Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. september 2016

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 8C/85/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616201392
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2016:4616201392.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a

Slovenská republika s.r.o., so sídlom Českolovenské armády 954/7, Hradec Králové, právne zastúpený
JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o, organizačná zložka,
IČO: 47 255 773, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava proti žalovanému: P. C., A.. XX.XX.XXXX, W.
A. W. XXX, A. X., o zaplatenie 10 456,45 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 435 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 115
eur od 21.04.2015 do 13.05.2016, zo sumy 275 eur od 14.05.2016 do 14.06.2016, zo sumy 435 eur od
15.06.2016 do zaplatenia zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 745,61 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zosumy3065,61eurod21.04.2015do13.05.2016,zosumy2905,61eurod14.05.2016do14.06.2016,
zo sumy 2 745,61 eur od 15.06.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IV. Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48,06 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.03.2016, sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 10 456,45 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 21.04.2015 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Podanú žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 19.02.2010 uzavrel jeho
právny predchodca t.j. Slovenská sporiteľňa, a.s., (ďalej len SLSP, a.s.) so žalovaným zmluvu o úvere
č. 264317167, na základe ktorej SLS, a.s, poskytla žalovanému bezúčelový úver vo výške 9 400
eur. Žalovaný sa predmetný úver zaviazal uhradiť formou 120 mesačných splátok po 45,33 eur do
28.02.2010, a vo výške 163,90 eur od 15.03.2010 vždy k 15. dňu v mesiaci. Úrok bol dohodnutý

vo výške 16,60 % ročne a celkové náklady spojené s úverom predstavovali 10 302,05 eur, ktoré mal
žalovaný uhradiť do 15.01.2020. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný uhradiť predstavovala 19 702,05
eur. Nakoľko žalovaný úver nehradil tak, ako sa zmluvne zaviazal, dostal sa do omeškania a SLSP, a.s.,
ho výzvou zo dňa 08.09.2014 vyzvala k úhrade a upozornila na možnosť mimoriadneho zosplatnenia
úveru. Následne SLSP, a.s. úver dňa 03.10.2014 zosplatnila v zmysle bodu 7.6.1. písm. a) VOP zmluvy.
Predmetná pohľadávka vrátane jej príslušenstva bola postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 29.10.2014, pričom istina predstavovala 8 325,48 a príslušenstvo (zmluvný úrok

2 340,07 eur, zmluvný úrok z omeškania 106,23 eur, zákonný úrok z omeškania odo dňa zosplatnenia
do postúpenia 133,02 eur) činilo 2 579,32 eur, Žalovanému bola zmena veriteľa oznámená listom zo
dňa 11.11.2014.Následne dňa 09.02.2015 uzavrel žalobca a žalovaný „Dohodu o urovnaní“ (ďalej len Dohoda),
predmetom ktorej bolo odstránenie sporností a pochybností ohľadom dlhu žalovaného, ktorý vznikol na
základe zmluvy uzavretej so SLSP, a.s.. Medzi stranami bola sporná výška postúpenej pohľadávky vo

výške 11 019,99 eur a tak sa pre odstránenie pochybnosti dohodli , že záväzok vo výške 11 019,99
eur sa nahrádza záväzkom vo výške 10 571,45 eur, Žalovaný sa zaviazal uhradiť čiastku 10 571,45
so zmluvným úrokom 5 % ročne. Celkovo sa tak zaviazal žalovaný uhradiť 13 283,40 eur formou 116
mesačných splátok. Nakoľko však žalovaný nehradil dlh tak, ako sa zaviazal, stal sa celý dlh v zmysle
bodu 4 v dôsledku omeškania žalovaného splatný v deň 20.04.2015. Celková dlžná čiastka ku dňu

ukončenia dohody predstavovala 10 456,45 eur.

2. Riadne predvolaný žalovaný sa napriek vykázanému doručeniu predvolania na pojednávanie
nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil ani nežiadal o odročenie pojednávania, súd preto
pojednávala a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Žalobca na pojednávaní dňa 30.08.2016 (č.l. 57) vzal podanú žalobu v časti o zaplatenie sumy 435
s príslušenstvom späť v dôsledku čiastočných úhrad žalovaného a žiadal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť sumu 10 571,45 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.04.2015 do
13.05.2016, zo sumy 10 296 eur od 14.05.2016 do 14.06.2016 a zo sumy 10 136,45 eur od 15.06.2016
do zaplatenia.

