Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. august 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/187/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221761
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4412221761.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred samosudcom JUDr. Arpádom Pastorekom v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. : Fridrich
Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR o náhradu majetkovej škody 125,- EUR a nemajetkovej ujmy
385,- EUR, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd uplatnený návrh žalobcu na rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom z a m i e t a.

Súd žalobu z a m i e t a.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca vo svojom podaní ktoré označil ako: „Žaloba na plnenie o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy“ z dňa 17.09.2012, ktoré bolo doručené súdu dňa 27.09.2012 sa domáhal náhrady
majetkovej škody 125,- EUR a nemajetkovej ujmy 385,- EUR, ako aj ďalších nárokov vrátane nároku na
náhradu trov konania a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

2. Obaja účastníci konania boli súdom riadne predvolaní, napriek tomu sa na pojednávanie nedostavili,

predvolania prevzali, ktorú skutočnosť potvrdili na doručenkách, žalobca ako aj žalovaná strana dňa
17.08.216, ako je zrejmé z č. l. 80 súdneho spisu. Žalobca zastúpený splnomoc. práv. zást. žiadal
o odročenie pojednávania a svoju žiadosť odôvodnil tým, že súd svoje písomné podanie neoznačil
spisovou značkou žalobcu. Podľa súdu je zrejmé, že 5-dňová lehota na prípravu pojednávania
(pojednávanie sa konalo dňa 26.08.2016) podľa § 178 ods. 2 Civilného sporového priadku č. 160/2015
Z. Z. (ďalej len CSP) bola zachovaná. Žalobkyňa žiadala o odročenie pojednávania z dôvodu, že jednak
lehota na prípravu pojednávania podľa neho nebola zachovaná a nebola im oznámená ich spisová

značka. K uvedenej požiadavke splnomoc. práv. zást. žalobcu súd poznamenáva, že samotný žalobca
svoj identifikačný kód a to kombináciu čísel a písmen (štvormiestne číslo s textom ISTINA RS) uviedol
len jedenkrát na prvej strane a nie v záhlaví svojho podania ako je to obvyklé a zaužívané v bežnej
korešpondencii s označením, skratkou, napr.: „naša značka, listová značka, j. č., atď. ..“, vo svojich
ďalších podaniach to už ani neuviedol a ani nepožadoval uvádzať. Vzhľadom k umiestneniu textu, v
ľavo dole možno mať za to, že tento text je spojený s tlačou. Na základe uvedených je zrejmé, že vo
vzájomnej korešpondencii v súdnom konaní, jednotným kritériom pre identifikáciu korešpondencie je

spisová značka súdneho konania tohto ktorého súdu a nie iné značky napr. účastníka konania.3. Žalobca ako ani žalovaný sa na pojednávanie sa nedostavili napriek tomu, že bol riadne predvolaný,
lehota na prípravu pojednávania podľa § 178 ods. 1 CSP bola zachovaná, a na základe vyššie
uvedených skutočností preto súd vo veci konal a rozhodol podľa § 180 CSP v ich neprítomnosti.

4. Vzhľadom k neúčasti žalobkyne na pojednávaní súd pristúpil k oboznámeniu sa s obsahom spisového
materiálu, prečítaním jednotlivých listín, kedy súd listinu alebo jej časť prečítal alebo oznámil jej obsah,
okrem listín, ktorých odpis bol v minulosti strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo
jej obsah neboli protistranou spochybnené. Súd za vyššie uvedených podmienok oboznamuje obsah

