Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. september 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/337/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815208816
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815208816.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: Secapital

S.á.r.l. so sídlom 9 rue du Laboratoire, Luxemburg L-1911, Luxemburské veľkovojvodstvo, reg. č.
B 108306 zast. JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o.,
organizačná zložka, IČO: 47 255 773, Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava proti žalovanému: V. Z., Y..
X.X.XXXX, E. Ď. XX, XXX XX Ď., zast. JUDr. Marián Gešper, sídlo Dlhá 777, 093 01 Vranov nad Topľou,
o zaplatenie 1376,- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1376,- eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1376,- eur od 29.10.2013 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 8.8.2013 uzatvorili žalobca a žalovaný právny dokument s
názvom„Dohodaourovnaní“.Predmetomurovnaniaboldlhžalovaného,ktorývznikolnazákladezmluvy
o úvere č. 24337396 (ďalej len „Zmluva“). Uvedenú Zmluvu uzatvoril žalovaný s právnym predchodcom
žalobcu, spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. dňa 3.7.2008. Na základe uvedenej Zmluvy
poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 1385,54 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal

vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok. Právny predchodca žalobcu nebol správne v predmetnej dohode
označený, správne mala byť G.H. Ú. E., A..C.. Žalobca sa stal vlastníkom pohľadávky na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok, a to dňa 23.10.2012. Medzi žalobcom a žalovaným bola výška postúpenej
pohľadávky vo výške 1879,96 eur sporná a tak sa dohodli, že záväzok vo výške 1879,96 eur sa nahrádza
záväzkom vo výške 1804,76 eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť čiastku 1804,76 eur spolu so zmluvným
úrokom vo výške 7 % p.a. Celkovo sa tak žalovaný zaviazal uhradiť 2728,57 eur, a to formou 132
mesačných splátok. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nehradil dlh tak ako sa zaviazal, tj. v dohodnutých

termínoch a výške splátok, celý dlh sa stal v súlade s bodom 5 v dôsledku omeškania so splátkou
splatnou dňa 28.10.2013 splatným v uvedený deň. Žalovaný po dátume splatnosti neuhradil nič. Celková
dlžná čiastka predstavuje 1376,- eur.

2. Žalovaný uviedol, že žiada žalobu žalobcu zamietnuť v celom rozsahu.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to dohodou o urovnaní zo

dňa 8.8.2013, oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 19.11.2012, zosplatnením dlhu zo dňa
11.8.2015, poštovým podacím hárkom, úverovou zmluvou č. 10361985 uzavretou medzi žalovaným a
spoločnosťou G., A..C.. z 25.11.2005 vrátane Obchodných podmienok. Ďalej súd vykonal dokazovanie
písomným doplnením žaloby zo dňa 5.2.2016, dňa 9.2.2016, dňa 16.5.2016 a dňa 3.8.2016, zmluvouo postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012, písomným podaním žalovaného zo dňa 31.8.2016,
výsluchom žalovaného, prednesom právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, a na základe takto
vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca v písomných podaniach uvádzal, že zmluva, ktorá bola postúpená žalobcovi č. 10361985,
je zároveň aj schválenou žiadosťou o aktivácii kreditnej karty s debetom 15 000 Sk. Následne žalovaný
uzavrel dňa 8.8.2013 dohodu o urovnaní. Istina uplatnená v žalobe pozostáva z čiastky 1376,00 eur.
Žalobca požaduje priznanie jeho nároku z titulu urovnania v súlade s § 585 OZ, nie z titulu pôvodného

záväzku,nejednásatuakonapr.priuznanídlhuoakcesorituaspornévecimedzižalobcomažalovaným
boli urovnané a pôvodný záväzok bol nahradený záväzkom vyplývajúcim z urovnania. Súd nie je
oprávnený požadovať podrobnejšie informácie o záväzku, ktorý už neexistuje. Dlh žalovaného, ktorý mu
vznikol zo zmluvy o úvere č. 10361985 pozostával z istiny vo výške 979,22 eur, pôvodného zmluvného
úroku do dňa zosplatnenia, záväzku vo výške 388,08 eur a zákonného úroku z omeškania z istiny odo
dňa postúpenia vo výške 178,20 eur, zmluvnej pokuty, poplatkov vo výške 334,46 eur. Žalovaný uzatvoril

dňa 11.12.2008 s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou G. Ú. E., zmluvu o úvere č. 10361985,
na základe ktorej mu bol poskytnutý úverový rámec vo výške 15 000,00 SK.

5. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 31.8.2016 poukázal na zásadný rozpor medzi skutočnosťami
uvedenými žalobcom v žalobe a doplnením žaloby zo dňa 09.02.2016 i následným jeho vyjadrením zo

dňa 03.08.2016. V žalobe uvádza, že Dohoda o urovnaní, zo dňa 08.08.2013 vznikla na základe zmluvy
o úvere č. 24337396, táto zmluva o úvere sa súčasne uvádza aj v samotnej Dohode o urovnaní zo dňa
08.08.2013. Zmätočne je však v doplnení žaloby a poslednom písomnom vyjadrení žalobcu uvádzaná
ako zmluva ktorá bola postúpená žalobcovi - Zmluva č. 10361985. Žalobca spoľahlivo nešpecifikoval
pôvodný nárok na zaplatenie istiny v zmysle jednotlivých zložiek - istina a úrok z úveru, pri zmluvných

pokutách, poplatkov a inkasných úrokov položkovitú výšku týchto nárokov, ďalej koľko bolo finančných
prostriedkov poskytnutých a koľko reálne uhradil žalovaný, rovnako nepredložil ani zmluvu o postúpení
pohľadávky zo dňa 23.10.2012. resp. akým spôsobom nastala splatnosť pôvodnej pôžičky. Žalovaný bol
uvedený do omylu, keď sa domnieval, tak ako to vypovedal do zápisnice dňa 11.02.2016, že podpisuje
„splátkový kalendár“, rovnako keď ako právny predchodca veriteľa uvedený v Dohode bol Consumer

Finance Holding, a,s., zatiaľ čo zo spisu a predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že tým mala byť G. Ú.
E.. A..C.. V tomto zmysle je Dohoda o urovnaní, zo dna 08.08.2013 podľa ustanovení § 586 ods. 1
Občianskeho zákonníka, neplatná. Predchádzajúci veriteľ predložil návrh Zmluvy o úvere č. 24337396,
zo dňa 02.07.2008, vo forme „formulára,“ ktorého obsah žalovaný spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť.
Rovnakotextoznačenýako„vyhlásenieveriteľa“vZmluveč.24337396jevytlačenýtakmernečitateľným

písmom, kde mal spotrebiteľ o. i. uviesť, že vyhlasuje, že sa oboznámil s tzv. Obchodnými podmienkami,
súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Rovnako text Schválenej žiadosti o pôžičkovú kartu Quatro -
potvrdzujúci list, zo dňa 04.07.2008, obsahuje na druhej strane Obchodné podmienky vytlačené takmer
nečitateľným písmom. Zmluva o úvere č. 24337396, zo dňa 02.07.2008 a na ňu nadväzujúca Schválená
žiadosť o pôžičkovú kartu Quatro - potvrdzujúci list, zo dňa 04.07.2008, z dôvodu, že jednoznačne

obsahuje neprijateľné podmienky je neplatná. Žalovaný vzniesol námietku premlčania voči nárokom
žalobcu uplatneným v žalobe. Navrhol žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietnuť.

6. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že dohoda bola uzavretá u neho doma. Terénny pracovník žalobcu
prišiel za ním svojím autom a chcel, aby mu podpísal splátkový kalendár s tým, že bližšie mu to

neozrejmoval, nič nespomínal o plynutí premlčacej doby alebo niečo podobné. Predmetnú dohodu
podpisoval rok alebo dva roky dozadu. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na závažný
rozpor medzi návrhom na vydanie platobného rozkazu vtedy medzi žalobou, kde je síce uvádzaná
zmluva o úvere číslo 2437396 a potom aj následná dohoda o urovnaní z 08. 08. 2013, čo je však
v zásadnom rozpore s doplnením žaloby aj s tým, čo uvádza žalobca v súčasnosti. Žalovaný bol

pri podpise dohody o urovnaní z 08. 08. 2013 jednoznačne uvedený do omylu, keď sa domnieval,
že podpisuje splátkový kalendár. Rovnako predchádzajúci veriteľ nebol, ako je v dohode uvedený,
Consumer Finance Holding a. s., ale išlo o G. Ú. E..

7. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že žaloba bola podaná z titulu zmluvy

číslo 10361985 zo dňa 25. 11. 2005 uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. V
zmysle tejto zmluvy bol žalovanému schválený úverový rámec, ktorý sa zaviazal splácať v jednotlivých
splátkach.Keďževýškapostúpenejpohľadávkysajavilabyťsporná,takuzatvorilžalovanýsožalovanýmdohodu o urovnaní zo dňa 08. 08. 2013, v zmysle ktorej sa dohodli, že pôvodný záväzok sa nahrádza
novým vo výške 1.388 eur.

8. Z dohody o urovnaní uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 8.8.2013 v časti A Úvodné
ustanovenia vyplýva, že právny predchodca veriteľa spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. ako
právny predchodca veriteľa a dlžník dňa 25.11.2005 uzavreli zmluvu č. 10361985, na základe ktorej
poskytol právny predchodca veriteľa dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 1059,02 eur a dlžník sa
zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok. Dňa 23.10.2012 došlo na

základe zmluvy o postúpení pohľadávky k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy č. 10361985. Podľa časti B
dohody Konštatovanie sporných skutočnosti dlžník záväzky vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas neplnil
a preto má dlžník voči veriteľovi ku dňu uzavretia dohody záväzok v celkovej výške 1445,83 eur vrátane
príslušenstva s ktorého zaplatením je dlžník v omeškaní. Dlh pozostáva z istiny vo výške 777,90 eur,
úroku a úroku z omeškania vo výške 417,61 eur a zmluvnej pokuty, poplatkov a inkasných nákladov
vo výške 250,32,- eur. Medzi veriteľom a dlžníkom je výška záväzku dlžníka z titulu zmluvy sporná.

Z tohto dôvodu uzatvárajú účastníci túto dohodu o urovnaní na základe ktorej urovnávajú vzájomné
práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy a to spôsobom uvedeným v časti C tejto dohody. Podľa časti
C dohody Urovnanie veriteľ a dlžník sa dohodli na urovnaní záväzkov dlžníka voči veriteľovi tak, že
doterajší záväzok dlžníka vrátane jeho príslušenstva zaniká a nahradzuje sa novým záväzkom dlžníka
uhradiť veriteľovi dlžnú čiastku vo výške 1388,- eur spolu s úrokovou sadzbou 7 % p.a. z dlžnej čiastky

úveru. Celková čiastka je tak 1970,- eur ( je tvorená súčtom úveru a jeho príslušenstva a celkových
nákladov. Celkové náklady tvorí úrok vo výške 7 % p.a. z dlžnej čiastky úveru. Ročná percentuálna miera
nákladov predstavuje 7,23 %). Táto čiastka bude dlžníkom uhradená prostredníctvom pravidelných
mesačných splátok vo výške rozvrhnutých v dohode. Dlžník je oprávnený uhradiť svoj dlh úplne alebo
čiastočne pred lehotou splatnosti. V takom prípade má veriteľ právo na náhradu nákladov, ktoré mu

vzniknú v súvislosti so splatením dlhu pred lehotou splatnosti, za podmienok stanovených zákonom.
Dlžník týmto svoj dlh uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť spôsobom uvedeným
v ods. 1 a 4 tejto časti C. V prípade omeškania dlžníka so zaplatením akejkoľvek platby sa dlžník
zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky za každý i len začatý
deň omeškania so zaplatením platby. Tým nie je dotknutá povinnosť dlžníka hradiť úrok z omeškania

