Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. august 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/67/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215207499
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215207499.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o.,
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD.,
advokátkou so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému: E. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. XX/X, B., o vymoženie pohľadávky v sume 3.055,54 eura s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 14Er/643/2015-37 zo dňa 22.09.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, zamietol žiadosť
JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu Rimavská Sobota,
Kálmana Mikszatha 268, zo dňa 14.04.2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (EX 5904/15).

Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučný
poriadok), § 45 ods. 1,2,3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do
31.12.2014, § 39, § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 1,2,3,5 a § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ako aj o
ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Takto rozhodol voči pôvodnému oprávnenému, ktorým bola Poštová banka, a.s., so sídlom

Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava. Dňa 06.11.2015 PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A,
Bratislava, s odkazom na ustanovenie § 92 ods. 2,3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „OSP“) navrhla zámenu účastníkov na strane oprávneného tak, aby táto spoločnosť
vystupovala v konaní ako oprávnený z dôvodu, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 26.06.2015
došlo k postúpeniu predmetnej vymáhanej pohľadávky na ňu. Súd prvej inštancie uznesením č. k.
14Er/643/2015-59 zo dňa 11.12.2015 rozhodol tak, že pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného,

na miesto ktorého vstupuje spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava. Toto
rozhodnutie súd odôvodnil podľa § 37 ods. 3,4 Exekučného poriadku. Proti tomuto uzneseniu odvolanie
podané nebolo a stalo sa právoplatným.

2. Súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že ako exekučný titul v danej veci bol
predložený rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,

ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IA-C/1213/0310 zo dňa 13.03.2014. Súd poukázal na
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011 a č. k.
6Cdo/143/2011 zo dňa 18.01.2012, kde bolo konštatované, že ak oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovský súd nemohol spor prejednať a v takom

prípade nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázkuvyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, pre ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Súd teda

skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže
mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská
zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných

zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

3. Súd preskúmal aj zmluvu o úvere č. 1819768811 zo dňa 11.02.2011, na základe ktorej veriteľ poskytol
povinnému úver vo výške 3.500 eur a ten sa ho zaviazal splatiť v 40 mesačných splátkach po 123,29
eura. Súčasťou zmluvy o úvere boli aj Obchodné podmienky pre úver, kde je v článku 12 v bode 2
uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú

riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka
uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov. Súd preskúmal aj
predloženéVšeobecnéobchodnépodmienky,kdevbode10.Riešeniesporovarozhodcovskádoložkaje
uvedené: "10.2.1 Banka a Klient sa budú snažiť o urovnanie všetkých sporov, ktoré vzniknú z Bankových
obchodov rokovaním vedeným v dobrom úmysle a v snahe vyhnúť sa súdnemu riešeniu sporov. 10.2.2

Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi
nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo
vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to
v nasledovnom znení: a] pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na
prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku,

ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b] pokiaľ bude v príslušnom spore
žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému
súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia
rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.10.2.3 Ak Klient, najneskôr pri uzavretí Bankového
obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí Banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí,

má sa za to, že ju prijal.10.2.4 Banka a Klient sa dohodli, že sa podrobujú základným vnútorným právnym
predpisom Rozhodcovského súdu, najmä Štatútu a Rokovaciemu poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania." Podľa bodu 2. prvej časť VOP je rozhodcovským súdom Stály
rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s.."

4. Pri posudzovaní, či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem, jednak
z noriem európskeho práva. Z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy je zrejmé, že oprávnený ponúka svoje
služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných formulárových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a
v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre rozhodcovskú doložku, ktorá

je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že mu znemožňuje zvoliť
si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa (oprávneného).
Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania spočíva v tom, že faktickým subjektom, ktorý
definuje, ako sa budú prípadné spory riešiť, je v tomto prípade dodávateľ, čiže oprávnený, pretože tento

zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú používal
v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Takéto dojednanie rozhodcovskej
doložky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka absolútne neplatná a na takú neplatnosť musí súd prihliadať priamo zo zákona. Neplatná
rozhodcovská doložka nebola v prejednávanej veci spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu.

Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcovského súdu v danej
veci konať nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul. Vzhľadom na to, že rozhodcovská
doložka je v zmysle vyššie uvedeného neplatná, exekučný titul vydaný na základe takejto neplatnej
rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu
vykonaniu exekúcie, preto súd vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanieexekúcie vyhovieť, alternatívne uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Odvolanie zdôvodnil s odkazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e), § 221 ods. 1 písm.
d), f), h) OSP. Poukázal najmä na ustanovenia § 44 ods. 2 prvej a druhej vety Exekučného poriadku

ako aj príslušné ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z., Smernice Rady 93//13/
EHS a aj na znenia rôznych rozhodnutí niektorých okresných a krajských súdov, Najvyššieho súdu
Českej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. V
obsiahlomodvolanívpodstatenamietal,žeexekučnýsúdniejeoprávnenýskúmaťmateriálnusprávnosť
rozhodcovského rozsudku, ani rozhodcovské konanie a ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný, keďže

doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa § 159 OSP. Súd v odôvodnení podľa
jeho názoru nevysvetlil viaceré právne otázky. Uviedol, že v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách bol oprávnený ako banka povinný ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na
uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. Ak by takto nepostupoval, došlo by k porušeniu zákona. Právoplatný
rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, pričom tento rozsudok disponuje

atribútom právnej záväznosti rovnako ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a je vykonateľný,
t.j. spôsobilý byť podkladom pre exekúciu. V ďalšom texte odvolania namietal právnu argumentáciu
odôvodnenia prvoinštančného rozhodnutia, resp. namietal aj to, že súd sa nevysporiadal s niektorými
podľa neho právne významnými okolnosťami.

6. Sudca súdu prvej inštancie sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadril, že nemieni odvolaniu
vyhovieť, a predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP)

po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru,
že odvolanie nie je opodstatnené.

8. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý bol však dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd

prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 22.09.2015, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho
procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec
na rozhodnutie o odvolaní dňa 10.02.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Exekučný poriadok, ktorý na danú vec aplikoval súd prvej inštancie, bol s účinnosťou
od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z.
z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku , Civilného mimosporového poriadku

a Správneho súdneho
poriadku a o zmene a
doplnení niektorých zákonov.

10. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v

konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku
. (2) Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o
odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona

nepoužijú.(3)Naúčelytohtozákonasapojemžalobapodľapovahyvecivykladáakonávrhnavykonanie
exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na
účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona,
ak z povahy veci nevyplýva inak.

11. Odvolací súd po prejednaní veci uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil. Pritom aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôrazneniesprávnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia
súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, a tak na dôvažok dodáva nasledovné:

12. Súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. Podľa
obsahu spisu rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi
účastníkmidňa11.02.2011vspojenísovšeobecnýmiobchodnýmipodmienkami(VOP).Svojuprávomoc
si odvodil z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v povinným nepodpísaných VOP, ktoré boli súčasťou
zmluvy úvere. Podľa zmluvy o úvere bol povinnému poskytnutý úver 3.500 eur, ktorý mal vrátiť v 40

mesačných splátkach od 11.03.2011 do 11.06.2014, pričom bola dohodnutá celková výška nákladov
1.279,34 eura, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 21,34 %, priemerná RPMN 20,68 % a
úroková sadzba 19,5 %. Povinný dlh podľa zmluvy riadne nesplácal, a tak sa pôvodný oprávnený obrátil
so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie uvedený rozsudok. Proti rozsudku rozhodcovského
súdu povinný odvolanie nepodal a nepodal ani žalobu na súd o jeho zrušenie.

13. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne na podklade listín založených v spise. Podľa obsahu
spisu si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu z rozhodcovskej doložky,
ktorá mala byť obsiahnutá vo VOP právneho predchodcu oprávneného, ktorý mu svoju pohľadávku
priznanúrozhodcovskýmrozsudkompostúpil.Sohľadomnatoakoajnaspotrebiteľskýcharaktervzťahu
účastníkov bol exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania oprávnený a zároveň povinný

riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Súd
prvej inštancie si na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania o
riešení sporov na základe len všeobecnej rozhodcovskej doložky vo VOP veriteľa, ktorá nijako nemohla
založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán, a to v neprospech povinného. Možným vylúčením všeobecného súdu