spisového materiálu a to podanú žalobu z č.l. 1 až 4, udelené plnomocenstvo na č.l. 5, potvrdenie na č.l.
6, vyjadrenie sudcov OS NZ na č.l. 7, predkladacia správa KS NR na č.l. 8, uznesenie KS NR na č.l. 9 až
12, sudcovia OS NZ sú vylúčený na č.l. 13, písomné podanie sudcu JUDr. C. na č.l. 13 až 14, potvrdenie
o prijatí OS KN na č.l. 15, písomné podanie OS KN na č.l. 15, 16 ž 17, písomné podanie žalobcu na č.l. 18
s doplnením na č.l. 19 k návrhu na predloženie písomného podania až č.l. 20, písomné podanie OS KN
na č.l. 21, odpoveď OS NZ na č.l. 22, zaslanie spisu na č.l. 23, výzva OS KN až 24, vyjadrenie žalovanej

na č.l. 25 až 33, v ktorom podaní žalovaná žiada žalobu zamietnuť ako nedôvodnú s poukazom na to, že
nie sú splnené podmienky uplatneného nároku na súde, jednak s poukazom na to, že v prejednávanom
prípade je potrebné rozlišovať vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu, vychádzajúc pritom zo
samotného exekučného titulu, poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanom prípade sa jedná o
poriadkové lehoty, vo vzťahu k uplatnenej materiálnej škody na č.l. 27, poukazuje a vznáša námietku

premlčania v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a to s poukazom na § 19 Zák. č. 514/2003
podľa ktorého sa nárok na náhradu škody premlčí za 3 roky odo dňa keď sa poškodený dozvedel o
škode, vo vzťahu k vyčísleniu škody žalovaná poznamenáva, že nie je možné požadovať paušálne
sumy za spomínané veľmi všeobecné činnosti, skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, resp.
skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, nakoľko v opačnom prípade by došlo k ľubovoľnému

asubjektívnenepochybnekpripusteniusvojvoľnémuvyčísleniuškodyzostranyžalobcuatotakébybolo
nemožné,abysúdtaktouplatnenémunárokuposkytolsúdnuochranu,tým,žežalobevyhovie.Vovzťahu
k nemajetkovej ujme poukazuje na § 17 ods. 2 a ods. 3 Zák. č. 514/2003 Z.z. poukazuje na to, že osoby
poškodené musia preukázať plne majetkovú ujmu s poukazom na doterajší život, pracovné prostredie,
závažnosť ujmy rovnako musí preukázať s dôrazom na okolnosti, za ktorých k nej došlo vo vzťahu k

závažnosti následkov v súkromnom živote v spoločenskom živote. Žalovaná v pís. podaní poukazuje na
to, že k splneniu týchto podmienok nedošlo a nie je možné vnímať fin. zadosťučinenie ako automatický
nárok, ale podlieha splneniu podmienok, ktoré obdobne skúma súd. V prípade právnických osôb je tu
odlišnosť v tom, že nie je možné podľa rozhodnutia NS - ČR sp. zn. 30Cdo/675/2011, kde je uvedené,
že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prieťahmi nie je možné vzťahovať

na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im samým ujma nevzniká a z
podanej žaloby nie je zrejmé, v čom a ako táto situácia ovplyvňuje ďalšie podnikateľské postupy žalobcu.
K prihliadnutiu na dobré mravy a nemajetkové ujmy s poukazom na § 3 Obč. zák. a § 17 ods. 2 a ods.
3 Zák. č. 514/2003 Z.z. žalovaná poukazuje na to, že nemožno v nijakom prípade dospieť k záveru o
potrebe priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Na závere ešte poukazuje na to, že

doterajšieho priebehu obsahu nie je možné odvodiť žiadnu skutočnosť o tom, že žalobcovi pri výkone
jeho podnik. Aktivity v konaní žalovanej mala vzniknúť resp. mohla vzniknúť pri negatívnom vnímaní
podnikateľskej aktivity žalobcu škoda resp. nemajetková ujma. K príčinnej súvislosti podľa § 5 ods. 1
resp. § 9 ods. 4 zák. č. 514/2003 je zrejmé, že práve žalobca musí preukázať príčinnú súvislosť medzi
uvedenými zložkami. Na základe týchto možno uzatvoriť, že žalobcovi nevznikla postupom škoda. Na

