Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. september 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/708/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215610
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814215610.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy
Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobcu U., zastúpeného C. proti žalovanému C., o
zaplatenie 5.811,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 04. mája 2015, č.k. 12C/157/2014-183, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti a vo výroku o

náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

Občianske združenie Y. má právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
3.321,12 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 75,48 eur od 11.09.2011 do

zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 75,48 eur od 11.10. 2011 do zaplatenia, vo výške 9 %
zo sumy 75,48 eur od 11.11.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 75,48 eur od 11.12.2011 do
zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 75,48 eur od 11.01.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 75,48
eur od 11.02.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 75,48 eur od 11.03.2012 do zaplatenia,
vo výške 9 % zo sumy 75,48 eur od 11.04.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 75,48 eur
od 11.05.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 75,48 eur od 11.06.2012 do zaplatenia, vo

výške 8,75 % zo sumy 75,48 eur od 11.07.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 75,48
eur od 11.08.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 75,48 eur od 11.09.2012 do
zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 75,48 eur od 11.10.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy
75,48 eur od 11.11.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 75,48 eur od 11.12.2012
do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 75,48 eur od 11.01.2013 do zaplatenia, vo
výške 8,75 % zo sumy 75,48 eur od 11.02.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 75,48 eur od
11.03.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 75,48 eur od 11.04.2013 do zaplatenia, vo výške

8,5 % zo sumy 75,48 eur od 11.05.2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 75,48 eur od 11.06.2013
do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 75,48 eur od 11.07. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy
75,48 eur od 11.08.2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 75,48 eur od 11.09.2013 do
zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 75,48 eur od 11.10. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo
sumy 75,48 eur od 11.11.2013 do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 75,48 eur od 11.12.2013
do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 75,48 eur od 11.01.2014 do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo

sumy 75,48 eur od 11.02.2014 do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 75,48 eur od 11.03.2014 do
zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 75,48 eur od 11.04.2014 do zaplatenia, vo
výške 8,25 % zo sumy 75,48 eur od 11.05.2014 do zaplatenia, vo výške 8,15 % zo sumy 75,48 eur od11.06.2014 do zaplatenia, vo výške 8,15 % zo sumy 75,48 eur od 11.07.2014 do zaplatenia, vo výške
8,15 % zo sumy 75,48 eur od 11.08.2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % zo sumy
75,48 eur od 11.09.2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % zo sumy 75,48 eur od 11.10.2014

do zaplatenia, vo výške 8,05 % zo sumy 75,48 eur od 11.11.2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % zo
sumy 75,48 eur od 11.12.2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % zo sumy 75,48
eur od 11.01.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % zo sumy 75,48 eur od 11.02.2015 do zaplatenia, vo
výške 8,05 % zo sumy 75,48 eur od 11.03.2015 do zaplatenia a vo výške 8,05 % zo sumy 75,48 eur od
11.04.2015 do zaplatenia, všetko v 30 eur mesačných splátkach, počnúc mesiacom

nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia, vždy do posledného dňa kalendárneho
mesiaca, pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celého dlhu v prípade nezaplatenia
jednej zo splátok riadne a včas. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol
tak, že žalobcovi ani vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný uzatvoril dňa 13.02.2007 s právnym predchodcom
navrhovateľa - R., N., na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v sume 150.000,- Sk, t. j.

4.979,09 eur. V zmluve si dohodli premenlivú úrokovú sadzbu 12,60 % ročne. Žalovaný sa zaviazal úver
splácať v mesačných splátkach po 2.274,- Sk, t. j. po 75,48 eur, splatnosť 1. splátky bola dohodnutá
na deň 10.03.2007, konečná splatnosť úveru bola určená dňom 10.01.2017, splátky boli splatné vždy k
10. dňu v mesiaci a úroky v posledný deň kalendárneho mesiaca. Žalovaný sa v zmluve takisto
zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu poplatok za poskytnutie úveru vo výške 99,58 eur

