Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. september 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/240/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814209197
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814209197.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.

Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu K. I. O., s.r.o., M. 5, S., IČO: XX XXX
XXX, zastúpeného D. I., s.r.o., M. 5, S., IČO: XX XXX XXX proti žalovaným 1/ / K. I. st., narodený
XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, I., 2/ K. I. ml., narodený X.X.XXXX, bytom C. č. XXX/XX, I. za účasti
L., ( do 30.06.2016 vedľajšieho účastníka popri žalovaných) zastúpeného. JUDr. S. W., advokátom, so
sídlom v S., Q. XX o zaplatenie 6 168,96 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. novembra 2015 č. k. 18C/152/2014- - 141 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

L.
p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 11. novembra 2015 č. k. 18C/152/2014- - 141 súd prvej inštancie žalobu proti
žalovaným 1/, 2/ zamietol a nepriznal žalovaným náhradu trov konania. L., so sídlom M. XX, O. (do
30.06.2016 vedľajšiemu účastníkovi popri žalovaných) náhradu trov konania priznal. V odôvodnení súd

prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci sa žalobca ako postupník domáha voči žalovaným 1/ a
2/ zaplatenia sumy 6 168,96 EUR s príslušenstvom, pričom ide o pohľadávku, ktorú mal nadobudnúť
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008 od postupcu, právneho predchodcu
žalobcu, O. O.., IČO: XX XXX XXX, ktorá je bankou. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala
sumu 12 070,77 EUR. Pohľadávka vznikla na základe zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej medzi
právnym predchodcom žalobcu, O. a žalovaným 1/ podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení
s Obchodným a Občianskym zákonníkom. Súd vyvodil ten záver, že žalobný návrh nebol podaný

dôvodne. V prvom rade sa zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie tohto
návrhu, nakoľko súdu nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Súd v tejto súvislosti uvádza, že
žalobca resp. jeho zástupca bol v rámci predvolania na pojednávanie súdom poučený v zmysle ust.
§ 120 ods. 4 O.s.p., pričom relevantný dôkaz preukazujúci jeho aktívnu legitimáciu v konaní z titulu
postúpenia pohľadávky súdu nepredložil. Nakoľko aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu nebolo možné
zistiť, resp. vyvodiť ani z iných, žalobcom predložených listín, súd nezostávalo nič iné, že žalobu z

dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie zamietnuť v celom rozsahu.

2. Pri tzv. bankových úveroch, kde postupcom je banka, je pre platné postúpenie pohľadávky nutné
dodržať podmienky stanovené v ustanovení § 92 ods. 7 zákona o bankách v znení účinnom ku dňuuzatvorenia zmluvy (v súčasnosti ustanovenie § 92 ods. 8), ktoré je špeciálnou úpravou voči všeobecnej
úprave postúpenia pohľadávok. Podľa prvej vety § 92 ods. 7 zákona o bankách, možno pohľadávku
banky aj bez súhlasu dlžníka postúpiť inej osobe (aj osobe, ktorá nie je bankou) v prípade, ak dlžník

mešká napriek písomnej výzve banky s čo i len časťou svojho záväzku najmenej 90 dní. Podľa druhej
vety § 92 ods. 7 zákona o bankách banka nemôže postúpiť pohľadávku bez súhlasu dlžníka, ak dlžník
pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho
príslušenstva, ibaže by súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného
záväzku voči banke presiahol jeden rok (druhá veta za bodkočiarkou). Z predmetného ustanovenia

zároveň vyplýva, že postúpené môžu byť iba splatné pohľadávky a nie pohľadávky, ktorých splatnosť
nastane až po postúpení pohľadávky.

3. V konaní bolo žalobcom tvrdené, že dňa 18.12.2008 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok
medzipostupcomO.ažalobcomakopostupníkom,ktorejpredmetommalobyťajpostúpeniepohľadávky
voči žalovanému 1/ zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 23.08.2005.

V konaní nebolo žalobcom preukázané, že by O. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, postúpenie
pohľadávky O. iba oznámila žalovanému 1/ a 2/ listom zo dňa 02.01.2009. Súd preto dospel k záveru,
že O. O. mohla na žalobcu
v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok postúpiť iba splátky dovtedy splatné, za súčasného
splnenia oboch podmienok uvedených v § 92 ods. 7 zákona o bankách (písomná výzva banky,

omeškanie trvajúce viac 90 dní), preto súd skúmal, či boli splnené.

