Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. september 2016

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 12C/106/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513207455
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Erika Trtalová
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2016:3513207455.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pred samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci
žalobkýň: X/ F.. H. Š., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom G., M. XXXX/X, 2/ S. L.,
nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom Nitra, Svätourbanská 110/2 a 3/ Ing. Margareta
Šmelková, nar. XX.XX.XXXX, bytom J., Ž. XXX/XX, zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica
Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46, Trenčín, proti odporcovi: F.. Š. N., nar. XX.XX.XXXX, občan

Slovenskej republiky, bytom J. O., N. XX/X, zastúpenému Advokátskou kanceláriou PACTIO, s.r.o., so
sídlom Lúčna 491, Trenčianska Turná, o určenie neplatnosti právneho úkonu, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne sa žalobou podanou dňa 25.07.2013 domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy
uzatvorenejdňa25.06.2012,ktorejvkladbolSprávoukatastraJ.S. J.I.povolenýrozhodnutím

č. I. XXXX/XX zo dňa 16.08.2012 uzatvorenej medzi predávajúcimi žalobkyňou 1/, žalobkyňou 2/ a
žalobkyňou 3/ a kupujúcim žalovaným. Predmetom prevodu vlastníckeho práva boli nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území J. S. J. I., označené vo výkaze výmer geometrického plánu
vyhotoviteľa A. Č.. XX/XXXX ako parcela číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 83
m2,parcelačísloXXXX/X-zastavanéplochyanádvoriavovýmere93m2 abudovepolyfunkčného
objektu súpisné číslo XXXX, orientačné číslo XX postavenom na parcele číslo XXXX/X.

2. Okresný súd J. S. J. I. rozsudkom č. k. 12C/106/2013-407 zo dňa 27.02.2015 zamietol návrh o
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej účastníkmi dňa 25.06.2012, ktorej vklad bol povolený
Správou katastra J. S. J. I. rozhodnutím č. I. zo dňa 16.08.2012. Žalobkyniam uložil povinnosť nahradiť
žalovanému náhradu trov konania.

3. Žalobkyne proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie. Žalobkyne žiadali, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. V odvolaní zdôraznili, že
konaním žalovaného boli uvedené do omylu a právny úkon, t. j. kúpnu zmluvu uzatvorili v tomto omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola pre uzavretie zmluvy žalobkyňami rozhodná. Neplatnosť
právneho úkonu uplatnili u žalovaného prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne listom zo
dňa03.07.2013,naktorýžalovanýnereagoval.Zotrvalinasvojomstanovisku,žekúpnuzmluvupovažujú
za neplatnú s poukazom na § 49a Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právny úkon je neplatný,

ak ho konajúca osoba urobila v omyle, vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie
rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela
vedieť. Z dôvodu neurčitosti predmetu kúpy žalobkyne v priebehu konania namietali absolútnuneplatnosť kúpnej zmluvy s tým, že keby mali k dispozícii geometrický plán, neboli by súhlasili
s predajom nehnuteľnosti v takom rozsahu, ako je uvedená v kúpnej zmluve.

4.KrajskýsúdvY.uznesenímč.k.17Co/XXXX/XXXX-XXXzodňa20.01.2016rozsudokokresnéhosúdu
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, že z obsahu spisu vyplýva,
že súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie najmä výsluchom účastníkov ako aj svedkov, ktoré
sa týkalo všetkých okolností uzavretia predmetnej zmluvy. Vo svojom rozhodnutí však nevyhodnotil
vykonané dokazovanie a neposúdil otázku relatívnej neplatnosti zmluvy s poukazom na ním

jednoznačne uvedený názor o tom, že došlo k zmene petitu, v dôsledku čoho sa ani otázkou relatívnej
neplatnosti nezaoberal.

5. Čo sa týka otázky absolútnej neplatnosti odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa sa dostatočne
zaoberal tvrdenými dôvodmi absolútnej neplatnosti, zo skutkových zistení aj vyvodil správne
závery a v otázke absolútnej neplatnosti vec správne a v súlade s ustálenou judikatúrou vyšších súdov

vec posúdil. Súd prvého stupňa predovšetkým podal správny a právnej teórii občianskeho
práva ako aj súdnej praxi zodpovedajúci výklad jednotlivých náležitostí právnych úkonov. Predovšetkým
správne poukázal na tú skutočnosť, že pokiaľ ide o náležitosti právnych úkonov, tak tieto sú vymedzené
v ustanovení § 37 Občianskeho zákonníka. Správne konštatoval a ustálil, že nedostatok slobody vôle
možno konštatovať len v prípade, ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého

účastníka, alebo aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Takýmto
nátlakom môže byť priame fyzické donútenie alebo bezprávna vyhrážka. Pri fyzickom donútení je vôľa
konajúceho účastníka nahradená vôľou donucovateľa. Bezprávna (protiprávna) vyhrážka je psychické
donútenie takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka. V danom prípade
nevyšli najavo také okolnosti a netvrdia ich žalobkyne ani v podanom odvolaní, z ktorých by bolo

možné vyvodiť existenciu niektorej zo skutočnosti, majúcej v zmysle ustanovenia § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka vplyv na rozhodnutie o nedostatku slobodnej vôle v súvislosti s uzavretím
predmetného úkonu - kúpnej zmluvy. Skutočnosť tvrdená žalobkyňami v priebehu celého konania o
tom, že ich vôľa nesmerovala k tomu, čo bolo napokon v kúpnej zmluve vyjadrené je aj v danom
prípade predmetom zisťovania dôvodu relatívnej neplatnosti v zmysle ustanovenia § 49a Občianskeho

zákonníka, teda pri konštatovaní omylu. Rovnako tvrdenia žalobkýň týkajúce sa ich omylu v predmete
kúpnej zmluvy súd prvého stupňa správne nepovažoval ani za nedostatok prejavu vôle s tým, že keď
tento úkon nepovažoval za taký, ktorý by nebol urobený vážne a nezrozumiteľne alebo neurčito.

6. Súd prvého stupňa sa správne vyporiadal aj s otázkou tvrdeného nedostatku formy predmetnej

kúpnej zmluvy upravenej v ustanovení § 40 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa sa správne a v
súlade s rozhodnutiami vyšších súdov, ktoré aj v odôvodnení napadnutého rozsudku cituje, vyporiadal
s tvrdeniami žalobkýň, ktoré uplatňovali dôvod absolútnej neplatnosti pre nedostatok písomnej formy
spočívajúcivtom,žejednotlivélistyzmluvyoprevodenehnuteľnostínebolipevnespojenéformouzošitia
šnúrou, čo sa týkalo aj geometrického plánu, ktorý má byť súčasťou takejto zmluvy.

7. Odvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa jednotlivé dôvody tvrdenej absolútnej
neplatnostizmluvyposúdilsprávneadalajúčastníkomnatietootázkyodpovedeformoucitácievýkladov
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj judikatúry vyšších súdov. Za podstatnú vadu
rozhodnutia, ktorú súd prvého stupňa je povinný napraviť v ďalšom konaní však považuje odvolací

súd jeho nesprávny záver o tom, že došlo ku zmene návrhu, a to dokonca petitu návrhu na začatie
konania a vyslovenému názoru, že v dôsledku toho sa nezaoberal relatívnou neplatnosťou predmetného
právneho úkonu. Súd nerozhodol tak o celom návrhu na začatie konania, keď sa zaoberal len otázkami
absolútnej neplatnosti a nie aj otázkami relatívnej neplatnosti. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa
povinnosť zamerať svoje dokazovanie v rozsahu pokiaľ tomu tak v doterajšom konaní nebolo výslovne

na otázky majúcej význam pre rozhodnutie o relatívnej neplatnosti právneho úkonu tak, ako je upravená
v ustanovení § 49a Občianskeho zákonníka a v novom rozhodnutí zistené skutočnosti vyhodnotiť.

8. Súd postupoval podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“), v zmysle ktorého ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

novérozhodnutie,súdprvejinštanciejeviazanýprávnymnázoromodvolaciehosúdu,apretosúdprvého
stupňa vyzval strany na označenie návrhov na doplnenie dokazovania a následne nariadil pojednávanie
za účelom doplnenia dokazovania.9. Avšak ani jedna zo strán nemala návrhy na doplnenie dokazovania a len zotrvala na tvrdeniach
prednesených na pojednávaní a predložených súdu písomne. Žalobkyne sa naďalej žalobným
návrhom domáhali určenia, že kúpna zmluva uzatvorená medzi stranami dňa 25.06.2012 je relatívne

neplatná v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka, pretože bola uzatvorená v omyle. Tvrdili, že nemali
v úmysle predať predmetné nehnuteľnosti, resp. nie v takej výmere, ako bola uvedená v predmetnej
kúpnej zmluva.

10. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl

táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

12. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti

sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.

