Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. september 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/129/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816203767
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8816203767.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: Č. G. Q., J..P..,

L. XX, XXX XX Q.,
I.: XX XXX XXX, zast. HMG LEGAL, s.r.o. so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885
459, p r o t i žalovanému: T. D., M.. XX.XX.XXXX, Q. U. XXX/XX, XXX XX F., o zaplatenie 963,01 eur
s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Súd z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 447,74 eur, úrok z omeškania zo sumy
445,18 od 01. 10. 2013 do zaplatenia vo výške 8 % ročne, a to všetko mu povoľuje uhradiť v 20-
eurových mesačných splátkach splatných vždy každého 30-teho dňa toho ktorého mesiaca začínajúc

právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkami straty výhody splátok.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 12,50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 963,01 eur spolu
s úrokom vo výške 19,50 % p.a. z istiny 439,16 eur od 06.05.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania
vo výške 8,00 % p.a. zo sumy 810,25 eur (istina, úroky z úveru a poplatky) od 06.05.2016 do zaplatenia

a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 12.10.2012 zmluvu o povolenom
prečerpaní k bežnému účtu / zmluvu o kontokorentnom úvere (označená ako Oznámenie), na základe
ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky formou povoleného prečerpania bežného účtu,
resp. kontokorentného úveru do výšky úverového limitu 450,00 eur. Nakoľko žalovaný poskytnutý úver
nesplácal a bol v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok a súčasne aj jednej splátky po dobu

dlhšie ako tri mesiace, listom - Oznámenie o zosplatnení úveru žalobca vyhlásil celú svoju pohľadávku
za splatnú k dátumu 30.9.2013. Aktuálna úroková sadzba povoleného prečerpania je vo výške 19,50
% ročne. Podľa vyčíslenia pohľadávky poskytnutého žalobcom ku dňu 5.5.2016 bol celkový zostatok
v sume 963,01 eura, pozostávajúci z istiny vo výške 439,16 eura, riadneho úroku v zmysle zmluvy vo
výške 256,09 eura, úrokov z omeškania vo výške 152,76 eur a poplatkov vo výške 115,- eur.

3. Žalovaný uviedol, že so žalobou žalobcu súhlasí, nemôže však uplatnenú pohľadávku uhradiť naraz,

preto žiada o možnosť uhradiť pohľadávku v splátkach po 10 až 15 eur.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, Oznámením o poskytnutí povoleného
prečerpania zo dňa 12.10.2012, poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 31.7.2013 akópiou doručenky, Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 1.10.2013 a kópiou doručenky, Obchodnými
podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu, výpisom z účtu žalovaného. Ďalej vykonal
dokazovanie oboznámením sa písomným podaním žalobcu zo dňa 19.9.2016 s prílohami Sadzobník

poplatkov, špecifikáciou pohľadávky a výpisom z kontokorentného účtu žalovaného č. 4016805477 a
výsluchom žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 12.10.2012 Zmluvu o povolenom prečerpaní k bežnému účtu, na
základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške úverového limitu 450,00 eur.

Zmluvné strany sa dohodli, že ku dňu otvorenia účtu povoleného prečerpania je výška úrokovej sadzby
16,90% ročne a sadzba úroku z omeškania je vo výške 8,75% ročne. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
sú Obchodné podmienky, Všeobecné obchodné podmienky, predzmluvný formulár . Dlžní podpisom
zmluvy podvrdil, že predmetné dokumenty prevzal.

6.Poslednouvýzvounazaplateniedlžnejčiastkyzodňa31.7.2013žalobcavyzvalžalovanéhonaúhradu

dlžnej sumy 130,05 eur a upozornil ho, že v prípade ak nebude záväzok vyrovnaný, vyhlási predčasnú
splatnosť celej pohľadávky. Žalovaný prevzal výzvu dňa 5.8.2013.

7. Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 1.10.2013 žalobca žalovanému oznámil, že ku dňu 30.9.2013
sa stal celý jeho dlh splatným. Žalovaný prevzal oznámenie dňa 7.10.2013.

8. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 19.9.2016 uviedol, že nezaplatená istina vo výške 439,16 eur
predstavuje nezaplatenú časť poskytnutého úveru, k čerpaniu ktorého bol žalovaný oprávnený odo dňa
12.10.2012 na základe Zmluvy o povolenom prečerpaní bežného účtu/Zmluvy o kontokorentnom úvere,
označenej ako „Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania“, a to až do výšky úverového limitu