vo výške stanovenej Obč. zákonníkom. Dňom úhrady sa rozumie deň, keď sú peňažné prostriedky
pripísané na účet veriteľa s variabilným symbolom presne špecifikovaným v dohode. Pokiaľ sa dlžník
ocitne v omeškaní s úhradou akejkoľvek splátky, stáva sa celý záväzok s príslušenstvom bez ďalšieho
okamžite splatný. Dlžník je v takomto prípade povinný zaplatiť celú dlžnú čiastku veriteľovi do 3 dní
odo dňa splatnosti príslušnej platby, s ktorou úhradou je dlžník v omeškaní, a ktorá viedla k splatnosti

celého záväzku. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade omeškania dlžníka s úhradou ktorejkoľvek
platby alebo v prípade porušenia inej povinnosti dlžníka má veriteľ voči dlžníkovi právo na zaplatenie
všetkých nákladov, ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti so súdnym alebo mimosúdnym vymáhaním,
poplatku 12,- eur za odoslanie akejkoľvek upomienky, poplatku 40,- eur za odoslanie predžalobnej
upomienky. Podľa časti D dohody Záverečné ustanovenia dohoda je vyhotovená v dvoch rovnopisoch

z ktorých každý má silu originálu a každý z účastníkov dostane po jednom rovnopise. V prípade, že sa
niektoré ustanovenia dohody ukážu neplatnými alebo niektoré ustanovenia chýbajú, zostávajú ostatné
ustanovenia tejto dohody touto skutočnosťou nedotknuté. Na miesto dotknutého ustanovenia nastupuje
ustanovenie príslušného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré je svojou povahou a účelom
najbližšie k zamýšľanému účelu dohody. V prípade, že by sa prípadná neplatnosť týkala časti tejto

dohody, na základe ktorej sa urovnávajú všetky vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy,
je dlžník v takomto prípade povinný plniť svoj záväzok uvedený v časti B bode 1 tejto dohody, a to
v termínoch a lehotách pôvodných tak, ako by táto dohoda nebola uzatvorená. Účastníci prehlasujú,
že si túto dohodu prečítali, že bola uzatvorená po vzájomnej dohode podľa ich pravej a slobodnej
vôle, vážne a zrozumiteľne a nebola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Na

dôkaz tohto pripojujú svoje podpisy. Dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu tejto dohody
oboma zmluvnými stranami. Akékoľvek zmeny tejto dohody je možné urobiť len na základe písomných
číslovaných dodatkov, ktorú budú podpísané oboma zmluvnými stranami. Účastníci sa zároveň dohodli
na úhrade dlžnej sumy v splátkach - časť C.

9. Medzi spoločnosťou G., A..C.. a žalovanou ako klientom došlo dňa 25.11.2005 k uzavretiu úverovej
zmluvy č. 10361985, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový rámec vo výške 497,91 eur
(15.000,- Sk), ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach po 16,60 eur (500 Sk).10. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012 spoločnosť G. Ú. E., A..C.. ako postupca
postúpila pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka.
Prílohu zmluvy, ktorá obsahuje zoznam postúpených pohľadávok žalobca nepredložil. Postúpenie

bolo pôvodným veriteľom oznámené listom zo dňa 19.11.2012 adresovaným žalovanému. Doručenie
oznámenia nebolo preukázané.

11. Ako vyplýva z § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

12. V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

13. Ako vyplýva z § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu, inak je neplatná.

14. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

15. V zmysle § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

16. Ako vyplýva z § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

17. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinnývčaseuzavretiadohodyourovnaníavychádzaťpritomzustanovenia§3ods.3,vzmyslektorého

každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

18. Z § 39 Občianskeho zákonníka vyplýva, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia dohody o
urovnaní sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to naprospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

23. V zmysle § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

24. Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

25. Z § 101 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

26. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie

premlčacej doby.

27. Právny vzťah medzi stranami sporu vzhľadom na charakter pôvodne uzavretej úverovej zmluvy súd
posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o
zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj

Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

28. Podľa ust. § 191 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“)
dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

29. Na základe vyššie uvedeného a výsledkov vykonaného dokazovania po zhodnotení všetkých
vykonaných dôkazov, tak ako je to vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.
Medzi spoločnosťou G. Ú. E., A..C.. a žalovaným ako klientom došlo dňa 25.11.2005 k uzavretiu zmluvy
o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový rámec 497,91 eur, ktorý sa žalovaný

zaviazal splácať v splátkach po 16,60 eur. Žalobca však svoj nárok odvádza od dohody o urovnaní,
ktorú žalobca a žalovaný podpísali. V zmluve je uvedená neurčitá výsledná suma bez špecifikácie z
čoho vlastne pozostáva ako bola vypočítaná, je rozlíšená len istina a úroky, zmluvné pokuty, poplatky
a inkasné náklady.

