Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. september 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2Er/11/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212200149
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcel Kirnág
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8212200149.4

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v právnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pob.
Bardejov, Hurbanova 6, Bardejov, IČO: 30807484, proti povinnému Konspekt, s.r.o. organizačná zložka
podniku zahraničnej osoby, so sídlom Hurbanova 670/22, Bardejov, IČO: 44073593, o zaplatenie 2
165,05 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi trovy exekúcie vo

výške 144,84 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 2Er/11/2012 - 26 zo dňa 18.08.2015 bola predmetná exekúcia
zastavená pre nemajetnosť povinného a zároveň zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie vo
výške 163,56 EUR. Vo veci rozhodoval vyšší súdny úradník. Výrok predmetného uznesenia týkajúci sa
náhrady trov exekúcie bol napadnutý odvolaním oprávneného zo dňa 02.10.2015.

Súd preskúmajúc odvolanie povinného zistil, že toto bolo podané oprávnenou osobou v zákonom
stanovenejlehote,keďuzneseniebolooprávnenémudoručenédňa22.09.2015aodvolaniebolopodané
osobne dňa 05.10.2015.
Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
Pojem právneho účinku (následku) vyjadruje istú kauzálnu väzbu medzi procesným úkonom a jeho
účinkom, medzi ktoré časovo vstupuje nová procesná úprava. Procesný úkon vyvoláva procesnoprávne

následky (účinky) do budúcnosti, a v tejto procesnej budúcnosti sa následky úkonu uznávajú aj vtedy,
ak novšia procesná úprava už s takýmto následkom nepočíta. Justifikujú sa účinky všetkých procesných
úkonov, teda aj procesných úkonov súdu, aj procesných úkonov účastníkov konania. Ak bol v konaní
vykonaný procesný úkon, s ktorým sú spojené určité následky, majú tieto následky byť zachované
bez ohľadu na procesný režim nového procesného predpisu. Akýkoľvek procesný úkon vykonaný v
procese akýmkoľvek subjektom, ak má svoje účinky do budúcnosti, bez ohľadu na procesný režim

tejto budúcnosti sa normatívne účinky tohto úkonu uznávajú (aj keby ich už oná procesná budúcnosť
pro futuro neuznávala). Vzhľadom na to, že súčasná právna úprava nerieši situáciu, ktorá nastala, je
potrebné aplikovať predošlú úpravu (§ 374 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie
podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne

rozhodne sudca.Podľa§30ods.10Exekučnéhoporiadku,protirozhodnutiuovylúčeníexekútorazvykonávaniaexekúcie
nie je prípustný opravný prostriedok.
Odvolaním napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka bolo preto na základe vyššie uvedeného

zrušené zo zákona, a preto bola vec opätovne prejednaná a rozhodnutá zákonným sudcom.
Súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
Doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 27.12.2011 sa začalo exekučné
konanie proti povinnému pre vymoženie sumy 2165,05 EUR na základe exekučného titulu - rozhodnutia
oprávneného č. 700-2810656311-GC04/11 zo dňa 19.10.2011. Súd vydal súdnemu exekútorovi

poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5701 049678* dňa 27.02.2012.
Napadnutým uznesením súd exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje na úhradu
trov exekúcie. Tento dôvod zastavenia exekúcie oprávnený vo svojom odvolaní nenamietal.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, a výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň

z pridanej hodnoty.
Podľaust.§200ods.1Exekučnéhoporiadku,trovamiexekúciesúodmenaexekútora,náhradahotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu
vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 200 ods. 3 Exekučného poriadku, trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov
určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,

súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov,
ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho
exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej
činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 16 ods. 2 uvedenej vyhlášky ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť

pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho
odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej
pohľadávky.
V prípade, ak po začatí exekučného konania dôjde k akémukoľvek plneniu povinného oprávnenému, a
teda k vymoženiu sumy vymáhanej na základe exekučného titulu, vzniká exekútorovi nárok na odmenu.

Podľa ust. § 22 vyhlášky č. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov,
súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v
súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a
telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku,

podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, znáša ich oprávnený. S prihliadnutím k tomuto zákonnému ustanoveniu a návrhu
súdneho exekútora, súd uložil oprávnenému uhradiť trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými
ustanoveniami vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
Z uplatnených trov súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 118,00 EUR (20% z

vymoženej sumy 587,58 EUR).
Súd pri priznaní hotových výdavkov titulom poštovného vychádzal z predloženého exekútorského spisu
a v ňom založených doručeniek. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu poštovného v sume 2,70 EUR v
súladespredloženýmspisovýmmateriálom,vprevyšujúcomrozsahusúdexekútorovináhraduhotových
výdavkov nepriznal, pretože viaceré zásielky obsahovali rozhodnutia súdneho exekútora vydané vo

viacerých exekučných konaniach, preto výšku hotových výdavkov súd pomerne krátil.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ním uplatnené hotové výdavky, ktoré mu vzniknú v budúcnosti. V
danom prípade ide o výdavky, ktoré vzniknú súdnemu exekútorovi v budúcnosti, pričom pri vykonávaní
úkonov, pri ktorých tieto hotové výdavky vzniknú, nejde o čas exekučnej činnosti účelne vynaloženýexekútorom na exekúciu tak, ako to má na mysli § 14 citovanej vyhlášky. Súd je toho názoru, že
súdny exekútor má nárok na náhradu hotových výdavkov, ktoré už vynaložil v súvislosti s vykonávaním
exekúcie, t. j. ktoré reálne už vznikli a nie ktoré len vzniknú v budúcnosti, čo je aj v súlade so zásadou,

že pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani požadovanú náhradu vo výške 7,81 EUR súdnym exekútorom
špecifikovanú ako „Náklady administratívy“. Súd názor súdneho exekútora, že takéto výdavky sú
hradené v rámci náhrady hotových výdavkov nezdieľa a má za to, že požadovanú náhradu vo výške
7,81 EUR súdnemu exekútorovi priznať nemožno, a to z nasledujúcich dôvodov.

Vyhláška MS SR č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu hotových
výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods. 1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene
aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti;
táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady
a poplatky. Následne táto vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25
autoritatívnestanovuje,ževodmenesúdnehoexekútorajezahrnutáajnáhradazaadministratívnepráce

vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej
činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky, a to náklady na prevádzku
a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov
exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na

energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady
na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske
vybavenieanapokonnákladynakancelárskepotreby(papier,farba,spinky,spisovýobalatď).Jezrejmé,
ževšetkytietonákladyavýdavkysisúdnyexekútorzabezpečujevrámcichodusvojhoúradu,tedanielen
v súvislosti s potrebami a situáciou v tej - ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že

náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na
spisové obaly, etikety, obálky, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu
exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akokoľvek extenzívnom výklade §
22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom,
za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 vyhlášky, § 25 vyhlášky

a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul vyššie
spomínanénákladyvrátanenákladovzakancelárskepotrebydovýpočtunákladov,náhradaktorýchpatrí
súdnemu exekútorovi úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z
odmeny za svoju činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov
v ich konkrétnom číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo

značne obtiažne resp. v mnohých prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický
exkurz do vývinu predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom
uznesení zo dňa 27.9.2012, sp. zn. 17CoE/199/2012, v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti SR
akopredkladateľnávrhuvyhlášky,ktorousamalameniťadopĺňaťvyhláškač.288/1995Z.z.oodmenách
a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z.z. navrhovalo, aby § 22 vyhlášky znel:

„1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s
vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi
náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady,
poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy,
fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a

kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu.
2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu
náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových
výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu.
3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“

V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových
výdavkov v paušálnej sume. Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k §-u 25 vyhlášky pripojiť vetu:
„Administratívnenákladyniesúsúčasťouadministratívnychprác“.Vdôvodovejspráveknávrhuvyhlášky
predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli
a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22 a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v

odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou
činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny, kancelársky materiál (papier, obaly,
obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora nie je jednotná a súdy
si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamosúčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní
exekúcie pre oprávneného. Navrhované zmeny schválené neboli.
Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou

administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky
papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva dospel aj tento súd
k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa
vyhlášky č. 288/1995 Z.z. bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je
zahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť

právo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že
v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone
administratívnych prác (administratívne náklady). Kancelárske potreby pritom možno považovať za
nevyhnutné a bez vynaloženia prostriedkov na ich zabezpečenie by ani nebolo možné exekúciu
uskutočniť. Vzhľadom na ich význam pre možnosť vedenia exekúcie, je súd toho názoru, že zo strany
zákonodarcu nemohlo dôjsť k ich opomenutiu pri uvedení príkladného výpočtu jednotlivých položiek

hotových výdavkov.
Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol na Ústavnom súde SR, a to v konaní I.ÚS 157/08
posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť
právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci (jednalo sa o právny
názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č.k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007 že

„bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej
administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa
predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti
najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady
kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by

sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných,
jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej
činnosti alebo jej úkonov“). Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č.k.
I. ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické a preto aj celkom
legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené,

keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za
bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného
súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže
krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení a

preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo
možnékvalifikovaťakozjavneneodôvodnenéaleboarbitrárne,ataknezlučiteľnésobsahomzákladného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný kancelársky

materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu nie je možné
súdnemu exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora teda nie je nijako
nový, či prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach iných súdov, ktoré takisto
náhradu týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery súdu, ktorý je navyše povinný
rešpektovať princíp právnej istoty v právnom štáte, nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým v tejto

súvislosti dospeli aj iné súdy (viď. napr. aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
14.11.2013 sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.
15CoE/222/2012; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2013 sp.zn. 9CoE/32/2012;
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013 sp.zn. 13CoE/7/2013 či Uznesenie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2012 sp.zn. 20CoE/30/2012).

Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč republikou
po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu nákladov
za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného
spisu dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá v odmene
súdneho exekútora.

Celková suma priznanej náhrady trov je zvýšená o 20 % daň z pridanej hodnoty, keďže súdny exekútor
je registrovaným platcom DPH, t. j. zvýšenie o sumu 24,14 EUR. Spolu priznané trovy exekúcie súdneho
exekútora vrátane DPH predstavujú teda sumu 144,84 EUR.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nemožno podať odvolanie.