13. Z ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka vyplýva, že predmetné ustanovenie obsahuje úpravu
právnych následkov pre prípad, že právny úkon bol urobený v omyle ako nevedomosti o skutočnom
stave veci. Podstata omylu mala spočívať v tom, že konajúce žalobkyne mali nesprávnu, respektíve

nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch úkonu. Žalobkyne tvrdili, že u nich išlo aj o omyl vo vôli,
ktorý má za následok neplatnosť právneho úkonu vtedy, ak právny úkon urobili v omyle vychádzajúcom
zo skutočností, ktoré boli pre právny úkon podstatné a žalovaný ako osoba, ktorej bol právny úkon
určený, tento omyl vyvolala v čase uzatvárania úkonu - kúpnej zmluvy. Pre úspech žalobkýň dovolať
sa neplatnosti právneho úkonu pre omyl súdna prax predpokladá, že žalobkyne predtým využili možnosť

overiť si skutočnosti rozhodné pre urobenie právneho úkonu, t. j. využili možnosť vyhnúť sa danému
omylu. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka je jedným z dôvodov relatívnej neplatnosti omyl
konajúcej osoby vychádzajúci zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca,
ak osoba, ktorej bol právny úkon určený, omyl vyvolala, alebo o ňom musela vedieť, prípadne omyl
vyvolala úmyselne. Na dosiahnutí neplatnosti právnych úkonov postihnutých relatívnou neplatnosťou nie

je osobitný verejný záujem (na rozdiel od absolútnej neplatnosti § 37), a preto zákonodarca ponecháva
vyriešenie tejto otázky na vôľu osoby právnym úkonom dotknutej. Relatívna neplatnosť právneho úkonu
pôsobí až od okamihu, keď sa jej oprávnený účastník dovolá. Do tej doby sa právny úkon považuje
za platný so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 192/2008 z ktorého vyplýva, že osoba, ktorá sa omylu dovoláva je

povinná sama podľa okolnosti konkrétneho prípadu si zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach,
ktoré považuje za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu.

14. Pokiaľ sa žalobkyne dovolávajú neplatnosti kúpnej zmluvy s poukazom na
ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka má súd za to, že predmetné ustanovenie nie je možné

vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti podľa okolností
konkrétneho prípadu sama si zabezpečiť zodpovedajúcu mieru objektívnych informácií o okolnostiach,
resp. skutočnostiach, ktoré má za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. To
sa týka predovšetkým toho za akých podmienok pristúpia k uskutočneniu právneho úkonu, čo je
predmetom prevodu (predmet kúpnej zmluvy) za akú kúpnu cenu. Zanedbanie požiadavky okolnostiam

primeranej starostlivosti konajúcej osoby zabezpečiť si zodpovedajúce objektívne informácie potrebné
pre posúdenie existencie predpokladov, ktoré sú pre ňu z hľadiska uvažovaného právneho úkonu
významné (resp. rozhodné) je preto spôsobilé spochybniť možnosť účinne sa v zmysle ustanovenia
§ 49a Občianskeho zákonníka dovolať týmto konaním ovplyvneného omylu. O ospravedlniteľný
omyl, ktorým je omyl konajúcej osoby týkajúci sa skutkových okolností (error facti), potom nepochybne

nejde, pokiaľ bol tento omyl konajúcej osoby zavinený jej nedbanlivosťou pri využití možnosti overiť
si skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu t.z., že o ospravedlniteľnom
omyle nie je možné hovoriť vtedy, ak konajúca osoba (omylu sa potom dovolávajúca) mala možnosť
sa takému omylu vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri oboznámení sa so skutočnosťami rozhodujúcimipre uskutočnenie právneho úkonu. Nie je možné akceptovať, aby sa dalo účinne dovolať neplatnosti
pre omyl podľa ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka za situácie, kde sa omylu dovolávala osoba,
ktorá zanedbala pre ňu vo veci objektívne existujúcu možnosť presvedčiť sa o skutočnom stave veci

a bez dôvodu sa vo svojom úsudku nechať mylne ovplyvniť prípadnými inými úvahami o predmete
zamýšľaného právneho úkonu. Žalobkyne nemohli byť uvedené žalovaným do omylu pokiaľ by si boli
býval prečítali písomný právny úkon, ktorý parafovali svojím podpisom, pretože z tohto bolo jednoznačne
poznateľné, čo bolo predmetom kúpy t. j., aké nehnuteľnosti žalobkyne ako predávajúce
prevádzali do vlastníctva žalovaného, ako kupujúceho. Žalobkyne súdu nepredložili a ani neoznačili

dôkaz, ktorým by nepochybne preukázali, že predmetná kúpna zmluva bola žalobkyňami uzavretá v
omyle a žalovaný tento omyl vyvolal alebo o ňom musel vedieť. Na základe zistených skutočností má
súd za to, že žalobkyne 1/ až 3/ neuniesli dôkazné bremeno, že by sa správali, tak aby
si zaobstarali objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považovali za rozhodujúce pre uskutočnenie
zamýšľaného právneho úkonu, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods.
2 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
V danej veci súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a preto žalovanému ako strane úspešnej v spore
priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.