(3.000,- Sk) a platiť mesačne poplatok za správu úveru vo výške 1,99 eur (60,- Sk). Ročná percentuálna
mieranákladovbolastranamiúverovejzmluvydohodnutána14,92%. Znávrhužalobcu,zprílohy
k zmluve o postúpení pohľadávok, z platobnej histórie k úverovému účtu, ako i zo samotnej
výpovede žalovaného na pojednávaní vyplýva, že žalovaný čerpal peňažné prostriedky od právneho
predchodcu žalobcu v celkovej výške 150.000,- Sk, t. j. vo výške 4.979,09 eur (čerpanie peňažných

prostriedkov je v platobnej histórii označené ako „Bezhot. čerpanie úveru“). Z platobnej histórie účtu
mal súd zistené, že z poskytnutého úveru uhradil žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu sumu v
celkovej výške 1.535,54 eur (úhrady sú v platobnej histórii označené ako „Bezhot. splátka úveru obyv.“,
„Bezh. splátka úveru“ a „Hot. splátka na úver“). Z doteraz žalovaným realizovaných úhrad bola na istinu
započítaná suma 1.413,18 eur, na poplatky suma 99,58 eur a na úrok z omeškania suma 22,78

eur. Poplatky za správu účtu a poplatky za upomienky v celkovej výške 118,50 eur sú v platobnej histórii
označené ako „Zaúčtovanie poplatku s kapitalizáciou“. Zmluvný úrok v celkovej výške
4.331,83 eur je v platobnej histórii označený ako „Zaúčt. riadnych úrokov s kapitalizáciou“. Zo žalobcom
predložených písomností mal súd preukázané, že žalovaný neuhrádzal splátky riadne a včas a s ich
plnením sa dostal do omeškania. Dňa 15.12.2011 došlo medzi R. a žalobcom k uzatvoreniu zmluvy o

postúpení pohľadávok. Z prílohy č. 1 k tejto zmluve vyplýva, že na žalobcu prešla aj pohľadávka voči
žalovanému. Podľa údajov uvedených v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok
vyplýva, že pohľadávku tvorila suma vo výške 7.290,94 eur. Táto suma pozostávala z istiny po splatnosti
vo výške 6.648,91 eur, úrokov spolu vo výške 633,06 eur (zmluvné úroky a úroky z omeškania) a z
poplatkov vo výške 8,97 eur. V prílohe je uvedený dátum poslednej úhrady žalobcom vo

výške 1,78 eur dňa 10.10.2008 a počet dní omeškania 1138. Listom zo dňa 27.12.2011 oznámil právny
predchodca žalobcu žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu. Zároveň žalobca listom zo dňa
23.01.2012 žalovanému oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 23.01.2012 a vyzval
ho na úhradu dlžnej sumy vo výške 7.504,88 eur najneskôr do 02.02.2012.
Následne listom zo dňa 08.08.2014 žalovanému zaslal pokus o zmier, v ktorom žalovaného

vyzval na zaplatenie sumy 9.166,25 eur, do 15 dní, ktorá suma mala pozostávať z neuhradeného úveru
6.777,88 eur, zmluvného úroku 1.815,31 eur, úroku z omeškania 383,03 eur, zmluvného
úroku 31,06 eur, nákladov klienta 8,97 eur a z dlžníkom uznaných nákladov inkasného konania 150
eur. Z oznámenia R. zo dňa 20.02.2015 mal súd zistené, že R. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru
vzniknutého z UZ ku dňu 06.12.2011. Súd právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou

označenouako„Zmluvaosplátkovomúvere“,ikeďideozmluvuuzavretúpodľaustanoveníObchodného
zákonníka považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 v spojení s § 879j Občianskeho
zákonníka. Súd, vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z. z., účinnú v čase uzavretia zmluvy,
uviedol, že predmetnú zmluvu, uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaného, možno
podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v

