Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rimavská Sobota
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslava Kvetková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 8P/39/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816204366
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Kvetková
ECLI: ECLI:SK:OSRA:2016:6816204366.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdRevúcasamosudkyňouJUDr.MiroslavouKvetkovouvovecistarostlivostiomaloletédeti:1/
K. K., H.. XX.XX.XXXX B. X/ G. K., H.. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, zast. kolíznym opatrovník
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, deti matky: Z. K., H.. XX.XX.XXXX, R. C. Q., H. XXX/
XX, zast. LEGAL IURIS - advokátska kancelária s.r.o., IČO: 47 242 795, sídlom Rožňava, Tehelná 11 a
otca: Z. K., H.. XX.XX.XXXX, R. C. Q., H. XXX/XX o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté
deti takto
r o z h o d o l :
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 7P/157/2012-76 zo dňa 21.01.2013 v časti o
výživnom na maloleté deti nasledovne:
II. Otec maloletých detí Z. K., H.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý platiť na maloletého K. K., H..
XX.XX.XXXX výživné vo výške 90,- Eur mesačne, s účinnosťou od 09.08.2016, vždy do 25.- eho dňa
toho ktorého mesiaca, vopred k rukám matky maloletých detí.
III. Otec maloletých detí Z. K., H.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý platiť na maloletú G. K., H.. XX.XX.XXXX
výživné vo výške 70,- Eur mesačne, s účinnosťou od 09.08.2016, vždy do 25.- eho dňa toho ktorého
mesiaca, vopred k rukám matky maloletých detí.
IV. Zročné výživné za obdobie od 09.08.2016 do 31.08.2016 vo výške 70,97 Eur je otec detí p o v i n n
ý zaplatiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletých detí.
V. Súd návrh na zvýšenie výživného spätne od 01.12.2015 z a m i e t a .
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom na začatie konania zo dňa 01.08.2016 sa matka maloletých detí domáhala zvýšenia
výživnéhonamaloletéhoK.na90,-EurmesačneanamaloletúG.na70,-Eurmesačneatosúčinnosťou
od 01.12.2015.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca maloletých detí, vyjadrením sa kolízneho opatrovníka detí,
prečítaním listinných dôkazov - rodných listov maloletých detí, rozsudkov Okresného súdu Revúca sp.
zn. 7P/74/2010 zo dňa 14.01.2011, č. k. 7P/157/2012-76 zo dňa 21.01.2013 a č. k. 5P/65/2014-176
zo dňa 12.04.2016, správy kolízneho opatrovníka zo dňa 08.09.2016, odpovedí na lustrácie rodičov
v Sociálnej poisťovne a v katastri nehnuteľností, potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Revúca zo dňa 23.08.2016, potvrdenia Okresného dopravného inšpektorátu Revúca zo dňa 23.08.2016,
potvrdenia Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s. o príjme otca detí zo dňa 26.08.2015 amzdového listu otca detí za rok 2016, oboznámením sa s celým obsahom spisu, ako aj obsahom
pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7P/157/2012. Vykonanie iných dôkazov nebolo do vyhlásenia
uznesenia o skončení dokazovania navrhnuté. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil
nasledovný skutkový stav:
3. Rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 7P/157/2012-76 zo dňa 21.01.2013 bolo manželstvo
rodičov maloletých detí rozvedené, deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný
platením výživného na maloletého K. vo výške 30,- Eur mesačne a na maloletú G. vo výške 30,-
Eur mesačne. Ide o posledné súdne rozhodnutie týkajúce sa úpravy vyživovacej povinnosti k deťom.
V súvislosti s týmto rozhodnutím boli zistené nasledovné pomery účastníkov konania: Matka detí
bola zamestnaná, jej pravidelný mesačný príjem bol 527,49 €, poberala prídavky na deti. Mala ešte
jednu vyživovaciu povinnosť k synovi P., s deťmi bývala v prenajatom trojizbovom byte. Otec detí
bol nezamestnaný, bol dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistený i dobrovoľne poistený v
nezamestnanosti, v predchádzajúcich rokoch (2009 - 2011) chodieval pracovať do Talianska. Maloletá
G. navštevovala materskú školu a maloletý K. 3. ročník základnej školy, plavecký krúžok, tanečnú a
futbalový krúžok, ktorý hradil otec.