S poukazom na uvedené čiastočné späťvzatie žaloby, súd konanie v späťzatej časti zastavil v I. výroku
tohto rozsudku v zmysle § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadrením žalobcu predneseným prostredníctvom jeho

právneho zástupcu ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä Dohodou o urovnaní zo
dňa 09.02.2015 (ďalej len Dohoda), zmluvou o postúpení pohľadávok, zmluvou o splátkovom úvere
zo dňa 19.02.2010, výzvou SLSP zo dňa 08.09.2014, oznámením SLSP, a.s. o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti zo dňa 06.10.2014, oznámením SLSP, a.s. zo dňa 11.11.2014 o postúpení pohľadávky a zistil
nasledovný skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu (spoločnosť SLSP, a.s.) uzatvoril dňa 19.02.2010 so žalovaným zmluvou
o splátkovom úvere (č.l. 16), na základe ktorej poskytol žalovanému spotrebný úver vo výške 9 400
eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 119 mesačných splátkach splátkach a to vo výške 45,33 eur
od prvého čerpania úveru do 28.02.2010 a od 15.03.2010 vo výške 163,90 eur. Úver bol úročený fixnou

úrokovou sadzbou vo výške 16,60 %. Zároveň bol podľa zmluvy dohodnutý spracovateľský poplatok vo
výške 189,17 eur a poplatok za správu úveru vo výške 1,99 eur mesačne. Konečná splatnosť úveru
bola dojednaná na 15.01.2020, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola 19,26 % a priemerná
RPMN vo výške 14,92 %. Celkové náklady spojené s úverom boli v zmluve vyčíslené na 10 302,05 eur.

Súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu navrhovateľa (ďalej len
VOP).

Podľa bodu 7.6.1 VOP písm. a), b) ak je klient v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac
ako 3 mesiace alebo ak je v omeškaní so splatením poplatkov spojených s úverom, ktoré trvá viac ako 3

mesiace, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru t.j. požadovať splatenie pohľadávky
zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí
v oznámení o mimoriadnej splatnosti.

Písomnou výzvou zo dňa 08.09.2014 (č.l. 19) SLSP, a.s. oznámila žalovanému, že je ku dňu 07.09.2014

vomeškanívovýške3038,57euravyzvalahonaúhradudlžnejsumydo15dníoddoručeniatejtovýzvy.

Písomným oznámením zo dňa 06.10.2014 (č.l. 20) SLSP, a.s. oznámila žalovanému, že vyhlásila
mimoriadnu splatnosť predmetného úveru ku dňu 03.10.2014 a vyzvala ho na zaplatenie dlžnej sumy vo
výške 10 771.78 eur v lehote 15 dní od prevzatia tohto oznámenia, ktoré podľa predloženej doručenky,

bolo žalovanému doručené dňa 29.10.2014.

Žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok, uzavretej so SLSP, a.s. dňa 23.10.2012 29.10.2014 (č.l. 8 a nasl.)Písomnýmpodanímzodňa11.11.2014(č.l.11)oznámilaSLSP,a.s.žalovanému,postúpeniepredmetnej
pohľadávky na žalobcu.

Z predloženej Dohody (č.l. 5) vyplýva, že ju strany uzavreli dňa 09.02.2015. V časti „A“ bod 1 Dohody
je špecifikovaná vyššie uvedená úverová zmluva č. 264317167, ktorú uzavrel žalovaný ako dlžník so
SLSP, a.s. ako veriteľom.
V časti „B“ Dohody označenej ako „Konštatovanie sporných skutočností“ sa uvádza, že záväzok

žalovaného (dlžníka) voči veriteľovi z vyššie špecifikovanej zmluvy predstavuje sumu 11 019,99 vrátane
príslušenstva, ktorá suma pozostáva z istiny 8 325,48 eur, úroku a úroku z omeškania 2 694,51 eur.

V bode 2. Dohody sa zároveň uvádza, že medzi veriteľom (žalobcom) a dlžníkom (žalovaným) je
sporná výška záväzku dlžníka z vyššie špecifikovanej zmluvy a z toho dôvodu uzatvárajú túto dohodu
o urovnaní.

