Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. september 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/802/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214208761
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214208761.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:

JUDr. Silvia Hýbelová a Mgr. Fedor Benka, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., AK
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: T. J., nar. X.XX.XXXX, bytom L.
E. XXXX/XX, K. D., o zaplatenie sumy 894 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 19. februára 2015, č.k. 15C/216/2014-39, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy
894 eur z titulu splatenia úveru, 17,07 eur z titulu úroku z omeškania a 8,25% ročného úroku z omeškania
zo sumy 894 eur od 27.02.2014 do zaplatenia a výrokom II. žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 524ods. 1, § 526,
§ 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 7 Zákona č. 483/2001 Z.z. v znení účinnom k 26.
novembru 2007 resp. § 92 ods. 8 citovaného zákona v znení účinnom k 04. decembru 2013, § 142 ods.

1 Občianskeho súdneho poriadku.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobca
nepreukázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka Tatra banky, a.s., voči žalovanej postúpená
naňho (18. novembra 2013), boli splnené zákonné podmienky postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z. z.. V prejednávanej veci bolo zistené, že žalobca a Všeobecná úverová banka,
a.s., uzavreli zmluvu, ktorá je síce písomná, v ktorej ods. 3.3 a 3.5 však bolo výslovne dohodnuté, že

postúpenie (prechod pohľadávky z VÚB, a.s., na žalobcu) nastáva až dňom, kedy bude na účet VÚB,
a.s., pripísaná suma úhrady za postúpené pohľadávky. Až do tohto dňa zostáva veriteľom a majiteľom
pohľadávokpostupca,tedaVÚB,a.s.Zoskutkovéhostavuvyplýva,žežalobcanedokázal,žebyktakejto
úhrade došlo a teda že by došlo k naplneniu predpokladu, za ktorého malo postúpenie nadobudnúť
účinnosť. Žalobca sa tak (podľa skutkového stavu, aký bol zistený v tomto konaní) nestal veriteľom
pohľadávok VÚB, a.s., ktoré naňho mali byť postúpené zmluvou zo 4. decembra 2013. Tento nedostatok
by však mohol byť zhojený za podmienok upravených v § 526 Obč. zák. Ustanovenie § 526 Obč. zák.

takpovediac „zmierňuje“ predpoklady účinnosti postúpenia voči dlžníkovi tým, že dáva na výber, či ho o
postúpení informuje postupca alebo postupník. Ak o postúpení informuje postupca, je tým postúpenie
účinné voči dlžníkovi bez ďalšieho (s výnimkou prípadov § 525 Obč. zák., pozri ďalej), aj keď zmluva
o postúpení neexistuje alebo nie je účinná. Ak však postúpenie oznamuje postupník, z § 526 ods.2 Obč. zák. vyplýva, že preukázanie (a to viac existencia, platnosť a účinnosť) zmluvy o postúpení
je predpokladom toho, aby bol oprávnený pohľadávku od dlžníka vymáhať. Ďalej súd prvej inštancie
uviedol, že možno síce považovať za dokázanú požiadavku 90 dňového omeškania, keďže žalovaná

poslednú splátku splatila 18. júla 2011 (teda viac než dva roky pred dátumom postúpenia), nebolo však
dokázané, že by bola aj písomne (porov. § 92 ods. 7 resp. 8 cit. zákona) vyzvaná na splnenie svojho
záväzku zo zmluvy z 5/26. novembra 2007. Žalobca tak nedokázal, že pohľadávka voči žalovanej bola
v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.
z. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné (aj keby zmluva o

postúpení bola účinná) a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanej uplatňovať pred súdom.
Vzhľadom na uvedené treba uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom
uplatňovanej pohľadávky, teda napreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie. Preto musela
byť jeho žaloba zamietnutá.
4. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca si trovy uplatnil, no bol neúspešný,
preto súd o jeho návrhu na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O. s. p.) rozhodol tak, že mu ich nepriznal.

