Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. september 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 27P/19/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215203612
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1215203612.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou vo veci starostlivosti

o mal. L. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, Bratislava a U. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, B. D. E. P., ČR o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca U. L., nar. XX.XX.XXXX na maloletého L. D., nar. XX.XX.XXXX
zo sumy 33,19 euro mesačne na 100 euro mesačne počnúc dňom 22.08.2014, vždy k 20. dňu v mesiaci
k rukám matky.

Zročné výživné za obdobie od 22.08.2014 do 31.08.2016 v sume 1 628,- euro je otec povinný zaplatiť k
rukám matky maloletého dieťaťa v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom č.k. XP/XXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX
v časti o výške výživného.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/Matkamaloletéhodieťaťasanávrhompodanýmnasúddňa22.08.2014domáhalazvýšeniavýživného
na mal. L. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorá povinnosť bola otcovi dieťaťa naposledy upravená rozsudkom
Okresného súdu v Žiari nad Hronom č.k. XP/XXX/XX-
2
27P/19/2015

XX zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 33,19 euro. V návrhu uviedla, že od poslednej úpravy výživného
uplynulo desať rokov, za ktoré obdobie sa zmenili potreby a záujmy maloletého dieťaťa. Výživné žiadala
zvýšiť na 300 euro mesačne.

2/ Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého dieťaťa, kolízneho opatrovníka, oboznámil
sa s obsahom rodného listu maloletého L.Z., rodného listu mal. L. L., potvrdením o príjme matky ako i
ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

3/ Maloletý L. D. sa narodil dňa XX.XX.XXXX zo vzťahu svojich rodičov D. D., nar. XX.XX.XXXX a U.
L., nar. XX.XX.XXXX, ktorí však manželstvo neuzavreli. Okresný súd v Žiari nad Hronom rozsudkom
č.k. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX schválil rodičovskú dohodu, ktorou bol mal. L. zverenýdo výchovy a opatery matky. Otec sa zaviazal platiť na svojho syna výživné vo výške 2000 Sk/66,38
€ mesačne. Zmeškané výživné vo výške 11 000 Sk/365,13 € sa otec zaviazal uhradiť k rukám
matky do 30.09.2001. Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom, č.k. XP/XXX/XXXX-XX zo

dňa XX.XX.XXXX bol zmenený predchádzajúci rozsudok zo dňa 16.08.2001 tak, že vyživovacia
povinnosť otca bola znížená z 2000 Sk/66,38 € mesačne na 500 Sk/16,59 € mesačne z dôvodu ,
že otec napriek tomu, že bol držiteľom živnostenského oprávnenia vykazoval v roku 2001 stratu 4
101 Sk/136,12 €. V poradí tretím rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom č.k. XP/XXX/XXXX-
XX zo dňa XX.XX.XXXX bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca zo sumy 500 Sk/16,59 € na 1 000

Sk/33,19 € mesačne počnúc dňom 01.07.2006. V čase poslednej úpravy výživného bola matka dieťaťa
zamestnaná v trvalom pracovnom pomere, jej príjem predstavoval 14 500 Sk/481,31 € mesačne. Do
svojho vlastníctva nadobudla byt v Žiari nad Hronom. Výchovu dieťaťa zabezpečovala sama. Otec
dieťaťa sa na výchove maloletého žiadnym spôsobom nepodieľal. Osobné, majetkové a finančné
pomery otca sa súdu nepodarilo zistiť. Pri určení výživného preto vychádzal z jeho schopností a
možností, dané jeho vekom, fyzickým stavom, pracovnými skúsenosťami a pod. Súd tak stanovil výživné

otcovi sumou 1000 Sk/13,19 € mesačne.

