok titulom neuhradených služieb spojených s dodávkou elektriny
na zaplatenie sumy 231,55 Eur. Žalovaný svoj dlh čiastočne splnil, čo zohľadnil žalobca už v žalobe,
keď od vyfakturovanej sumy odpočítal úhrady žalovaného v sumách 31,55 Eur, 30,- Eur a 30,- Eur
(uhradené dňa 05. 11. 2012, 25. 12. 2012 a 18. 01. 2013) a žiadal od žalovaného uhradiť sumu 140,-
Eur. Po späťvzatí návrhu a zastavení konania o sumu 30,- Eur predmetom konania zostala suma 110,-

Eur. Okresný súd uviedol, že prvé tri úhrady uvedené žalobcom sa zhodujú s úhradami uvedenými a
preukázanými žalovaným vo fotokópii obratov z jeho účtu (dňa 04. 11. 2012 suma 31,55 Eur, dňa 20.12. 2012 suma 30,- Eur a dňa 17. 01. 2013 suma 30,- Eur). Podľa názoru okresného súdu dátumové
odchýlky v započítaní úhrad žalobcom boli spôsobené dĺžkou trvania prechodu peňazí cez bankové
systémy. Žalobca však nezapočítal čiastočné úhrady žalovaného, ktoré žalovaný preukázal, a to dňa

27. 02. 2013 v sume 30,- Eur a dňa 10. 04. 2013 v sume 30,- Eur. Tieto úhrady podľa predloženého
výpisu z účtu odoslal žalovaný na účet žalobcu vo vyššie uvedených dátumoch. Žalobca vo svojom
podaní doručenom súdu dňa 15. 12. 2014 predložil prehľad všetkých vyfakturovaných súm žalovanému
a všetkých úhrad žalovaného, pričom tieto dve úhrady sa v prehľade nenachádzajú. Nemôže ísť ani
o úhradu žalovaného, ktorú žalobca eviduje dňa 01. 10. 2014, pretože túto žalobca dostal až po viac

ako poldruha roku od vykonania uvedených 2 úhrad žalovaným. Žalovaný v konaní preukázal, že okrem
čiastočných úhrad tvrdených žalobcom zaplatil na jeho účet ešte 2-krát sumu po 30,- Eur, preto po
odpočítaní týchto úhrad od žalovanej sumy 110,- Eur, zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 50,- Eur.
Okresný súd uložil žalovanému zaplatiť i príslušný úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. odo dňa nasledujúceho po splatnosti vystavenej
faktúry, t.j. od 18. 04. 2012 z vyfakturovanej sumy 231,55 Eur do zaplatenia, pričom dlžnú sumu, s ktorou

bol žalovaný v omeškaní, okresný súd postupne znižoval na základe čiastočných úhrad preukázaných
v konaní (31,55 Eur dňa 05. 11. 2012, 30,- Eur dňa 25. 12. 2012, 30,- Eur dňa 18. 01. 2013, 30,- Eur
dňa 27. 02. 2013, 30,- Eur dňa 10. 04. 2013 a 30,- Eur dňa 01. 10. 2014) až na sumu 50,- Eur.
O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
aj „O.s.p.“) a ani jednému z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku okresného súdu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd
zmenil rozsudok okresného súdu tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 80,- Eur
s úrokmi s omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 231,55 Eur od 18. 04. 2012 do 05. 11. 2012, 9%
ročne zo sumy 200,- Eur od 06. 11. 2012 do 21. 12. 2012, 9% ročne zo sumy 170,- Eur od 22. 12.

