Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/292/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514205757
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7514205757.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudcovJUDr.
Viery Bodnárovej a J.. Ľuboša Kunaya v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so
sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom
Panenská7,Bratislava,IČO:47258713,zastúpenéhoAdvokátskoukanceláriouJUDr.MarekCzompoly

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ventúrska 16, proti žalovaným: 1. R. Q., V.. XX.XX.XXXX, bývajúcemu
v E. Y. X., Y. XX a 2. P. Q., V.. XX.XX.XXXX, bývajúcej v E. Y. X., Y. XX, o zaplatenie 5510,10 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 20.7.2015 č.k.
11C/192/2014-51 takto

r o z h o d o l :

V konaní pokračuje s právnym nástupcom pôvodného žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, Boulevard Haussmann 1, 750O9 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a

spoločnosti pod č. 54209790, konajúca na území SR prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713.
P o t v r d z u j erozsudok v napadnutom výroku o náhrade trov konania.
N e p r i z n á v a sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2.rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi

5.510,10 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 5.510,10 eura od 06.06.2013 až
do zaplatenia a trovy konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 189,31 eura a z trov právneho
zastúpenia v sume 484,80 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu do výšky zmluvných úrokov
vo výške 15,69% ročne zo sumy 5.304,38 eura od 06.06.2013 až do zaplatenia zamietol.

2.Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatenia

sumy 5.510,10 eura s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 15,69 eura ročne zo sumy
5.304,38 eura od 6.6.2013 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy
5.510 eura od 06.06.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania pozostávajúcich zo zaplateného
súdneho poplatku z návrhu na začatie konania a trov právneho zastúpenia. Žalobca si svoj nárok
uplatnil na základe skutočnosti, že žalovaným poskytol spotrebiteľský úver v celkovej sume 5358 eur
s tým, že žalovaní sa zaviazali úver vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 96

mesačných splátok po 105,17 eura, so splatnosťou prvej splátky dňa 15.12.2011. Žalovaní však svoj
záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas, ktorý im vyplýva z predmetnej zmluvy nesplnili, do dňa
podania žaloby uhradili len 1.376,61 eura, a preto v súlade so zmluvou vyhlásil žalobca dňa 5.6.2013
mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaných splatný v celom rozsahu. Žalovanú sumu
žalobca špecifikoval tak, že úverová istina prestavuje 5.304,38 eura, dlžné úroky 191,98 eura a dlžné
poistné 13,74 eura.3.Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa § 497 Obchodného zákonníka , § 3 ods.
1, § 52 ods. 1,3,4, § 53 ods. 1,2,3,5,6 Občianskeho zákonníka, podľa § 9 ods. 1,2 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a § 3 vl. nar. č. 87/1995 Z.z.

zaviazalžalovanýchnazaplateniesumy5.510,10eurasúrokmizomeškaniaažalobužalobcovdovýšky
zmluvných úrokov v 15,69 % ročne od 6.6.2013 do zaplatenia zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vypočítal pomer úspechu a neúspechu jednotlivých sporových strán v
tomto spore tak, že vychádzal zo skutočnosti, že žalobca pôvodne žiadal sumu 5.510,10 eura, úroky z
omeškania vo výške 8,5 % ročne od 6.6.2013 do zaplatenia, čo predstavuje sumu 994,45 eura, zmluvné

úroky 15,69 % ročne zo sumy 5.304,38 eura od 6.6.2013 do zaplatenia, čo predstavuje 1.767,12 eura,
spolu uplatnený nárok predstavoval sumu 8.271,67 eura. Rozsudkom bola žalobcovi priznaná suma
5.510,10 eura a úroky z omeškania 994,45 eura, t.j. spolu suma 6.504,55 eura. Úspech žalobcu v konaní
teda predstavuje 78,64 %, úspech žalovaných 21,36 % po odpočítaní úspechu a neúspechu sporových
strán v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., teda má žalobca právo na náhradu trov konania vo výške 57,28 %.
Súd prvej inštancie podrobne uviedol, čo predstavuje trovy konania žalobcu, a to tak súdny poplatok,

ako aj trovy právneho zastúpenia advokátom v zmysle ustanovenia vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Celkove trovy konania po
prepočte na 57,28 % z pôvodne uplatnených trov konania predstavujú sumu 484,80 eura.

4.Len proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote

odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Požadoval, aby odvolací súd
zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil, že
pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd z pomeru úspechu a neúspechu účastníkov konania
nesprávne, lebo vychádzal z kapitalizovaných úrokov z dlžnej úverovej istiny, ktoré boli rozsudkom
zamietnuté. Podľa názoru žalobcu pri rozhodovaní o trovách konania je rozhodujúci pomer úspechu a

neúspechu v časti žalovanej istiny bez príslušenstva, pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 6Obo/243/2007 zo dňa 27.11.2008. Aj keď súd dospel k záveru, že žalobcovi nepatria úroky
z dlžnej úverovej istiny o splatnosti dlhu, mal správne žalobcovi priznať uplatnené trovy konania v celom
rozsahu. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú zo súdneho
poplatku za odvolanie vo výške 16,50 eura a trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške

30,22 eura.