450,- eur. Priebeh jeho čerpania vyplýva z podrobnej špecifikácie pohľadávky, ktorú vám v prílohe tohto
podania zasielame, a ktorá bola vypracovaná ku dňu 05.05.2016. Nezaplatené riadne úroky vo výške
256,09 eur boli účtované odo dňa prvého čerpania úveru a sú vyčistené taktiež ku dňu 05.05.2016.
Základom pre výpočet riadneho úroku bol aktuálny zostatok na úverovom účte (t. j. aktuálna výška
čerpaného úveru). Úroky z omeškania vo výške 152,76 eur boli počítané z nedoplatkov na splátkach,

ktoré boli splatné k poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Prvýkrát sa žalovaný dostal do omeškania
s platením riadnych úrokov, splatných k 30.11.2012. Následne si svoj záväzok, vyplývajúci mu z úverovej
zmluvy splnil k 28.02.2013, avšak opätovne sa dostal do omeškania. Nezaplatené poplatky vo výške
115,- eur predstavujú súčet nasledovných poplatkových úkonov: upomienka dňa 04.06.2013 v sume
10,00 eur, výzva dňa 17.06.2013 v sume 35,00 eur, výzva dňa 02.07.2013 v sume 35,00 eur, výzva

poslednávýzvadňa 31.07.2013vsume35,00eur.Vzhľadomnaskutočnosť,žesajednalooúverformou
povoleného prečerpania finančných prostriedkov, tzv. revolvingový úver, žalovaný mohol ľubovoľne a
opakovane čerpať finančné prostriedky až do výšky schváleného úverového rámca odo dňa 12.10.2012
a kedykoľvek mohol splatiť celú vyčerpanú sumu alebo jej časť. Zo splatenej časti úveru mohol opäť
ľubovoľne čerpať úver. Úrok z úveru bol splatný posledný deň v mesiaci. Pokiaľ na bežnom účte

žalovaného nebol ponechaný dostatok finančných prostriedkov na riadne úroky, z omeškanej sumy bol
účtovaný úrok z omeškania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný svoj záväzok neuhradil, žalobca
listom zo dňa 01.10.2013 žalovanému oznámil, že došlo k zosplatneniu úveru ku dňu 30.09.2013.
Žalovaný uhradil žalobcovi v prospech úveru sumu v celkovej výške 75,01 eur.

9. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že jeho príjem spolu s manželkou predstavuje 300 eur, majú
vyživovaciu povinnosť k piatim deťom. Bývajú vo vlastnom rodinnom dome, výdavky v súvislosti s
bývaním, elektrinu platia v sume 60 eur, za vodu doplácal 160 eur.

10. Ako vyplýva z § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka

zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

11. V zmysle § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy
príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a
povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.13. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

17. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

21. V zmysle ust. § 3 ods.1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase
omeškania,výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas
trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa

výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka.

22. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľskýchzmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

23. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za

neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

i. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

24. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle

zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú
zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

25. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa
31. 08. 2012 zmluvu o poskytnutí povoleného prečerpania k bežnému účtu vedenom žalobcom v
prospech žalovaného číslo 4013998058/7500 podľa § 710 v spojení s § 497 Obchodného zákonníka.
Ku vzniku zmluvy došlo akceptovaním žiadosti žalovaného o povolené prečerpanie zo dňa 12.10.2012.
Žalovaný peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania na bežnom účte čerpal, čerpané

peňažné prostriedky však žalobcovi nevrátil. Žalobca po tom, čo žalovaného vyzval na úhradu dlžnej
sumy, zosplatnil celý úver ku dňu 30.9.2013.

26. Nakoľko žalovaný nevrátil riadne a včas žalobcovi sumu povoleného prečerpania na bežnom účte,
súd podanej žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 447,74 eur,

pričom jednotlivými nárokmi sa bude zaoberať nižšie.

27. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských
zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú

vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

28. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.29. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo

(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

30. Súd je toho názoru, že akékoľvek ustanovenie zmluvy, ktoré v rozpore s § 54 ods. 1 OZ výlučnou
aplikáciou Obchodného zákonníka vylučuje použitie ust. Občianskeho zákonníka, zhoršuje postavenie
žalovaného ako spotrebiteľa. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľa
nepriaznivénásledkyhraničiaceažsneprístupnosťou k občianskymprávam,ktoré priznávaObčiansky
zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka.

31. Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.01.2014 sp.zn. 19Co/98/2013 „...aj keď
je úverová zmluva absolútnym obchodom a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník, prednosť
majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti
spotrebiteľského práva, a teda že úprava Občianskeho zákonníka je pre nepodnikateľov výhodnejšia a

obchodnoprávnu úpravu nemožno považovať za výhodnejšiu ani z pohľadu možnosti splácania úveru
pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení od zmluvy predpokladala zároveň
zosplatnenie úveru. Preto na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti právneho úkonu - odstúpenie od
zmluvy dopadá úprava občianskeho práva.“

32. Žalobca dôvodne uplatňoval istinu úveru v sume 439,16 eur, ktorá suma predstavuje čerpanie
žalovaného vyplývajúceho z výpisu z kontokorentného účtu žalovaného. V predmetnej istine je už
zohľadnená aj úhrada žalovaného po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v sume 10 eur dňa
12.12.2013.

33. Pokiaľ ide o nárok na úrok z úveru v sume 256,09 eur, tento nárok súd nepokladal za dôvodný
v celom rozsahu. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom.
Odplatu (cenu) predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka).

34. Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia
peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia
dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky
až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní

zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153).

35. Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti
úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné
prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po

splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú
povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).

36. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky,
t.j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od

splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

37.TakýtozáverNajvyššiehosúduSRjelogickýajepotrebnésnímsúhlasiť,pretoževopačnomprípade
by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru,
ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi stranami sporu.

38. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru dňu 30.9.2013, teda zo strany
žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru a súd preto dospel k záveru, že
žalobcovi vznikol nárok na úroky z istiny úveru do 30.9.2016, potom už nastupuje režim platenia úrokovz omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014
sp. zn. 5Co/223/2014, Krajského súd v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 7.5.2014.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal žalobcovi nezaplatené úroky z úveru iba v sume 36,02 eur,
teda úroky z úveru do dňa 30.9.2013, ktorá suma je zrejmé z výpisu kontokorentného účtu žalovaného.

40. Zároveň súd žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania vyčíslený do zosplatnenia úveru dňa

30.9.2013 v sume 2,56 eur pri sadzbe 8% ročne.

41. Podľa zistenia súdu výška úroku z omeškania v období od 1.6.2013 do 30.9.2013 bola 8,50%
ročne( 8 % + 0,50% - úroková sadzba ECB v uvedenom období). Žalobca však požadoval úrok z
omeškania vo výške 8% ročne, pričom tento nárok neprevyšoval zákonné úroky z omeškania. Zároveň
žalobcovi priznal zo sumy zosplatnenej istiny a úroku z úveru do zosplatnenia vo výške 445,18 eur

úrok z omeškania odo dňa 1.10.2013 (deň nasledujúci po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru) do
zaplatenia.

42. Žalobcovi vznikol nárok na istinu v sume 439,16 eur, úrok z úveru v sume 36,02 eur a úrok z
omeškania v sume 2,56 eur, teda spolu na z 477,74 eur. Od uvedenej sumy však súd odrátal úhrady

žalovaného vo výške 30 eur na žalobcom bližšie nešpecifikované poplatky, nakoľko z úhrad žalovaného
v sume 75,01 eur bolo 10 eur zarátaných na istinu úveru, 35,01 eur na úrok z úveru do zosplatnenia a
30 eur na poplatky. Žalobcovi tak proti žalovanému priznal nárok na zaplatenie sumy 447,74 eur a vo
zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol.

43. Žalobca tiež uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 115,- eur za upomienky a výzvy na úhradu
dlhu adresované žalovanému v zmysle bodu 5.1 Sadzobníka pre fyzické osoby - občanov vydaným
žalobcom. Išlo o poplatok za upomienku v sume 10,- eur a poplatky za upomienky v sume 105 eur (5x35
eur).V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca
je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu

súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní
je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených
skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné
bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej
skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho,

kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho
tvrdeniedokázané).Nazákladeuvedenéhomápotomsúdzato,žežalobcaneuniesoldôkaznébremeno
čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatky za upomienku a
výzvy,pretoženepredložilžiadnetakédôkazy,ktorýmibybolomožnéobjektívneposúdiťapreveriťvýšku
pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu spolu s príslušenstvom zamietol. Zároveň v

prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetné
poplatky tak predstavujú iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba
skutočnúnáhradunákladovdodávateľa.Uplatňovanieuvedenéhopoplatkujemožnézároveňpovažovať
za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti
súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches

Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako
poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej
forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné.

44. V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná

podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky
nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

45. V súvislosti poplatkami, za ktoré žalobca neposkytol spotrebiteľovi žiadne protiplnenie, súd
poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 18Co/109/2011, kde konštatoval, že cit. ,,Za
neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa
za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv.teóriaskutočnéhoplneniaspomínanánajčastejšievsúvislostispoplatkamivspotrebiteľskýchúverových
vzťahoch)“.

46. Podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“)
lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky,
vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd
môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého

plnenia.

47. Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v
splátkach. Vzhľadom na finančnú situáciu žalovaného, ktorý má spoločne s manželkou príjem v sume
300 eur mesačne, pričom majú vyživovaciu povinnosť k piatim deťom, súd mu povolil uspokojiť nárok
žalobcu v primeraných splátkach.

48. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

50. Z pôvodne uplatnenej sumy 963,01 eur s príslušenstvom vyčísleným k 5.5.2016 žalobcovi bolo
priznaných 447,74 eur eur spolu s úrokom z omeškania, ktorý pri vyčíslení ku dňu 5.5.2016 predstavuje
92,49 eur. Žalobcov úspech tak predstavoval 56,25 % a neúspech 43,75 %. Úspešnejšiemu žalobcovi
tak po odrátaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 12,50% (56,25-43,75 =12,50%), pričom uvedenú náhradu mu súd aj priznal. V zmysle platnej

právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis

s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.