Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. september 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/197/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214203999
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8214203999.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava 821 08, IČO: 35 831 154, zast. advokátom JUDr. Jánom
Šoltésom, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava 821 08, proti žalovanému I. Š., Y.. XX.X.XXXX, E.
C. XXXX/X, XXX XX, E.H., Č. B., o zaplatenie 554,36 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Stranám nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 30.5.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 554,36 €, úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 554,36 € od 9.10.2013 do

zaplatenia a náhrady trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 28.3.2013 postúpil postupca Slovenská sporiteľňa pohľadávku voči žalovanému na
žalobcu ( suma 632,84 eur s prísl. ). Oznámením bol žalovaný upovedomený o postúpení pohľadávky.
Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa zmluvu o bežnom účte. V dôsledku neplnenia
povinností žalovaným došlo k prekročeniu limitu povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na
účte, čím došlo k nepovolenému prečerpaniu podľa bodu 14.1 OP. Dlžná suma je 632,84 eur, ktorá
pozostáva z istiny 554,36 eur, úrokov 78,11 eur a poplatkov 0,37 eur. Žalovaný bol vyzvaný na plnenie

dlhu do 8.10.2013. Následne bol vyzvaný na plnenie v lehote do 30.1.2014. Dlh nezaplatil. Od 9.10.2013
je preto žalovaný v omeškaní so zaplatením dlhu.

2. Žalovaný sa k žalobe a k jej prílohám písomne nevyjadril.

3.Podľa § 219 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), rozsudok
súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s

odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.

4.Podľa § 219 odsek 3 C.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5.Podľa § 219 odsek 4 C.s.p., len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

6.Podľa § 177 ods. 2 C.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, aka )ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,
b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo

c) to ustanovuje tento zákon.

7.Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,

b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8.Keďže v tomto prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 554,36 eur, súd v zmysle § 297 C.s.p.
vo veci nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 1 C.s.p. rozsudok verejne vyhlásil dňa 16.9.2016.
Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

9.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil tento skutkový
stav veci :

10. Zo zmluvy o bežnom účte zo dňa 25.4.2003 uzavretej medzi SLSP, a.s. a žalovaným vyplýva, že

bol zriadený účet v banke na meno žalovaného. Zároveň mu bola vydaná banková platobná karta na
základe zmluvy zo dňa 25.4.2003 a zo dňa 17.12.2007. Vzťahy medzi účastníkmi zmluvy sa majú riadiť
podľa § 262 Obch. zák. týmto zákonníkom.

11. Súdu boli predložené aj obchodné podmienky pre poskytovanie úverov - OP.

12. Zo špecifikácie pohľadávky o.i. vyplýva, že žalovanému vznikol nepovolený debet na účte v sume
632,84 eur - istina 554,36 eur, úroky 78,11 eur, riadny úrok 4,13 eur, uoz 10,84 eur, uonz 63,14 eur,

poplatky 0,37 eur, celkom 78,48 eur.

13. Oznámením zo dňa 5.4.2013 SLSP, a.s. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky vo výške
632,84 eur na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013. Doklad o
doručovaní, resp. doručení výzvy nebol súdu predložený.

14.Oznámením zo dňa 1.10.2013 žalobca oznámil žalovanému, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti pohľadávky k 30.9.2013 v sume 632,84 eur podľa 8.4. písm. a) a 14.2 OP. Zároveň vyzval
žalovaného na zaplatenie v lehote do 8.10.2013. Zásielka vrátená dňa 4.10.2013 ako nebýva na
uvedenej adrese.

15.Výzvou zo dňa 23.1.2014 žalobca vyzval žalobcu na zaplatenie sumy 632,84 eur v lehote do
30.1.2014. Výzva bola daná na poštovú prepravu dňa 24.1.2014.

16. Výzvou súdu zo dňa 11.5.2016 bol žalobca vyzvaný na predloženie presnej špecifikácie uplatneného

nároku s predložením listinných dôkazov a na predloženie výzvy banky zaslanej žalovanému pred
postúpením pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Výzva mu bola doručená dňa
30.5.2016. Na uvedenú výzvu žalobca nereagoval.

17.Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase vzniku zmluvného

vzťahu ( Spotrebiteľské zmluvy ) spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa
primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

------------------------------------------------------------------
13d) § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.18.Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( v znení terajšom aj v čase
postúpenia pohľadávok ) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách 9).

-------------------------------------------------------------------
9) § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.

19.Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka ( účinného v čase vzniku každého zmluvného
vzťahu)toutočasťouzákonasaspravujúbezohľadunapovahuúčastníkovzáväzkovévzťahyzozmluvy

o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591),
zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

20.V zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené.