základe týchto možno záverom uviesť, že žaloba je neopodstatnená z dôvodu nepreukázania splnenia
základných zákonných podmienok. Na preukázanie škody z titulu vydania poverenia na vykonanie
exekúcie v lehote 15 dní od doručenia žiadosti. Oboznamuje súd č.l. 34 a 35 oznámenie o založení
originál ZP pod č. 1/2014 z dňa 17.1.2014 na č.l. 36 až 37, potvrdenie o prijatí návrhu na č.l. 38 a 39,
pís. podanie súdu na č.l. 39 až 45, ospravedlnenie žalovanej na č.l. 46, č.l. 48 až 52 s ospravedlnením a

s návrhom na prerušenie konania na č.l. 53 a 54, ZP z dňa 02.12.2014 na č.l. 55 a 56 pís. podanie súdu,
č.l. 57 až 60, uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, č.l. 61 písomné podanie žalobcu
s odvolaním z č.l. 71, potvrdenie o prijatí na č.l. 72, č.l. 73 predkladacia správa KS NR č.l. 74 až 76,
rozsudok KS NR na č.l. 77 až 80, č.l. 81 a 82 písomné podania súdu, č.l. 83 až 192 : „ znalecký posudok
č. 1/2014 z dňa 01.03.2013 vyhotovený ekonomickou univerzitou v Bratislave, znaleckým ústavom v

rozsahu 107 strán s tým, že ako je zrejmé z uvedeného ZP, tento bol vyhotovený za účelom vypracovania
pre súdne konania s tým, že sa jedná o obdobie roku 2009 až 2012, kedy súd oboznámil uvedený ZP
s dôrazom na číslo strany posudku 43 a číslo listu súdneho spisu na č.l. 125 a 126, časť III. záver 1.
odpoveď na zadanie otázku, ktorú časť zákonný sudca oboznámil doslovným prečítaním celého textu,rovnako súd oboznamuje časť V. znaleckú doložku znaleckému posudku č. 1/2014 z ktorého je zrejmé,
že bol vypracovaný ZP,. Súd oboznámil xerox-kópiu uvedeného ZP s tým, že oboznámil III. č.l. 125 a
126, ako aj znaleckú doložku na č.l. 189, súd oboznamuje ospravedlnenie žalobcu na č.l. 190 až 192

súdneho spisu, č.l. 193 - 195 emailovú informáciu, žiadosť o ospravedlnenie neprítomnosti žalovanej
zastúpenej MS SR, súd oboznamuje z pripojený spis súdneho exekútora č. XEr/XXXX/- EX XXXX/XX,
že súdny exekútor doručil žiadosť o poverenie na vykonanie exekúcie dňa 05.11.2008 a poverenie OS
D. dňa 05.01.2009 a doručené dňa 22.01.2009.

5. Na základe uvedených je zrejmé, že súd v zákonnej lehote nerozhodol a to na 15. deň po doručení
žiadosti o udelení poverenia.

6. Súd z obsahu spisového materiálu a prednesov účastníkov konania a zúčastnených osôb zistil tento
skutkový stav.

7. Zo spisu Okresného súdu D. R. sp. zn.: XEr XXXX/XXXX, súd zistil, že exekučný súd vo veci udelil dňa
05.01.2009 poverenie na vykonanie exekúcie M.. R. G. súdnemu exekútorovi so sídlom exekútorského
úradu v N. na R. XX po doručení žiadosti z dňa 05.11.2008. Z uvedeného je zrejmé, že skutkový na
základe, ktorého si žalobca uplatňuje svoj nárok a to porušenie zákonom uloženej povinnosti rozhodnúť
v poriadkovej lehote v § 44 Exek. por., zo strany konajúceho súdu k porušeniu došlo.

8. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady majetkovej škody 125,- EUR a nemajetkovej ujmy
385,- EUR.

