Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. september 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/87/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4108209320
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4108209320.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ s.r.o., sídlo:
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ, advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich,
PhD., proti povinnému: T. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O., o vymoženie sumy 720,97 eura s

príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 31. augusta 2015
č.k. 19Er/218/2008-43, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Návrh oprávnenej na prerušenie konania z a m i e t a .

Povinný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením exekúciu zastavil. Náhradu trov exekúcie súdnemu
exekútorovi nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 57 ods.
2 Exekučného poriadku, § 34, § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
§ 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a), b), § 3 ods.

1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia
úverovej zmluvy, § 3 ods. 1, § 52 ods. 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007 a v znení účinnom od
01. 01. 2008, článkami a prílohou Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, rozsudkami Súdneho dvora ES a vykonaným dokazovaním. Uviedol, že
dňa 25. 03. 2008 sa na návrh právneho zástupcu oprávnenej začalo exekučné konanie. Súdnemu

exekútorovi bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie dňa 14. 04. 2008 pod č. 5403 039304*.
Nakoľko v predmetnom exekučnom konaní je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, požiadal
rozhodcovský súd, ktorý predmetný exekučný titul vydal, o zaslanie kompletného rozhodcovského
spisu vo veci SR 7685/07. Predmetný spis bol súdu doručený vo fotokópii dňa 20. 04. 2015. Ex offo
preskúmal predmetný exekučný titul po stránke formálnej ako aj materiálnej, pričom pri rozhodovaní
v danej exekučnej veci vychádzal predovšetkým zo zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávnenou a

povinným dňa 07. 02. 2007. Predmetný právny vzťah posúdil ako spotrebiteľský. Preskúmaním
zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru zistil, že v týchto je obsiahnutá neprijateľná
podmienka, a to rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V článku 17 je
ustanovené, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské

konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom
ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskejrepubliky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,

na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc tohto rozhodcovského súdu. Bol názoru, že
dojednanierozhodcovskejdoložkyuvedenejvdanomčlánkuvšeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru

je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Táto doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne
na vôli dodávateľky. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť
vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské
konanie na návrh dodávateľky, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo

podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Napokon ani doložka
umožňujúca dodávateľke výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami, pričom v zmysle jej znenia sa vopred vzdal práva výberu, kde
sa budú možné spory medzi stranami riešiť. Povinný mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť,

alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v
rozhodcovskom konaní. Svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky oprel aj o judikatúru
Európskeho súdneho dvora (C-240/98, C-168/2005, C-243-2008), pričom súd taktiež dal do pozornosti
rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina
Rodríguez Nogueira, v ktorom bola riešená otázka, ktorá sa týkala Smernice č. 93/13/EHS zo dňa 05.

04. 1993. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť,
nakoľko dojednanie rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, bolo v rozpore s
dobrými mravmi, citovanými ustanoveniami slovenského právneho poriadku, ako aj právneho poriadku
Európskeho spoločenstva. O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodol tak, že ich súdnemu
exekútorovi nepriznal, pretože súdny exekútor v prípise zo dňa 20. 08. 2015 uviedol, že si trovy exekúcie

neuplatňuje.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnená, navrhujúc, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie postavila na základných šiestich bodoch, v rámci ktorých

vytýkala rozhodovanie súdu nad rámec zverenej právomoci, nepodanie návrhu na začatie konania,
hoci bol potrebný, odňatie účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistený skutkový
stav, nesprávne právne posúdenie veci a v neposlednom rade nesprávne právne posúdenie veci
spočívajúce v tom, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav. Poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. 07. 2013 sp.zn. II. ÚS

499/2012-47,akoajjudikatúruSúdnehodvoraEurópskejúnie.Namietalaajodňatiemožnostikonaťpred
súdom, spočívajúce v neumožnení účastníkom exekučného konania viesť kontradiktórne konanie. Bola
toho názoru, že exekučný súd sa mal obrátiť na Súdny dvor Európskej únie vo veci výkladu čl. 3 ods.
1 Smernice č. 93/13/EHS v tom zmysle, či rozhodcovská doložka, podľa ktorej musí spotrebiteľ riešiť
spory s dodávateľom, ak tak navrhne dodávateľ, v rozhodcovskom konaní, je podľa § 53 ods. 1, 4 písm.

r) Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou. Ďalej tvrdila, že exekučný súd sa nesprávnou a
ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní postavil do
pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci
zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, čím prekročil mieru možného rozhodovania o
zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho

štátu - zásadu legality. Pripomenula, že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný
súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Okrem toho
exekučnýsúdnepovažovalazasúdvzmysle§40anasl.zákonaorozhodcovskomkonaní,akoaninebol
podľanejsúdomkonajúcomozrušenítuzemskéhorozhodcovskéhorozsudkuaanisúdompokračujúcim
v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Konštatovala, že stratila vplyvom nahradenia opravného procesu indikovaného ustanovením § 40 a
nasl.zákonaorozhodcovskomkonanírevíznymprocesomexekučnéhosúduvšetkysvojejustičnépráva
spojené s právom na súdnu ochranu a právom na spravodlivý súdny proces. Extenzívna interpretácia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak, ako ju v danej veci uskutočnil exekučný súd, je v priamomrozpore s ústavným právom na súdnu ochranu a právom na spravodlivý súdny proces, ako aj v rozpore
so zásadou legality, princípom ochrany legitímneho očakávania a princípom právnej istoty. Z pohľadu
ochrany princípov právneho štátu, ale aj ochrany základných práv, zvýraznila problém plynutia času,

ktorýbližšievosvojomodvolanírozobrala,nazákladečohodospelaknázoru,žeajkebybolopravdouto,
čo v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol všeobecný súd, nemalo by to vplyv na vyššie uvedené
tvrdenie a to preto, že v čase, keď došlo k vydaniu rozhodnutia rozhodcovským súdom, Slovenská
republika bola právnym štátom, a preto žalovanému nič nebránilo využiť možnosť podať žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku príslušnému všeobecnému súdu. Pokiaľ takto nepostupoval, nie

je možné za súčasného právneho stavu zvrátiť predmetné rozhodnutie v konaní pred exekučným
súdom, pričom tomuto záveru zodpovedá i platný systém všeobecne záväzných právnych predpisov
upravujúcich rozhodcovské konanie, ktorý je výrazom vôle zákonodarcu obmedziť revíziu rozhodnutí
rozhodcovských súdov len na konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku všeobecným súdom.
Zdôraznila, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným
titulom. Pre prípad nestotožnenia sa s ústavne súladnou interpretáciou ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku, ktorá je obsiahnutá vo vyššie uvedenej argumentácii, žiadala, aby všeobecný
súd postupom podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a podal Ústavnému
súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá
Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom
právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Okrem toho

konštatovala aj porušenie princípu rovnosti zbraní. Zároveň namietala, že nemala možnosť reagovať
na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu
o jej právnom postavení, ako ani nemala možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného
súdu. Postup, ktorý zvolil exekučný súd, navyše dával nezákonne povinnému dodatočnú príležitosť na
to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávnenej došlo k zmareniu exekúcie. Zároveň

vytkla aj nevykonávanie dokazovania a prijatie záveru len na základe domnienok bez reálneho zistenia
skutočného stavu. Okrem toho nesúhlasila ani s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázala aj na nesprávne
posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania a tiež sa vyjadrila k poplatku za poskytnutie úveru a
poplatku za zasielanie upomienok. Zvýraznila tiež skutočnosť, že otázku, či exekučný titul bol vydaný

v súlade s právnym poriadkom a teda, či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu
alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol. Exekúcia bola začatá zákonným
spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva
platným, právoplatným a vykonateľným. Súd po vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia

na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene
postoja súdu, preto považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú
za nezákonné.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadril.

4. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Nitra. Sudkyňa súdu prvej inštancie predložila
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k
záveru,žeodvolanieoprávnenejniejedôvodné,pretouzneseniesúduprvejinštancieakovecnesprávne
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Návrh oprávnenej na prerušenie konania v zmysle ustanovenia §
162 ods. 1 písm. b) CSP ako nedôvodný zamietol.

6. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj
„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom

účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.8. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. V súlade s § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné
konanie nemožno prerušiť. Odvolací súd posudzujúc návrh oprávnenej na prerušenie konania v
intenciách vyššie citovanej právnej úpravy dospel k záveru o jeho nedôvodnosti. Exekučný poriadok
v § 36 ods. 5 zakotvuje zásadu, že exekučné konanie je možné prerušiť iba vtedy, ak to ustanovuje

osobitný zákon, čo znamená, že v inom prípade výslovne vylučuje inštitút prerušenia konania. Takýmto
osobitným zákonom je predovšetkým zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý sa
použije len na riešenie otázok neupravených v Exekučnom poriadku vôbec alebo nedostatočne, aj to
za predpokladu, že to povaha konkrétnej procesnej situácie nevylučuje. Podľa § 162 ods. 1 písm. b)
CSP, súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky

na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky
návrh na začatie konania. Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný konanie prerušiť v prípade, ak
pred rozhodnutím vo veci, teda v dobe od začatia konania do rozhodnutia vo veci, dospel k záveru,
že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov a v takom prípade podá zároveň
Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania. Odvolací súd nie je toho názoru, že

by predmetné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bolo v rozpore s Ústavou Slovenskej
republiky, s ústavnými zákonmi alebo s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná
rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, čo
by bolo dôvodom na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky podľa § 162 ods. 1 písm.
b) CSP. Navyše podľa predmetného ustanovenia súd prvej inštancie v tomto prípade ani nerozhodoval.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd návrh oprávnenej na prerušenie konania v zmysle
ustanovenia § 162 ods. 1 písm. b) CSP ako nedôvodný zamietol.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 25. 03. 2008, kedy bol súdnemu

exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., doručený návrh na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. zo dňa 31. 10. 2007 sp.zn. SR 7685/07, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 12.
2007 a vykonateľnosť dňa 13. 12. 2007, podkladom ktorého bola zmluva o úvere č. 4210783 zo dňa 07.
02. 2007. Súdny exekútor žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenou dňa 02. 04.