Podľa časti „C“ Dohody označenej ako „Urovnanie“, veriteľ (žalobca) a dlžník (žalovaný) sa dohodli na
urovnanízáväzkovdlžníkatak,žejehodoterajšízáväzokvrátanejehopríslušenstvazanikáanahradzuje
sa novým záväzkom vo výške 10 571,45 eur spolu s úrokovou sadzbou 5 % ročne z dlžnej čiastky úveru.
Celková čiastka je tak vo výške 13 283,40 eur, ktorá bude dlžníkom uhradená v splátkach po 115 eur

mesačne, ktoré sú špecifikované v splátkovom kalendári, ktorý je súčasťou predmetnej Dohody.

Písomným podaním zo dňa 21.01.2016 (č.l. 13) žalobca dlh žalovaného zosplatnil a vyzval žalovaného
na zaplatenie dlžnej sumy 10 456,45 eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 10 456,45 eur od
21.04.2015 najneskôr do 31.01.2016.

Písomným podaním zo dňa 16.06.2016 (č.l. 39) žalobca súdu oznámil, že z pôvodného záväzku
žalovaný uhradil (do podpísania dohody o urovnaní) celkovo sumu 6 219,39 eur. Po podpísaní Dohody
žalovaný zaplatil sumu 115 eur, dňa 13.05.2016 sumu 160 eur a dňa 14.06.2016 sumu 160 eur.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu ohľadom uzavretia dohody o urovnaní uviedol, že
pracovníci žalobcu sa pokúšali so žalovaným mimosúdne dohodnúť, predpokladá že to bolo formou
osobnej návštevy. Keďže žalovaný nebol schopný dlžnú sumu zaplatiť a výšku dlžnej sumy rozporoval,
čo vyplýva z textu tejto Dohody, ktorú naformuloval žalobca, vyšiel mu žalobca v ústrety a bola mu
poskytnutá možnosť splátok.

Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril a vyššie uvedené (ním zaplatené sumy) nerozporoval.

4. Podľa § 2 písm. a), písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len zákon
č. 258/2001 Z.z.), na účely tohto zákona sa rozumie (a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme, (b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2, písm. d), písm. i) zák. č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať (d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť, (i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z. z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy medzi
SLSP, a.s. a žalovaným t.j. dňa 19.02.2010 (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 585 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva
medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva,
sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.
Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

5. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že predmetná dohoda o urovnaní sa týkala nahradenia
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o splátkovom úvere uzavretej dňa 19.02.2010 uzavretej medzi SLSP,
a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, ktorá je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko
SLSP, a.s. pri uzavretí tejto zmluvy konala v rámci svojej obchodnej resp. podnikateľskej činnosti a
žalovaný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba-nepodnikateľ t.j. pri jej uzavretí nekonal v rámci svojej

obchodnej či podnikateľskej činnosti.
S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia, súd právny vzťah medzi
stranami, posudzoval podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy o splátkovom úvere medzi SLSP, a.s., a žalovaným, keďže túto zmluvu uzavrel právnypredchodca žalobcu ako veriteľ resp. dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako fyzická osoba - spotrebiteľ.
Z formy a obsahu úverovej zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu, ktorej text i obchodné podmienky (ako

súčasť zmluvy) mal právny predchodca žalobcu vopred pripravené a dopisovali sa do nej iba konkrétne
údajetýkajúcesažalovaného, pričomžalovanýobsahzmluvyivšeobecnýchpodmienoknemoholreálne
ovplyvniť ani neovplyvnil, čo vyplýva už z ich formy a obsahu. Žalovaný mohol túto zmluvu (vrátane
VOP) buď len prijať ako celok alebo odmietnuť.
Právnyvzťahmedzistranami založenýpredmetnouúverovouzmluvouje nevyhnutnéposudzovaťpodľa

zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, keďže túto
zmluvu uzavrel navrhovateľ ako veriteľ resp. dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti a odporkyňou- fyzickou osobou ako spotrebiteľom bez ohľadu na to,
že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom
na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna
právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i

§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník,
je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch.

