Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrej Kubinský
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3P/172/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415207416
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kubinský
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8415207416.6
Rozhodnutie
Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci starostlivosti
súdu o maloletého C. A., F.. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny P.E., dieťa rodičov: otca C. A., F.. XX.X.XXXX, bytom G.. J. XX, Ľ. a
matky S. A., S.. T.Z., F.. XX.X.XXXX, bytom T. X, P., na návrh matky o zvýšenie výživného pre maloleté
dieťa, t a k t o
r o z h o d o l :
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 12.10.2015 sa matka maloletého dieťaťa domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zmenil rozsudok Okresného súdu Kežmarok č. k. 5P/339/2013-87 a zvýšil
výživné pre maloletého zo sumy 27,13 eur mesačne na sumu 70,- eur mesačne počnúc dňom 1.9.2015.
Matka v návrhu uviedla, že maloletý bol rozsudkom súdu zverený do jej osobnej starostlivosti a otec
bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 27,13 eur mesačne. Matka má za to, že od poslednej
úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému sa zmenili pomery a to tak, že maloletý od 1.9.2015
nastúpil na Základnú školu C.. M. R. P., čím sa podstatne zvýšili jeho náklady, je mu potrebné zakúpiť
učebnice, školské potreby a platiť ostatné výdavky spojené so štúdiom, zároveň sa zvýšili výdavky na
jeho ošatenie a hygienické potreby v súvislosti s jeho prirodzeným rastom a rovnako sa podľa vedomostí
matky zmenil aj príjem otca.
2. Uznesením č. k. 3P/172/2015-11 z 24.11.2015 súd ustanovil maloletému dieťaťu ako kolízneho
opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny P. na zastupovanie v tomto konaní.
3. Súd vo veci za účelom zistenia skutočného stavu vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi i výsluchom
účastníkov konania.
4. Z otcom predloženého ročného mzdového listu na rok 2015 mal súd preukázané, že otec je
zamestnaný u zamestnávateľa H. D. - D. I. ako predavač od 20.1.2015 s čistou mzdou v priemere
332,25 eur.
5. Na pojednávaní konanom dňa 7.6.2016 otec vypovedal, že od 17.3.2016 nie je v pracovnom pomere.
Jeho jediným príjmom bola naposledy nemocenská dávka za mesiac máj 2016. Toho času od mesiaca
máj nemá žiaden príjem a žiadosť o sociálnu dávku si môže podať až po 20. dni v mesiaci jún. Predtým
bola jeho príjmom minimálna mzda vo výške 330,- eur mesačne. Pracovný pomer ukončil dohodou,
keďže mu práca z hľadiska zdravotného nedovoľovala dbať o svoje zdravie. Toho času si dopĺňa
vzdelanie tak, aby získal maturitu. Nie je ochotný upraviť výživné. Je invalidným dôchodcom na vozíčku,
má zdravotné problémy a s nimi súvisiace náklady. Pripomenul, že ukončil pracovný pomer z dôvodovzdravotných a nemá z čoho prispievať na zvýšené výživné a už vôbec nie vo výške 70,- eur. Od mesiaca
máj vlastne zrejme až dokonca júla nebude mať žiaden príjem. Zostáva mu len pomoc jeho rodičia.
6. Na pojednávaní konanom dňa 30.8.2016 otec opätovne poukázal na svoj zdravotný a sociálny status.
Je bez zamestnania, bez príjmu. Toho času žije zo sociálnej dávky vo výške 120,- eur. Iný príjem nemá.
7. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania,
účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
Podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) po vyvolaní veci
súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd
rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
Podľa § 31 CMP súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.
8. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 30.8.2016, na ktoré sa dostavil otec a opatrovník
dieťaťa. Matka sa na pojednávanie opätovne nedostavila, hoci bola naň riadne a včas predvolaná, svoju
neúčasť ospravedlnila a požiadala, aby súd konal v jej neprítomnosti, pričom trvala na podanom návrhu
v celom rozsahu. Každé konanie súdu o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom musí byť
predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa nepochybne bolo, aby súd
rozhodol vo veci vyživovacej povinnosti čo najrýchlejšie. Súd preto konal a rozhodol v neprítomnosti
matky.