21.Podľa § 708 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť
od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

22.Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

23.Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať

úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

24.Podľa § 714 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy, zo
zostatku účtu platí banka úrok. Úroky sú splatné, ak nie je v zmluve určené niečo iné, koncom každého
kalendárneho štvrťroka a pripisujú sa v prospech bežného účtu.

25.Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

26.Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

27.Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv.
„absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne

ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako
lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

28.Podľa § 524 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok
( ďalej OZ ) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S

postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

29.Podľa § 526 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ

postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.30.Podľa ust. § 52 OZ / účinného od 1.4.2004 / spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o
dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne

ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

31.odľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32.Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

33.Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat

Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane
a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa

pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

34.Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

35.Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,

že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne

formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná

podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

36.Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

37.Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

38.Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

39.Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránilisúvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

40.Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ( účinného v čase postúpenia pohľadávky )
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,

ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,

na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

41.V čase uzavretia úverovej zmluvy uvedené upravoval § 92 ods. 7 cit. zákona o bankách ( v

tom istom znení ).

42.Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalovaným a Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa
25.4.2003 došlo k uzavretiu Zmluvy o bežnom účte, na základe ktorej bol zriadený účet v banke na
meno žalovaného. Zároveň mu bola vydaná banková platobná karta na základe

zmluvy zo dňa 25.4.2003 a zo dňa 17.12.2007. Vzťahy medzi účastníkmi zmluvy sa majú riadiť podľa
§ 262 Obch. zák. týmto zákonníkom.

43.Súd vyhodnotil uzavretú Zmluvu vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia

zmluvy, keď predchodca žalobcu ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne
stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník -
zákazník (žalovaná) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú
aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka

zavedenézákonomč.150/2004Z.z.,ktorýzmeniladoplnil Občiankyzákonník súčinnosťouod1.4.2004
a zaviedol do nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až
71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika
zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi
Európskej únie. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane

spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu ( spotrebiteľskú ). Táto úprava nášho
právnehoporiadkubolanevyhnutnávsúvislostisovstupomSlovenskadoEÚvmáji2004azosúlaďovala
náš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ. Momentálne
uvedené upravuje zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. a to konkrétne § 3 ods. 3 ( každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9),

odkazna§52až54Občianskehozákonníka). Včasevznikuzmluvnéhovzťahuuvedenéupravovalocit.
znenie § 23a zák. č. 634/1992 Zb. (spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa

primerane použijú ustanovenia tohto predpisu, odkaz na § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov. ). Súd nespochybňuje aplikáciu Obchodného zákonníka na vznik Zmluvy, avšak
pre celkové posúdenie právneho vzťahu majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré
sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až
§54 OZ. Tým pádom súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka na právne posúdenie právneho

vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ale aj na z toho vyplývajúce účinky omeškania či premlčania
nároku. Pričom ako vyplýva z cit. ust. OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona ( myslí sa Občianskeho zákonníka ) v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inakzhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa
do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2

Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne eurokonformný ( t. j. výklad v súlade
s komunitárnym právom ). Aj preto je súd názoru, že je potrebné považovať záväzkovo právny vzťah
vzniknutýmedziúčastníkmi zaobčianskoprávnyvzťah,nievzťahobchodnoprávny. Taktiežustanovenia
Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere, či zmluva o bežnom účte považovaná
za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne

ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa ( OZ, zákon o ochrane

spotrebiteľa, zák. o spotrebiteľských úveroch ), ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia
ako lex specialis. Súd v tomto názore ( ohľadne spotrebiteľskej zmluvy ) podporuje aj ust. § 23a zák.
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa s odkazom na použitie ustanovení Občianskeho zákonníka
( teraz § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa ). Vzhľadom na spotrebiteľský charakter

úverovej zmluvy je potrebné posudzovať túto zmluvu aj z pohľadu kritérií obsiahnutých v § 52 a nasl.
OZ v spojení so zákonom na ochranu spotrebiteľa. Preto nemožno prisvedčiť, že vzniknutý zmluvný
vzťah je vzťahom obchodnoprávnym a nemožno akceptovať ani dohodu podľa § 262 Obch. zák. ( nekalá
podmienka, obsah zmluvy spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ). Súdy už opakované o uvedenom rozhodli vo
svojich rozhodnutiach. Uvedené vyplýva aj zo znenia a zmyslu Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

44.Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmlúv vystupoval ako dodávateľ s
poukazom na predmet podnikania / banka / a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri
uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§

52 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka/. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe,
kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany
spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo
fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých
dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť

práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky
zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou
práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K

základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska
posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi

dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút,
ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane
spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa
iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich
zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy

(aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú
najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké
náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu
tzv. slabšej zmluvnej strany. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená
smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s

podmienkamipripravenýmivopreddruhouzmluvnoustranoubeztoho,abymoholovplyvniťobsahtýchto
podmienok. Občiansky zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzuje zmluvné typy spotrebiteľských
zmlúv len

deklaratórne ( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ ). Aktuálna úprava v Občianskom zákonníku

je už súladná s právom EÚ - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( § 52 ods. 1 OZ ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľapodľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

45.Takéto postavenie dodávateľa má s poukazom na vyššie uvedené aj žalobca.