2008 na Okresný súd Nitra požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému. Súd
prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 14. 04. 2008 pod
č. 5403 039304*. Uznesením zo dňa 22. 06. 2015 č.k. 19Er/218/2008-40 súd prvej inštancie ustanovil
povinnému opatrovníčku P. P.. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

13. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, (1) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
15. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57
ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§
57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy
tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený.

16. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek
v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To
znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či súsplnenévšetkypredpokladynavedenietakéhotokonania.Jednýmztýchtopredpokladovjeajrelevantný
exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

17. Podľa Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d/
Exekučného poriadku).

18. Rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný

podľa osobitných predpisov. Zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní však
môže v exekučnom konaní kontrolovať súd. V predmetnom prípade to umožňovalo súdu prvej inštancie
ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, podľa ktorého
môže súd príslušný na exekúciu exekučné konanie zastaviť buď na návrh (ods. 1) alebo aj bez
návrhu účastníka konania (ods. 2), ak rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým

právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní (§ 45
ods. 1 písm. b/). Rovnako tak môže exekučný súd aj bez návrhu zastaviť exekučné konanie, ak zistí,
že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2). Toto
ustanovenie tak v sebe zakotvuje osobitnú prieskumnú právomoc exekučného súdu.

19. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď v preskúmavanej
veci zisťoval, či sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie z dôvodov uvedených v
ustanovení § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014,
čo mu zákon umožňoval i bez existencie návrhu. Prekážku k takémuto postupu netvorila ani prípadná

okolnosť, že súd poveril exekútora vykonaním exekúcie, napriek tomu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý
je exekučným titulom, mal nedostatky uvedené v § 40 písm. a) a b) zákona o rozhodcovskom konaní
alebo zaväzoval účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie totiž netvorí
prekážku veci rozsúdenej v zmysle § 230 CSP, keď zákonodarca v Exekučnom poriadku taxatívne

uviedol dôvody zastavenia exekúcie (§ 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku), ktoré sa aplikujú práve po
vydaní poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie. Udelenie poverenia exekútorovi totiž nezbavuje
súd povinnosti zastaviť exekúciu pri existencii dôvodov na takýto postup aj v neskoršom štádiu konania,
keďže počas celej doby vykonávania exekúcie musí dbať na to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade
so zákonom.

20. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

21. V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov exekučného
konania je zmluva o úvere zo dňa 07. 02. 2007. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ustanovenie § 879j Občianskeho zákonníka výslovne
uvádza, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008,
treba posudzovanú zmluvu o úvere považovať za zmluvu spotrebiteľskú a vzťah za spotrebiteľský

a to i napriek tomu, že zmluva bola uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Keďže ide o zmluvu uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, bolo ju potrebné podrobiť
súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky tak, ako to správne učinil i súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie dôsledne
aplikoval ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) na predmetný

právny vzťah. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 17 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, správne právne posúdil ako neprijateľnú, a tým absolútne neplatnú
zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve,
nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán a to v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podstatnou z hľadiska

vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so
spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah
predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd
navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané - a to drobným,ťažko čitateľným husto popísaným textom - podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s
obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutých. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola
založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako

celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na
základe ktorého by oprávnenej voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohla v rámci
exekúcie domáhať.

22. Odvolací súd, z uvedených dôvodov, námietky oprávnenej uvedené v odvolaní považoval za

neopodstatnené. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, dostatočne vykonal dokazovanie, jeho
argumentácia bola vecne správna, objektívna a presvedčivá. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd,
zhodnesosúdomprvejinštancie,zato,žepredmetnýexekučnýtituljevrozporesozákonomasdobrými
mravmi.

23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa

§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

24. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania tak, že povinný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

28. V danej veci uznesením zo dňa 22. 06. 2015 č.k. 19Er/218/2008-40 súd prvej inštancie ustanovil
povinnému opatrovníčku P. P., bytom P. XXX/XX., O., z dôvodu jeho neznámeho pobytu podľa § 29 ods.
2, 5, 6 OSP. Prijatím CSP, s účinnosťou od 01. 07. 2016, došlo k vynechaniu právnej úpravy procesného
opatrovníka strany sporu s neznámym pobytom. To znamená, že od uvedeného momentu prestali platiť
účinky procesného opatrovníctva Viery Valovičovej v predmetnom konaní, na základe čoho odvolací súd

na uznesenie súdu prvej inštancie o ustanovení opatrovníčky povinného ďalej neprihliadal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpenýosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).