6. Súd preskúmal predmetnú úverovú zmluvu z hľadiska dodržania náležitostí v zmysle zákona č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zistil, že v samotnom texte úverovej zmluvy nie sú uvedené
náležitosti vyžadované v § 4 ods. 2 písm. c), písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z.
Predmetná úverová zmluva neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ podať
reklamáciu alebo sťažnosť, ktorý údaj je obligatórnou náležitosťou takejto zmluvy v zmysle citovaného
zákona a tento údaj nemožno zamieňať resp. ho nahrádzať identifikačnými údajmi veriteľa, ktoré ho

identifikujú ako zmluvnú stranu konkrétnej zmluvy.
V zmluve ďalej absentuje uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
(§ 4 ods. 2 písm. i/ cit. zák.). V zmluve samotnej je uvedená len výška mesačnej splátky úveru, bez
rozčlenenia splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky, zároveň deň splatnosti splátok v príslušnom
kalendárnom mesiaci. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá

lentakývýkladustanovenia§4ods.2písm.i/Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,ktorýkaždýzatribútov
vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku
každejztamuvedenýchzložiekspotrebiteľskéhoúverumajúcehosavkonečnomdôsledkuzaplatiť,teda
akokistine,takikúrokomatiežkprípadnýminýmpoplatkom.Naplneniuuvedenéhoúčelupretonemôže
učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej

takejto čiastkovej položky), čo je navzdory odchylnosti takejto (úpravy úročenia spotrebiteľských úverov
od úročenia úverov všeobecne) práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa
(ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o
úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej
a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť).

Dôsledkom absencie uvedených, zákonom vyžadovaných náležitostí je, že predmetný úver je v zmysle
§ 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Na základe
vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že veriteľ na základe úverovej zmluvy nemôže od dlžníka ako
spotrebiteľa požadovať žiadne úroky a poplatky.

7. Zároveň súd ako neprijateľné zmluvné podmienky vyhodnotil aj spracovateľský poplatok vo výške
189,17 eur ako aj poplatok za sprvu úveru vo výške 1,99 eur, ako sú uvedené v zmluve o splátkovom
úvere uzavretej medzi SLSP, a.s. a žalovaným dňa 19.02.2010. Jedná sa o neprijateľné zmluvné
podmienky,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhuvovzťahumedzidodávateľomaspotrebiteľom,pričom

zároveň nebolo preukázané ich individuálne dojednanie so spotrebiteľom.
Neprijateľnosť týchto zmluvných podmienok je možné vyvodiť z generálnej klauzuly uvedenej v § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

8. Súd zároveň osobitne skúmal povinnosť žalovanej plniť žalobcovi titulom dohody o urovnaní zo dňa

09.02.2015. V tejto dohode sa totiž uvádza, že na žalobcu bola postúpená pohľadávka voči žalovanému
v celkovej sume 11 019,99 eur vrátane príslušenstva.
Predmetný úver je však potrebné v zmysle vyššie uvedeného potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov, pričom do uzavretia dohody o urovnaní už žalovaný na tento úver splatil sumu 6 219,39 eur. Zuvedeného potom vyplýva že do uzavretia dohody o urovnaní mohla pohľadávka z predmetného úveru
predstavovať iba sumu 3 180,61 eur (ako rozdiel medzi poskytnutou sumou istiny úveru a žalovaným
splatenou sumou), keďže úver je bezúročný a bez poplatkov a teda nebolo možné zo strany súdu

prihliadnuť na započítanie úhrad žalovaným zo strany pôvodného veriteľa aj na úroky a poplatky.
Vychádzajúc z vyššie citovaných záverov o posúdení úverovej zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy treba
aj pre platnosť predmetnej dohody o urovnaní v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka, vychádzať z
ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa - § 52 a nasl. Ako aj ustanovení zákona o
ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z.

9. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetná dohoda o urovnaní bola naformulovaná výlučne
žalobcom, vystupujúcom v danom právnom vzťahu pozícii dodávateľa. Žalovaný zároveň neuviedol, ako
dospel k výpočtu sumy „sporného“ záväzku vo výške 11 019,99 eur, a nedokázal ani relevantne vysvetliť
v čom mala spočívať spornosť tohto záväzku zo strany žalovaného, nepredložil žiaden dôkaz o tom, že
by žalovaný u neho namietal akýmkoľvek spôsobom spornosť - teda výšku a právny dôvod pohľadávky.

Podľa žalobca spornosť vlastne spočívala v tom, že žalovaný nebol schopný predmetnú sumu uhradiť
naraz, a preto bola medzi nimi uzavretá dohoda o urovnaní, v ktorej mu boli umožnené splátky. Zároveň
nebolo preukázané, že by podmienky tejto dohody boli so žalovaným individuálne dojednané, pričom
súdu je z úradnej činnosti známe, že žalobca aj v iných prípadoch predkladá dlžníkom (z postúpených
pohľadávok) takéto dohody o urovnaní, ktorých text je naformulovaný výlučne žalobcom.