9. Žalobca špecifikoval majetkovú škodu, ktorá má predstavovať náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá

viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenomprotidlžníkovizozáväzkovéhozmluvnéhovzťahuzaloženéhoZmluvouoúvere.Nemôžepreto
tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.

10. Žalobca sa ďalej domáhal nemajetkovej ujmy v peniazoch. Túto náhradu odôvodnil tým, že

nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym
a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka skorému
rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov
smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej
príslušenstva. Podľa žalobcu mal postup exekučného súdu zamedziť správať sa so starostlivosťou

riadne hospodára. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé
usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie
základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,
porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný

zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky
cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu).

11. Žalobca požiadal u žalovanej o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaná do podania žaloby na

súd nereagovala pozitívne.

12. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov(ďalej cit. zákona), štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

13. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu.
14. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkoneverejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa či. 86 písm. a) a

d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa či. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

15. Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola

takým postupom spôsobená škoda.

16. Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

17. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,

môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

18. Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

19. Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

20. Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

21. Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

22. Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15
odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

23. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) ďalej len EP a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

24. Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu

aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a

zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.25. Podľa § 44 ods. 8 EP ku dňu doručenia žiadosti o zmenu exekútora a to dňa 25.05.2009 platilo, že
oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušný
okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia

návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

26. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav a po vykonanom dokazovaní podľa § 191
CSP podľa, ktorého ustanovenia platí, že súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak. Pri hodnotení dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba žalobkyne nie je
dôvodná a preto súd túto žalobu zamietol v plnom rozsahu, tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia
uvedené.

27. Zo spisu Okresného súdu D. R. sp. zn.: X Er XXXX/XXXX, súd zistil, že exekučný súd vo veci

udelil dňa XX.XX.XXXX poverenie na vykonanie exekúcie M.. R. G. súdnemu exekútorovi so sídlom
exekútorského úradu v N. na R. XX po doručení žiadosti z dňa 05.11.2008. Z uvedeného je zrejmé, že
skutkovýnazáklade,ktoréhosižalobcauplatňujesvojnárokatoporušeniezákonomuloženejpovinnosti
rozhodnúť v poriadkovej lehote v § 44 Exek. por., zo strany konajúceho súdu k porušeniu došlo.

28. Z uvedeného skutkového základu je zrejmé, že zo strany súdu došlo k porušeniu zákonom uloženej
povinnosti rozhodnúť v poriadkovej lehote v § 44 Exek. por. Na základ vyššie uvedených súd dospel k
záveru že exekučný súd sa v uvedenej veci síce dostal do omeškania ale aj napriek uvedenému v danom
prípade nie sú splnené pre zodpovednosť štátu v § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. Z. preto súd podanú
žalobu žalobcu zamietol. Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

je nevyhnutné súčasné splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3)
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad kumulatívneho
splnenia uvedených podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie
je možné priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v
preskúmavanej veci na žalobcovi. Zákon nedefinuje pojem nesprávny úradný postup. Podľa obsahu

tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak
pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami
pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov
tejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla nemožno v právnom predpise upraviť do najmenších
podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého

postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán
verejnej moci priamo koná (pri rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosti urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípade ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.
Žalobca odvodzuje svoj nárok na uplatnené náhrady z údajného nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý v konaní o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal

v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov keď rozhodnutie vydal po uplynutí lehoty 15 dní od
doručenia žiadosti súdu. Súd ďalej poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo
nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2
Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou
preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto

troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne
konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.
z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti
na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v
tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné

nedodržanie primeranej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Konštatovanie že vo
veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Žiadne konanie, v ktorom
je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol
hodnotiťpostupinéhosúduzhľadiskaexistenciezbytočnýchprieťahov,znamenalobytoabsurdnýzáver,
keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo

smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.

29. Zákon nedefinuje pojem nesprávny úradný postup. Podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek
činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislostis ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo
k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup
spravidla nemožno v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného

postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje.

30. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri
rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, prípade ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

31. Žalobca odvodzuje svoj nárok na uplatnené náhrady z údajného nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý v konaní o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal
v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov keď rozhodnutie vydal po uplynutí lehoty 15 dní od
doručenia žiadosti súdu.

32. Z vyššie citovaných ustanovení (§ 44 ods. 2 EP) vyplýva, že v čase predmetného konania

Okresného súdu D.. R. platila zákonná lehota 15 dní na rozhodnutie súdu o udelení poverenia. Na
základe uvedených súd má za to, že postupom exekučného súd v danej veci nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu z dôvodu, že by súd nedodržal zákonné lehoty a teda k porušeniu povinnosti súdu
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.

33. Súd ďalej poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný
preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií:
zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný

preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd
SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný
výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase
preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné nedodržanie
primeranej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Konštatovanie že vo veci išlo o

prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Žiadne konanie, v ktorom je možné
konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť
postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže
všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať
aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.

34. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, platného v čase podania žiadosti o udelenie
poverenia upravovalo povinnosť súdu rozhodnúť v lehote 15 dní, ak nezistí rozpor. Už toto samotné
znenie zákonného ustanovenia oprávňovalo exekučný súd ex offo preskúmať všetky podmienky konania
či sú splnené nielen z formálneho, ale aj z vecného hľadiska.

35. Ako súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka
existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci, s poukazom na vyššie
uvedenú argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok žalobcu, ani
nadväzne nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a

škodou a ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na to už potom nie je potrebné a bolo by nadbytočné
a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a
nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah. Nebol zistený právny základ a to zodpovednosť žalovanej za
škodu.
36. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe namietala, že žalobca si svoj nárok uplatnil na súde

predčasne. Žalobca sa na žalovanú obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, pričom podal žalobu na súd skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania tejto žiadosti. Aj keď
žaloba bola podaná pred uplynutím 6 mesačnej lehoty ku dňu rozhodovania súdu o žalobe žalobcu už
bolo zrejmé, že žalovaná neuznala nárok žalobcu a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojila,
čo vyplynulo aj z vyjadrenia žalovanej, preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu 6 mesačná

lehota uplynula, teda už nemožno žalobu považovať za predčasne podanú.

37. Na záver len pre úplnosť súd poznamenáva, že ak by bol výkon exekúcie ukončený nevymožením
pohľadávky žalobcu (či už úplne alebo len čiastočne) ani v tom prípade by uvedená žaloba zrejmenemohla byť úspešná a to s poukazom na to, že vo veci v zmysle písomného podania: „Žaloby na
plnenie o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ súd riešil ako predbežnú otázku, v žalobe
uvádzaných skutočností a to podmienok v bode III., kedy žalobca o. i. uviedol, že ... v súlade s pravidlami

riadneho hospodárenia (poskytol úver na základe ... ). Podľa súdu je zrejmé, že v právnom poriadku či už
SR tak aj EU bola a aj je vždy prítomná zásada obozretného hospodárenia, ktorá osobitne vo finančnom
hospodárení a tým aj pri poskytovaní úverov má svoje dominantné postavenie, nakoľko napr. prezident
ECB Mario Draghi v tejto súvislosti uviedol, že výsledok hospodárenia je odrazom .....a obozretného
finančného hospodárenia..... V tejto súvislosti treba poznamenať, že aj NBS vyhlasuje tzv. zásady

obozretného hospodárenia, ktoré podliehajú vývoju, ale vždy boli odrazom všeobecných skúsenosti
a zvyklostí, ktoré boli zhmotnené v tzv. zásadách obozretného hospodárenia. Za danej situácie je
nepochybné a zrejmé, že poskytovanie finančných prostriedkov zo strany žalobcu bez zohľadnenia
týchto zásad, ktoré nie sú založené vo vzťahu k nebankovým spoločnostiam na báze povinností, ale nie
je možné podľa súdu neprihliadať k týmto skúsenostiam, ktoré boli zhmotnené v uvedených zásadách.
Za tejto situácie ako je všeobecne známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá emitovala

