Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. september 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/56/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612010029
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Wänkeová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5612010029.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej a sudkýň JUDr.
Márie Urbanovej a JUDr. Evy Kyselovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. septembra 2016 v
Žiline, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/12/2012 zo
dňa 17.3.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil
obžalovaného C. D. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2Pv
67/11-36 zo dňa 18.1.2012 pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa § 213 ods.
1, 2 písm. a) Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že:

ako predseda výboru Urbárskeho pozemkového spoločenstva Liptovský Hrádok, mestská časť
Dovalovo, IČO: 17057752, neoprávnene v rozpore s § 20 ods. 5 zákona o pozemkových spoločenstvách
č. 181/1995 Z.z. a v rozpore s článkom VII ods. 14 Stanov spoločenstva, bez súhlasu Valného
zhromaždenia urbárskeho pozemkového spoločenstva v období rokov 2005 - 2010 rozhodol o vyplatení
odmeny z finančných prostriedkov urbárskeho pozemkového spoločenstva, ktoré mu boli zverené, a to:
pre seba v celkovej výške 8.429,- Eur, pre členov výboru UPS: C. E. v celkovej výške 5.316,46 Eur, Mgr.

H. L. v celkovej výške 3.815,57 Eur, G. R. vo výške 130,- Eur za rok 2010, C. L. vo výške 130,- Eur
za rok 2010, N. E. vo výške 130,- Eur za rok 2010, čím svojím konaním spôsobil škodu Urbárskemu
pozemkovému spoločenstvu Liptovský Hrádok, mestská časť Dovalovo vo výške 17.951,82 Eur,

nakoľko okresný súd dospel k záveru, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný
stíhaný.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že preukázaná bola skutočnosť, že výkazníctvo
vykonaných prác, samotné vyplácanie peňažných náhrad, spôsob zaokrúhľovania priznávanej odmeny,
resp. mzdy za vykonané práce, počítačový softvér, mali spomínané hore uvedené nedostatky a
absenciu transparentných pravidiel. Avšak tento samotný fakt, bez existencie ďalších jednoznačných
a nepochybných dôkazov, nemôže sám o sebe viesť k záveru, že v prejednávanom prípade bolo
spoľahlivo preukázané, že išlo o cielené a úmyselné konanie vedené s cieľom prisvojiť si cudziu vec,

teda peňažných prostriedkov zverených obžalovanému z titulu funkcie predsedu výboru. Za existencie
uvedenej dôkaznej situácie, keď bolo preukázané len nesystémové vedenie vykazovaných prác a
vyplácanie peňažných prostriedkov za objem prác, preukázateľne fyzicky vykonávaných naviac a nebolo
preukázané, že by išlo o vyplácanie tzv. odmien z titulu výkonu funkcie členov výboru UPS, súd nezistil
dôvody pre konštatovanie, že bolo jednoznačne a bez pochybností preukázané, že by obžalovaný,
titulom výkonu funkcie predsedu výboru Urbárskeho pozemkového spoločenstva Liptovský Hrádok,

mestská časť Dovalovo, IČO: 17057752, neoprávnene, v rozpore s § 20 ods. 6 zákona o pozemkových
spoločenstvách č. 18/1995 Z.z. a v rozpore s § 20 ods. 6 zákona o pozemkových spoločenstváchč. 181/1995 Z.z. a v rozpore s článkom VII ods. 14 Stanov spoločenstva, bez súhlasu Valného
zhromaždenia urbárskeho pozemkového spoločenstva v období rokov 2005 - 2010 rozhodol o vyplatení
odmenyzfinančnýchprostriedkovurbárskehopozemkovéhospoločenstva,ktorémubolizverené,preto,

rešpektujúc zásadu „in dubio pro reo", v pochybnostiach rozhodol v súlade s ustanovením § 285 písm.
a/ Tr. poriadku spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že by sa stal skutok, uvedený v
obžalobe, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, podal odvolanie prokurátor, pričom