10. Súd preto predmetnú dohodu o urovnaní považuje za neplatnú, nakoľko vo vzťahu k veriteľovi bol
žalovaný ako spotrebiteľ pri jej podpise v nevýhode. Nový záväzok totiž v zmysle dohody o urovnaní
tvorí vlastne ešte vyššiu sumu (13 283,40 eur), než bola žalobcom tvrdená sporná (na neho postúpená)
pohľadávka (11 019,99 eur), keďže v časti „B“ dohody o urovnaní sa uvádza, že táto suma už bola

vrátane príslušenstva. V uvedených súvislostiach, tak nejde o nič iné ako znevýhodnenie spotrebiteľa,
pretože dlžník podpísaním dohody nič nezískal ale naopak, naoko „vlastným“ úkonom si z vôle žalobcu
svoje postavenie podstatne zhoršil.
Dohodu o urovnaní tak považoval súd za právne neúčinnú, pretože v konaní nebolo preukázané, že by
sa jednalo o skutočnú spornosť záväzku žalovaného, ale túto spornosť si v podstate sám vopred pripravil

a naformuloval žalobca, bez súčinnosti žalovaného. Vzhľadom na obsah tejto dohody, má súd vážne
pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle žalovaného zodpovedá obsahu dohody, takto formulovaná
dohoda nemôže byť pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľná a určitá. Z vykonaného dokazovania je
zjavné, že žalobca v tejto (výlučne ním formulovanej dohode) nechal dlžnému spotrebiteľovi v podstate
uznať pohľadávku v rozsahu takej sumy, na ktorú nemal v celom rozsahu platný právny titul, a týmto

spôsobom tak chce žalobca dosiahnuť v súdnom konaní aj vymáhanie súm, na ktoré by nemal právny
nárok v zmysle vyššie citovanej (spotrebiteľskej) právnej úpravy.
Uvedený postup žalobcu pri uzatvorení dohody o urovnaní tak považoval súd za v rozpore s
dobrými mravmi, pretože dlžník (žalovaný) si podpisom tejto formulárovej dohody zhoršil svoje zmluvné
postavenie, pričom podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného v čase uzavretia predmetnej

Dohody) zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

11. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom do 31.01.2014

t.j. v čase uzavretia Dohody o urovnaní (ďalej len zákon č. 250/2007 Z.z.), predávajúci nesmie konať
v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie
najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,

lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z., obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne
narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému

sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika
orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z., za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci
skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom
podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je

zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

V kontexte prejednávanej veci zámer dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o
urovnaní, súd teda hodnotil aj ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto

zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne
riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.

Vzhľadom na uvedené závery, súd považuje dohodu o urovnaní zo dňa 09.02.2015 v zmysle § 3, § 52
a nasl., a § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú z dôvodu, že jej uzatvorenie predstavuje nekalú
obchodnú praktiku žalobcu, v dôsledku ktorej prišlo k zhoršeniu zmluvného postavenia žalovaného ako

spotrebiteľa, a ako taká je v rozpore s dobrými mravmi.

12. S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie tohto rozsudku, súd podanej žalobe vyhovel iba v
časti o zaplatenie sumy 2 745,61 eur t.j. rozdiel medzi istinou poskytnutého úveru (zo SLSP, a.s.) 9 400
eur a sumy 6 219,39 eur, ktoré žalovaný zaplatil do uzavretia dohody o urovnaní ako aj sumy 435 eur,

ktorú zaplatil po podpise dohody o urovnaní a to z dôvodu, že predmetný úver je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov a dohodu o urovnaní za neplatnú. Z uvedených dôvodov súd potom ani
neprihliadal na započítanie úhrad zo strany žalovaného aj na úroky a poplatky vykonané či už žalobcom
alebo jeho právnym predchodcom.

13. Žalobca sa podanou žalobou, po čiastočnom späťvzatí, domáhal zaplatenia sumy 10 571,45 eur s
príslušenstvom. Súd podanej žalobe vyhovel v časti o zaplatenia sumy 2 745,61 eur s príslušenstvom,
a vo zvyšku podanú žalobu zamietol. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal v konaní úspech v rozsahu
25,97 % a žalovaný v rozsahu 74,03 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného tak
predstavuje výsledný úspech žalovaného v konaní 48,06 %.

14. O nároku na náhradu trov konania súd preto rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48,06 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.