4/ Matka pred súdom uviedla, že na podanom návrhu trvá. Od roku 2006 sa podstatne zmenili výdaje
spojené so starostlivosťou o syna. V súčasnosti navštevuje športové gymnázium. Od prvého do štvrtého
ročníka sa venoval futbalu, teraz sa venuje hokeju, hrá za Slovan. Matka kupuje synovi výstroj na hokej,

každý rok nové korčule, pričom najlacnejšie stoja 150 euro, na výstroj vynakladá ročne cca 300 euro.
2-3 krát do roka chodí syn na turnaje, kde platí od 100 euro do 200 euro za jedno sústredenie. Syn
všeobecne rád športuje, bicykluje, korčuľuje sa, skáče na trampolíne, kde jeden hodinový vstup stojí 10
euro. V lete 2016 sa mu na trampolíne stal úraz, keď si zlomil dva stavce v hrudnej časti chrbtice, celé
leto nosil korzet, teraz sa chystá na rehabilitáciu na obdobie troch týždňov. Má zníženú imunitu (znížený

počet bielych krviniek) užíval 12 mesiacov Imunor, za ktorý matka doplácala mesačne 20 euro. Otec
sa vôbec nepodieľa na výchove syna, nekontaktuje sa s ním, nenavštevuje ho. Pri príležitosti sviatkov
mu nepošle ani darček ani pozdrav. Matka od decembra 2015 pracuje v obchodnej spoločnosti O. T.
S..X..F.. ako účtovníčka. Jej priemerný čistý mesačný zárobok predstavuje 1300 €. Je spoluvlastníčkou
rodinného domu v Žiari nad Hronom, ide o rodičovský dom, v ktorom bývajú jej rodičia. Spoluvlastnícky

podiel nadobudla v dedičskom konaní po starých rodičoch. Je výlučnou vlastníčkou bytu na Š. XX v
Bratislave. Matka je slobodná, iné vyživovacie povinnosti okrem mal. L.U. nemá.

3
27P/19/2015

5/OtecmaloletéhoU.L.bolvypočutýdožiadanýmsúdom,OkresnýmsúdomvTrutnově.Včasevýsluchu
býval na adrese - K. XXX, B. D. E. P.. Vo svojej výpovedi uviedol, že so zvýšením výživného na 300
euro nesúhlasí, pretože tak vysokú sumu nemá z čoho platiť. Je nezamestnaný, nie je v evidencii Úradu
práce. Nikdy v ČR nepodnikal, nepodával daňové priznanie. Nezamestnaný je 10 mesiacov. Predtým

pracoval ako obsluha v bare v Dvoře Králové nad Labem. Pracoval na dohodu. Momentálne žije z úspor
a vypomáha tiež ako brigádnik u známeho, keď sa osvedčí uzavrie s ním zmluvu. Nevlastní žiaden
nehnuteľný majetok ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Mesačné náklady na bývanie má vo výške 5000
Kč. Má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. D. E. P.. Výživné na
dcéru platí vo výške 1 350 Kč. Nemá žiadne zdravotné problémy ani zvýšené výdaje na liečenie. Otec

dieťaťa súhlasil, aby súd vo veci konal v jeho neprítomnosti.

6/ Z obsahu rozsudku Okresného súdu v Trutnově č.k. XXP/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd
zistil, že otec mal. L. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. L. L.D., nar. XX.XX.XXXX, na ktorú podľa
rodičovskej dohody schválenej súdom platí výživné vo výške 1 350 Kč. Napriek viacerým výzvam, otec

súdu nedoručil prehľad posledných príjmov ani dohodu o pracovnej činnosti.

7/ Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahuk obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou
povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 65 ods. 1 Zák. o. rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
4
27P/19/2015

Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

8/ Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno

zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité
pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou
pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného),
ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného
rodiča,vakomrozsahujeodôvodnenázmenavýživného,súdvychádzazozákladnýchkritériípreurčenie
vyživovacej povinnosti, uvedených v ustanovení § 62 Zákona o rodine.