odvolanie odôvodnil písomne tým, že sa nestotožňuje s argumentáciou Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, nakoľko súd nereflektoval na tvrdenia svedka E. a C., ktorí sa vyjadrili k problémom
ohľadne zabezpečenia potrebných listinných materiálov a tiež svedok E. otvorene poukázal na
nepreukázateľnosť „ročnej uzávierky", ktorá neumožňovala kontrolu hospodárenia a konkretizoval svoje
poznatky, čo sa odmien týka a spôsob ich riešenia. Neobstojí teda tvrdenie súdu ohľadne dozornej
rady. Je vytrhnuté z kontextu, ide o vyjadrenie svedka Ing. A., ktoré si súd osvojil v rozsudku ako

vlastné. Úsečné konštatovania súdu o tom, že valné zhromaždenie zobralo na vedomie finančnú
správu bez konštatovania zlého hospodárenia postráda vysporiadanie sa s tvrdeniami svedka E.,
C., G. C., R. ohľadne fungovania valného zhromaždenia a riešenia problému odmien na ňom. Súd
neobjektívne hodnotil zabezpečené dôkazy, resp. niektoré úplne ignoroval. Poukázal na nekrytie odmien
a práce nadčas, ktorá skutočnosť vyjadruje svojvôľu obžalovaného pri udeľovaní odmien. Argumentácia

obhajoby a súdu o nekvalitnom softwére je účelná, sám obžalovaný ani v prípravnom konaní takú
nepoužil. Tak, ako uviedol svedok G. C. „výška vyplatených súm nemala nijaký kľúč, akoby to bolo
spontánne rozhodnutie, že ten bude mať vyplatené toľko a ten toľko". Jeho vyjadrenie v plnom rozsahu
korešponduje s argumentáciou prokurátora, že výkaz prác nie je relevantným podkladom z hľadiska
udeľovaných odmien, a preto nemožno akceptovať argumentáciu obhajoby, že sa jednalo o úhradu

práce za nadčasy. Obžalovaný konal tak, ako je uvedené v skutku obžaloby, teda konal protiprávne ku
škode UPS Dovalovo, a teda sa dopustil skutku. Prokurátor navrhol zrušiť rozsudok a rozhodnúť podľa
§ 312 ods. 3 Tr. por.

Na verejnom zasadnutí prítomná prokurátorka modifikovala záverečný návrh tak, že navrhla zrušiť

napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu tým, že obžaloba sa
nevyporiadala s preukázaným dôkazom, že správu dozornej rady, ktorú vypracoval svedok E., túto
vypracoval sám bez toho, aby to konzultoval s ostatnými členmi dozornej rady, čím takto došlo v

správe k argumentácii súkromnej osoby a nie dozornej rady ako kontrolného orgánu UPS Dovalovo. Je
zarážajúce, že obžaloba pri preukazovaní viny poukazovala na listinné dôkazy nachádzajúce sa na č.l.
614 až 617, pričom obhajoba jasne preukázala, že do spisu tieto boli predložené len v kópií a je viac než
pravdepodobné, že tieto kópie vyšetrovateľovi predložil svedok C., a to aj napriek tomu, že predsedníčka
UPS p. E. na pojednávaní deklarovala, že z UPS Dovalovo bol odcudzený šanón z roku 2010 a naviac

nebola zo strany vyšetrovateľa oficiálne predložená požiadavka, aby urbár UPS predložil originály
týchto listín. Napriek týmto pochybeniam prípravného konania obžaloba stále poukazuje, že ide o
odsúhlasovanéodmenyzavýkonfunkcie,atoajnapriektomu,žepredsedníčkaUPSp.E.,alevpodstate
aj ostatní členovia svedkovia - svedkyňa Z., svedok C. C., svedkyňa L. a ďalší a v konečnom dôsledku
aj obžalovaný D. jednoznačne preukázali, že odmeny boli za prácu, ktorú jednotliví členovia výboru

