Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. september 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/232/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315223251
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2315223251.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek

senátu JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľky: R. E., narodená
XX.XX.XXXX, bytom Ľ. H. XXXX/XX, XXX XX G., proti A. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom Ľ. H. XXXX/
XX, XXX XX G., osoba, ktorá je povinná platiť výživné, o návrhu na určenie výživného na manželku, na
odvolanie výživou povinnej osoby - A. E. proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 5C/651/2015-79
zo dňa 4. apríla 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia výživného na navrhovateľku
a v časti trov konania účastníkov p o t v r d z u j e .

II. Navrhovateľka má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil povinnej osobe (A. E.) povinnosť dňom 04.04.2016
platiť výživné v sume 100,- eur mesačne navrhovateľke a to vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci
vopred k jej rukám, vo zvyšnej časti návrh zamietol a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh navrhovateľky na stanovenie
vyživovacej povinnosti je dôvodný, pretože s manželom nežije v spoločnej domácnosti od augusta
2015, keďže jej i maloletým deťom odmietol prístup do domu a ako ona, tak i ich dve maloleté deti

- A., narodený XX.XX.XXXX a F., narodená XX.XX.XXXX sa nemohli vrátiť do spoločnej domácnosti,
v ktorej žili do 31.07.2015. V auguste odišla s deťmi na prázdniny a po návrate nemohli vstúpiť do
domu. S deťmi odišla bývať k matke a od januára 2016 s nimi žije v prenajatom byte z dôvodu, že
matka má 80 rokov, je zvyknutá bývať sama a potrebuje pokoj, čo pri deťoch nebolo možné. Tiež dom
nebol vyhovujúci na bývanie s deťmi, čo synovi spôsobovalo zdravotné problémy. Súd prvej inštancie
z vykonaného dokazovania vyvodil, že manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti od 01.08.2015 a
od tejto doby osoba povinná výživou navrhovateľke na jej výživu ničím neprispieva. Navrhovateľka je

poberateľkou príjmu vo výške 203,20 eura, poskytuje celodennú starostlivosť maloletému dieťaťu vo
veku do troch rokov, a to dcére F. a zároveň sa stará aj o maloletého syna A.. Obe deti pochádzajú
z manželstva účastníkov konania. Poberá ďalej prídavky na deti vo výške 47,04 eura a od novembra
2015 jej otec detí prispieva výživným po 130,- eur mesačne a jeho otec jej od decembra 2015 do marca
2016 prispieval dobrovoľne sumou 200,- eur mesačne (spolu 800,- eur). Takto mala navrhovateľka spolu
príjem 580,24 eura (v uvedenej výške až od decembra 2015). Navrhovateľka po opustení spoločnej
domácnosti bola nútená riešiť svoju bytovú otázku a ňou vyčíslené mesačné výdavky boli podložené

pokladničnými blokmi. Podstatným pre posúdenie nároku navrhovateľky na výživné je to, že poskytuje
osobnú starostlivosť dieťaťu vo veku do troch rokov a nebola zistená možnosť pre zabezpečenie
ďalšieho príjmu popri rodičovskom príspevku. Na strane osoby povinnej výživou (pôvodne odporcu)
súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že v čase podania návrhu bol nezamestnaný, jeho príjempredstavoval dávku v nezamestnanosti po 230,- eur, invalidný dôchodok 317,70 eura a príspevok vo
výške 18,39 eura, spolu 566,09 eura. Od marca 2016 je výživou povinný opäť zamestnaný s dojednanou
mzdou po 600,- eur mesačne brutto (netto okolo 450,- eur mesačne). Jeho predpokladaný príjem tak

od apríla 2016 predstavuje sumu 230 + 18,39 + 450 = 698,39 eura. Hoci príjem trojčlennej domácnosti
navrhovateľky a jej možnosti uspokojovať svoje potreby a potreby maloletých detí boli aj v období od
podania návrhu dňa 16.10.2015 do marca 2016 horšie ako príjem a možnosti osoby povinnej, ktorý s
výnimkouplateniavýživnéhonadetiuspokojovallensvojepotreby,súdprvejinštancieprihliadolnato,že
navrhovateľka na uspokojovanie svojich potrieb mohla využiť spoločné úspory manželov, ktoré vybrala

z vkladnej knižky vedenej v D. R. vo výške 3.234,68 eura. Nebolo však sporné ani to, že navrhovateľka
potrebovala uspokojovať svoje potreby a potreby detí, predovšetkým na bývanie a oblečenie a na
zabezpečenie mesačných výdavkov. Po opustení spoločnej domácnosti musela pokryť mimoriadne
výdavky s týmto spojené so zabezpečením bývania a výživy a to v období od augusta 2015 do vydania
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z týchto dôvodov napriek tomu, že výživné bolo možné priznať
od podania návrhu, súd nárok na výživné za obdobie od 16.10.2015 do 03.04.2016 navrhovateľke