čase uzavretia zmluvy. Zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov
občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený záver podporujú aj
odkazy k textu zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená, že pokiaľ
určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z. z., použijú sa na ich riešenie príslušnéustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy
ôsmej časti Občianskeho zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až 60
Občianskeho zákonníka je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho

zákonníka aplikovať všeobecné ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. Po zhodnotení výsledkov
vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný, i keď nie v celom
rozsahu. Z vykonaného dokazovania tiež bolo zistené, že žalovaný podmienky zmluvy nedodržal,
dohodnuté splátky nesplácal riadne a včas. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok je zrejmé, že
žalovaný neuhradil právnemu predchodcovi žalobcu pohľadávku v celkovej výške 7.290,94 eur a táto

pohľadávka v dôsledku postúpenia prešla na žalobcu. Žalobca si v konaní
uplatnil nárok na zaplatenie posledných 77 neuhradených splátok, ktorých splatnosť nastala v období
od 10.09.2010 do 10.01.2017, resp. do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dňa 11.02.2012
žalobcom v celkovej sume 5.811,96 eur, nárok ktorý bol ohľadne 12 splátok úveru za
obdobie od 10.09.2010 do 10.08.2011 v celkovej výške 905,76 eur podľa § 101 Občianskeho
zákonníka premlčaný v trojročnej premlčacej dobe. Na zvyšnú časť nároku žalobcom v

konaní uplatnenú by žalobca mal nárok v prípade, ak by úverová zmluva bola platná, resp.
ak by obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti, ak by aj splátky úveru pôvodne splatné po
vyhlásenítohtorozhodnutiasastalipredčasnesplatnými.Vkonaníbolopreukázané,žežalobcaposkytol
žalovanému z úveru sumu 150.000,- Sk (4.979,09 eur), pričom žalobca mal vrátiť žalovanému úver
aj s navýšením vo výške 270.606,- Sk (8.982,47 eur). Vyššie uvedená suma nie je v UZ

vôbec uvedená, vyplýva však zo súčinu výšky mesačnej splátky úveru (2.274,- Sk) a počtu splátok (119).
Vzhľadom na žalovaným a vedľajším účastníkom vznesenú námietku premlčania súd prioritne
posudzoval,kedynastalasplatnosťjednotlivýchsplátokúveru.Vychádzajúcztrojročnejpremlčacejdoby
podľa § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka, sú splátky uplatnené žalobcom splatné tri roky pred
podaním návrhu dňa 27.08.2014 nepremlčané, pričom ide o splátky splatné od

10.09.2011 do dňa rozhodovania súdu, 04.05.2015, teda vrátane splátky splatnej 10.04.2015, pretože
splatnosťsplátokboladohodnutádo10.dňavmesiaci.Vtomtoohľadejenámietkapremlčaniavznesená
vedľajším účastníkom nedôvodná. Vedľajší účastník založil námietku premlčania na tom názore, že
premlčacia doba plynula veriteľovi od okamihu možnosti uplatnenia veriteľovho práva, t. j. bez ohľadu
na jeho vôľu. Súd sa s týmto záverom v danej veci nestotožňoval. Vo VOP, v bode 7.6.1, sú upravené

prípady porušenia zmluvných povinností klientom, ktorý ak je v omeškaní so splatením jednej splátky
istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru,
t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy
o úvere v lehote, ktorú určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru. Uvedené zmluvné dojednanie
súd považoval za neplatné zmluvné dojednanie podľa § 53 ods. 4 OZ, pretože oprávňuje veriteľa

už pri omeškaní s jednou splátkou, ktoré omeškanie trvá viac ako 10 dní, žiadať vrátenie celého úveru
s príslušenstvom v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Ide o mimoriadne krátku dobu
omeškania, ktorá v neprospech spotrebiteľa ho zaväzuje pri využití dojednaného práva veriteľa na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru k zaplateniu celého úveru, i keď by napríklad išlo o omeškanie
len jednej splátky a napríklad len po dobu 11 dní. Uvedenému názoru zodpovedá i

nasledujúca právna úprava, ktorá bola zakotvená do § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, a to
zákonomč.379/2008Z.z.súčinnosťouod01.11.2008,podľaktorého„akideoplneniezospotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva“. Preto podľa názoru súdu nemohol tak právny predchodca