Žalovaná zasa žiadne trovy nežiadala, takže tu nebol návrh, o ktorom by sa malo rozhodovať (už cit.
§ 151 ods. 1 O. s. p.).
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal, že
postúpenie pohľadávky preukázal predložím Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.12.2013 medzi
postupcom a žalobcom a príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení týkajúcej sa pohľadávky voči

žalovanej. Pokiaľ súd poukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal uhradenie kúpnej ceny a tým aj
účinnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, s uvedeným žalobca nemôže súhlasiť. Žalobca štandardne
v zmluve o postúpení pohľadávok nezasiela doklad o úhrade kúpnej ceny a taktiež je toho názoru,
že musí byť už aj z iných obdobných prípadov, ktoré sa vedú na Okresnom súde Dunajská Streda
zrejmé, že na žalobcu došlo k účinnému postúpeniu pohľadávok z predmetnej zmluvy o postúpení

pohľadávok. Pokiaľ uvedená skutočnosť nebola pre súd dostačujúca, mohol súd žalobcu vyzvať na
preukázanie účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe čoho by navrhovateľ predložil súdu
vyhlásenie postupcu pohľadávok o prijatí predmetnej kúpnej ceny na svoj účet. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.05.2011, sp.zn. 26Cob/51/2011, kde odvolací
súd vytkol súdu prvého stupňa že nepostupoval v súlade s ustanovením § 118 ods. 2 O.s.p.. Žalobca

ďalej uviedol, že v prílohe svojho odvolania zasiela oznámenie o postúpení pohľadávky spolu s podacím
hárkom v zmysle ustanovenia § 526 Občianskeho zákonníka. Žalobca zároveň vo svojom odvolaní
namietal, že súd ho nevyzval na preukázanie skutočností predpokladaných v ustanovení § 92 ods.
8 Zákona o bankách a teda súd počas konania nevyjadril, ktoré skutočnosti má za preukázané a
ktoré nie, čím žalobca neprodukoval konkrétne dôkazy na unesenie dôkazného bremena. Odvolateľ

zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou
žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového
tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok ale iba o podmienkach, za
splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky
uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky.

Žalobca rovnako nesúhlasí s tým, že postúpením pohľadávky na žalobcu došlo k zhoršeniu postavenia
dlžníka. Uvedenú skutočnosť súd len konštatuje, avšak nijakým spôsobom ju nepreukázal, ani bližšie
nerozviedol a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.04.2014,
sp.zn. 19C/34/2012. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec vrátil súdu na ďalšie konanie, keď si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalovaná odvolania nepodala, ani sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania účinného OSP, aktuálne § 362 ods.

1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP,
akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201
a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§
205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b/, e/, h/ CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel
k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle §
387 ods. 1 a 2 CSP.

8.Pretožeodvolacísúdvplnomrozsahupreberásúdomprvejinštanciezistenýskutkovýstav,nazáklade
ktoréhodospelksprávnymskutkovýmzáverom,pokiaľideoskutočnostiprávnerozhodnépreposúdenie

žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej
inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou
vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom
na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na
správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené
odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť

a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa
potom žiada dodať už len nasledovné:

9. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v konaní správne aplikoval ustanovenie § 92 ods. 8
Zákona o bankách v spojení s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka.

10. Z obsahu spisu a napokon i z obsahu samotného odvolania je zrejmé, že postupca neukončil
záväzkovo-právny uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a žalovanou na strane druhej, nebola
vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpenie od
zmluvy a žalobca nedisponuje dokladmi, ktoré by takúto skutočnosť o ukončení zmluvy preukázali.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 26.11.2007 bola medzi spoločnosť Všeobecná úverová banka,
a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou uzavretá
úverová zmluva na základe ktorej bol poskytnutý žalovanej úverový rámec vo výške 9.000,- Sk s
možnosťou jeho splácania v splátkach po 300,- Sk mesačne. Pohľadávku z tohto úveru Všeobecná

úverová banka postúpila na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04.12.2013 (č.l.10-15
spisu). Z článku X bod 57 obchodných podmienok pri vydaní a používaní kreditných platobných kariet
vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s., vyplýva, že zmluva, ktorej súčasťou sú tieto obchodné
podmienky sa uzatvára na dobu neurčitú a zaniká dohodou zmluvných strán, výpoveďou jednej z nich
alebo zrušením kartového účtu. Banka je oprávnená kedykoľvek zmluvu písomne vypovedať. Výpoveď

zmluvy zašle banka klientovi doporučene. Zmluva zaniká dňom nasledujúcim po doručení výpovede.
Z obsahu spisu vyplýva, že Všeobecná úverová banka, a.s., nevyužila ani jednu z týchto možností a
pohľadávku postúpila žalobcovi bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. bez toho aby
zmluvný vzťah zanikol napr. výpoveďou zmluvy o úvere alebo odstúpením od nej.