4. Podľa správy kolízneho opatrovníka matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti, má
ešte plnoletého syna Ivana, ktorý nežije s nimi v spoločnej domácnosti. Matka s deťmi obýva trojizbový
kompletne zariadený byt, maloleté deti majú k dispozícii detskú izbu, ktorá je prispôsobená ich veku a
potrebám. Hygiena je na požadovanej úrovni. Maloletý K. navštevuje 7. ročník Základnej školy Ivana
Branislava Zocha v Revúcej, vo voľnom čase navštevuje tanečnú školu, zúčastňuje sa na tanečných
súťažiach. Maloletá G. navštevuje 4. ročník Základnej školy Ivana Branislava Zocha v Revúcej, vo
voľnom čase navštevuje plavecký krúžok a Základnú umeleckú školu - hudobný a výtvarný odbor.
5. Z listinných dôkazov súd zistil, že matka detí je živnostníčka, poberá prídavky na deti vo výške
47,04 Eur, iné dávky nepoberá, vlastní motorové vozidlo i nehnuteľnosti. Otec detí je zamestnaný vo
Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s. s priemerným čistým mesačným príjmom 477,77 Eur.
Nepoberá žiadne dávky z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca ani zo Sociálnej poisťovne,
nevlastní motorové vozidlo, vlastní nehnuteľnosti.
6. Podľa písomného vyjadrenia matky detí jej hrubý mesačný príjem (priemer za obdobie od januára
2015 do augusta 2016) je 856,80 €, poberá prídavky na deti vo výške 47,04 € a otec uhrádza výživné na
deti spolu vo výške 60,- € mesačne. Pravidelné mesačné výdavky matky sú 300,- € nájom, plyn, elektrina
a voda, 143,- € odvody do Sociálnej poisťovne, 60,02 odvody do zdravotnej poisťovne, 13,- € poplatky za
internet a TV, 6,75 € komunálne poplatky (81,- € za rok), 6,83 € povinné zmluvné poistenie motorového
vozidla, 160,- € a 114,- € splátky úverov. Výdavky na stravu matky a detí sú 150,- € mesačne.
Pravidelné výdavky maloletej G. sú: ročný poplatok v hudobnej škole 100,- €, ročný poplatok za výtvarný
krúžok 126,- €, ročný poplatok za plavecký krúžok 45,- €, škola v prírode 100,- €, detský tábor 50,- €,
ročný poplatok v školskej družine 50,- €, školské potreby vo výške 150,- € ročne, strava v školskej jedálni
18,- € mesačne, výdavky na oblečenie 400,- € ročne, kredit na mobil 10,- € za tri mesiace.
Pravidelné výdavky maloletého Samuela sú: ročný poplatok v hudobnej škole 100,- €, ročný poplatok
za tanečnú 100,- €, tanečné oblečenie 500,- € ročne, tanečné topánky - 2x do roka po 60,- €, 1x ročne
tanečné sústredenie s poplatkom 150,- €, výdavky na tanečné vystúpenia a súťaže 100,- € ročne,
lyžiarsky výcvik 120,- € ročne, detský tábor 50,- €, školské potreby vo výške 200,- € ročne, strava v
školskejjedálni18,-€mesačne,výdavkynaoblečenie500,-€ročne,kreditnamobil10,-€zatrimesiace.
7. Právny zástupca matky maloletých detí na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu trvajú.
Dôvodom zvýšenia výživného je, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatným zmenám.
Jednak uplynuli viac ako 3 roky, dosť dlhý časový úsek. Počas neho došlo k zmene pomerov na strane
maloletých detí. Maloletý K. navštevuje II. stupeň základnej školy a maloletá G. začala navštevovať I.
stupeň základnej školy. Zmeny nastali aj u otca detí, ktorý sa zamestnal a má príjem zo závislej činnosti.