žalobcu, ako i žalobca pristúpiť k mimoriadnej splatnosti úveru a tým zosplatniť všetky splátky
tak, ako predpokladá § 565 Občianskeho zákonníka. Právo veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky možno akceptovať len vtedy, keď bolo toto právo platne dojednané (§
565 Občianskeho zákonníka), čo však v danej veci nebolo. V prípade, že veriteľ pristúpi k
mimoriadnej splatnosti, musí zároveň upozorniť dlžníka na využitie tohto práva v lehote 15

dní, čo v danej veci žalobca listom zo dňa 23.01.2012 (žiadal žalovaného o zaplatenie dlhu najneskôr
do 02.02.2012) nerealizoval. Právny úkon, a to vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, ktorý vykonal
žalobca listom zo dňa 23.01.2012, a od ktorého odvíja splatnosť všetkých splátok nemôže byť platným
právnym úkonom už i z dôvodu neurčitosti tohto úkonu (§ 37 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného
vyhlásenia vôbec nevyplýva, v súvislosti s ktorou omeškanou splátkou alebo splátkami

veriteľ vyhlasuje mimoriadnu splatnosť, pretože uvedené má význam pre posúdenie včasnosti využitia
tohto práva a nakoniec i pre plynutie premlčacej doby (§ 103 Občianskeho zákonníka). Okrem toho,
odhliadnuc od uvedeného, súd zastával názor, že právo veriteľa predpokladané v § 565 Občianskeho
zákonníka je jeho právom a nie povinnosťou a možno očakávať od veriteľa i také správanie, že nepristúpik vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, alebo k predčasnému jednostrannému ukončeniu zmluvy, čo je
výrazom zmluvnej voľnosti. Podľa názoru súdu nejde o situáciu, keď veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu
sám, pretože splácanie úveru bolo zmluvne dojednané, a to v jednotlivých splátkach a v

danej veci nešlo o situáciu, keď splatnosť dlhu mohol vyvolať veriteľ sám. V predmetnej veci nešlo teda o
situáciu, kedy doba plnenia bola ponechaná na vôli dlžníka a ani o situáciu, keď dlžník je povinný
plniť po tom, čo ho veriteľ vyzval. Ako súd uviedol vyššie, v zmluve o úvere bola dojednaná splatnosť
úveru v jednotlivých splátkach, teda doba plnenia bola zmluvne upravená a vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti predstavuje inú skutkovú okolnosť, ktorá okrem iného je právom osobitne upravená. Súd

preto posudzoval splatnosť jednotlivých splátok podľa pôvodne dojednanej zmluvnej splatnosti, a to u
každej jednotlivej splátky vždy k 10. dňu v mesiaci. Žalobcovi priznal omeškané splátky počnúc splátky
splatnej od 11.09.2011 do splátky splatnej ku dňu rozhodovania súdu, t.j. do 11.04.2015, t. j. 44 splátok
po 75,48 eur, spolu 3.321,12 eur, sumu ktorú uložil súd žalovanému zaplatiť. Spolu s vyššie uvedenou
istinou, keďže žalovaný si svoje zmluvné povinnosti riadne a včas neplnil, v súlade s ust. § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, mal žalobca aj nárok na úroky z omeškania, ktoré si v spore takisto uplatnil.

V súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení noviel, súd priznal žalobcovi aj úrok z
omeškania z jednotlivých omeškaných splátok osobitne za každú jednotlivú splátku vzhľadom na to,
že nepriznal účinky zosplatnenia splátok v dôsledku mimoriadnej splatnosti. Žalobcovi patrí úrok z
omeškania z každej omeškanej splátky počnúc dňom nasledujúcim po jej splatnosti, t. j. vždy od
11. dňa v mesiaci až do zaplatenia. Súd priznal žalobcovi z každej splátky úrok z omeškania,

pričom u každej jednotlivej splátky vychádzal zo zákonnej úrokovej sadzby. Za dobu od 13.07.2011 do
09.11.2011bokavýškaúrokuzomeškania 9,50%ročne,žalobcasivšakuplatnilvtejtočastisporu
úrok z omeškania len vo výške 9 % ročne, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v žalovanej
výške. Za dobu od 09.11.2011 do 14.12.2011 bola zákonná výška úroku z omeškania 9,25
% ročne, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v uplatnenom rozsahu 9 % ročne, za dobu od

14.12.2011 do 11.07.2012 bola zákonná výška úroku z omeškania 9 % ročne, preto za túto dobu splátok
priznalsúdžalobcoviúrokzomeškaniavuvedenejvýške,zadobuod11.07.2012 do08.05.2013
bola zákonná výška úroku z omeškania 8,75 % ročne, súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania
vo vyššie uvedenej výške a vo zvyšnej časti úrok z omeškania zamietol, za dobu od 08.05.2013 do
13.11.2013 patrí žalobcovi z jednotlivých splátok úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne, za

dobu splátok od 13.11.2013 do 11.6.2014 patrí z jednotlivých splátok žalobcovi zákonný úrok z
omeškania 8,25 % ročne, za dobu splátok od 11.06.2014 do 10.09.2014 patrí žalobcovi zákonný
úrok z omeškania 8,15 % ročne, za dobu splátok od 10.09.2014 patrí žalobcovi zákonný úrok
z omeškania vo výške 8,05 % ročne až do zaplatenia. Pokiaľ si žalobca z jednotlivých splátok uplatnil
úroky z omeškania vyššie, než mu v zákonnej výške patrili, súd žalobcov návrh v tejto časti zamietol. Súd

umožnil žalovanému, na jeho žiadosť, s prihliadnutím na jeho súčasnú situáciu, zaplatiť žalobcovi súdom
priznanú istinu aj spolu s úrokmi z omeškania, v 30 eur mesačných splátkach, v súlade s ust. § 160
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Časť v konaní žalobcom uplatnených splátok úveru bola ku dňu
podania návrhu na súd premlčaná v trojročnej premlčacej dobe (splátky splatné v období od
10.09.2010 až 10.08.2011), a preto súd návrh v tejto časti (spolu splátky vo výške 905,76 eur) zamietol.

Takisto, pokiaľ si žalobca v konaní uplatňoval aj splátky, ktoré v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia ešte
neboli splatné, a síce splátky splatné v období od 10.05.2015 do 10.01.2017 (spolu splátky vo výške
1.585,08 eur), súd aj v tejto časti návrh (ako predčasne podaný) zamietol. Rovnako súd zamietol v celom
rozsahu aj nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania z vyššie uvedených, žalobcovi v konaní
nepriznaných splátok. Pokiaľ vedľajší účastník namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, keď

spochybnil platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 s poukazom na § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky, podľa ktorého „Ak je
napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku

zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá
nie je bankou, aj bez súhlasu klienta“, keď tvrdil, že nie je preukázané, že pred postúpením
pohľadávky právny predchodca navrhovateľa (R.) vyzval klienta (žalovaný) na splnenie záväzku, a že
tento zostal v omeškaní so splatením záväzku aspoň 90 dní, súd sa s týmto názorom
vedľajšieho účastníka nestotožnil. Vychádzajúc z Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, bol