nepriznal a v tejto časti jej návrh ako nedôvodný zamietol. Za účelom zabezpečenia rovnakej životnej
úrovne manželov po dobu trvania ich manželstva je však dôvodné uložiť povinnému prispievať na
výživu navrhovateľky sumou 100,- eur mesačne, pričom súd vychádzal aj z toho, že dobrovoľný
príspevok zo strany otca navrhovateľky, ktorým v období od decembra 2015 do marca 2016 vypomáhal
navrhovateľke, nezbavuje výživou povinného jeho zákonnej vyživovacej povinnosti voči manželke. Preto

súd uložil výživou povinnému povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100,- eur mesačne
od 04.04.2016 a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol nielen čo do obdobia priznania výživného, ale
i čo do jeho výšky. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že vzájomná vyživovacia povinnosť manželov
trvá do dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva. O trovách konania účastníkov rozhodol
podľa § 142 ods. 2 OSP s prihliadnutím na čiastočný úspech oboch strán v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie výživou povinný A. E.. Dôvodil, že sa
mu vážne zhoršil zdravotný stav, má zvýšené výdavky na lieky, inzulín, ihly, neurologické lieky na
hypertenziu, ktoré predstavujú cca 50,- eur mesačne. Navrhovateľka mu zo spoločnej domácnosti
odcudzila jeho úspory z vkladnej knižky, ktoré boli nadobudnuté za jeho byt pred manželstvom.

Navrhovateľka ich hýrivým spôsobom premárnila, i keď boli určené na prerábanie okolia a maľovania
domu. V novembri 2015 navrhovateľka naviedla neznámu osobu, ktorá sa vlámala do domu a odcudzila
mu majetok v hodnote 1.500,- eur a spôsobila škodu rozbitím plastových dverí kladivom 200,- eur.
Maloletý syn účastníkov bol donútený, aby sa priznal a vzal vinu na seba. Navrhovateľka nie je v
takej zlej situácii ako preukazuje pred súdom. Po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti zobrala

spoločné úspory 3.300,- eur, hotovosť 2.500,- eur a stavebné sporenie na syna 2.600,- eur. Disponuje
tiež lukratívnym stavebným pozemkov v hodnote 20.000,- eur. On musí splácať pôžičky cca 250,- eur
mesačne. Žiadal preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, vyživovaciu povinnosť mu
neuložiť a pomocou mediácie sa dohodnúť na striedavej osobnej starostlivosti o deti.

3. Navrhovateľka sa k odvolaniu písomne vyjadrila. Rozsudok súdu prvého stupňa navrhla ako vecne
správny potvrdiť. Nesúhlasila s predloženými výdavkami výživou povinného, pretože tento navštevuje
diabetologickú ambulanciu, avšak nie mesačne, ale štvrťročne a doklady o nákupe liekov sú lieky na
tri mesiace. Je poberateľom príspevku od štátu, ktorý mu slúži na kompenzáciu všetkých takýchto
nákladov. Úspory, ktoré vybrala z vkladnej knižky, nepochádzali z predaja jeho bytu, ale zo spoločne

nasporených úspor. Tieto boli v skutočnosti použité na krytie nákladov spoločných maloletých detí od
opustenia spoločnej domácnosti. Poprela, že by naviedla maloletého syna na vlámanie sa do domu. Syn
A. nastupoval v septembri do školy a potreboval všetky školské pomôcky, ktoré v domácnosti zanechal
vrátane učebníc, ktoré dostal zo školy. Až po uvedenom incidente za prítomnosti polície mu odovzdal
výživou povinný osobné veci detí, hračky a nábytok z detskej izby. Preto navrhla rozsudok súdu prvého

stupňa ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 - zákona č. 160/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 -
Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP, použitého s odkazom na § 470 CSP), po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, akt. 362 ods. 1

CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. §
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202
OSP účinného v čase podania odvolania s použitím § 470 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie
má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aj § 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutiev medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 OSP, akt. § 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§
380 ods. 2 CSP), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu
nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne
správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP. Senát
odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

5. Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 219 ods. 2, § 385 ods. 1 (a contrario) CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred
súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a
nariadenie odvolacieho pojednávania nevyžaduje dôležitý verejný záujem.

6. Dňa 01.07.2016 nadobudli účinnosť nové civilné kódexy - Civilný sporový poriadok, ktorý je v zmysle

§ 470 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP potrebné aplikovať aj na toto konanie začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti a Civilný mimosporový poriadok, ktorého ôsmy diel, § 154 a nasl., konanie
vo veciach výživného plnoletých osôb tiež potrebné aplikovať na túto rodinnoprávnu vec (§1 ods. 2
CMP), hoci konanie bolo začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti týchto zákonov (t.j. pred 01.07.2016) zostávajú

pritom zachované.

7. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1.7.2016, bol
zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1
CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.

8. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 5C/651/2015 je návrh
navrhovateľky o stanovenie vyživovacej povinnosti voči povinnému od podania návrhu, t.j. 16.10.2015

po 200,- eur mesačne.

9. Súd prvej inštancie uložil osobe povinnej povinnosť platiť navrhovateľke výživné dňom 04.04.2016
po 100,- eur mesačne, vo zvyšku jej návrh zamietol a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

10. Voči tomuto rozsudku podal odvolanie povinný A. E., ktorý so stanovenou vyživovacou povinnosťou
nesúhlasí.

11. Úlohou odvolacieho súdu bolo zistiť, či súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ navrhovateľke

priznal výživné voči povinnej osobe po 100,- eur mesačne, od 04.04.2016 (nie od podania návrhu
16.10.2015). Voči navrhovateľke výživou povinný A. E. v odvolacom konaní poukazuje na to, že na
jeho strane nie sú splnené podmienky pre to, aby zo svojho príjmu prispieval navrhovateľke na jej
výživu a poukazuje tiež na to, že navrhovateľka zobrala zo spoločnej domácnosti spoločné úspory, ktoré
bezdôvodne minula.

12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj

dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

13. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide
o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, keď prvoinštančný

súd v dostatočnom rozsahu vykonal potrebné dokazovanie a vykonané dôkazy správne jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil a následne dospel k správnym skutkovým zisteniam. Pretože
odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ust. §
387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia.14. V odvolaní odvolateľ neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej
inštancie zisteného stavu veci alebo jeho právneho hodnotenia. Ani takými, o ktorých by súd prvej

inštancie pri svojom rozhodovaní nemal vedomosť, alebo ktoré by nebol uvážil. Z konania pred súdom
prvej inštancie, resp. i pred odvolacím súdom iný, než napadnutým rozhodnutím vyslovený právny záver
nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci
a priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa. Odvolací súd preto ustálil vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia. V odvolacom konaní došlo k zmene skutkového stavu v tom, že maloletá dcéra strán

Tamara,nar.9.9.2013dosiahlavek triroky,čovšaknespôsobilozánikvyživovacejpovinnosti povinného
voči navrhovateľke.

15. K zvýrazneniu správnosti záverov prvostupňového súdu sa žiada dodať už iba nasledovné:

16. Podľa § 71 ods. 1 z.č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, manželia majú

vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého
z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní
o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

17. Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva (nevyžaduje sa rozhodnutie súdu). Je viazaná

na právnu existenciu manželstva (pri rozvode ani vyhlásení manželstva za neplatné nie je nárok na
vrátenie poskytnutého plnenia) a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Z princípu rovnosti
manželov vyplýva aj zákonný znak vzájomnosti tohto druhu vyživovacej povinnosti, to znamená, že
ktorýkoľvek z manželov je oprávnený a povinný na jej plnenie.

18. Zákon súdu ukladá povinnosť obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť, pričom ide o
spoločnú domácnosť aj v prípade oddeleného spolužitia v prípade starostlivosti o deti pochádzajúce z
manželstva.

19. I v prejednávanom prípade došlo k rozvratu manželských vzťahov, keď manželia hospodára

samostatne, na základe čoho sa prejavil rozdiel v ich životnej úrovni vyvolaný aj tým, že navrhovateľka
vykonáva starostlivosť o domácnosť a maloleté deti (a to aj dieťaťa vo veku troch rokov). Zmena tohto
stavu v odvolacom konaní preukázaná nebola, preto neexistujú žiadne dôvody, ktoré by mali viesť k
zániku vyživovacej povinnosti povinného.

20. Odvolací súd zohľadniac dôvody podaného odvolania a poukaz odvolateľa na to, že navrhovateľka
disponovala s finančnými prostriedkami na spoločnej vkladnej knižke či iných účtoch poukazuje na to,
že súd prvej inštancie na tieto skutočnosti prihliadol a s prihliadnutím na ne navrhovateľke nepriznal
výživné od podania návrhu, ale až od 4.4.2016, čo treba vzhľadom na výdavky rodiny považovať za
vecne správne a tým odvolanie výživou povinného za nedôvodné. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd

je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami
odvolateľa uvedenými v odvolaní.

21. Pritom rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery(§
157 CMP).

22. Pretože uvedené odvolacie dôvody odvolateľa sú nedôvodné, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti vrátane trov prvostupňového konania ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a navrhovateľke, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania v prospech navrhovateľky rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník
(§ 255 s použitím § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).