Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. august 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/887/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113240314
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4113240314.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej, v právnej veci žalobcu: Centrálny depozitár
cenných papierov SR, a. s., so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta 1/A, IČO: 31 338 976, proti žalovanému:
U.. W. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., E. S. XX/XXX, o zaplatenie 43,19 eura s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 30. apríla 2015 č. k. 15C/193/2015-19,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku
o trovách konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 10 eur
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd návrh vo zvyšku zamietol. O trovách konania rozhodol

tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 115a
ods. 2, § 156 ods. 3 OSP, § 4 ods. 1, 2 3, § 8aa ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, § 52 ods. 1 , 2 , 3, 4 , § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 100 ods. 1, 2, § 101, § 488, § 489, § 544
ods. 1, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, § 99
ods. 1 - 17 , § 105 ods. 1 - 10 zákona č. 566/2001 o cenných papieroch, ako aj zisteným skutkovým
stavom, na základe čoho mal za preukázané, že žalobca vedie žalovanému účet majiteľa cenných

papierov.Uviedol,žežalobcasivkonaníuplatňujenároknazaplateniesumyvcelkovejvýške43,19eura
titulom vedenia účtu, pričom za rok 2009 si podľa cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov
uplatňuje sumu 33,19 eura, ktorá bola vyfakturovaná žalovanému faktúrou č. 9000009185, dátum
vystavenia 31.12.2009, dátum splatnosti 15.02.2010 a za rok 2010 si uplatňuje sumu 10 eur, ktorá bola
vyfakturovaná žalovanému faktúrou č. 1000004398, dátum vystavenia 31.12.2010, dátum splatnosti
28.02.2011. Podľa názoru súdu strany konania uzatvorili nepomenovanú zmluvu, ktorá má charakter

spotrebiteľskej zmluvy. Z uvedeného dôvodu súd podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa skúmal či
nárok žalobcu nie je premlčaný. Vzhľadom na to, že žalobca podal žalobu na súd dňa 03.12.2013, súd
návrh v časti zaplatenia sumy 33,19 eura považoval za premlčaný, pretože trojročná premlčacia doba
uplynula dňom 15.02.2013 (splatnosť faktúry č. 9000009185 bola 15.02.2010). Pokiaľ išlo o nárok na
zaplatenie žalovanej sumy 10 eur, tento súd nepovažoval za premlčaný a žalobe v tejto časti vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žalovanému, ktorému vznikol nárok na

náhradu trov konania, nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne trovy konania mu nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku do zamietajúcej časti podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca,
ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu.
Namietal nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie, ako aj nedostatočné zistenie skutkového
stavu. Uviedol, že v predmetných rokoch žalobca naďalej evidoval na účte žalovaného cenné papiere. V

čase zriadenia účtu majiteľa cenných papierov sa podľa platnej legislatívy nevyžadovala písomná forma
uzavretia zmluvy a zmluvný vzťah medzi žalovaným a žalobcom vznikol priamo zo zákona na základeevidencie zaknihovaných cenných papierov. Na základe uvedeného žalobca fakturoval žalovanému
poplatok za vedenie účtu - služba CD-55 v súlade s cenníkmi v znení platnom ku dňu vystavenia faktúry
za rok 2009, pričom faktúra do dnešného dňa nebola uhradená. Žalobca bol toho názoru, že predmetný

právny vzťah nemá povahu spotrebiteľského vzťahu a použitie občianskoprávnej premlčacej lehoty v
tomto vzťahu nemá oporu v zákone a súvisiacej judikatúre. Žalovaný nenadobudol cenné papiere, a
ani s nimi nedisponuje za účelom spotreby, ale za účelom dosiahnutia zisku a investovania a súčasne
sa podieľa na riadení obchodnej spoločnosti, a teda podnikateľskej činnosti. V danom prípade ide o
právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia zákona o cenných papieroch a Obchodného

zákonníka. Podľa § 261 ods. 5 písm. c) Obchodného zákonníka sa Obchodným zákonníkom spravujú
záväzkové vzťahy z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov. Navyše zákon o cenných
papieroch nerozlišuje medzi subjektmi , ktoré sú vo vzťahu s centrálnym depozitárom, a to je jedno, či
ide o fyzickú osobu podnikateľa alebo nepodnikateľa , pričom vždy sa na tieto právne vzťahy aplikujú
ustanovenia zákona o cenných papieroch a Obchodného zákonníka.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcim výroku bez
nariadeniaodvolaciehopojednávaniaadospelkzáveru,že rozsudoksúduprvejinštancievnapadnutom
zamietajúcom výroku a v nadväznosti na to i výroku o trovách konania je potrebné podľa § 389 ods. 1
písm. b), c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie
vydal dňa 30.04.2015, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol
Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového

poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Podľa § 220 ods. 1 CSP v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách "V mene Slovenskej
republiky" uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie
strán a ich zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávaného sporu, výrok, odôvodnenie, poučenie

o lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach odvolania,
poučenie o možnosti exekúcie a deň a miesto vyhlásenia.