Dôvodom na zvýšenie výživného spätne od decembra 2012 je, že odvtedy bola zmena pomerov na
stranedetí,užodvtedybolivyššienákladynamaloletédeti.Dôvodomjetiežto,žeotecdetísavnovembri
2015 zamestnal. Výživné na maloleté deti možno upravovať aj tri roky spätne a táto lehota je dodržaná.
Otec uhrádzal až do augusta 2016 pravidelne výživné po 30,- € mesačne na každé z detí.8. Otec detí na pojednávaní uviedol, že so zvýšením výživného na maloleté deti v zásade súhlasí,
nesúhlasí ale s navrhovanou výškou výživného. Rok a pól bol v hmotnej núdzi, bol nezamestnaný a
až od novembra 2015 sa zamestnal. V jeho možnostiach je uhrádzať výživné na obe deti spolu vo
výške 100,- Eur. Aj on chodí s deťmi, keď je to potrebné, na krúžky, na tanečné súťaže a pod.. Výdavky
detí, ako boli popísané matkou, pokiaľ ide o ich druh, nespochybňuje. Zdá sa mu ale, že ich výška je
uvedená na hornej hranici týchto výdavkov. Nemá zo svojho príjmu možnosť uhrádzať navrhovanú výšku
výživného, nakoľko potom by nemohol s deťmi, keď sú u neho, realizovať také aktivity, ako doteraz,
chodiť s nimi na výlety a pod.. Keď na to raz nemajú, tak musia deti mať len také výdavky a navštevovať
len také krúžky, aby im to vychádzalo. Keďže bol rok a pól v hmotnej núdzi, mal len minimálny príjem, a
musel sa aj zadlžiť, pričom v tomto období nič deťom nechýbalo. On pravidelne uhrádza výživné po 30,-
Eur na každé z detí, toľko bolo uhradené za každý mesiac až do augusta 2016. Pokiaľ ide o zvýšenie
výživného spätne, domnieva sa, že matka detí si chce týmto spôsobom vykompenzovať výdavky, ktoré
mala v minulých súdnych konaniach. Pokiaľ ide o jeho pomery uviedol, že je zamestnaný a jeho príjem
je 420,- až 480,- Eur mesačne. Auto nevlastní, majú nevysporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo. Má
informáciu, že syn navrhovateľky už nenavštevuje školu, že zanechal štúdium.
9. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že sú dané dôvody na zvýšenie výživného vzhľadom na
zmenu pomerov. Oni navrhujú, aby bolo zvýšené výživné na maloletého K. na 70,- Eur mesačne a na
maloletú G. na 50,- Eur mesačne a to od podania návrhu. Nedostatky starostlivosti matky o maloleté
deti neboli zistené. Matka sa počas šetrenia vyjadrila, že jej syn Ivan už nepokračuje v štúdiu.
10. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení (ďalej len zákon o rodine) dohody
a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté
dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
11. Podľa § 62 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté
dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku
striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania
striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
12. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Pri rozhodovaní o zmene rozsudku upravujúceho vyživovaciu povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu
je súd povinný skúmať zmeny pomerov, ktoré nastali od jeho právoplatnosti. Zmena musí spočívať
v takých okolnostiach, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom a majú
rozhodujúci vplyv na úpravu vyživovacej povinnosti.
14. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že došlo k zmene pomerov na strane
maloletých detí, ako aj na strane oboch rodičov detí. Na strane rodičov nastala zmena pokiaľ ide o ich
zamestnanie a príjmy. Otec detí bol v čase poslednej úpravy výživného nezamestnaný, nemal žiaden
príjem, len úspory. V súčasnosti je zamestnaný a jeho pravidelný priemerný čistý mesačný príjem je
477,77 Eur. Matka detí bola v čase poslednej úpravy výživného v pracovnom pomere s príjmom 527,49
€, v súčasnosti je živnostníčka s pravidelným čistým mesačným príjmom 653,78 € (príjem brutto 856,80
€ po odčítaní úhrad odvodov 143,- € a 60,02 €). Matka už nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ako mala
v minulosti. Naposledy bolo výživné upravované rozsudkom zo dňa 21.01.2013, od poslednej úpravyvýživného teda ubehli viac ako 3 roky rokov. Súd má za to, že za tento čas vzrástli bežné výdavky
maloletých detí, ale i pribudli nové výdavky vzhľadom na vek a povinnú školskú dochádzku detí. Na
základe týchto zistení možno konštatovať, že došlo k relevantnej zmene pomerov, teda sú dané zákonné
podmienky na zmenu pôvodného rozhodnutia o výške výživného na maloleté deti.