dostali za prevedenú prácu mimo svojho pracovného zaradenia - za prácu nadčas, čo bolo aj v súlade s
rozhodnutím valného zhromaždenia. Úplne irelevantne vyznieva tvrdenie obžaloby, že obžalovaný konal
protiprávne tak, ako je uvedené v skutku obžaloby a pritom jednoznačne dôkazmi bolo preukázané, že
obžalovaný nikdy o odmenách nerozhodoval samostatne. Návrhy týchto odmien schvaľoval výbor UPS
a tieto následne boli vo výročných správach UPS predkladané valnému zhromaždeniu, pričom ani jedno

z valných zhromaždení v období rokov 2005 - 2010 by boli poukazovali a namietali neodôvodnenosť
týchto odmien, ako sa to snaží preukázať obžaloba. Navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora
zamietol ako nie dôvodné.

Krajský súd ako odvolací súd postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým prokurátor podal odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom dospel
k záveru, že záver okresného súdu je správny.Okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného
konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por., najmä zásady zákonného procesu podľa § 2 ods. 7, práva

na obhajobu podľa § 2 ods. 9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12, rovnosti strán
(kontradiktórnosti) podľa § 2 ods. 14 Tr. por. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa
dospel k vyhlásenému rozsudku po správnom procesnom postupe a v súlade so všetkými zákonným
ustanoveniami, ktoré trestný proces upravujú.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného
stavu ustálil vo výroku, ktorým oslobodil obžalovaného spod obžaloby správne zistenia. Výsledky
vykonaného dokazovania, hodnotiac tieto v súlad so zásadami Trestného poriadku, vyznievajú v
prospech obžalovaného. V odôvodnení rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 Tr. por.
stručne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy
oprel svoje skutkové zistenia a vysvetlil na základe akých dôvodov a prečo dospel k oslobodzujúcemu

rozhodnutiu. Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade
odôvodňujú postup podľa § 285 písm. c) Tr. por.

Je potrebné pripomenúť, že krajský súd v predmetnej veci rozhodoval uznesením, sp.zn. 2To/52/2015,
kedy predchádzajúci rozsudok okresného súdu zo dňa 30. marca 2015 zrušil a vec mu vrátil, aby ju

v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresný súd na nariadenom hlavnom pojednávaní
v intenciách predchádzajúceho rozhodnutia krajského súdu doplnil dokazovanie a vo veci správne
rozhodol.

Vina obžalovaného musí byť preukázaná jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností. Len v takom

prípade možno uznať obžalovaného vinným. Odsudzujúci rozsudok môže byť vydaný len v prípade, že
niesúžiadnedôvodnépochybnostiovineobvinenéhoavprípade,akvinaobvinenéhoniejepreukázaná
jednoznačne, musí byť tento spod obžaloby oslobodený.

Na tomto mieste považuje krajský súd za potrebné poukázať na to, že v predmetnej veci boli

produkované dôkazy v pozícii tvrdenia proti tvrdeniu. Na jednej strane sú výpovede obžalovaného,
ktorý vysvetľoval spôsob vyplácania finančných prostriedkov a na druhej strane je výpoveď JUDr.
Tamary Maďarovej za poškodeného, ktorá bola ustanovená za opatrovníka pre Urbariát Dovalovo.
Táto poukázala na to, že niektoré zápisy v evidencii spoločenstva boli evidované ako nadčasy a bola
vyplatená odmena a niekde bola vyplatená len odmena a nadčasy neboli evidované. Poukázala tiež na

to, že odmeny, ktoré boli vyplácané a nazvané to boli ako prémie vo výplatnom lístku, tvrdenie, že to bolo
vyplácané za nadčasovú prácu nemusí byť správne, pretože boli vyplácané aj prémie, teda na lístku ako
prémia, hoci nadčasy na tom lístku evidované nie sú.