30. Tak, ako je vyššie uvedené, predmetný právny vzťah vzhľadom na charakter pôvodnej úverovej
zmluvy ako aj Dohody o urovnaní súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako
spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti
žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

31. Keďže právny vzťah medzi stranami sporu je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na
tento vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto
ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskúzmluvu a teda aj na Dohodu o urovnaní so žalovaným. Dohodu o urovnaní je potrebné považovať za
dodatok k predbežne formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej zmluve, z ktorej žalobca
odvodzuje svoj právny nárok. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v

čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, teda nevyhnutne musí dopadať aj na predmetnú dohodu.

32. Aj Dohoda o urovnaní musí zodpovedať všetkým všeobecným náležitostiam platného právneho
úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná a musí mať všetky zákonné náležitosti pre ten ktorý právny

úkon. Najmä jej v nej potrebné riadne a zrozumiteľne špecifikovať spornú výšku pohľadávky.

33. Podľa ust. § 570 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší
záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.
Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou zmluvou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku
uzavrieť písomne. To isté platí ak sa nahrádza premlčaný záväzok. V dohode musí, ktorou účastníci

záväzkového vzťahu rušia pôvodný záväzok a nahrádzajú ho novým ich vôľa, v akom rozsahu rušia
pôvodný záväzok, prípadne v ktorej časti by mala byť vyjadrená čo najjednoznačnejšie.

34. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa

očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

35. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

36. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v

neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného
súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

37. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).38. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti

nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom

brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

39. Zo strany žalovaného však dňa 8.8.2013 došlo k podpísaniu Dohody o urovnaní so splátkovým
kalendárom, pričom žalobca opiera svoj nárok uplatnený žalobou práve o predmetnú formulárovú listinu.

40. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že terénny pracovník žalobcu ho navštívil u neho doma, pričom mu
predložil na podpis dohodu so splátkovým kalendárom, ktorý mal žalovanému umožniť pôžičku splácať
v splátkach. Z výpovede žalovaného nevyplýva, že by text dohody pred jej podpisom podrobne čítal.
Naopak z výpovede žalovaného vyplynulo, že dohodu iba podpísal domnievajúc sa, že sa jedná o

možnosť uhradiť dlh v splátkach, nakoľko bol vo finančnej tiesni. Z výpovede žalovaného nevyplynulo,
že by jeho vôľa smerovala aj k uzavretiu dohody o urovnaní, naopak je z jeho výpovede zrejmé, že bol
presvedčený, že mu žalobca poskytuje možnosť uhradiť dlh v splátkach.

41. Z textu dohody by sa mohlo zdať, že nový záväzok žalovaného voči žalobcovi nahradzujúci

dovtedajší záväzok predstavuje nižšiu sumu. Pôvodný záväzok včítane všetkého príslušenstva mal však
podľa dohody predstavovať sumu 1879,96 eur a tento mal byť nahradený záväzkom vo výške 1804,76
eur. Jeho skutočná výška zrejme už ku dňu uzavretia dohody o urovnaní mala byť vyššia a celkovo
mal predstavovať sumu 2728,57 eur, ktorá zahŕňa istinu, jej príslušenstvo a celkové náklady. Celkovo
teda mal mať nový záväzok nahradzujúci pôvodný sporný záväzok vyššiu výšku, a to o 848,61 eur. V

dohode je naviac pri výške nového záväzku uvedené neurčito až zmätočne to, čo má tento záväzok
zahŕňať popri istine. Podľa dohody to malo byť príslušenstvo a celkové náklady, pričom celkové náklady
mali tvoriť úrok vyjadrený úrokovou sadzbou 7% p.a. z dlžnej čiastky. Ak celkové náklady mali zahŕňať
daný úrok, nie je zrejmé, čo konkrétne potom mal zahŕňať pojem príslušenstvo a ani to, čo konkrétne
zahŕňa suma nad rámec istiny 1804,76 eur a celkovou čiastkou 2728,57 eur, t.j. čo zo sumy 848,61 eur