pre riešenie sporov účastníkov došlo aj k odňatiu práva brániť sa a podať žalobu, prípadne opravný
prostriedok na všeobecný súd v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa
každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Rozhodcovská doložka tak
mohla byť posúdená ako neprijateľná podmienka zmluvy, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka neplatná. Oprávnený pritom VOP k návrhu na vykonanie exekúcie vôbec nepredložil. Doložil
„Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička“ zo dňa 02.11.2010, na ktoré však zmluva o úvere
vôbec neodkazovala. Až na výzvu súdu zaslal VOP s tým znením rozhodcovskej doložky, aké citoval
súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Všeobecné obchodné podmienky účinné od
01.11.2010 (v rozsahu 44 strán) obsahujú v časti II. bod 10.2.2 také znenie rozhodcovskej doložky,

aké citoval súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Dojednanie v tejto časti nešpecifikuje, ktorý
rozhodcovský súd by mal spory rozhodovať; jeho označenie sa nachádza v úplne inej časti VOP (I. časť,
bod 2).

14. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods.

1,2,3,4 písm. r), ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
("neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť

ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľnú podmienku uvedenú v
spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“

15. V danej právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu z
rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi veriteľom a povinným jednak v rámci zmluvy o úvere
(časť 2., bod 5) a jednak aj vo VOP, na ktoré zmluva o úvere odkazovala ako na jej súčasť. Súd
prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania

rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, pretože nezodpovedala
vyššie citovaným zákonným podmienkam § 53 ods. 1,2,3,4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Odvolací
súd rovnako ustálil, že rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Je zrejmé, že motiváciou povinného bolo uzavrieť úverovúzmluvu, čo mohlo mať za následok, že jeho vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú doložku mohla
byť podstatne ovplyvnená. Bolo viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje
nárokypredpovolanýmorgánom,budepráveoprávnený,apovolanýmorgánompremožnéefektívnejšie

dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa jeho výberu. Z predložených listín nie je
zrejmé, či oprávnený s povinným o rozhodovaní sporov rozhodcovským súdom rokoval osobitne, t. j.
nad rámec samotného poskytnutia úveru. Nie je tiež zrejmé, v akom rozsahu bol povinný adekvátne
poučený o následkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy (doložky) a či mal reálnu možnosť obsah
tohto dojednania ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti v návrhu na vykonanie exekúcie ani netvrdil

a ani ničím nedoložil, čím nepreukázal, že zmluvné dojednanie obsahujúce rozhodcovskú doložku
bolo dojednané individuálne. Preto sa už len z tohto dôvodu rozhodcovská doložka podľa § 53 ods. 2
Občianskeho zákonníka za individuálne dojednanú nepovažuje. Nedostatok individuálneho dojednania
rozhodcovskej zmluvy (doložky) podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka spôsobuje jej neplatnosť.

16. Vecnú správnosť napadnutého uznesenia nebola spôsobilá spochybniť ani námietka oprávneného

o nesprávnom právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.
Ustanovenie § 93b zákona o bankách nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného dodržať
povinnosti uložené Občianskym zákonníkom v piatej hlave, a teda ani povinnosti predložiť povinnému
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že
sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v

rozhodcovskom konaní, a aby bolo tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie
o výlučnom riešení sporov v rozhodcovskom konaní v prípade, ak podá žalobu dodávateľ. Ak právny
predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. ak takýto postup oprávnený v návrhu ani netvrdil
a ani nedoložil listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvej inštancie správne konštatoval
neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská zmluva (doložka) uzavretá so spotrebiteľom,

ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej
vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými
riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Obdobné stanovisko zaujal aj
Najvyšší súd Slovenskej republiky, napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6ECdo 131/2014 zo dňa 28. januára
2015. V tomto prípade je zrejmé, že pôvodný veriteľ predložením Všeobecných obchodných podmienok

nedal spotrebiteľovi možnosť prejaviť vôľu, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú doložku ako súčasť
obchodných podmienok, kde táto doložka splynula s ostatným textom, a z doložených listín už vôbec
nevyplýva to, že osobitným rokovaním boli povinnému poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie
o výlučnom riešení sporov v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval
odvolanie oprávneného za opodstatnené.

17. V danom prípade súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej doložke nemal
právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov. Súd prvej inštancie preto správne pre nedostatok
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie a z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).