2012 do 18. 01. 2013, 9% ročne zo sumy 140,- Eur od 19. 01. 2013 do 28. 02. 2013, 9% ročne zo
sumy 110,- Eur od 29. 02. 2013 do 11. 04. 2013, 9% ročne zo sumy 80,- Eur od 12. 04. 2013 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania vrátane trov odvolacieho konania. V odvolaní uviedol, že žalobou sa
domáhal zaplatenia istiny 140,- Eur s príslušenstvom na základe faktúry č. XXXX.XXXX.XXXXX.XXXX
ním vystavenej, splatnej dňa 17. 04. 2012, znejúcej na sumu 231,55 Eur. Žalovaný pred podaním

žaloby mu zaplatil sumu 31,55 Eur, 30,- Eur a 30,- Eur, aktuálna dlžná suma do podania žaloby bola
vo výške 140,- Eur. Následne zobral svoj návrh späť o sumu 30,- Eur, ktorá bola pripísaná na jeho účet
až dňa 01. 10. 2014. Z uvedených dôvodov sa domáhal zaplatenia sumy 110,- Eur. Okresný súd mu
priznal odvolaním napadnutým rozsudkom zo sumy 110,- Eur len 50,- Eur. Podľa názoru okresného
súdu nezapočítal čiastočné úhrady žalovaného, a to dňa 27. 02. 2013 vo výške 30,- Eur a dňa 10. 04.

2013 vo výške 30,- Eur, preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 50,- Eur s príslušenstvom.
Uviedol, že žalovaný v konaní preukázal jedine 5 úhrad spolu vo výške 151,55 Eur. Vo svojej žalobe
zohľadnil 3 úhrady žalovaného a vo svojom späťvzatí zohľadnil aj štvrtú úhradu žalovaného, a teda
nezohľadnil len jednu úhradu, ktorú vykonal žalovaný a nie dve úhrady tak, ako to vo svojom odôvodnení
uviedol okresný súd. Uvedený rozpor bol spôsobený tým, že žalovaný vykonával úhrady na účet jeho

predchádzajúceho právneho zástupcu, preto došlo k uvedeniu rozdielnych dátumov úhrad. Až dňa
24. 04. 2015 mu bola zaplatená predchádzajúcim právnym zástupcom úhrada vo výške 30,- Eur. Z
uvedených dôvodov súhlasil s tvrdením žalovaného, že uskutočnil spolu celkom 5 úhrad vo výške
151,55 Eur, a teda istina, ktorú žalovaný neuhradil je vo výške 80,- Eur s príslušenstvom. Nesúhlasil s
odôvodnením okresného súdu, že žalovaný uskutočnil spolu 6 úhrad vo výške 181,55 Eur a nezohľadnil

2 úhrady žalovaného spolu vo výške 60,- Eur. Podľa jeho názoru okresný súd na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to aj napriek tomu, že žalovaný predložil dôkaz
len o piatich úhradách, avšak okresný súd prihliadol na 6 úhrad žalovaného a existuje nová skutočnosť
a dôkaz, ktorú bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie,
pretože o poslednej piatej úhrade sa dozvedel až dňa 24. 04. 2015 (t. j. až po vydaní rozsudku zo dňa

07. 04. 2015). Následne špecifikoval úhrady žalovaného, a to 1. vo výške 31,55 Eur zo dňa 04. 11.
2012, ktorá bola poukázaná na účet predchádzajúceho právneho zástupcu dňa 05. 11. 2012 a na jeho
účet dňa 25. 01. 2013, 2. vo výške 30,- Eur zo dňa 20. 12. 2012 poukázaná na účet predchádzajúceho
právneho zástupcu dňa 21. 12. 2012 a na jeho účet dňa 11. 02. 2013, 3. vo výške 30,- Eur zo dňa 17. 01.
2013, ktorá bola poukázaná na účet predchádzajúceho právneho zástupcu dňa 18. 01. 2013 a na jeho

účet dňa 11. 04. 2013, 4. vo výške 30,- Eur zo dňa 27. 02. 2013 poukázaná na účet predchádzajúceho
právneho zástupcu dňa 28. 02. 2013 a na jeho účet dňa 01. 10. 2014, 5. úhrada vo výške 30,- Eur zo
dňa 10. 04. 2013 poukázaná na účet predchádzajúceho právneho zástupcu dňa 11. 04. 2013 a na jeho
účet dňa 24. 04. 2015. Podľa jeho názoru dlžná istina je vo výške 80,- Eur.3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Odvolanie žalovaného bolo podané dňa 04. 05. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z.,
Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny
kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza:„ Ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“

Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie
aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle
ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP
zachované.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných odvolaním (§ 380 CSP),

v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 a cotrario
CSP a odvolaním napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil, pretože neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1
CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Odvolací súd je síce rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, avšak ex lege odvolací súd musí ex offo
prihliadať i na vady konania pred súdom prvého inštancie procesnoprávneho charakteru.