15. Pri určovaní výšky výživného súd zvážil potreby maloletých detí, ktoré sa odrážajú v ich výdavkoch,
prihliadol na schopnosti, možnosti, majetkové a príjmové pomery oboch rodičov detí a na skutočnosť,
že matka si plní zákonnú povinnosť vyživovať i osobnou starostlivosťou o deti.
16. Súd má za to, že navrhovaná výška výživného zo strany otca dieťaťa (po 90,- Eur mesačne na
maloletého Samuela a 70,- € na maloletú Emmu) je v záujme maloletých detí a je primeraná vzhľadom
na potreby detí a príjmové a majetkové pomery rodičov detí. Pri tejto výške výživného budú pokryté
pravidelné mesačné výdavky detí zo strany oboch rodičov. Platenie výživného v tejto výške je navyše
v schopnostiach a možnostiach otca detí.
17. Výdavky detí boli popísané matkou v písomnom podaní, pričom pokiaľ ide o druh výdavkov, tento
považuje súd za reálny, ide o výdavky, ktoré deti daného veku majú, ani otec nespochybnil, že deti
výdavky takého druhu majú.
18. Pokiaľ ide o výšku výdavkov, súd ustálil ich výšku tak, že vychádzal z vyčíslenia výdavkov matkou
a výdavky, ktoré považoval súd za nadhodnotené alebo nepreukázané, korigoval pre potreby určenia
výživného. Súd má za to, že deti majú bežné výdavky vzhľadom na svoj vek na bývanie, na stravu (každé
dieťa cca 50,- € doma a 18,- € v školskej jedálni), výdavky na hygienické potreby (každé dieťa cca 10,-
€ mesačne), na oblečenie a obuv (tu mal súd za to, že výška týchto výdavkov uvádzaná matkou nie
je bežná, a keďže nebola preukázaná, ani zo žiadneho skutkového tvrdenia nemožno vyvodiť, že deti
majú z určitého dôvodu zvýšené výdavky tohto druhu, súd vychádzal z toho, že deti majú bežné výdavky
tohto druhu ako iné deti v ich veku, cca 20,- € mesačne maloletá G. a 30,- € mesačne maloletý K.),
na telefón (každé dieťa cca 3,- € mesačne), na lieky v prípade bežných chorôb, na školské pomôcky,
školské aktivity a výlety (cca 200,- € u maloletého Samuela a cca 150,- € u maloletej G.), výdavky u
maloletej G. na školskú družinu (4,16 € mesačne počas školského roka). Pokiaľ ide o záujmy detí a s tým
súvisiace výdavky, súd vychádzal z výdavkov u maloletej G.: hudobná (10,- € mesačne počas školského
roka), výtvarná (12,60 € mesačne počas školského roka), plávanie (4,50 € mesačne počas školského
roka), u maloletého K.: hudobná (10,- € mesačne počas školského roka), tanečná (10,- € mesačne počas
školského roka). Maloletý Samuel má zvýšené výdavky v súvislosti s tanečným krúžkom, keďže chodí
na súťaže a je nutné zakupovať mu potrebné oblečenie a obuv a tiež cestovné výdavky, ak je nutné
vycestovanie. Výška týchto výdavkov uvedená matkou je vysoká (spolu 370,- € do roka) a aby na ne
súd v tejto výške prihliadal, musela by byť ich výška preukázaná. Súd mal za preukázané, že maloletý
takého výdavky má, ale súd vychádzal len z ich minimálnej pravdepodobnej výšky. Bez toho, aby boli
predložené konkrétne dôkazy ohľadne výšky týchto výdavkov (nie vždy má rodič možnosť doložiť bločky
o kúpe a platbe výdavkov detí z minulosti) možno vychádzať z minimálnej pravdepodobnej výšky týchto
výdavkov cca 50,- € ročne.