obrovské množstvo úverov čo do počtu osôb ako aj čo do objemu finančných prostriedkov a osobitne
sa hlási k zachovaniu pravidiel riadneho hospodárenia pri svojej činnosti nechala bez povšimnutia
jednak všeobecne známe zásady ako aj skúsenosti z tzv. obozretného hospodárenia vo finančníctve,
rovnako ako právnym poriadkom SR poskytnuté zabezpečovacie inštitúty a bankové zvyklosti ako sú
napr. preverenie bonity klienta z hľadiska možnosti splatenia si svojich dlhov a tak optimalizovať vo

vzťahu k tejto osobe zabezpečenie poskytnutého úveru pre prípad insolvencie, zabezpečenie kontroly
čerpania, prihliadať možno k účelovosti poskytnutého úveru na nákup, konkrétnej veci z ktorej sa v
prípade insolvencie dá zabezpečiť návratnosť úveru atď. Podľa súdu v týchto prípadoch ak by bolo
zriadené či už záložné právo resp. iný zabezpečovací inštitút a ak sa súdny exekútor a ani súd síce
nedostanú do omeškania, aj tak v prípade, že dlžník príde o svoju prácu z ktorej uhrádzal splátky

úveru, by bolo obtiažne ak nie vylúčené u nemajetných ľudí zabezpečiť návratnosť úverov poskytnutých
za daných podmienok. Záverom je potrebné poznamenať, že ak žalobca za danej skutkovej situácie,
kedy si zvolil takúto podnikateľskú stratégiu za možno menej formálnych podmienok pri poskytnutí
finančných prostriedkov takéto konanie žalobcu v snahe poskytovať úvery, podľa súdu nepredstavuje
vyvážené a dôvodné riziko pri výkone podnikania a v tom prípade ak dôjde ku škode podľa súdu

nie je možné sa domnievať, že ku škody došlo postupom súdu ale žalobcu, tak ako bolo vyššie
uvedené. Napokon ešte podľa súdu je zrejmé že nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom sa môže voči štátu úspešne uplatniť len vtedy ak poškodený nemohol dosiahnuť
uspokojenie svoje pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý mu je povinný plniť ako je zrejmé z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SSR sp. zn. 4 Cz 110/84 zo 16.4.1985. Ďalej v tejto súvislosti chce súd poukázať

na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 105/2004 z dňa 07.10.2004, ktoré rozhodnutie
okrem iných skutočností poukazuje na to, že skutočnou škodou v zmysle ust. § 442 ods.1 Obč. zák. je
ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu oproti
stavu pred škodovou udalosťou) a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou je aj ujma
spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, ktorej náhradu požaduje od štátu, ako

subjektu zodpovedného za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však nevzniká
už v okamihu splatnosti pohľadávky resp. omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa
na plnenie proti dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným (mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súd
ČR sp. zn. 25 Cdo 105/2004 zo 7.10.2004).

38. Súd podľa § 214 ods. 1 až ods. 3 CSP platí, že ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o
základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom. Súd môže na návrh
strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti
závisí rozhodnutie vo veci samej. Do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd nekoná o žalobou
uplatnenom procesnom nároku.

39. Súd podľa § 214 CSP v prvej vete výroku rozhodnutia zamietol návrh navrhovateľa rozhodnúť
medzitýmnym rozsudkom nakoľko mal za to, že je možné rozhodnúť o celej prejednávanej veci jedným
rozhodnutím, avšak skôr výnimočne v osobitných konaniach (napr. podľa Zák. práce, resp. v iných
prípadoch) ak sa to javí ako účelné môže rozhodnú len o časti, alebo len o jej základe nároku.