Vypočutí svedkovia vypovedali rôzne, podľa toho či vypovedali v prospech obžalovaného alebo v

poškodeného. Nemožno neprihliadať ani na výpoveď svedka F. C., ktorý okrem iného uviedol, že bolo
podaných viacero trestných oznámení. Dozorná rada pri žiadnej kontrole nemala predložené všetky
potrebné podklady. Vždy niečo chýbalo. Ak dozorná rada chcela zvolať valné zhromaždenie, nebolo
jej to umožnené. Valné zhromaždenia boli vždy rozhádané a nikdy sa na ničom konkrétnom nevedeli
dohodnúť. Svedkyňa Ing. C. Z. viedla účtovníctvo urbáru od roku 1999, pričom odmena za výkon funkcie

jejbolazatotoobdobievyplatenádvakrát-vroku2000avroku2011.Opísalaspôsobvyplácaniaodmien
s tým, že všetky práce, ktoré sa nestihli pokryť časovým fondom išli do odmien za vykonanú prácu.
Odmeny boli prepočítavané podľa hodín, ktoré boli odrobené naviac. Uviedla tiež, že so svedkyňou E.
rozoberali možnosti ako odmeňovanie uviesť do účtovného programu, pričom keď sa vyčerpali hodiny
navyše boli len dve možnosti, buď sa to dá do kolónky prémie alebo sa to dá do kolónky odmeny. V

počítačovej kolónke prémie je zádrheľ, že robí percento z hrubej mzdy. Aby ostala hodinová sadzba
nezmenená a aby sa s tým nehýbalo, išli len do kolónky odmeny. Dohodli sa, že hodiny odrobené na
čas budú dávané do kolónky odmeny. Na valnom zhromaždení sa pritom nikdy nejednalo o tom, že
by boli neoprávnene vyplácané nejaké peňažné prostriedky členom výboru. Nemožno tiež opomenúť
skutočnosť, že v období, kedy mali byť vyplácané odmeny naviac, bol vykonávaný vyšší objem prác,

ktorý súvisel s mimoriadnymi udalosťami a riešením otázok v súvislosti s kalamitou. Okresný súd
poukázal na to, že dozornou radou nebol konštatovaný nedostatok a takisto valné zhromaždenie zobralo
na vedomie finančnú správu bez toho, že by bolo konštatované zlé hospodárenie.Faktom ale ostáva, ako konštatoval okresný súd, že charakter a spôsob evidencie vykonávaných
prác v urbárskom pozemkovom spoločenstve vykazoval znaky nesystémovosti, nedostatočnej
transparentnosti bez existencie platového poriadku, s použitím nedostatočného softweru, ktorý sa týka

mzdovej agendy. Neboli jednoznačne určené pravidlá výkazníctva vykonávaných prác, pričom v danom
období bolo nevyhnutné realizovať väčší objem prác členov výboru.

Po vykonaní všetkých dostupných dôkazov je nutné konštatovať, že dôkazy smerujú k rôznym záverom,
nielen k jedinému záveru, a to je vina obžalovaného. V takom prípade nie je možné jednoznačne,

bez akýchkoľvek pochybností uviesť, že vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná tak, ako
je uvedená v skutkovej vete, nakoľko nie je jednoznačne preukázané, že išlo o vyplácanie odmien z
finančných prostriedkov urbárskeho pozemkového spoločenstva, ku vyplácaniu ktorých by bol potrebný
postup uvedený v skutkovej vete obžaloby. Vznikol rozpor v tom, či dochádzalo k vyplácaniu finančných
náhrad za vykonané práce nadčas, alebo prémií. Pochybnosti, ktoré vo veci zostali, nemožno odstrániť
ani vykonaním ďalších dostupných dôkazov, preto bolo potrebné rozhodnúť v prospech obvineného a

tohto oslobodiť spod obžaloby postupom podľa § 285 písm. a/ Tr. por.

Na základe takejto dôkaznej situácie okresný súd dospel k správnemu záveru, keď oslobodil
obžalovaného spod obžaloby, keďže nebolo jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností dokázané, že
sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.