4. Súd z listín predložených žalobcom nemal preukázané, že by žalovaní 1/ a 2/ boli písomne vyzvaní
O. a že by po takejto výzve boli 1v omeškaní viac ako 90 dní so splnením svojho peňažného záväzku.
Taktiež zo skutočnosti, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti vykonal žalobca listom zo dňa 24.01.2014

mal súd preukázané, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo zo strany žalobcu ako osoby, ktorá nie
je bankou až po postúpení pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008,
pričom žalobca v konaní nepreukázal, že mimoriadnu splatnosť vyhlásila O. O.. ani že dlžník meškal
napriek písomnej výzve banky s čo i len časťou svojho záväzku najmenej 90 dní a teda súd má v konaní
preukázané nesplnenie podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 7 zákona o bankách. Pokiaľ

by aj boli zmluvou postúpené splatné pohľadávky (t.j. dovtedy splatné splátky), v tejto časti súd nemá
preukázanú existenciu výzvy banky podľa § 92 ods. 7 prvá veta zákona o bankách.

5. Žalobca nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, pretože nepreukázal splnenie
podmienok citovaných v § 92 ods. 7 zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách, preto súd dospel k záveru, že

postúpenie pohľadávky uplatnenej návrhom bolo neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a žalobca
nenadobudol pohľadávku voči žalovanému 1/ a 2/. Vzhľadom na, že v konaní nebolo preukázané,
že žalobca nadobudol platne pohľadávku O. O. voči žalovaným, ktorej zaplatenie je predmetom tohto
konania, súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany
žalobcu na podanie tohto návrhu.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní bol úspešný odporca 1/ a 2/
a vedľajší účastník popri žalovaných. Z uvedeného dôvodu majú právo na náhradu účelne vynaložených
trov konania. Súd nepriznal žalovaným 1,/2/ trovy konania, nakoľko si žiadne neuplatnili, priznal náhradu
trov právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka popri žalovaných.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. V odvolaní namietal nesprávne právne
posúdenie veci a uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému 1/ o
postúpení pohľadávky, čo zakladá aktívnu legitimáciu a vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má
povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu

a platnosť zmluvy o postúpení. Odvolateľ zastáva názor, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách
nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného
ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia
pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva.
Zo zákona nevyplýva, žeby podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť

právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92
ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak
banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť
postúpeniapohľadávkyvzmysleust.§524Občianskehozákonníka.Napriekvyššieuvedenémužalobcapoukazuje na výzvu zo dňa 28. 01. 2009, ktorou v konaní preukázal, že právny predchodca žalobcu
splnil všetky povinnosti, ktoré mu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá. Pokiaľ ide o otázku
aktívnej legitimácie žalobcu a platné postúpenie pohľadávky, predmetnú skutočnosť žalobca preukázal

oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu
s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Ďalej sa vyjadroval k otázke premlčacej
doby, ktorú mal údajne súd prvej inštancie na daný prípad nesprávne aplikovať. Nestotožňuje sa s
rozhodnutím súdu, ktorým priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, pretože nemožno
hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie, alebo bránenie práva. Na priznanie náhrady trov

konania je nevyhnutné splnenie podmienok vyžadovaných v § 142 O.s.p. (Občiansky súdny poriadok),
a to najmä účelnosť vynaložených trov, pričom účelnosť je vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa
a opodstatnená je v prípade, keď vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje jej medze. Ak
sa však určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových procesne významných
skutočností, nemožno hovoriť o účelnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 7MCdo15/2014, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom

Generálnehoprokurátora,žeodvolacísúdprirozhodovaníotrováchkonaniavôbecneskúmalotázkutzv.
hromadného podávania podaní zo strany vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v spotrebiteľských
veciach, neskúma lvôbec účelnosť vynaložených trov potrebných na účelné uplatňovanie, alebo
bránenie práva. V uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6MCdo 5/2013 bol vyslovený právny
názor, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah

jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch, nemožno
považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. Vedľajší účastník sa
mohol dať zastupovať v tomto konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno
považovať za účelné. Taktiež poukázal aj na Nález Ústavného súdu II.ÚS 78/03. Z uvedených dôvodov
žalobca považuje právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v tomto konaní za nadbytočné, účelové

a nehospodárne. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a priznal
žalobcovi náhradu trov konania.

8. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

9. Občianske združenie A. sa k odvolaniu žalobcu vyjadril. Uviedol, že zo záverov Krajského súdu v
Trenčíne, v Prešove, Bratislave a Žiline vyplýva, že v prípade, že žalobca doloží v tomto konaní samotnú
výzvu, je súčasne s ňou povinný doložiť aj doklad preukazujúci zaslanie tejto výzvy žalovanému. V
opačnom prípade neuniesol dôkazné bremeno. Rovnako je potrebné, aby právny predchodca zosplatnil
tento úver pred postúpením za zachovania postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. navrhol

potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa

387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

11. Ustanovenie § 525 určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť
postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť
zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.

12. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

13. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej
časť), ak je (1.).splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.)

omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

14. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky,
ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa

vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná
možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.15. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 alebo podľa špeciálnych
predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39).
Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie

podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex
tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.

16. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva

veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.

17. Je bez významu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky sú uvedené v zákonom predpise,
ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je občianskoprávnou zmluvou, ktorú upravuje
Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje možnosť upraviť osobitné podmienky jej
platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové pohľadávky) v osobitnom zákone verejnoprávnej

povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce
zistenie, že právny úkon je v rozpore so zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú
triedu právnej normy ide (normu verejného alebo súkromného práva).

18. Písomná výzva banky dlžníkovi je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej

časti na inú osobu. Žalobca však takýto dôkaz v konaní nepredložil, preto je možné uzavrieť, že žalobca
nepreukázal prvú podmienku kogentne stanovenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z.. Písomné
oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky nie je výzvou, ako má na mysli citované
ustanovenie a ani ju nenahrádza.

19. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaných
predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a
postupca (banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy
neprešla.

20. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

21. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

22. Trovy konania Občianskeho združenia A. L. M. O. (do 30.06.2016 vedľajšieho účastníka)
predstavovali náklady za právnu službu advokáta, ktorých výšku a spôsob určenia upravuje vyhl. č.
655/2004 Z. z..
23. Žalobca v odvolaní namietal, že uplatnená náhrada trov konania vedľajšieho účastníka predstavuje
neúčelné náklady za právne služby. Uvedené námietky žalobcu nemožno akceptovať.

24. Účelnosť trov je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posudzovať vo vzťahu k výsledku
sporového konania.

25. V danej veci Občianske združenie A. L. M. O.(do 30.06.2016 vedľajší účastník popri žalovaných)

aktívne vykonával obranu, dovolával sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, porušenia
spotrebiteľského práva v zmysle § 83 ods. 9 Občianskeho zákonníka, vzniesol námietku premlčania
uplatneného práva, ktorú špecifikoval presnými údajmi.

26. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou žalobcu ohľadne neúčelne vynaložených

trov právneho zastúpenia vzhľadom na tvrdený paušálny vstup Občianskeho združenia A. L. M. O.
do konania bez vedomosti o merite veci, pretože z vyjadrení združenia k žalobe vyplýva, že sa
venoval individualite danej veci, bola mu známa konkrétna špecifikácia uplatnenej pohľadávky (dátum
splatnosti, dátum podania žaloby) a ďalších relevantných údajov potrebných na posúdenie dôvodnosti
žaloby. Žaloba bola napokon zamietnutá z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, ktorú

združenie namietalo. Trovy právneho zastúpenia Občianskeho združenia A. L. M. O. - vedľajšieho
účastníka preto považuje odvolací súd za vynaložené účelne.27. Vychádzajúc z Článku 37 odseku 2 ústavného zákona 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina
základných práv a slobôd, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi
orgánmialeboorgánmiverejnejsprávy,atoodzačiatkukonania,akoajzčl.47ods. 2ÚstavySlovenskej

republiky, resp. § 25 O.s.p. aj za situácie, že účastník (aj vedľajší účastník vzhľadom na jeho identické
procesné práva a povinnosti ako účastníka konania), má zaručenú právnym poriadkom možnosť právnej
pomoci.

28. Občianske združenie A. L. M. O. využil svoje právo na právne zastúpenie v tomto konaní, preto

je potrebné posúdiť účelnosť poskytnutej právnej služby advokátom a výšku odmeny podľa vyhl. č.
655/2004 Z. z..
29. Súd prvej inštancie priznal správne ako náhradu trov konania vedľajšieho účastníka jeho náklady
na právnu službu advokáta, a to podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z., ktoré správne vo svojom rozsudku
špecifikoval.

30. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

31. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods. a §
251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ boli v odvolacom konaní úspešní
a preto im v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaných v zmysle § 251 ods. 1
C.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že im náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

33. Úspešnému Občianskemu združeniu A. L. M. O. (do 30.06. vedľajší účastník) priznal náhradu trov
odvolacieho konania vzniknutých do 30.06.2016, ktoré si uplatnil, podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255

ods.1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

34. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).