12. Žalobca v konaní tvrdí, že je aktívne legitimovaným účastníkom konania, k týmto odvolacím
námietkam odvolací súd uvádza:

13. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorých vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok) resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok

uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu) alebo pasívnej ( existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovanej) je imanentnou súčasťou
súdneho konania (pozri rozhodnutie NS SR zo dňa 29.06.2010, sp.zn. 2Cdo 205/2009).

14. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. ( v znení účinnom ku dňu 4.12.2003)

ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka

zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebopobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo

pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

15. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za
zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznych subjektov už nad pohľadávkou, nie
je vždy zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v

priebehu trvania úverového vzťahu.

16. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudok Krajského súdu v
Prešove vo veci sp.zn. 6Co/119/2013, sp.zn. 19Co/194/2015). Ak zákonné predpoklady nie sú splnené,
ide o právny úkon postúpenia contra lege a z toho dôvodu je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom

(§ 39 Občianskeho zákonníka).

17. Zo znenia citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 vyplýva, že prvá obligatórna
podmienka pre platné postúpenie bankovej pohľadávky je písomná výzva banky, ktorá má byť klientovi
banky doručená, aj napriek tejto písomnej výzve je klient banky v kvalifikovanom omeškaní (nepretržite

dlhšie ako 90 kalendárnych dní). Až po preukázaní, že klientovi banky bola takáto výzva zo strany
banky doručená, prichádza do úvahy postúpenie bankovej pohľadávky, zodpovedajúcej omeškanému
záväzku inej osobe, a to aj osobe ktorá nie je bankou. Písomná výzva ktorá spĺňa vymedzené kritéria je
základným a prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu. Žalobca
však takýto dôkaz v konaní nepredložil, preto je možné uzavrieť, že žalobca nepreukázal už prvú

obligatórnu podmienku uvedenú v § 98 ods. 8 Zákona č. 483/2011 Z.z.. Po splnení tejto podmienky môže
banka pristúpiť k postúpeniu spôsobilej pohľadávky, teda pohľadávky s ktorou je dlžník v omeškaní. Z
ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. totiž vyplýva, že ak je klient banky napriek jej písomnej
výzve v kvalifikovanom omeškaní čo len s časťou svojho peňažného záväzku voči banke, môže banka
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe.

18. Žalobca vo svojom odvolaní taktiež namieta, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
nemožno spájať s jeho aktívnou legitimáciou ako postupníka pohľadávky. Podľa názoru odvolateľa
citované ustanovenie je o úprave výnimiek z bankového tajomstva a nie o platnosti postúpenia
pohľadávky.

19. Žalobca uvedenou argumentáciou v podstate zastáva názor, že síce neboli dodržané podmienky
v predmetnom ustanovení ale nenesie za to žiadne následky a banka na neho postúpila platne
pohľadávku. Z uvedenou argumentáciou odvolací súd nesúhlasí, pretože ak by prijal takúto
argumentáciu, banka ako inštitúcia prísne regulovaná štátom prostredníctvom Národnej banky

Slovenska ktorá vykonáva svoju činnosť na základe bankového povolenia, by mohla neobmedzene
postúpiť pohľadávku z bankového úveru nebankovej inštitúcii, ktoré nie sú nositeľom takéhoto
bankového povolenia. Takýto výklad citovaného ustanovenia je neprípustný a nesprávny pretože
obchádza zákon a umožňuje tzv. nebankovkám spravovať bankový úver pričom na túto činnosť nie sú
oprávnené.

20. V ustanovení § 92 ods. 8 Zákona č. 483/201 Z.z. sú explicitne uvedené podmienky pre platné
postúpenie pohľadávky z banky na tretiu osobu. Žalobca však v konaní nepreukázal v zmysle
ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. splnenie vymedzených podmienok podľa ustanovenia § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z.z. a teda nepreukázal výzvu banky dlžníkovi a postúpenie pohľadávky

zodpovedajúcej nesplácanému dlhu. Keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver
(nedošlo k vyhláseniu je mimoriadnej splatnosti), právny predchodca žalobcu zmluvu nevypovedal ani
od nej neodstúpil, Všeobecná úverová banka a.s. nebola preto oprávnená postúpiť svoju pohľadávku
z úveru vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa
04.12.2013 je preto neplatným právnym úkonom. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že žalobca nie je

subjektom oprávneným poskytovať úvery a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať.

21. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonom požadovaných
predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok a preto aktívna legitimácia žalobcu nie je daná.22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, s osvojením
si jeho dôvodov ako vecne správny potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP, vrátane vecne

správneho a odvolaním osobitne nenapadnutého výroku o náhrade trov konania.

23. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

24. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).