malo spadať pod zmluvný pojem „príslušenstvo“ a čo pod zmluvný pojem „celkové náklady“ zahŕňajúce
výslovne úrok vo výške 7 % ročne z dlžnej čiastky. Z dohody nie je možné zistiť, akým výpočtom dospel
žalobca k výške RPMN 7,23 %, t.j. z akých predpokladov vychádzal pri jej výpočte.

42. Ako vyššie uvedené sumy boli určené, vyčíslené, vypočítané nie je zrejmé. Nie je zrejmé z akej sumy,

od kedy a z akej výšky, pri akej úrokovej sadzbe, na základe akých ustanovení zmluvy boli vypočítané
úroky a úroky z omeškania. Nebolo uvedené ako bola vypočítaná zmluvná pokuta, poplatky a inkasné
náklady. Tieto skutočnosti žalobca nepreukázal ani na základe výzvy súdu.

43. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že daná dohoda trpí vadami vôle a jej

prejavu a súčasne uvedená dohoda neurčitým a nezrozumiteľným právnym úkonom, ktoré nedostatky
majú za následok absolútnu neplatnosť takéhoto úkonu. Vôľou žalovanej, napriek prehláseniam
obsiahnutým v dohode, nebolo nahradiť jej dovtedajší záväzok novým záväzkom, ale podpisom tejto
dohody žalovaný, vychádzajúc z toho, čo mu prezentovala osoba predkladajúc formulárovú dohodu na
podpis, chcel dohodnúť iba zaplatenie dlhu v splátkach, aby nemusel dlh uhradiť jednorazovo, pričom

takúto dohodu považoval za výhodnú.

44. Vychádzajúc z okolností, za ktorých došlo k podpisu dohody, keď bol to práve žalobca konajúci
v zastúpení spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., konajúcou priamo so žalovaným
prostredníctvom neznámej osoby, ktorá z dôvodov známych len žalobcovi vyhľadala a osobne

kontaktovala žalovaného bez akéhokoľvek predchádzajúceho telefonického alebo iného kontaktovania
(dohodnutia si návštevy vopred s informáciou, čoho sa bude jeho návšteva týkať, aby sa na to
stretnutie žalovaný mohol pripraviť a poprípade aj vopred s niekým poradiť). Žalovaného tak našiel
nepripraveného riešiť takúto záležitosť, v dôsledku čoho, mal žalobca určitú psychickú výhodu vočižalovanému , prezentujúc „naoko“ výhodnosť podpisu dohody, ktorá umožní žalovanému splácať dlh v
splátkach a neuvedúc mu podstatu predkladanej dohody. Išlo pritom o dohodu o urovnaní nahradzujúcu
dovtedajšízáväzokžalovaného,ktorýmalžalobcanadobudnúťzmluvouopostúpenípohľadávok,novým

záväzkom, formálne prehlasujúc pôvodný záväzok za sporný, pričom nový záväzok bol ešte vyšší než
predchádzajúci záväzok. Nebolo preukázané, že by pred podpisom dohody mal žalovaný možnosť
akýmkoľvek spôsobom namietať v zmluve uvádzanú výšku pôvodného záväzku.

45. Spotrebiteľovi ide najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach, keďže sociálna situácia mu zrejme

nedovoľovala uhradiť dlh naraz. Vzhľadom na takto predformulovaný obsah návrhu dohody možno mať
vážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaného uzavrieť dohodu o urovnaní a
nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o praktiku,
ktorá sa navonok javí ako výhodná, keďže výška sumy určenej je nižšia, no len naoko, pretože pôvodná
výška spornej pohľadávky bola zrejme nadhodnotená.

46. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

47. V tejto súvislosti súd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom
výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten
výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

48. Podpísaním vyššie uvedenej dohody žalovaný ako spotrebiteľ jednoznačne zhoršil svoje zmluvné
postavenie, nakoľko sa zaviazal k úhrade súm, ktoré nie je možné jednoznačne identifikovať s nárokmi
z pôvodného právneho vzťahu medzi účastníkmi a naviac sa zaviazal k ďalším sankciám, akou je
zmluvná pokuta 0,1% denne z dlžne čiastky (Časť C bod 3. Dohody o urovnaní). Uvedenej zmluvnej
pokute korešponduje zmluvná pokuta vo výške 36,50% ročne, čo je jednoznačne neprijateľná sankcia

pre spotrebiteľa v čase, keď zákonné úroky z omeškania predstavujú 5,25% ročne.

49. Dohoda o urovnaní, jej uzavretie bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom môže bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp.
jeho právneho nástupca či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný,

keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu
uzavrieť takúto dohodu v snahe dosiahnuť splátkový kalendár. Z obsahu dohody vyplýva, že sa žalovaný
zaviazal k mnohým sankciám, zmluvným pokutám, úrokom a poplatkom, čo si ako priemerný spotrebiteľ
neuvedomil, v snahe dohodnúť sa na úhrade dlhu v splátkach. Text dohody pritom sám žalovaný
neinicioval.

50. Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec a uzavretú dohodu o urovnaní podrobil preskúmaniu aj z
pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným
termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva. Takýto postup žalobcu je
rovnaný v mnohých iných veciach, čo súd zistil zo svojej činnosti, vedie sa na súdu množstvo konaní ,

kde je postup žalobcu rovnaký. Súd má za to, že takýto postup je vlastne obchádzaním zákona a ide
tiež o použitie nekalej obchodnej praktiky.

51. V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej

praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

52. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť

ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zákona
č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa). U iných praktík ako sú uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane
spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.53. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo

vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).

54. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno

rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej
obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm.
u) zákona o ochrane spotrebiteľa).

55.Podstatnýmnarušenímekonomickéhosprávaniaspotrebiteľasarozumievyužitieobchodnejpraktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak

neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

56. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

57. Zásada zakotvená vo vyššie uvedenom ustanovení vnáša do nášho právneho poriadku požiadavku
dôsledne zachovávať dobré mravy. Zdôrazňuje to, že nepoctivému konaniu nesmie súd poskytnúť
ochranu. Dobré mravy sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium ktoré obmedzuje subjektívne práva.
Pojem dobré mravy nie je definovaný v zákone. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách

morálky,priktorýchjedanývšeobecnýzáujemichrešpektovania.Posúdeniekonkrétnehoobsahupojmu
dobré mravy patrí od prípadu k prípade sudcovi. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva ,
ktoré je síce v súlade so zákonom, zodpovedná zákonu avšak odporuje dobrým mravom. V praxi sa
stávam, že výkon práva je síce formálne v súlade so zákonom, ale jeho cieľom je dosiahnuť iný výsledok,
než dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti v

rozpore s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany respektíve odopretie autoritatívneho rozhodnutia
súdu potrebného na právneho vzťahu.

58. Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním Dohody o urovnaní so splátkovým
kalendárom zo dňa 8.8.2013, ktorú žalovaný podpísal, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku,

pretožebolinaplnenézákonnéznakytohtozákonnéhoinštitútuatonedostatokodbornejstarostlivostína
strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Dohodu
o urovnaní so žalovaným súd považuje za právne neúčinnú, pretože, žalovaný nemal vedomosť o
následkoch urovnania, ktoré je zakomponované do dohody o uzavretí splátkového kalendára, pričom je
možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaného uzavrieť dohodu o urovnaní

a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach o žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že pri dostatku
informácii by žalovaný uvedenú dohodu nepodpísal. Žalobca v rozpore s požiadavkami odbornej
starostlivosti predložil žalovanému na podpis formulár, ktorý žalobca používa vo vzťahu k neurčitému
počtu dlžníkov a údaje o dlžníkoch sú následne do formulára dopisované, pričom ak dlžník podpisuje
takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol možnosť uhrádzať svoj

dlh v splátkach. Uzavretie dohody o urovnaní je cieľ sledovaný žalobcom, nie však žalovaným ako
spotrebiteľom, ktorý obsah formulára nemôže nijako ovplyvniť. Žalobca naviac sám vyhľadal žalovaného
v mieste jeho trvalého bydliska, čo vyplynulo z výpovede žalovaného.