Základnými kritériami na určenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým

schopnosti,možnostiamajetkovépomeryobidvochrodičov(ust.§62ods.2prvávetaZákonaorodine),s
prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine).V prípade,
ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného, a to v
rozsahu, ktorá zodpovedá kritériám podľa ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pre nesúčinnosť
otca, ktorý napriek výzvam nezaložil do spisu listinné doklady preukazujúce jeho osobné a majetkové

pomery, vychádzal súd pri posudzovaní návrhu maky na zvýšenie výživného z výpovede otca ako aj z
ďalších okolnosti dôležitých pre určenie výživného, najmä možnosti, schopnosti a majetkových pomerov
oboch rodičov, odôvodnených potrieb maloletého, a zohľadnil aj to, ktorý z rodičov a v akej miere sa
o dieťa staral osobne. Dospel pritom k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom došlo
k podstatnej zmene pomerov. Naposledy bolo výživné otcovi určené pred desiatimi rokmi, keď bolo

dieťa vo veku 6 rokov. V súčasnosti navštevuje športové gymnázium, je zanieteným športovcom, s čím
sú nepochybne spojené zvýšené výdaje. Súd zohľadnil, že od posledného určenia výšky vyživovacej
povinnosti (v roku 2006) vzrástli životné náklady aj všeobecne, syn účastníkov je starší, fyzicky
vyspelejší a preto na svoju výživu potrebuje viac. Súd nepovažoval za rozhodujúce, že otcovi pribudla
v roku 2007 ďalšia vyživovacia povinnosť k L. L., pretože pri rozhodnutí založiť si novú rodinu si

musel byť vedomý vyživovacej povinnosti k synovi L. a takéto rozhodnutie otca nemôže byť v jeho
neprospech. Otec vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom uviedol, že pracoval ako obsluha v
bare, ktorú prácu ukončil v decembri 2014, pričom na Úrade práce evidovaný nie je. Ak sa rozhodol
ukončiť pracovný pomer zo subjektívnych dôvodov nemôže byt táto skutočnosť na ujmu maloletéhodieťaťa. Otec neprispieva nad rámec súdnym rozhodnutím uloženej vyživovacej povinnosti, so synom
sa nestretáva. Podľa vlastného vyjadrenia je zdravý, schopný pracovať, teda schopný v pracovnom
pomere prípadne brigádnicky si privyrobiť. Podľa §75 ods. 1 Zákona o rodine sa tak dobrovoľne vzdal

výhodnejšieho zárobku. Ak v decembri 2014 ukončil práce bez dôležitého dôvodu, posudzuje sa táto
skutočnosť v jeho neprospech. Súd vyhovel čiastočne návrhu matky a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca
zo sumy 33,19 euro na 100 euro mesačne majúc za to, že od roku 2006 došlo k zmene pomerov na
strane maloletého dieťaťa, keď začal študovať na
5

27P/19/2015

športovom gymnáziu, fyzicky vyspel. Otec od roku 2006, kedy mu bolo naposledy určené výživné vo
výške 33,19 euro mal možnosť zabezpečiť si zdroj príjmu na to, aby si mohol plniť svoju základnú
povinnosť, ktorou je vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom. Otec je v produktívnom veku, nemá
žiadne zdravotné obmedzenie pre ktoré by si nemohol nájsť prácu. V neposlednom rade súd zohľadnil

aj skutočnosť, že otec sa so synom vôbec nestretáva, nad rámec súdom určeného výživného mu nijako
neprispieva, pri príležitosti sviatkov ho neobdarúva. Za takejto situácie nie je mysliteľné, že okrem
osobnej starostlivosti matky táto bude preberať aj celú finančnú stránku starostlivosti o syna. Súd preto
dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné vo výške 100 euro mesačne.

9/ Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd priznal preto
zvýšené výživného odo dňa podania návrhu na súd, t.j. od 22.08.2014 pretože matka nepreukázala také
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemohla návrh na súd podať už skôr.

Zročné výživné, ktoré potom otcovi vzniklo za obdobie od podania návrhu na súd t.j. od 22.08.2014
24.11.2015 do 31.08.2016 v sume 1 628 euro je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 60 dní od
právoplatnosti rozsudku.

10/ V prevyšujúcej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.

11/ O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti

ktorého uzneseniu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto

podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
6
27P/19/2015

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).