7. V zmysle ustanovenia § 380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne
odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

8. O procesnú vadu ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal strane jej procesné práva.

9.Obsahprávanaspravodlivýsúdnyprocesnespočívalenvtom,žeosobámnemožnobrániťvuplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov

a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04).

10. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred

všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04).

11. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka

konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03).

12. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje,
aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,

č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c.
Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

13. Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie (viď napr. nález III. ÚS 119/03-30). Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného

práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).14. Jednou z esenciálnych náležitostí rozsudku je jeho odôvodnenie v písomnom vyhotovení. Občiansky
súdny poriadok platný v čase rozhodovania okresného súdu stanovoval minimálne kritériá pre
odôvodnenie rozsudku v ustanovení § 157 ods. 2, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku bol povinný

uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

15. Podľa ustanovenia § 220 ods. 1, 2, 3 CSP, v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách "V mene
Slovenskej republiky" uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné
označeniestránaichzástupcov,inýchsubjektov,označenieprejednávanéhosporu,výrok,odôvodnenie,
poučenie o lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach
odvolania, poučenie o možnosti exekúcie a deň a miesto vyhlásenia.V odôvodnení rozsudku súd uvedie,
čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného

útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a
výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na
ustálenúrozhodovaciuprax.Súddbá,abyodôvodnenierozsudkubolopresvedčivé.Aksasúdodkloníod

ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

16. Písomné vyhotovenie rozsudku musí okrem iných náležitostí obsahovať i súdom ustálený záver o
skutkovom stave veci. Takýto záver musí vychádzať z čiastkových, ale pre rozhodnutie vo veci samej
významných skutkových zistení. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné

premietnuť do záveru o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje
skutkový stav veci a ktorý je východiskom pre právne posúdenie veci. Pre záver o skutkovom stave veci
je rozhodujúce vyhodnotenie dôkazov z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, vierohodnosti a
pravdivosti.
Ďalej z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí vyplývať i vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri

hodnotení dôkazov na jednej strane a na druhej strane právnymi závermi na strane druhej. Požiadavka
preskúmateľnosti právneho posúdenia veci pritom nie je splnená za situácie, keď odôvodnenie rozsudku
obsahuje iba odkaz, príp. výpočet právnych predpisov, ktoré súd na zistený skutkový stav použil. V
dôvodoch rozhodnutia je totiž nevyhnutné uviesť právne aplikačné úvahy, ktoré viedli súd k podriadeniu
skutkových okolností pod príslušnú právnu normu. V záujme preskúmateľnosti odôvodnenia právneho

posúdenia veci je rovnako potrebné, aby súd v odôvodnení rozsudku presvedčivými argumentmi vyvrátil
právne nesprávne námietky účastníkov.

17. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí skutkový stav, a po výklade a použití
relevantných právnych noriem rozhodne tak, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,

neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces.

18. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný.

19. Predmetom konania (po späťvzatí návrhu sčasti žalobcom) bolo zaplatenie sumy 110,- Eur s
príslušenstvom. Okresný súd rozsudkom žalobe žalobcu sčasti vyhovel, keď uložil žalovanému zaplatiť
sumu 50,- Eur s príslušenstvom (prvý výrok), pričom vo zvyšku žalobu zamietol (druhý výrok).
20. Odvolací súd z odôvodnenia rozsudku zistil, že z rozsudku vôbec nevyplýva, akými hmotnoprávnymi

predpismi sa okresný súd pri svojom rozhodovaní riadil v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. (od
01. 07. 2016 § 220 ods. 2 CSP), ani ako tieto právne predpisy vyložil a ako ich na daný prípad aplikoval,
keď dospel k záveru, že žaloba je v časti o zaplatenie sumy 50,- Eur odôvodnená. Povinnosťou súdu
v odôvodnení je posúdiť zistený stav podľa príslušných ustanovení hmotnoprávneho predpisu. Použitie
zákonného ustanovenia musí byť v každom prípade v odôvodnení rozsudku citované, pričom v rámci