19. Na základe uvedeného má súd za to, že maloletý K. má pravidelné mesačné výdavky v rozmedzí
od 180 € - 200 € mesačne a maloletá G. 150 € - 170 €. Na uspokojení pravidelných základných potrieb
maloletých deti, a teda pokrytí ich pravidelných výdavkov, sa majú podieľať obaja rodičia, ak je to v
ich schopnostiach a možnostiach, ak to pomery rodiča umožňujú, zabezpečuje i ďalšie potreby detí,
ktoré nie sú nevyhnutné, ale sú v záujme detí (dovolenky, rôzne aktivity, poistenie, sporenie, a pod.).
Súd má za to, že uspokojenie potrieb maloletého K. a maloletej G. zo strany oboch rodičov primerane
zabezpečíúpravavyživovacejpovinnostiotcadetítak,akotonavrhovalamatkadetí.Vzhľadomnavýšku
výdavkov detí je navrhovaná výška výživného primeraná. Zároveň má súd za to, že je v schopnostiach
a možnostiach otca detí platiť výživné v tejto výške. Výživné spolu predstavuje cca 33 % z príjmu otca
detí, čo možno považovať za primerané a platenie výživného na maloleté deti v tomto rozsahu možno
od rodiča požadovať. Súd poukazuje na to, že platenie výživného má prednosť pred inými výdavkami
rodiča, pričom pri úhrade výživného vo výške spolu 160,- € ostáva otcovi detí dostatočne vysoká suma
na zabezpečenie svojich potrieb. Pokiaľ ide o argument otca, že v prípade navrhovaného výživného
nebude môcť realizovať s maloletými deťmi aktivity ako doposiaľ, súd uvádza, že v prvom rade je v
záujme detí, aby boli zabezpečené ich základné pravidelné výdavky. Nie je v záujme detí upraviť výživné
v nižšej výške tak, že nebudú pokryté najdôležitejšie potreby detí, za tým účelom, aby iné, nie nutnévýdavky boli zabezpečené. Súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa
je záujem dieťaťa prvoradým zohľadňovaným hľadiskom.
20. Matka detí žiadala o zvýšenie výživného spätne od 01.12.2016. Podľa § 77 zákona o rodine výživné
pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak
sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V danej veci súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa
na spätnú úpravu výšky výživného. Skutočnosť, že zmena pomerov už bola daná v decembri 2015 nie
je dôvodom na úpravu výživného spätne, nič nebránilo matke detí podať návrh na zvýšenie výživného
bezprostrednepozmenepomerov.Zatakýchtopodmienoknemožnoupravovaťvýškuvýživnéhospätne,
ale len od podania návrhu.
21. Keďže výživné bolo zvýšené od podania návrhu a za toto obdobie otec uhrádzal výživné v naposledy
určenej výške, ku dňu vyhlásenia rozsudku vzniklo zročné výživné za obdobie od 09.08.2016 do
31.08.2016, ktoré predstavuje sumu 70,97 Eur, ktorú je otec detí povinný doplatiť k rukám matky detí.
22. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal zmenil rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 7P/157/2012-76
zo dňa 21.01.2013 v časti o výživnom na maloleté deti tak, že otec detí je povinný platiť výživné na
maloletého K. vo výške 90,- € mesačne a na maloletú G. vo výške 70,- € mesačne a to od podania
návrhu 09.08.2016. Zároveň súd uložil povinnosť otcovi detí uhradiť zročné výživné od podania návrhu.
Návrh na zvýšenie výživného spätne od 01.12.2015 súd zamietol.
23. O trovách konania súd rozhodoval na návrh matky detí podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporového poriadku v platnom znení tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.
Poučenie:
Účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozsudku výslovne vzdali práva na odvolanie, nemajú právo
podať proti tomuto rozsudku odvolanie.
Účastníci konania, ktorí sa práva na odvolanie proti rozsudku nevzdali, môžu proti tomuto rozsudku
podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v
Banskej Bystrici v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená
peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom
hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na
zadržanie vodičského preukazu.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.