5.Zo strany žalovaných vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

6.Žalobca podal odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku

účinného do 30.6.2016 a krajský súd ako odvolací súd prejednával vec v čase účinnosti zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1.7.2016.

7.Podľa § 470 ods. 1,2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

8.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou
osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, preskúmal napadnutý výrok rozsudku,
aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk

uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9.Ako vyplýva z dôvodov odvolania žalovaný v 2.rade použil odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2
písm. d/, f/ O.s.p., platného a účinného v čase podania odvolania za súčasne platnej právnej úpravy,
ide o odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1

písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O
omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce
použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Podstata odvolacieho

dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého
stupňaprihodnotenívýsledkovdokazovania.Dôsledkomjeto,žesúdberiedoúvahyskutočnosti,ktoréz
dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli
preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkomlogických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť
získaných poznatkov.

10.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody použité žalobcom nie
sú naplnené. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z predložených dôkazov za konania nevyšli najavo alebo že by nejaké rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli predloženými dôkazmi preukázané, opomenul, alebo že by bol v hodnotení dôkazov prítomný
nejaký logický rozpor. Nebolo zistené, že by na skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne

zákonné ustanovenie alebo že by použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Nebol zistený ani
taký nesprávny procesný postup súdu, ktorý by mal za následok porušenie práv žalobcu na spravodlivý
proces, preto odvolací súd výrok rozsudku o trovách konania napadnutý odvolaním ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

11.Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že
vecne správne a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody uznesenia prvej inštancie, s
ktorýmidôvodmisaajodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujeanatietoodkazuje.Aniďalšieskutočnosti
uvedenévodvolaníneumožňujúodvolaciemusúduprijaťinézáveryaniesúspôsobiléspochybniťvecnú

správnosť napadnutého uznesenia.

12.Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn. 1M-Cdo/1/2004, kde je vyslovený názor, že procesný úspech
žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej

pohľadávkynemožnovodôvodnenýchprípadoch(prirozhodovaníonáhradetrovkonania)považovaťza
neúspech v pomerne nepatrnej časti podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., ale za čiastočný úspech v zmysle ust.
§ 142 ods. 2 O.s.p.. Preto aj keď žalobca v prejednávanej veci žalobný petit v časti dohodnutého úroku
z omeškania formuloval tak, že jeho začiatok určil konkrétnym dátumom a koniec viazal na zaplatenie
žalovanej sumy, nie je v rozpore s ustanovením § 217 ods. 1 CSP (predtým § 154 ods. 1 O.s.p.), aby

súd pre účely procesného rozhodovania o trovách konania zistil predbežnú výšku príslušenstva k času
svojho rozhodovania a túto zohľadnil pri posúdení úspechu v konaní. Súd samozrejme ani v takomto
prípade nemôže postupovať mechanicky, ale musí vecne a v súlade s ustanovením § 142 O.s.p. (teraz
255 CSP) posúdiť všetky okolnosti, ktoré sú významné pre posúdenie miery úspechu sporovej strany.
Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, ktorý je prezentovaný v odvolaní, že úspech a neúspech sporovej

strany v konaní sa má posudzovať iba podľa úspechu alebo neúspechu pri uplatňovaní a priznaní istiny
v spore. V tomto spore mal žalobca neúspech v časti uplatnených dohodnutých úrokov, pričom ich
vyčíslená suma predstavuje vyše 20 % celkového uplatneného nároku žalobcu žalobným návrhom a v
porovnaní s uplatnenou istinou predstavuje ešte vyššie percento. Na uvedený problém už reagovala aj
právna teória (Ján Mazák:Základy Občianskeho práva procesného, vydané iura edition rok 2002, str.

323,324), ktorý nepatrnú časť charakterizuje ako takú, ktorá sa môže týkať nároku na príslušenstvo časti
uplatneného nároku, ktorá podľa súdnej praxe neprevýši 5 až 10 % z uplatneného nároku vyjadreného v
peniazoch. Keďže v tomto spore časť uplatneného nároku žalobcu, ktorá bola právoplatným rozsudkom
zamietnutá predstavuje vyše 20 % uplatneného nároku, správne postupoval súd prvej inštancie, keď
posúdil nárok na náhradu trov konania v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p..

13.Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 CSP potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení

s ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu
trov konania. Úspešným žalovaným trovy konania nevznikli, preto odvolací súd stranám náhradu trov
konania nepriznal.

15. Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne senátom Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 v

zmysle § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch v platnom znení.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).