46. Žalobca bol súdom vyzývaný na preukázanie splnenie podmienok postúpenia pohľadávok z
pôvodného veriteľa SLSP, a.s. v zmysle zákona o bankách a zároveň na špecifikáciu pohľadávky a
preukázanie jej výšky listinnými dôkazmi. Zároveň bol poučený o dôkaznej povinnosti ( označenie a

predloženie dôkazov v tom čase podľa § 120 O.s.p., uvedené platí s obmenami aj podľa teraz účinného
procesného poriadku CSP ). Žalobca na výzvu súdu žiadnym spôsobom nereagoval.

47. Súd pri posudzovaní dôvodnosti podanej žaloby skúma, či žalobcovi svedčí právo, ktorého sa
domáha, t.j. či je nositeľom hmotného práva, ktoré je predmetom konania ( aktívna vecná legitimácia ) a
či žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá zodpovedá právu, ktorého sa žalobca domáha

( pasívna vecná legitimácia ). Nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu či žalovaného znamená,
že žalobe nemožno vyhovieť. Predpokladom úspešnosti žaloby je, že žalobca preukáže, že je nositeľom
tvrdeného hmotného práva a že žalovaný je nositeľom zodpovedajúcej hmotnoprávnej povinnosti.

48.Podľa § 5b zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. mája 2014

orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Keďže zákonodarca uplatňovanie príslušného ustanovenia neobmedzil na vzťahy vzniknuté až po tomto

dátume, je ním súd viazaný ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy a aj bez
námietky musí teda prihliadať na uvedené oslabenie nároku veriteľa.

49. Preto bolo potrebné sa najprv vysporiadať s tým komu právo na zaplatenie patrí, teda komu svedčí
aktívna hmotnoprávna legitimácia.

50. Žalobca dôvodí svoje právo na zaplatenie žalovanej sumy ( samozrejme z predložených zmlúv )
titulom uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013, na základe ktorej mu mala byť
pohľadávka voči žalovanému v sume 632,84 eur s prísl. postúpená z postupcu Slovenská sporiteľňa,
a.s.. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené postupcom podaním zo dňa 5.4.2013, avšak

dôkaz o doručovaní tohto podania nebol súdu predložený.

51. Výzva banky žalovanému v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách pred postúpením
pohľadávky nebola súdu predložená. Rovnako žalobca náležite a podrobne nešpecifikoval celú časť
žalovanej istiny vo výške 554,36 eur s prísl. a nepodložil jej výšku príslušnými dôkazmi.

52. Teda z uvedeného vyplýva, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že boli splnené podmienky
dané § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách na postúpenie pohľadávky vyplývajúcej z predloženej
zmluvy o úvere z veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. na jeho účet, teda omeškanie dlžníka - žalovaného
so zaplatením aspoň časti dlhu nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní do dňa postúpenia

pohľadávky napriek písomnej výzve, resp. súhlas klienta na postúpenie pohľadávok. Doručenie, resp.
doručovanie výzvy podľa cit. ust. súdu nebola predložená. Splnenie podmienky uvedenej v § 92 ods.
8 zákona o bankách nenahradí oznámenie o postúpení pohľadávok. Súd v tomto poukazuje na
právoplatné rozhodnutia súdov a to rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 10C/369/2013, či rozsudok
Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1C/105/2013 a ďalšie.

53. Preto súd dospel k záveru, že žalobca, napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. ( terajšia
znalosť procesného predpisu upravujúceho civilný proces sa predpokladá, keďže žalobca je zastúpený
advokátom ) neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu preukázaniu dôvodnosti žalobou uplatneného
nároku, teda právneho dôvodu vzniku debetného zostatku a čo je najdôležitejšie neuniesol dôkazné

bremeno vo vzťahu k preukázaniu svojej aktívnej hmotnoprávnej legitimácie.

54. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Pre uvedené
dôvody sa súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu uvedenou v žalobe.55.O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 tak, že stranám nepriznal ich
náhradu, nakoľko žalobca bol v konaní neúspešný a žalovanému žiadne preukázateľné trovy konania

nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,

f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania

na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.