Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. september 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 13C/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616200195
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šťastná
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7616200195.3

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Katarína Šťastná, v spore žalobcu : Consumer
Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, Hlavné námestie 12, Kežmarok právne zastúpený: JUDr. Ján
Šoltés, advokát, Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanému: M. Š., G.. XX.XX.XXXX, C., Z. XXX/XX,
o zaplatenie 852,44€ s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 600,-€ s úrokom z omeškania 8,75% ročne zo sumy 600,-

€ od 29.01.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

III. Súd konanie čo do zaplatenie sumy 119,79€ zastavuje.

IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.01.2016 domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 852,44€ s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 29.01.2013 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi stranami sporu došlo dňa 22.09.2012
k uzavretiu zmluvy o pôžičke č. 6129756, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá celková

suma pôžičky vo výške 901,44€ na zakúpenie spotrebného tovaru. Žalovaný mal pôžičku splácať v
24 mesačných splátkach po 40,15€. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaný neuhradil žiadnu
sumu ani po tom, čo ho žalobca listom zo dňa 19.01.2013 vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok
jednorázovo. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.02.2016 vzal žalobca svoj návrh
čo do zaplatenia sumy 119,79€ titulom zmluvnej pokuty späť.

2. Ako prostriedky procesného útoku uplatnil žalobca listinné dôkazy, a to Zmluvu o poskytnutí najľahšej
pôžičky zo dňa 22.09.2012 , Všeobecné obchodné podmienky, Predžalobnú upomienku s doručenkou,
Prehľad splátok a úhrad.

3. Žalovaný sa k žalobe nijako nevyjadril a neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa strany napriek včasnému predvolaniu nezúčastnili.

5. Z listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník
uzavreli dňa 22.09.2012 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička
vo výške 600,-€, ktorú sa zaviazal splatiť v 24 mesačných splátkach po 40,15€. Mesačná splátka
40,15€ pozostávala zo sumy 37,56€ titulom splátky a sumy 2,59€ titulom poistenia. Celkové náklady

spotrebiteľa boli uvedené vo výške 301,44€ a celková suma pôžičky vo výške 901,44€. Termín konečnej
splatnosti pôžičky bol určený ako 9/2014. Ročná úroková sadzba je v zmysle zmluvy 52,00%, RPMNvo výške 52,00 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 45,6% a sadzba poistenia 6,90%. Všeobecné
obchodné podmienky sú formulované na samostatnom liste. Podľa predloženého prehľadu splátok
žalovaný doposiaľ neuhradil žiadnu splátku. Výzvou zo dňa 19.01.2013 bol žalovaný vyzvaný k úhrade

dlžnej sumy 971,64€ najneskôr v lehote 3 dní od doručenia výzvy titulom porušenia záväzkov zo zmluvy
č. 6129756. Podľa priloženej doručenky si žalovaný výzvu prevzal dňa 25.01.2013.

6. Predmetom tohto sporu je nezaplatená pôžička na základe zmluvy o pôžičke. Záväzkový vzťah
súd právne posudzoval ako spotrebiteľský, nakoľko žalobca poskytol žalovanému úver v rámci svojej

podnikateľskej činnosti, žalovaný vystupoval ako fyzická osoba, pričom nijako nebolo preukázané, že by
žalovaný bral úver pre výkon svojho povolania či podnikania, na základe čoho súd ustálil, že žalovanému
bol úver poskytnutý pre jeho osobné potreby. Nárok žalobcu vyplývajúci zo spotrebiteľského úveru je v
Občianskom zákonníku upravený v ustanoveniach § 52 a nasledujúcich a zákonom č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Zmluva bola účastníkmi konania uzavretá dňa 22.09.2012 a právne vec súd
posúdil podľa uvedených právnych predpisov platných v čase uzavretia predmetnej zmluvy.

7. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 53 ods. 1,2,3,5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

9. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov

sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

10.Podľa§54ods.1,2Občianskehozákonníka,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ustanoveniami tohto zákona
nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

14. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,

provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,

j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné
percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,

15. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, g/, j/, k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch , zmluva o

spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

16. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

d) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

17. Podľa § 19 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch ročná percentuálna miera nákladov
spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.

18. Vykonaným dokazovaním a zisteným skutkovým stavom mal súd preukázané, že medzi žalobcom
a žalovaným bola uzatvorená dňa 22.09.2012 zmluva o pôžičke, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere podľa všeobecných ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných
ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy.

Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 600,-€ , ktorý sa zaviazal zaplatiť
v 24 mesačných splátkach po 40,15€ ( 37,56€ + 2,59€ ). Žalovaný doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu z
požičanej sumy. Po preskúmaní predmetnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu v zmysle vyššie
citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. súd dospel k záveru, že predmetná zmluva
nemá všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

19. Podľa citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, v úverovej
zmluve musí byť uvedená konečná splatnosť úveru. Predmetná zmluva obsahuje len údaj " 9/2014 " .
Takýto údaj nemožno považovať za presnú časovú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru pretúto konkrétnu zmluvu a preto súd konštatuje, že predmetná úverová zmluva údaj o konečnej splatnosti
úveru neobsahuje.

20. Zo zmluvy tiež vyplýva, že táto neobsahuje povinný údaj v zmysle § 4 ods. 2 písm. k/ citovaného
zákona, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva obsahuje údaj
o výške splátky 37,56€, pričom úplne absentuje údaj o splatnosti splátok a údaj o tom, čo zo splátky
pripadá na istinu a čo na úroky, prípadne ďalšie poplatky. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ však
každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami "suma, počet a termíny splátok" sa viaže ku každej z tam

uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda ako k istine, úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom.

21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že úverová zmluva zo dňa 22.09.2012
neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/, a k/ zákona č. 129/2010 Z.z. , preto podľa § 11 ods. 1 uvedeného
zákona platí, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov.

22. Po posúdení výšky ročnej percentuálnej miery nákladov ( RPMN ) vo výške 52,00% dospel súd k
záveru, že táto podstatným spôsobom prevyšuje priemerné sadzby za spotrebiteľské úvery požadované
bankami v danom období. Podľa štatistických údajov Národnej Banky Slovenska ( zdroj z internetovej
stránky www.nbs.sk) priemerná výška RPMN z úverov obchodných bánk v čase uzatvorenia úverovej

zmluvy t.j. v mesiaci september 2012, predstavovala výšku 16,67 % . Žalobcom požadovaná RPMN
vo výške 52,00% tak viac ako trojnásobne prevyšuje odplatu požadovanú bankami pri spotrebiteľských
úveroch. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie NS ČR č. 21 Cdo 1484/2004, v zmysle
ktorého neprimeranou, a teda odporujúcou dobrým mravom, je spravidla taká výška úrokov, ktorá
podstatne presahuje úrokovú mieru uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

Vzhľadom na neprimeraný rozdiel odplaty v úverovej zmluve a odplaty z úveru v bankách, má súd za to,
že odplata v úverovej zmluve je v rozpore s dobrými mravmi, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
teda neplatnú.

23. Na základe všetkých uvedených skutočností má súd za to, že žalobca má nárok len na vrátenie
skutočne ním poskytnutého úveru vo výške 600,-€. Žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi žiadnu sumu,
preto ho súd zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 600,-€ a v prevyšujúcej časti z dôvodu, že úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd návrh zamietol.

24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

25. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Keďže ku vzniku predmetného záväzkového vzťahu
došlo dňa 22.09.2012, t.j. pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania v zmysle § 10c nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z. sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013, t.j.

výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a boli priznané odo dňa nasledujúceho

po uplynutí lehoty, ktorú žalobca poskytol žalovanému na plnenie v predžalobnej upomienke t.j. od
29.01.2013 do zaplatenia.

27. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

28. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.29. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal návrh v časti zaplatenia sumy 119,79€ späť, súd v tejto časti
konanie zastavil.

30. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

32. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku k strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

33. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením , ktoré vydá
súdny úradník.

35. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1,2 a § 256 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. Žalovaná istina bola vo výške 852,44€ a jej celé priznanie by znamenalo plný úspech žalobcu.
To, že žalobca vzal žalobu späť v časti zaplatenia sumy 119,79€ vyhodnotil súd pri rozhodovaní o nároku
na zaplatenie trov konania ako procesné zavinenie žalobcu, a teda pri posudzovaní pomeru úspechu a
neúspechu vychádzal súd z celej výšky žalovanej sumy. Keďže súd zaviazal žalovaného k zaplateniu

sumy 600€, táto suma predstavuje 70% žalovanej istiny, a teda úspech žalobcu. Zamietnutá časť sumy v
rozsahu 252,44€ ( 852,44 - 600 = 252,44 ) predstavuje 30% žalovanej sumy, a teda úspech žalovaného.
Žalobca mal v konaní úspech vo väčšom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania a
to v rozsahu jeho čistého procesného úspechu, t.j. v rozsahu 40% ( 70% úspech žalobcu - 30% úspech
žalovaného = 40% čistý procesný úspech žalobcu ) . O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, kterým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.