6.Podľa§220ods.2CSPvodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a

aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

7. Podľa § 220 ods. 3 CSP ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku
obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

8. Civilný sporový poriadok v ust. § 220 ods. 2 a 3 upravuje náležitosti odôvodnenia rozsudku. Zmena

úpravy spočíva v zakomponovaní požiadavky vyplývajúcej z judikatúry, v zmysle ktorej ak sa súd odkloní
od rozhodovacej praxe, je nevyhnutné uviesť dôvody, ktoré ho k odklonu viedli a novou je tiež povinnosť
označovaťjednotlivéodsekyodôvodneniarozsudkuarabskýmičíslicami.Rozhodnutiesúdumusílogicky
vyplývať z právnej normy, prípadne z ďalších úvah uvedených v rozhodnutí (myšlienkových krokov,
resp. premís). Ak existuje pochybnosť, či konkrétny skutkový stav je jedným z prípadov, keď možno

aplikovať právnu normu (t.j. či možno konkrétny skutkový stav podradiť pod hypotézu právnej normy),
musia byť v rozhodnutí súdu uvedené ďalšie myšlienkové kroky (úvahy), ktoré túto otázku vyjasnia.
Najmä pri výklade a aplikácii neurčitých právnych pojmov (napr. "hrubá nedbanlivosť", "výnimočné
okolnosti", "zrejme bezúspešné uplatňovanie práva", "verejný poriadok", "hrubá neslušnosť", "dôvody
hodné osobitného zreteľa", "celkom zjavná neprimeranosť útoku", "hanobenie") musí argumentácia

súdu obsahovať dostatočný počet "myšlienkových krokov" (úvah), ktoré zrozumiteľne a transparentne
"premosťujú" tieto neurčité pojmy s konkrétnymi skutkovými situáciami. Argumenty uvádzané súdom
v súdnom rozhodnutí si nesmú navzájom odporovať. Súd je povinný dôkladne zdôvodniť odklon od
svojhopredchádzajúcehorozhodnutiavobdobnejveciodustálenejčipublikovanejjudikatúry,rozhodnutívyšších súdov alebo od názorov právnej vedy, najmä ak nimi argumentujú strany. Súd je tiež povinný
vyrovnať sa s argumentmi strán, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci (a to vrátane
ústavnoprávnych argumentov), teda uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov. Ak

súd odmietne argument strany, musí ho v odôvodnení rozhodnutia vyvrátiť alebo aspoň spochybniť. Iba
samotné konštatovanie, že argument je irelevantný, bez bližšieho zdôvodnenia, prečo si to súd myslí,
je neprípustným a svojvoľným spôsobom vyrovnania sa s argumentom.

9. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať

odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu
(pozri rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS/115/03, sp. zn. III.
ÚS/60/04) Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v
tejto súvislosti konštatuje, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho

rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd
povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované
so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997).
Európsky súd pre ľudské práva ale zároveň tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces
nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby

reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný
za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko,
oba z 09. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Aj podľa judikatúry ústavného súdu
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia,postačujenazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanéprávonaspravodlivésúdne

konanie (viď ie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. III. ÚS/209/04, sp.
zn. IV. ÚS/112/05, sp. zn. I. ÚS/380/08, sp. zn. III. ÚS/172/2010, či sp. zn. II. ÚS/537/2010).

10. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa
náležitosti odôvodnenia rozhodnutia, tak ako to ukladalo v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie ust.

§ 157 ods. 2 OSP a nespĺňa tieto náležitosti ani podľa teraz účinného § 220 ods. 2 CSP. Odvolací
súd považuje za potrebné poukázať na to, že v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie
neuviedol, prečo daný právny vzťah považoval za spotrebiteľský, a to aj napriek tomu, že žalobca
v písomnom podaní zo dňa 07.01.2015 (č.l. 12 spisu) uvádza, že právny vzťah sa spravuje jednak
ustanoveniami zákona o cenných papieroch a subsidiárne podľa ustanovení Obchodného zákonníka,

ktorý upravuje v ust. § 387 štvorročnú premlčaciu dobu, a preto ním uplatnený nárok nie je premlčaný.
V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nijakým spôsobom neodôvodnil, v
dôsledku čoho v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje akékoľvek právne odôvodenie, právne
a skutkové závery zistené v súdenej veci. Súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozsudku iba
cituje príslušné zákonné ustanovenia, čo však nezodpovedá náležitému odôvodneniu rozhodnutia súdu.

11. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že predmetom konania je žaloba žalobcu , ktorou sa voči
žalovanému domáhal zaplatenia sumy 43,19 eura titulom poplatku za vedenie účtu majiteľa cenných
papierov, ktorý mu navrhovateľ vedie na základe Zákona o cenných papieroch. Súd prvej inštancie
napriek tomu, že svoj záver o povahe vzťahu ako spotrebiteľského žiadnym spôsobom neodôvodnil,

dospel k záveru, že medzi stranami sporu ide o spotrebiteľský vzťah a preto na vec aplikoval
ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. a z úradnej povinnosti prihliadol na premlčanie a žalobu
žalobcu v časti zaplatenia sumy 33,19 eura zamietol. S takýmto posúdením veci súdom prvej inštancie
sa odvolací súd nestotožňuje. V danom prípade žalobca vedie v zmysle Zákona o cenných papieroch
žalovanému účet majiteľa cenných papierov. Vedenie účtu majiteľa sa poskytuje za odplatu, pričom cena

služby bola žalobcom vypočítaná za rok 2009 v zmysle cenníka CDCP SR v znení jeho dodatkov na
sumu 33,19 eura, v ktorej časti žalobu zamietol. Žalobca fakturoval žalovanému poplatok za vedenie
účtu majiteľa - služba "CD-55" v súlade s cenníkom platným ku dňu vystavenia faktúry a to za rok 2009
faktúru č. 9000009185, splatnú dňa15.02.2010 vo výške 33,19 eura. S ohľadom na uvedené žalovanýnemá v danom konaní postavenie spotrebiteľa, tak ako to má na mysli ustanovenie § 2 ods. 1 písm.
a) zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinnom v rozhodnom období a ustanovenie § 52
ods. 4 Občianskeho zákonníka. Okrem toho medzi stranami konania k uzavretiu zmluvy nedošlo, ich

vzťah vznikol zo zákona, ako právny vzťah medzi Centrálnym depozitárom cenných papierov SR, a.
s. (právnickou osobou) a žalovaným (fyzickou osobou), ktorý sa riadi zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných
papieroch a investičných službách.

12. Keďže medzi stranami sporu nejde o spotrebiteľský vzťah , nie je možné vo veci aplikovať ust. § 5b

zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a z úradnej moci prihliadnuť na premlčanie, pretože
žalovaný v danej veci premlčanie nenamietal.

13. S ohľadom na námietky žalobcu v odvolaní odvolací súd dodáva, že zákon č. 566/2001 Z. z.
o cenných papieroch a investičných službách má charakter lex specialis vo vzťahu k Obchodnému
zákonníku. Podľa § 9 ods. 1 tohto zákona sa ustanovenia tohto zákona vzťahu na všetky cenné papiere,

ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 9 ods. 3 tohto zákona sa právne vzťahy vzniknuté
pri uplatňovaní práv spojených s cennými papiermi, ktoré sa môžu uplatňovať len voči emitentovi
alebo voči inej zákonom určenej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, sa spravujú ustanoveniami
Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka o záväzkových právnych vzťahoch, ak tento
zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Žalovaný v tomto konaní nie je v pozícii emitenta,

pretože Zákon o cenných papieroch za emitenta označuje právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá
vydala, vydáva alebo sa rozhodla vydať cenný papier podľa tohto zákona, alebo podľa osobitných
zákonov. U žalovaného toto naplnené nie je, čo potom znamená, že žalovaný v danom právnom vzťahu
vystupuje v pozícii fyzickej osoby, voči ktorej si žalobca uplatňuje práva, a to titulom poplatku za vedenie
účtu. Z uvedeného preto možno uzavrieť, že v danom právnom vzťahu nie je možné aplikovať ani

ustanovenie § 261 ods. 6 písm. c) Obchodného zákonníka, tak ako to tvrdil žalobca v odvolaní. Vzťah
nemožno preto vyhodnotiť ako obchodno-právny, keď medzi účastníkmi konania nebola uzatvorená
žiadnaodplatnázmluvatýkajúcasacennýchpapierov.AplikáciaObchodnéhozákonníkanadanýprávny
vzťah nevyplýva ani z ustanovenia § 105 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z. z., pretože toto ustanovenie odkazuje
na Obchodný zákonník, len pokiaľ ide o vzťahy medzi členom a centrálnym depozitárom a vzťahy medzi

členom a majiteľom účtu, pričom o takéto vzťahy v danom prípade nejde.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom
výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b), c ) CSP zrušil a vec podľa § 391
ods. 2 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie rozhodne

o zvyšnom nároku žalobcu s tým, že vo veci nebude z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie a
vec posúdi podľa ustanovení Občianskeho zákonníka Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej
inštancie viazaný (§ 391ods. 2 CSP ).

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).