Uvedená výnimočnosť podľa súdu vychádzala z teórie procesného práva z minulosti (z 50-rokov), keď
základ predmetu konania bol postavený do protikladu sume, výške predmetu konania. Podľa súdu z
obsahu spisového materiálu ako aj vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca žiadal aby súd
rozhodol najprv medzitýmnym rozhodnutím, avšak žalobca nepreukázal dôvodnosť, opodstatnenosťuplatneného nároku, osobitne rozhodnúť o základe nároku a v prípade úspechu neskôr rozhodnúť o
peňažnej sume uplatneného nároku. V zmysle vykonaného dokazovania nie je účelné vo veci využiť
možnosť rozhodnutia medzitýmnym rozsudkom, nakoľko podľa súdu je zrejme, že žalobca nepreukázal

dôvodnosťpodanejžalobyapretoniejenamiestetakýmtospôsobomrozhodnúťnajprvozákladenároku
medzitýmnym rozsudkom a je to zrejmé aj z doterajšej rozsiahlej rozhodovacej praxe súdov v SR v
týchto konaniach.

40. Na základe uvedených súd mal za to, že nič nebráni tomu aby v jednom rozhodnutí rozhodol o

zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, ako i o zamietnutí návrhu vo veci samej, nakoľko
právo navrhovateľa na súdnu ochranu, osobitne jeho možnosť konať pred súdom je zabezpečená tým,
že navrhovateľ má možnosť podať opravný prostriedok tak proti rozhodnutiu súdu, ktorým zamietol jeho
návrh na prerušenie konania, ako i proti výroku rozhodnutia, ktorým zamietol jeho žalobu vo veci samej.

41. Súd konštatuje, že žalobca doručil svoje písomné podanie, ktoré bolo označené ako: „Znalecký

posudok“ k majetkovej ujme, ktorá mala vzniknú žalobcovi z konania žalovanej to s dôrazom na časť III.
- záver. V tejto časti III. žalobca zdôvodnil svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy veľmi všeobecne a
to do všetkých konaní vedených na súdoch, kedy jeho predstava vychádzala v závislosti od mzdových
nárokov, telekomunikačných a poštových nákladov spojených s týmto konaní a s úpravou informačného
systému resp. z iných skutočností.

42. Súd uvedenému písomnému podaniu žalobcu nemohol prihliadnuť ako k znaleckému posudku, ktorý
má platiť pre všetky súdne konania žalobcu vedené voči žalovanej SR na všetkých stupňoch súdov a to
jednak vzhľadom k univerzálnemu charakteru tohto podania, čím sa vylučuje zohľadnene individuálnych
osobitostí toho ktorého konania ako aj verifikácie výsledkov takéhoto dôkazu vo vzťahu k jednotlivým

konania. Ďalej nie je možné k uvedenému dôkaznému prostriedku prihliadať ako k znaleckému posudku,
nakoľko nebolo nariadené súdom na riešenie, vysporiadanie sa s určitými konkrétnymi otázkami v tom
ktorom súdnom konaní a to v súčinnosti aj so žalovanou stranou, ktorá má právo sa vyjadrovať k osobe
znalca ako aj k zadaniu konkrétnych otázok atď.

43. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné
tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

44. Súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP tak, že žalovanej,

ktorá mala vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikovala z hľadiska
uplatnenej sumy tak ani z hľadiska vzniku nároku s poukazom na konkrétnu právnu úpravu a z obsahu
spisu je zrejmé, že žalovanej žiadne trovy nevznikli.

45. Na základe uvedených skutočností rozhodol súd tak ako je vo výroku rozhodnutia uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch
vyhotoveniach na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania podľa § 364 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť podľa § 365 CSP len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie v zmysle citovaného ustanovenia odseku 2. proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť
aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej,
má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy v zmysle citovaného ustanovenia odseku 3. na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V zmysle § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).