dlžník v omeškaní 1138 dní a výška omeškaných splátok predstavuje 7.275,41 eur, čo predstavuje
omeškanie asi 80 mesačných splátok. Počet dní omeškania 1138 dní predstavuje taktiež omeškanie
aspoň 3 roky. V čl. IV. bod 4.2. písm. d/ Zmluvy o postúpení pohľadávok R. vyhlásila, že pohľadávky
spĺňajú predpoklady na postúpenie podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Vychádzajúc z uvedenýchskutočností a za situácie, že žalovaný ako dlžník postúpenie ako také nenamietal, súd považoval
postúpenie pohľadávky za J., pretože omeškanie dlžníka bolo evidentne dlhšie ako 90 dní. Len
samotné nepreukázanie písomnej výzvy za stavu, že banka splnenie tejto povinnosti vyhlasuje v Zmluve

o postúpení pohľadávok, nemôže zneplatniť Zmluvu o postúpení pohľadávok. Podľa názoru súdu,
nestačí samo o sebe len spochybniť tvrdením vedľajšieho účastníka, že nebola preukázaná písomná
výzva na plnenie, keď nedoručenie písomnej výzvy nenamieta samotný dlžník. Je nepravdepodobné,
že by R. pri tak dlhom omeškaní dlžníka zostala nečinná a nevyzývala dlžníka k plneniu omeškaných
splátok. S ohľadom aj na situáciu predpokladanú v § 92 ods. 8 citovaného zákona, podľa ktorého,

ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok, keďže omeškanie dlžníka trvalo nepochybne viac
ako jeden rok, bol súd názoru, že postúpenie pohľadávky nebolo viazané ani na písomnú výzvu banky.
Pokiaľ právny zástupca vedľajšieho účastníka predložil v konaní viacero rozhodnutí iných súdov, ktorých
právny názor na aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní je iný, ako právny názor súdu
v tomto konaní, súd uviedol, že právnym názorom týchto súdov súd v tejto právnej veci nebol viazaný.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. V konaní
si náhradu trov konania uplatnil žalobca i vedľajší účastník na strane žalovaného. Obaja boli v konaní
úspešní, resp. neúspešní približne v rovnakom rozsahu a preto im súd náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí návrhu v časti o zaplatenie 905,76 eur, podal v

zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený
skutkový stav. Mal za to, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka týkajúce sa premlčacej doby a mal správne aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka,
keďže ide o zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou
zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Na podporu svojho názoru poukázal najmä na rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7MCdo9/2014 zo dňa 24.03.2015, sp. zn. 2MCdo3/2011
zo dňa 28.04.2011, sp. zn. 6MCdo4/2012 zo dňa 27.03.2013, ďalej na rozhodnutia Krajského súdu
v Banskej Bystrici, sp. zn. 15Co132/2013 zo dňa 21.11.2013, sp. zn. 15Co28/2013 zo dňa 30.10.2013
a rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 9Co138/2013 zo dňa 20.02.2014, v zmysle ktorých je
na daný právny vzťah potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Poukázal na komentár

§ 52 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri uplatňovaní jednotlivých právnych prostriedkov je
veľmi dôležité posúdiť, akého charakteru je spotrebiteľská zmluva, či ide o zmluvu občiansko-právneho
charakteru, alebo obchodno- právneho charakteru. Má to význam pri uplatňovaní správ spotrebiteľa. Iba
v jednom prípade práva na ochranu pred neprimeranými podmienkami je úprava jednotná a spoločná
bez ohľadu na to, o akú zmluvu ide. Spotrebiteľské zmluvy možno rozlišovať jednak v užšom a širšom

ponímaní. Pokiaľ pôjde o ostatné právne prostriedky, bude dôležité posúdiť, či ide o zmluvu
občiansko-právnu, alebo obchodno-právnu, pretože v mnohých prípadoch bude potrebné aplikovať
všeobecnú úpravu v týchto kódexoch. Vzhľadom na uvedené zastával názor, že mu vznikol nárok na
úhradu splátok splatných od 10.09.2010 do 10.08.2011 spolu s príslušným úrokom z omeškania, z
každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov v písomnom vyjadrení k odvolaniu
žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá

z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, keďže žalobca nepreukazoval splnenie podmienok
postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. V tomto
smere poukázal na viaceré rozhodnutia okresných súdov a na uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa
29.05.2014, sp. zn. 6Co/119/2013. Ďalej uviedol, že ak by odvolací súd mal za to, že došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky, a že žalobca môže úver zosplatniť (vyhlásiť mimoriadnu splatnosť), čo zásadne

odmieta, domnieval sa, že žalobca porušil ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (vo výroku
o zamietnutí žaloby v časti 905,76 eur a vo výroku o náhrade trov konania) bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380 ods. 1, § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.6. Odvolací súd podrobne preskúmal odvolacie námietky žalobcu a v plnom rozsahu sa stotožnil
so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. a k odvolacím
námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

7. Odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že uzavretý zmluvný vzťah medzi
právnym predchodcom navrhovateľa R. a žalovaným na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa
13.02.2007, na základe ktorého bol poskytnutý žalovanému úver vo výške 150.000,- Sk, je potrebné
posudzovať v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľský vzťah. Nič nemení na

skutočnosti, že zmluva o úvere bola uzavretá medzi účastníkmi podľa ust. § 497 až § 507
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka.

8. I keď už dlhšiu dobu bola takto ustálená súdna prax pri posudzovaní právnych vzťahov vyplývajúcich
z úverových a podobných zmlúv uzavretých medzi dodávateľom a spotrebiteľom podľa
Obchodného zákonníka, bola nejednotná prax súdov pri posudzovaní týchto právnych vzťahov v otázke

premlčania. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. v znení zákona č.
151/2014 Z. z. v bode 1. v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka pripojila vetu: „Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Z dôvodovej správy k zákonu č.
102/2014 Z. z. vyplýva, „že na zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi, t. j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy,

sa
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak
si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť
Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy to bude inak. Rovnako to bude platiť aj pre tzv.
absolútne obchody, upravené v § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská

zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom zákonníku nie je upravená, tak okrem
vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa na všetko ostatné bude vzťahovať
Občiansky zákonník“. Uvedené teda znamená, že na premlčaciu dobu v spotrebiteľských zmluvách
treba aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku (§ 101), teda trojročnú premlčaciu dobu.

9. Odvolací súd v súlade s názorom súdu prvého stupňa konštatuje, že nárok žalobcu je premlčaný v
časti o zaplatenie sumy 905,76 eur s príslušenstvom. Žalobca si v konaní uplatňoval splátky splatné
od 10.09.2010 do 10.08.2011. Žalobca mohol svoje právo na zaplatenie splatných
splátok uplatniť odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti, od ktorého dátumu začala plynúť premlčacia
doba. Vzhľadom na skutočnosť, že právo na zaplatenie pohľadávky voči žalovanému bolo žalobcom

uplatnené na súde až dňa 27.08.2014 v prípade splátok splatných od 10.09.2010 do 10.08.2011 bol
uplatnený nárok žalobcu premlčaný, t. j. 12 splátok po 75,48 eur, t.j. v sume 905,76 eur. Súd prvého
stupňa správne posúdil začiatok plynutia premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, a
preto námietky žalobcu boli neopodstatnené.

10. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods.
1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

11. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobca žalovaný bolo rozhodnuté podľa § 396 ods.
1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému túto náhradu trov nepriznal, nakoľko mu

žiadne trovy nevznikli.

12. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobca - Občianske združenie Y. bolo rozhodnuté
ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že odvolací súd priznal náhradu
trov odvolacieho konania Občianskemu združeniu Y. v plnom rozsahu, nakoľko tieto mu vznikli podaním

vyjadrenia k odvolaniu, keď malo postavenie vedľajšieho účastníka (vyjadrenie podané dňa 14.07.2015).
O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodovať súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods.
2 C.s.p.

13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).