9. Kolízny opatrovník navrhol, aby súd návrhu matky vyhovel.
10. Vykonaným dokazovaním mal súd zistený nasledujúci skutkový stav:
Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu upravená rozsudkom Okresného
súdu Kežmarok č. k. 5P/339/2013-87 z 22.9.2014 právoplatným 2.10.2014, ktorým súd okrem iného
zaviazal otca prispievať na výživu maloletého sumou 27,13 eur mesačne počnúc dňom 1.10.2013. Súd
pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z toho, že matka bola v rozhodnom období nezamestnaná,
bez príjmu, vybavovala si zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, finančne jej vypomáhali
jej rodičia, s maloletým a s jeho sestrou matka bývala v mestskom nájomnom byte v Kežmarku, otec
bol už v tom čase imobilný, invalidný dôchodok mu nebol priznaný, bol evidovaný ako uchádzač o
zamestnanie, jediným jeho príjmom bola dávka v hmotnej núdzi vo výške 170,- eur, v ktorej bol zahrnutý
aj kompenzačný príspevok súvisiaci s jeho zdravotným stavom, býval u svojej matky a maloletý C. mal
5 rokov, navštevoval Materskú školu na ul. P. R. P., okrem bežných nákladov mal aj zvýšené náklady
spojené s návštevou alergológa, ďalšie náklady spojené s návštevou škôlky a s návštevou tanečného
krúžku pri Základnej umeleckej škole v Kežmarku.
Toho času je matka už zamestnaná, pracuje v zahraničí, otec je bez zamestnania kvôli jeho zdravotným
problémom, je imobilný, na vozíku, dopĺňa si vzdelanie, aby mal maturitu, poberá sociálnu dávku vo
výške120,-eurmesačne,jeodkázanýnapomocsvojichrodičovamaloletédieťaužnavštevujezákladnú
školu a je staršie o 2 roky.
11. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
12.Podľa§78ods.1zákonač.36/2005Z.z.Zákonaorodineaozmeneadoplneníniektorýchzákonovv
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.
13.Podľa§78ods.3Zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.
14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.
17. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je základnou podmienkou prípustnosti zmeny
právoplatného rozhodnutia o výživnom zmena, ktorá nastala v skutočnostiach predstavujúcich podklad
vydania pôvodného rozhodnutia, pričom však musí ísť o zmenu zásadného a trvalého charakteru.
Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa, jeho nástup do školy, podstatné zvýšenie alebo
zníženie zárobku niektorého z rodičov, zmena počtu nimi vyživovaných osôb a podobne.
21. Od posledného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti otca k maloletému, t. j. od septembra
2014, na strane maloletého C. došlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko jeho odôvodnené potreby
sa zvýšili vzhľadom na to, že nastúpil na základnú školu a rovnako narástli aj jeho výdavky súvisiace
s prirodzeným rastom, keďže je starší o dva roky. Na strane matky došlo rovnako k zmene pomerov,
nakoľko matka už nie je nezamestnaná, ale pracuje v zahraničí. A napokon na strane otca tiež došlo
k zmene pomerov v tom smere, že jeho mesačný príjem sa v rozhodnom období najprv zvýšil na
minimálnu mzdu, avšak pracovný pomer bol otec kvôli zdravotným problémom nútený ukončiť a súčasný
jeho mesačný príjem (120,- eur) je o 50,- eur nižší ako príjem, ktorý dosahoval v čase posledného
rozhodovania súdu (170,- eur), otec je stále imobilný, na vozíku, jeho možnosti zamestnať sa sú
obmedzené, prakticky minimálne, je bez zamestnania.
22. Vzhľadom na popísanú zmenu pomerov od posledného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti
otca k maloletému C., mal súd za to, že aj aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca
odôvodňujú platenie výživného pre maloletého C. len vo výške minimálneho zákonného výživného, t.j.
v sume 27,13 eur mesačne, preto súd návrh matky v celom rozsahu zamietol.
23. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.
24. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.
25. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP).
26. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že
žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov
konania účastníci ani neuplatnili.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 355 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a
uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým
alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie
súdneho výkonu rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.