právneho posúdenia súd v odôvodnení rozsudku musí vysvetliť, prečo určité zákonné ustanovenie
použil, vysvetlí obsah použitého zákonného predpisu v tom zmysle, aby bol stranami pochopený
predovšetkýmvzťahmedziskutkovýmizisteniamiaprávnymposúdenímsporuazakéhodôvodumuselo
byť citované zákonné ustanovenie použité. Okresný súd síce v odôvodnení poukázal na ustanovenie §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 NV SR č. 87/1995 Z. z., avšak uvedené ustanovenia právnych
predpisov sa týkajú právneho posúdenia príslušenstva pohľadávky, nie žalovanej istiny.
21. Z enunciátu rozsudku vyplýva, že okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol (druhý výrok). Odvolací

súd zistil, že z predmetného výroku rozsudku ani z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, v akej
časti okresný súd žalobu zamietol a nevyplýva ani žiaden argument okresného súdu odôvodňujúci
zamietnutie žaloby v časti.
22. Odvolací súd ďalej konštatuje, že prvý výrok rozsudku je neurčitý v časti, v ktorej okresný súd uložil
žalovanému okrem iných zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 50,- Eur

od 02. 10. do zaplatenia (absentuje rok začiatku vzniku nároku na príslušenstvo pohľadávky), a teda
je nevykonateľný.
23. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd uvádza, že súd je v sporovom konaní
viazaný žalobným návrhom (§ 216 ods. 1 CSP). Z obsahu odvolania odvolací súd zistil, že žalobca
sa síce v odvolaní domáha voči žalovanému zaplatenia inej výšky pohľadávky (viď. výška istiny i
príslušenstva pohľadávky s prihliadnutím na zmenu výšky istiny i obdobia, za ktoré si uplatňuje nárok

na príslušenstvo pohľadávky) než si uplatnil v žalobe (v menšom rozsahu, a to i s prihliadnutím na
zastavenie konania sčasti na základe späťvzatia návrhu žalobcom), avšak žalobca nevykonal žiaden
procesný úkon v rámci svojho dispozičného oprávnenia, o ktorom by odvolací súd rozhodol v zmysle
ustanovenia § 370 CSP.

24. Podľa odvolacieho súdu, jedine primerane odôvodnené súdne rozhodnutie umožní stranám
oboznámiť sa so samotným výsledkom rozhodnutia, ale tiež pochopiť dôvody, na ktorých bolo založené,
a zároveň len rozhodnutie spĺňajúce uvedené podmienky je preskúmateľné v inštančnom postupe, preto
rozsudok, ktorý neobsahuje základné atribúty, je možné považovať za závažný zásah konajúceho súdu
do práva strany na súdnu ochranu, pričom daný zásah v tejto fáze konania (odvolacieho konania) je

možné odstrániť len zrušením napadnutého rozsudku pre jeho nepreskúmateľnosť.

25. Na základe uvedeného odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako rozsudok okresného súdu
zrušiť v celom rozsahu, pretože od rozhodnutia o napadnutom výroku (druhý výrok) závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol dotknutý (prvý výrok) podľa § 379 písm. a/ CSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.

26. Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu s tým, že
okresný súd prihliadne na splatnosť dlhu, úhrady zaplatené žalovaným po splatnosti dlhu, ich výšku,
obdobie omeškania žalovaného s peňažným plnením. Okresný súd zároveň ustáli, či suma 30,- Eur,

ktorá bola podľa tvrdení žalobcu poukázaná s omeškaním na jeho účet dňa 01. 10. 2014 je úhradou,
ktorú žalovaný zaplatil už dňa 27. 02. 2013 a to i s prihliadnutím na vyjadrenie žalovaného na
pojednávaní dňa 02. 12. 2014, z ktorého vyplýva, že si nie je vedomý, že by dňa 01. 10. 2014 zaplatil
žalobcovi sumu 30,- Eur (viď. Zápisnica o pojednávaní zo dňa 02. 12. 2014 - č.l. 65 - 67 spisu).

27. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

28. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).