59. Zo samotného znenia dohody o urovnaní so splátkovým kalendárom je zrejmé, že sa jedná o

formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanému vo forme povolenia splátok
dlhu, no jeho skrytým cieľom je dosiahnutie predĺženia premlčacej lehoty na uplatnenie žalobného
nároku a nepodrobenie nárokov plynúcich z pôvodného právneho vzťahu súdnej kontrole. Naviac
dopredu pripravený text v podobe formulára je vytlačený drobným písmom, čo spôsobuje, že bežný
priemerne informovaný spotrebiteľ si tento text dôkladne neprečíta. Aj v prípade, že by uvedený text

prečítal a nemá právnické vzdelanie, ťažko možno predpokladať, že by si mohol byť vedomý právnych
dôsledkov uzavretia dohody o urovnaní. Ak by žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, nepoužil
by jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu o splátkach ako dvojstranný právny úkon, zároveň dohodu o
urovnaní a zároveň obsahuje ďalšie sankcie za porušenie splácania dlhu (bod 3 Časti C dohody). Taktovytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve
to je jeho účelom.

60. Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica
Rady AEP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný
spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej
Smernice (čl. 5 a 9) o nekalú obchodnú praktiku a neodbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej
kvality života ľudí.

61. V danom prípade uzavretím dohody o urovnaní, tak ako je to vyššie uvedené sa žalobca snažil
vyhnúť posudzovaniu jednotlivých nárokov z pôvodnej úverovej zmluvy ktorá je zmluvou spotrebiteľskou
a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj náležitosti uzavretej úverovej zmluvy. Takýto
postup žalobcu, ktorý je výslovne špekulatívny v snahe obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa
ochrany spotrebiteľa tak ako je to vyššie uvedené a preto nemôže požívať právnu ochranu (§3 ods.

1 Občianskeho zákonníka) zo strany súdu pretože žalobca sa chcel vyhnúť posudzovaniu pôvodného
zmluvného vzťahu a nárokov z neho plynúcich, a to či má všetky zákonom požadované náležitosti,
prípadne či nedošlo k premlčaniu jednotlivých nárokov z predmetnej zmluvy. Nahradil ju inou zmluvou,
ktorá je len zdanlivo výhodnejšia, v skutočnosti ide o zhoršenie postavenia spotrebiteľa v zmluvnom
vzťahu. Takúto dohodou o urovnaní súd považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a zákonom

a celý postup žalobcu za jeho obchádzanie. Na základe vyššie uvedeného preto súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol z dôvodu použitia nekalej obchodnej praktiky.

62. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

63. Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči

spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku. V danej súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014, z odôvodnenia ktorého je zrejmé, že „ustanovenie §
52ods.2tretejvetyObčianskehozákonníka,podľaktoréhonavšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.“

64. Ako je zrejmé zo zmluvy o úvere, žalovanému bol poskytnutý úverový rámec 497,91 eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal splácať v splátkach po 16,60 eur. K splateniu úverového rámca by tak došlo v priebehu
30 mesiacov. Nakoľko zmluva bola podpísaná v novembri 2005, v máji 2008 by pri čerpaní celého

úverového rámca žalovaný tento uhradil. Všeobecná trojročná premlčacia doba podľa Občianskeho
zákonníka tak začala plynúť dňa v máji 2008 a uplynula v máji 2011. Nakoľko žaloba bola podaná na
súde dňa 4.9.2015, stalo sa tak po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Žalobcovi tak súd nemôže priznať
premlčaný nárok zo spotrebiteľskej zmluvy.

65. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

66. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

67. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

68. Žalobu žalobcu súd zamietol v celom rozsahu, žalovanému tak patrí plná náhrada trov konania. V
zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení tak, aby jedno vyhotovenie zostalo na

súde a aby každý z účastníkov konania obdržal jedno vyhotovenie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.